{"id":2366,"date":"2015-12-24T15:00:00","date_gmt":"2015-12-24T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=2357"},"modified":"2015-12-24T15:00:00","modified_gmt":"2015-12-24T14:00:00","slug":"stretli-sme-sa-na-vianoce-7","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2015\/12\/24\/stretli-sme-sa-na-vianoce-7\/","title":{"rendered":"Stretli sme sa na Vianoce 7."},"content":{"rendered":"
autor: Jasalia<\/p>\n

<\/strong> Dnes je ten kr\u00e1sny de\u0148, na ktor\u00fd sa mal\u00e9 deti te\u0161ia cel\u00fd rok. Aj vy by ste sa mali te\u0161i\u0165, preto\u017ee v\u00e1m Jasalia priniesla dar\u010dek! Va\u0161e t\u00fa\u017eby sa dnes naplnia. E\u0161te pred t\u00fdm by som sa v\u0161ak chcela z cel\u00e9ho srdca po\u010fakova\u0165 trom \u013eu\u010fom. Estrele za jej pomoc a spolupr\u00e1cu, ona je toti\u017e t\u00e1, ktor\u00e1 poctivo opravuje v\u0161etky moje preklepy a gramatiku.<\/em> LilKatie za jej \u00fa\u017easn\u00fd baner! Trochu som ju s n\u00edm potr\u00e1pila, :-p No a nakoniec samozrejme Januly! Za v\u0161etku t\u00fa pr\u00e1cu, ktor\u00fa pre n\u00e1s rob\u00ed! Kr\u00e1sne Vianoce!<\/em><\/div>\n

\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
Tom sa sna\u017eil vyzvedie\u0165, \u010do sa stalo, no Sami ml\u010dal. Vyhovoril sa len na \u00fanavu a \u010do najsk\u00f4r jeho izbu opustil. Tom sa pl\u00e1noval op\u00fdta\u0165 Andreasa, no ten sa u\u0148ho v ten de\u0148 neuk\u00e1zal v\u00f4bec. Tom nad t\u00fdm dlho prem\u00fd\u0161\u013eal, preto\u017ee Samiho nikdy nevidel bez \u00fasmevu, no potom nad t\u00fdm len pokr\u00fatil hlavou. Nikto sa predsa neusmieva ve\u010dne, ka\u017ed\u00fd m\u00e1 ob\u010das zl\u00fd de\u0148. Veril, \u017ee na \u010fal\u0161\u00ed de\u0148 bude v\u0161etko v poriadku.<\/div>\n
Len\u017ee pri\u0161iel \u010fal\u0161\u00ed de\u0148, pri\u0161iel aj Sami a… st\u00e1le sa neusmieval. Ba pr\u00e1ve naopak – jeho o\u010di boli \u010derven\u00e9 a utr\u00e1pen\u00e9. Teraz sa u\u017e za\u010dal ob\u00e1va\u0165 aj Tom, no mlad\u0161\u00ed chlapec odmietal rozpr\u00e1va\u0165. Poctivo s n\u00edm odcvi\u010dil v\u0161etky cviky, vymas\u00edroval mu svaly a hne\u010f, ako to bolo mo\u017en\u00e9, izbu opustil. Tom bol z jeho spr\u00e1vania tak\u00fd vyko\u013eajen\u00fd, \u017ee sa na \u010fal\u0161ie cvi\u010denia nedok\u00e1zal v\u00f4bec s\u00fastredi\u0165. Netrpezlivo \u010dakal na Andreasa, no ten sa ani tento de\u0148 neuk\u00e1zal.<\/div>\n
\n

Na tret\u00ed de\u0148 vyzeral Sami e\u0161te hor\u0161ie. \u010cierne kruhy pod o\u010dami, vpadnut\u00e9 l\u00edca, bled\u00fd, roztrasen\u00fd a bez sily. Vyzeral tak zle, a\u017e sa sestri\u010dky pri\u0161li p\u00fdta\u0165 Toma, \u010do sa s n\u00edm deje. On im v\u0161ak nevedel odpoveda\u0165. Ke\u010f sa ani v ten ve\u010der Andreas neuk\u00e1zal, po\u017eiadal jednu sestri\u010dku, aby mu zavolala. Telef\u00f3n v\u0161ak vyzv\u00e1\u0148al bezv\u00fdsledne – Andreas nedv\u00edhal.<\/p><\/div>\n

\u010eal\u0161ie r\u00e1no bolo upr\u0161an\u00e9 a pochm\u00farne – presne ako n\u00e1lada oboch chlapcov. Star\u0161\u00ed z nich bol rozhodnut\u00fd za ka\u017ed\u00fa cenu zo Samiho pravdu hoci aj vyml\u00e1ti\u0165. Keby teda nie\u010do tak\u00e9 zvl\u00e1dol. Blondia\u010dik v\u0161ak nevyzeral ve\u013emi zdie\u013eny, a\u017e k\u00fdm na\u0148ho Tom nezavolal.<\/div>\n
„Sami!“ sna\u017eil sa zakri\u010da\u0165, hoci nie\u010do tak\u00e9 e\u0161te ani z\u010faleka nezvl\u00e1dal. Av\u0161ak – sta\u010dilo to. Chlapec sa zastavil tesne pred dverami a \u010dakal.<\/div>\n
„\u010co sa… \u010do sa deje,“ sp\u00fdtal sa ho, no on neodpovedal. Nedok\u00e1zal odpoveda\u0165.<\/div>\n
„Stalo sa… stalo sa nie\u010do… s And…“<\/div>\n
„Nie!“ preru\u0161il ho Sami a hodil jeho smerom r\u00fdchly poh\u013ead. „S Andreasom sa ni\u010d nestalo.“<\/div>\n
„Tak \u010do sa… stalo? Pros\u00edm, povedz mi… to, chcem…“
„Rozi\u0161iel sa so mnou,“ preru\u0161il Tomovo koktanie chlapec a a\u017e po t\u00fdchto slov\u00e1ch sa kone\u010dne dok\u00e1zal pozrie\u0165 na Toma. „Jednoducho sa so mnou rozi\u0161iel. Na\u0161iel si nejak\u00fa priate\u013eku,“ smutne sa usmial a potom doslova utiekol.<\/div>\n
\n
Tom zostal \u00faplne mimo. Nemohol tomu uveri\u0165. Nie\u010do tak\u00e9 by ho nenapadlo ani v najhor\u0161om sne. Ve\u010f predsa boli spolu \u0161\u0165astn\u00ed, \u010di nie? Len\u017ee Sami utiekol, Andreas sa mu vyh\u00fdbal a on sa nemal koho sp\u00fdta\u0165. Vtedy nad\u00e1val na svoje slab\u00e9 telo, ktor\u00e9 e\u0161te nevedel dostato\u010dne ovl\u00e1da\u0165, aby dok\u00e1zal niekomu zavola\u0165.<\/div>\n
V piatok sa to ne\u0161\u0165astn\u00e9 ml\u00e1\u010fatko v\u00f4bec neuk\u00e1zalo, no potom pri\u0161lo a vyzeralo u\u017e o trochu lep\u0161ie. Ale skuto\u010dne len o trochu. Zdalo sa, akoby sa zmieril so svoj\u00edm osudom a bol u\u017e aj ochotn\u00fd sa s Tomom o tom porozpr\u00e1va\u0165. No \u010d\u00edm viac hovoril, t\u00fdm menej Tom ch\u00e1pal.<\/div>\n
\n

„Povedal, \u017ee si na\u0161iel niekoho in\u00e9ho. Diev\u010da. A vraj mu to m\u00e1m prep\u00e1\u010di\u0165,“ uchechtol sa so slzami na kraj\u00ed\u010dku, no bolo pre\u0148ho ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9 neplaka\u0165. „Ja… neviem, \u010do m\u00e1m robi\u0165. Myslel som, \u017ee ma m\u00e1 r\u00e1d, \u017ee je so mnou \u0161\u0165astn\u00fd!“ pokra\u010doval ne\u0161\u0165astne a pri ka\u017edom \u010fal\u0161om slove bolo pre\u0148ho st\u00e1le \u0165a\u017e\u0161ie zadr\u017eiava\u0165 vzlyky. „Ja… chcel som vedie\u0165, \u010do som urobil, ale nechcel mi ni\u010d poveda\u0165. Len proste odi\u0161iel. Ja… Milujem ho!“ rozplakal sa tento kr\u00e1t u\u017e Sami naplno a Tomovi stislo srdce. Ten ve\u010dne \u0161\u0165ast\u00edm \u017eiariaci chlapec teraz vyzeral ako k\u00f4pka ne\u0161\u0165astia a on ho t\u00fa\u017eil obja\u0165 a poveda\u0165 mu, \u017ee to bude dobr\u00e9, \u017ee Andreas sa k nemu vr\u00e1ti, alebo \u017ee je to len zl\u00fd sen, \u017ee to zvl\u00e1dne… ale ni\u010d z toho nedok\u00e1zal. V\u0161etky tie re\u010di by aj tak boli len klamstvom. A obja\u0165… ani obja\u0165 ho nedok\u00e1zal! C\u00edtil sa tak\u00fd bezmocn\u00fd a zbyto\u010dn\u00fd, ako e\u0161te nikdy. Len\u017ee aj tento kr\u00e1t to za\u0148ho vyrie\u0161il mlad\u0161\u00ed chlapec, ke\u010f sa s\u00e1m st\u00falil do jeho do n\u00e1ru\u010dia. Tom bol \u0161\u0165astn\u00fd za v\u0161etky tie hodiny driny, ke\u010f teraz dok\u00e1zal svoje ruky zdvihn\u00fa\u0165 a omota\u0165 ich okolo \u00fatleho tela pla\u010d\u00faceho chlapca.<\/p><\/div>\n

\n

Andreas sa odv\u00e1\u017eil nav\u0161t\u00edvi\u0165 Toma a\u017e po t\u00fd\u017edni ignorovania jeho telefon\u00e1tov. A rozhodne nevyzeral pokorne \u010di ne\u0161\u0165astne, pr\u00e1ve naopak.<\/p><\/div>\n

„Neple\u0165 sa mi do \u017eivota. Je to len na\u0161a vec,“ ozn\u00e1mil mu sk\u00f4r, ne\u017e stihol \u010doko\u013evek poveda\u0165 a Tom tak ostal nepr\u00edjemne zasko\u010den\u00fd. Tak\u00e9hoto svojho kamar\u00e1ta nepoznal.<\/div>\n
„\u010co sa… stalo?“<\/div>\n
„\u010co by? Proste som stretol \u00fa\u017easn\u00e9 diev\u010da. Je n\u00e1dhern\u00e1 a sexi a p\u00e1\u010dim sa jej tak\u00fd, ak\u00fd som. V\u017edy som t\u00fa\u017eil po takej \u017eene, to predsa vie\u0161,“ pripomenul mu a Tom si uvedomil, \u017ee to je pravda. Ale.. „\u010co Sami?“ sp\u00fdtal sa sk\u00f4r, ne\u017e si to stihol uvedomi\u0165. Andreasova tv\u00e1r v\u0161ak len stuhla a uhol poh\u013eadom.<\/div>\n
„Sami je… Sami je fajn. Ale… on… v\u00f4bec nie je doma. Bu\u010f je v \u0161kole, alebo v pr\u00e1ci, alebo tu s tebou. V\u00f4bec nie sme spolu. A ke\u010f je doma, tak var\u00ed alebo upratuje, alebo sp\u00ed, lebo je pr\u00edli\u0161 unaven\u00fd. Ja… na za\u010diatku to bolo in\u00e9, ale teraz to u\u017e je… A ona je… je \u00fa\u017easn\u00e1! Sami to zvl\u00e1dne. On je siln\u00fd. Aj tak m\u00e1m pocit, \u017ee m\u00e1 rad\u0161ej teba, ako m\u0148a,“ vy\u0161lo z neho nakoniec a Tom len \u0161okovane vyvalil o\u010di a padla mu s\u00e1nka. Doslova. Na toto nemal slov. \u010co to… \u010do to je za nezmysel!? Ve\u010f Sami zbo\u017e\u0148uje len Andreasa, to predsa vid\u00ed aj slep\u00fd!<\/div>\n
„N… nie! To…“ koktal Tom neschopn\u00fd slova, no nezdalo sa, \u017ee by ho Andreas vn\u00edmal. Alebo mo\u017eno aj, ale nebol si ochotn\u00fd pripusti\u0165 \u010doko\u013evek, \u010do by chcel jeho kamar\u00e1t poveda\u0165.<\/div>\n
„To je jedno. Ja… som teraz \u0161\u0165astn\u00fd. Ale… nechcem sa tu s n\u00edm stretn\u00fa\u0165. Mal by som \u00eds\u0165,“ povedal nakoniec a u\u0161iel sk\u00f4r, ne\u017e sa Tom stihol v\u00f4bec spam\u00e4ta\u0165.<\/div>\n
\n

\u010eal\u0161\u00edch nieko\u013eko dn\u00ed prebiehalo v dos\u0165 pochm\u00farnej n\u00e1lade a to i napriek tomu, \u017ee leto bolo v plnom pr\u00fade. Sami chodil ako telo bez du\u0161e, hoci pri pacientoch sa sna\u017eil predstiera\u0165, \u017ee je v pohode. Pred Tomom sa v\u0161ak predstiera\u0165 neodv\u00e1\u017eil. Za prv\u00e9 to p\u00e1r kr\u00e1t sk\u00fa\u0161al a on mu to nezo\u017eral, a za druh\u00e9 bol z to\u013ek\u00e9ho predstierania pr\u00edli\u0161 unaven\u00fd a u\u017e nevl\u00e1dal. Ale to bolo v poriadku. Tom sa mu nesna\u017eil nahovori\u0165, \u017ee to bude v poriadku. Tom mu len ob\u010das stisol ruku, objal ho, venoval mu povzbudzuj\u00faci \u00fasmev. Moment\u00e1lne mu dos\u0165 vyhovovalo aj to, \u017ee Tom len s \u0165a\u017ekos\u0165ami hovoril. Ost\u00e1val s n\u00edm dlh\u0161ie, tr\u00e9noval s n\u00edm viac, preto\u017ee sa ner\u00e1d vracal do pr\u00e1zdneho Andreasovho bytu. Po p\u00e1r d\u0148och v\u0161ak predsa len pri\u0161iel za Tomom a dlho bol ticho, \u010do by nebolo v t\u00fdchto d\u0148och ni\u010d v\u00fdnimo\u010dn\u00e9, ale star\u0161\u00ed z chlapcov vyc\u00edtil, \u017ee sa nie\u010do deje, \u017ee mu chce nie\u010do poveda\u0165.<\/p><\/div>\n

„Asi by som sa mal ods\u0165ahova\u0165. Z Andreasovho bytu,“ vyslovil po nejakom \u010dase a Tom sa zamra\u010dil. „Nie, nevyh\u00e1\u0148a ma, ale… v\u00f4bec sa odvtedy so mnou nestretol. Ani mi nezavolal. Mysl\u00edm, \u017ee ma nevyhodil len preto, lebo sa so mnou nechce rozpr\u00e1va\u0165,“ priznal s poh\u013eadom upren\u00fdm k podlahe. Tom by mu najrad\u0161ej odporoval, no vedel, \u017ee Sami m\u00e1 pravdu.<\/div>\n
\n

„Neviem si predstavi\u0165, \u017ee by som sa mal teraz vr\u00e1ti\u0165 domov. Po tom v\u0161etkom by to bolo… ja neviem… nechcem sa tam vr\u00e1ti\u0165. E\u0161te nie. Ale viem, \u017ee nem\u00f4\u017eem osta\u0165 u Andreasa. Nezvl\u00e1dam to tam. D\u00fafal som, \u017ee sa ku mne vr\u00e1ti, ale u\u017e viem, \u017ee nie,“ priznal chlapec a smutne sa na Toma usmial. On v\u0161ak jeho \u00fasmev nemohol op\u00e4tova\u0165. Zdalo sa mu to pr\u00edli\u0161 smutn\u00e9. Mal pocit, \u017ee ak by sa Sami vr\u00e1til domov, u\u017e by sa nikdy nestretli a on o\u0148ho nechcel pr\u00eds\u0165. Na druhej strane v\u0161ak ch\u00e1pal aj jeho potrebu opusti\u0165 ten byt. Ale kam by mohol \u00eds\u0165?<\/p><\/div>\n

„M\u00f4j byt,“ vyslovil po chv\u00edli a Sami sa na neho sp\u00fdtavo pozrel.<\/div>\n
„M\u00f4j byt. Je… vo\u013en\u00fd. Ja ho… teraz… nepotrebujem.“<\/div>\n
„Ale…“<\/div>\n
„Nikto tam… nie je. M\u00f4\u017ee\u0161… m\u00f4\u017ee\u0161 tam… by\u0165. Ko\u013eko bude… treba.“<\/div>\n
„Ja neviem.“<\/div>\n
„Cho\u010f. Je to… v poriadku,“ presvied\u010dal ho Tom a ke\u010f to nezvl\u00e1dol slovami, presvied\u010dal chlapca aspo\u0148 poh\u013eadom. Ten to e\u0161te chv\u00ed\u013eu odmietal, no napokon prik\u00fdvol na znak s\u00fahlasu. Ak sa nechcel vr\u00e1ti\u0165 domov, nemal in\u00fa mo\u017enos\u0165. A mo\u017eno, ke\u010f bude tu, tak bl\u00edzko Andreasovi… mo\u017eno…<\/div>\n
\n

A tak sa Sami nakoniec pres\u0165ahoval do Tomovho bytu. Ale Andreas o tom nevedel. Za Tomom chodil len vtedy, ke\u010f si u\u017e bol absol\u00fatne ist\u00fd, \u017ee tam Sami nie je. Tom mal podozrenie, \u017ee v\u017edy \u010dak\u00e1 a sleduje, k\u00fdm chlapec neod\u00edde, preto\u017ee zv\u00e4\u010d\u0161a prich\u00e1dzal len chv\u00ed\u013eu po jeho odchode. Napriek tomu, \u017ee sa sna\u017eil tv\u00e1ri\u0165 \u0161\u0165astne a spokojne, Tom mal podozrenie, \u017ee to iba predstiera. Alebo \u017ee si to nahov\u00e1ra. Len\u017ee Andreas bol tvrdohlav\u00fd ako baran a on sa ob\u00e1val, \u017ee rad\u0161ej bude hra\u0165 spokojn\u00e9ho, ne\u017e aby si priznal chybu. Ale mo\u017eno sa m\u00fdlil. Tak \u010di tak boli tieto ich stretnutia zvl\u00e1\u0161tne. Akoby si zrazu nemali \u010do poveda\u0165. Pre oboch to bola nezvy\u010dajn\u00e1 situ\u00e1cia, no hoci mlad\u00edk \u010dakal, \u017ee za n\u00edm kamar\u00e1t prestane chodi\u0165, on chodil \u010falej.<\/p><\/div>\n

\n

Dni sa m\u00ed\u0148ali jeden za druh\u00fdm a Tom robil so Samiho pomocou zna\u010dn\u00e9 pokroky. Mlad\u0161\u00ed chlapec sa sna\u017eil tv\u00e1ri\u0165 vesel\u0161ie a minim\u00e1lne svojou zlou n\u00e1ladou neob\u0165a\u017eova\u0165 okolie, no kto ho poznal, ve\u013emi dobre videl, \u017ee to len predstiera. \u00dasmev sa mu neodr\u00e1\u017eal v o\u010diach a \u010dasto, ke\u010f si myslel, \u017ee ho nikto nevid\u00ed, utieral si z l\u00edc zbl\u00fadil\u00e9 slzi\u010dky. Tom sa ho sna\u017eil \u010do najviac rozveseli\u0165 a privies\u0165 na in\u00e9 my\u0161lienky, no len \u010do sa za n\u00edm zatvorili dvere, on s\u00e1m za\u010d\u00ednal prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o tom, \u010di to za to stoj\u00ed. \u010ci skuto\u010dne l\u00e1ska stoj\u00ed za v\u0161etku t\u00fa boles\u0165. M\u00e1 to skuto\u010dne zmysel, zamilova\u0165 sa?<\/p><\/div>\n

„Stoj\u00ed to za to?“ sp\u00fdtal sa jedn\u00e9ho d\u0148a Tom Samiho po\u010das mas\u00e1\u017ee. Sami sa na chv\u00ed\u013eu zasekol, ako rozm\u00fd\u0161\u013eal nad jeho ot\u00e1zkou, no potom bez slova pokra\u010doval v pr\u00e1ci. U\u017e si myslel, \u017ee \u017eiadnu odpove\u010f nedostane, napokon v\u0161ak chlapec predsa len prehovoril.<\/div>\n
„Ja neviem. V\u017edy som si myslel, \u017ee \u00e1no, \u017ee milova\u0165 je v\u017edy lep\u0161ie ako nemilova\u0165, hoci to ob\u010das bol\u00ed… Stra\u0161ne to bol\u00ed… Ale… teraz si u\u017e nie som ist\u00fd. Niekedy m\u00e1m pocit, \u017ee mi pukne srdce, hoci to znie dos\u0165… pateticky, ale… Ke\u010f si spomeniem na v\u0161etky tie chv\u00edle, \u010do sme spolu pre\u017eili… Nikdy by som to nevymenil,“ priznal, vyk\u00fazliac na uplakanej tv\u00e1ri slab\u00fd \u00fasmev. Tom sa pri tom v\u0161ak zamra\u010dil. Nep\u00e1\u010dilo sa mu vidie\u0165 ho trpie\u0165. Sami bol… bol kamar\u00e1t, naj\u00fa\u017easnej\u0161\u00ed \u010dlovek, ak\u00e9ho poznal a jeden z t\u00fdch, ktor\u00ed si t\u00fa boles\u0165 zasl\u00fa\u017eili najmenej. Ry\u0161av\u010dek v\u0161ak akoby \u010d\u00edtal jeho my\u0161lienky, sa na\u0148ho slabo usmial a pokr\u00fatil hlavou.<\/div>\n
„Netr\u00e1p sa pre to. Za\u017eili sme spolu ve\u013ea pekn\u00e9ho. Bolo to kr\u00e1sne. Len… kr\u00e1tke. Nesmie\u0161 zanevrie\u0165 na l\u00e1sku, Tomi. Tebe sa to nemus\u00ed sta\u0165.“<\/div>\n
\n

Sami odi\u0161iel a on ostal s\u00e1m. Prem\u00fd\u0161\u013eal nad Samiho slovami, no nevedel sa rozhodn\u00fa\u0165. \u00c1no, zamilovan\u00ed \u013eudia vyzeraj\u00fa \u0161\u0165astnej\u0161\u00ed. Ale ke\u010f sa potom l\u00e1ska skon\u010d\u00ed a pr\u00edde boles\u0165…<\/p><\/div>\n

„Si idiot“<\/em> s n\u00e1mahou nap\u00edsal svoju prv\u00fa smsku po autonehode Andreasovi. Na jeho ve\u013ek\u00e9 prekvapenie mu Andreas odpovedal.<\/div>\n
„Ano, som.“<\/em><\/div>\n
\n

Andreas sa objavil na druh\u00fd de\u0148 a rozhodne nevyzeral tak suver\u00e9nne, ako predt\u00fdm .<\/p><\/div>\n

„Sami odi\u0161iel z n\u00e1\u0161ho bytu,“ boli jeho prv\u00e9 slov\u00e1 a Tom sa nad nimi zamra\u010dil. Za prv\u00e9 celkom nech\u00e1pal, pre\u010do sa pri ich vysloven\u00ed Andreas tv\u00e1ril tak ne\u0161\u0165astne a za druh\u00e9 ho prekvapilo, \u017ee ozna\u010dil jeho byt za ich spolo\u010dn\u00fd.<\/div>\n
„On… opustil ma?“ sp\u00fdtal sa Toma a on sa zamra\u010dil a pokr\u00fatil hlavou. Nech\u00e1pal st\u00e1le viac.<\/div>\n
„To ty si opustil jeho,“ pripomenul mu a blondiak pok\u00fdval hlavou.<\/div>\n
„Ja viem, ale… vie\u0161, kam i\u0161iel? Je v poriadku?“<\/div>\n
„\u00c1no, on… b\u00fdva u m\u0148a,“ priznal Tom a Andreas op\u00e4\u0165 pok\u00fdval hlavou, akoby v\u0161etko ch\u00e1pal. Druh\u00fd chlapec ale nech\u00e1pal u\u017e v\u00f4bec ni\u010d.<\/div>\n
„Jasn\u00e9. Ja… myslel som si to. Ale je to pochopite\u013en\u00e9…“ pokra\u010doval po chv\u00edli mlad\u00edk a Tom sa zamra\u010dil. Toto predsa nemohol myslie\u0165 v\u00e1\u017ene \u010di \u00e1no?<\/div>\n
„Nie… \u010do to… \u0161ibe ti?“ koktal Tom \u00faplne vyveden\u00fd z miery. „Sami \u0165a miluje!“<\/div>\n
„Tak pre\u010do odi\u0161iel?“<\/div>\n
„Lebo si ho… podviedol?“ pripomenul mu t\u00fa nemil\u00fa skuto\u010dnos\u0165 a on okam\u017eite skrotol.<\/div>\n
„Ja…“ chv\u00ed\u013eu bolo ticho, k\u00fdm Andreas prem\u00fd\u0161\u013eal nad Tomov\u00fdmi slovami. Nie \u017ee by to on s\u00e1m nevedel, ale predsa…<\/div>\n
\n

„Rozi\u0161iel som sa s \u0148ou,“ priznal po chv\u00edli, pozeraj\u00fac niekam do zeme a tmavovlas\u00fd chlapec sa op\u00e4\u0165 zamra\u010dil. Hoci to mala by\u0165 dobr\u00e1 spr\u00e1va, nevedel, \u010do si m\u00e1 o priate\u013eov\u00fdch slov\u00e1ch myslie\u0165. V kontexte toho v\u0161etk\u00e9ho to toti\u017e vyznelo tak, akoby si myslel, \u017ee ke\u010f sa rozi\u0161iel s tou \u017eenou, pl\u00e1noval sa vr\u00e1ti\u0165 domov a \u010dakal, \u017ee so Samim navia\u017ee tam, kde skon\u010dili. Ale to h\u00e1dam nemohol myslie\u0165 v\u00e1\u017ene alebo \u00e1no?<\/p><\/div>\n

„Pre\u010do… pre\u010do si… to… urobil?“ sp\u00fdtal sa a v duchu si povzdychol, \u017ee v rozru\u0161en\u00ed dok\u00e1\u017ee rozpr\u00e1va\u0165 omnoho lep\u0161ie, ako ke\u010f je pokojn\u00fd.<\/div>\n
„Lebo som idiot?“ polo\u017eil Andreas re\u010dn\u00edcku ot\u00e1zku, no po chv\u00edli predsa len odpovedal v\u00e1\u017ene.<\/div>\n
„Vie\u0161, \u017ee som v\u017edy t\u00fa\u017eil po tom n\u00e1js\u0165 si skuto\u010dne sexi priate\u013eku. Tak\u00fa, za ktorou sa bud\u00fa ostatn\u00ed obzera\u0165, ale ona bude ma\u0165 o\u010di len pre m\u0148a. Bude sa mi venova\u0165, budeme chodi\u0165 spolu von a bavi\u0165 sa a v\u0161etci mi ju bud\u00fa z\u00e1vidie\u0165. A ona je presne tak\u00e1. Je… \u00fa\u017easn\u00e1. Je modelka, ch\u00e1pe\u0161? Modelka! Nikdy by ma ani nenapadlo, \u017ee budem chodi\u0165 s modelkou. Ale cel\u00fd \u017eivot som o nie\u010dom takom sn\u00edval. Vie\u0161, \u017ee diev\u010dat\u00e1 sa po mne nikdy nijak zvl\u00e1\u0161\u0165 nepozerali. Nebol som pre ne zauj\u00edmav\u00fd. A ke\u010f sa objavila ona… \u00faplne mi to poplietlo hlavu.“<\/div>\n
„A \u010do Sami? Myslel som… myslel… \u017ee ste spolu… \u0161\u0165astn\u00ed?“<\/div>\n
„Ja… \u00e1no. Asi \u00e1no.“<\/div>\n
„Asi?“<\/div>\n
\n

„Nie asi. Boli. Ale… to cel\u00e9 bolo… bolo to tak\u00e9… r\u00fdchle… ja… Ty si tu vtedy nebol. Ke\u010f sme sa dali dokopy, bolo to… b\u00e1li sme sa o teba, ve\u013ea \u010dasu sme str\u00e1vili v nemocnici alebo len spolu, d\u00fafan\u00edm, \u017ee bude\u0161 v poriadku. Boli sme v pr\u00e1ci, v \u0161kole a potom sme \u0161li do nemocnice a doma sme boli spolu a… ve\u010f vie\u0161. Bolo to super. Ale na nie\u010do tak\u00e9 som nebol zvyknut\u00fd. Zo za\u010diatku to bolo fajn, ale nesk\u00f4r mi za\u010d\u00ednal ch\u00fdba\u0165 ten m\u00f4j predch\u00e1dzaj\u00faci \u017eivot. To, \u017ee som sa nemusel na nikoho obzera\u0165, \u00eds\u0165 von, kedy som chcel… Sami bol pre\u010d st\u00e1le \u010dastej\u0161ie a ke\u010f pri\u0161iel domov, bol u\u017e pr\u00edli\u0161 unaven\u00fd a… u\u017e to nebolo to, \u010do na za\u010diatku. Nebol som ani s n\u00edm, ani bez neho. A kamar\u00e1ti sa mi smiali, \u010di som pod papu\u010dou a… Oni ho nepoznaj\u00fa, smiali sa, \u017ee som si nabalil zaja\u010dika a…. ke\u010f sa objavila ona, zrazu to bolo o nie\u010dom inom. Zrazu som u\u017e bol zas niekto a… asi mi preplo. Neviem. Proste som sa asi zbl\u00e1znil. Bolo to ako z\u00e1zrak! Ja… Som blbec, viem, ale…“ u\u017e nestihol dohovori\u0165, preto\u017ee sa otvorili dvere a do miestnosti vo\u0161iel Sami. Hne\u010f ako zbadal svojho b\u00fdval\u00e9ho priate\u013ea, sa v\u0161ak zastavil a ostal zarazene st\u00e1\u0165. Dych sa mu zadrhol a on len napr\u00e1zdno otv\u00e1ral \u00fasta v snahe nie\u010do poveda\u0165, no nakoniec sa len oto\u010dil, zahundral, \u017ee pr\u00edde nesk\u00f4r a pok\u00fasil sa utiec\u0165.<\/p><\/div>\n

„Po\u010dkaj!“ zavolal za n\u00edm Andreas, no on ho odmietal po\u010d\u00favnu\u0165. Nechcel po\u010du\u0165 ni\u010d, \u010do by mu mohol chcie\u0165 poveda\u0165. \u017diadne re\u010di o tom, \u017ee mu je to \u013e\u00fato, \u017ee ju m\u00e1 r\u00e1d alebo \u017ee si v byte nie\u010do zabudol… Nezniesol by ni\u010d z toho, ni\u010d, \u010do by nazna\u010dovalo, \u017ee je \u0161\u0165astn\u00fd, \u017ee sa ho zbavil. Len\u017ee… \u010do ak mu chcel poveda\u0165 nie\u010do in\u00e9? T\u00e1 n\u00e1dej tu st\u00e1le bola, hoci ju sp\u00f4sobovala len l\u00e1ska.<\/div>\n
„Sami, pros\u00edm! Ja… viem, \u017ee si to nezasl\u00fa\u017eim, ale… pros\u00edm, ja… Je mi to \u013e\u00fato, m\u00f4\u017ee\u0161 mi to odpusti\u0165? Ja… som idiot, ja viem, \u00fapln\u00fd chud\u00e1k, ale.. ch\u00fdba\u0161 mi. Ve\u013emi. A ja… urobil som obrovsk\u00fa chybu. A chcel by som ju napravi\u0165! A viem, \u017ee by si mi nemal odpusti\u0165, ale pros\u00edm… Urob\u00edm \u010doko\u013evek…“ prosil Andreas Samiho, \u00faplne zab\u00fadaj\u00fac na to, \u017ee tam nie s\u00fa sami a po l\u00edcach sa mu dokonca skot\u00fa\u013ealo p\u00e1r s\u013az. Sami tam st\u00e1l a nevedel sa rozhodn\u00fa\u0165, \u010di m\u00e1 by\u0165 \u0161\u0165astn\u00fd alebo nie. O tomto sn\u00edval v\u0161etky tie prebden\u00e9 a preplakan\u00e9 noci, no ke\u010f sa to stalo, nevedel, \u010di je to pravda. A ak aj \u00e1no… ako by mu mohol nie\u010do tak\u00e9 odpusti\u0165? A mal by v\u00f4bec? Urobil to raz, \u010do ak sa to zopakuje?<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
„A \u010do ona?“ sp\u00fdtal sa chlapec to, \u010do ho najviac zauj\u00edmalo.<\/div>\n
„Nestoj\u00ed o m\u0148a. Aspo\u0148 mi nie\u010do tak\u00e9 vykri\u010dala po tom, \u010do som sa s \u0148ou rozi\u0161iel. Ale to je jedno. Bola to chyba. Ja… nechal som sa pobl\u00e1zni\u0165 a \u00faplne som zabudol a… D\u00e1\u0161 mi druh\u00fa \u0161ancu? S\u013eubujem, \u017ee urob\u00edm v\u0161etko…“<\/div>\n
„Ja nem\u00f4\u017eem…“<\/div>\n
„Ch\u00e1pem. Ja…“<\/div>\n
„Nie, ja! Myslel som… Nejde to. Nedok\u00e1\u017eem sa tv\u00e1ri\u0165, \u017ee sa ni\u010d nestalo. To nejde. \u010co ak to urob\u00ed\u0161 znovu? \u010co ak…“<\/div>\n
„Nie! Prisah\u00e1m! Ja… viem, \u017ee som idiot, ale ve\u013ea som o tom rozm\u00fd\u0161\u013eal a pri\u0161iel som na to. Ja… my… \u0161li sme na to pr\u00edli\u0161 r\u00fdchlo. Teda, na m\u0148a to bolo r\u00fdchlo. Ja… nebol som pripraven\u00fd na skuto\u010dn\u00fd vz\u0165ah a to v\u0161etko. Ale nechcem o teba pr\u00eds\u0165. Z\u00e1le\u017e\u00ed mi na tebe. Ja… M\u00f4\u017eem \u0165a napr\u00edklad niekam pozva\u0165? Do kina, na prech\u00e1dzku, na ve\u010deru… Kam len bude\u0161 chcie\u0165! Ja…“<\/div>\n
„Chce\u0161 ma pozva\u0165 na rande?“ sp\u00fdtal sa Sami \u0161okovane svojho milenca a toto prekvapenie dokonca sp\u00f4sobilo, \u017ee mu prestali tiec\u0165 slzy. Nie\u010do tak\u00e9 rozhodne ne\u010dakal. Chcel namieta\u0165, chcel odmieta\u0165, chcel mu nad\u00e1va\u0165 a mo\u017eno mu ubl\u00ed\u017ei\u0165, ale toto rozhodne ne\u010dakal. To ani nebolo akoby to vymyslel Andreas, nikdy by od neho ne\u010dakal nie\u010do tak\u00e9 uvedomel\u00e9. Nebolo to ani dobr\u00e9, ale ani zl\u00e9. Bolo to nie\u010do \u00faplne in\u00e9. Bola to ponuka na nov\u00fd za\u010diatok. A on nevedel, ako sa m\u00e1 rozhodn\u00fa\u0165. M\u00e1 mu odpusti\u0165? Da\u0165 mu druh\u00fa \u0161ancu? Alebo sa \u010falej hneva\u0165? On sa nikdy nevzd\u00e1val, v\u017edy veril v druh\u00e9 \u0161ance, ale toto bolo o nie\u010dom inom. Andreas ho podviedol. Mal by mu to odpusti\u0165? DOK\u00c1ZAL by mu to odpusti\u0165?<\/div>\n
„Ja… d\u00e1\u0161 mi \u010das na rozmyslenie?“<\/div>\n
„D\u00e1m ti to\u013eko \u010dasu, ko\u013eko bude\u0161 potrebova\u0165. Len, pros\u00edm… nevzd\u00e1vaj to s nami. Viem, \u017ee si to nezasl\u00fa\u017eim, ale… nevzd\u00e1vaj to. Ja som to vzdal a…. bola to t\u00e1 najv\u00e4\u010d\u0161ia chyba, ak\u00fa som spravil.“<\/div>\n
\n

Toma z nemocnice prepustili v de\u0148 jeho dvadsiatych prv\u00fdch naroden\u00edn. J\u00f6rg ho odviezol do ich nov\u00e9ho domu a ubytoval ho v izbe hne\u010f na pr\u00edzem\u00ed. Tom si u\u017e po ceste v\u0161imol, \u017ee cel\u00e9 pr\u00edzemie bolo upraven\u00e9 na bezbari\u00e9rov\u00fd pr\u00edstup, aby sa v\u0161ade dostal aj s voz\u00edkom \u010di nesk\u00f4r s chod\u00edtkom. V izbe mal polohovaciu poste\u013e so v\u0161etk\u00fdmi \u00fachytmi, ktor\u00e9 mal aj v nemocnici, aby mohol by\u0165 \u010do najviac sebesta\u010dn\u00fd. Rovnako tak bola prisp\u00f4soben\u00e1 aj jeho k\u00fape\u013e\u0148a. Popravde sem najsk\u00f4r nechcel \u00eds\u0165, nechcel ob\u0165a\u017eova\u0165 Katrin a jej deti, no po \u010dase sa uk\u00e1zalo, \u017ee to nie je a\u017e tak\u00e9 zl\u00e9. Katrinine star\u0161ie deti pom\u00e1hali nie len svojej matke, ale dokonca aj Tomovi. Bez reptania sa nau\u010dili, ako mu pom\u00e1ha\u0165 tak, aby mu n\u00e1hodou neubl\u00ed\u017eili a dokonca sa pri tom ani netv\u00e1rili pr\u00edli\u0161 otr\u00e1vene. On to obdivoval, preto\u017ee ako sa s\u00e1m poznal, on by nie\u010do tak\u00e9 zrejme nebol tak\u00fd ochotn\u00fd robi\u0165. Napriek tomu mu to ale nebolo pr\u00edli\u0161 pr\u00edjemn\u00e9. Vo svojom \u017eivote bol sk\u00f4r nau\u010den\u00fd stara\u0165 sa s\u00e1m o seba. Len\u017ee… ve\u010f aj Sami mu pom\u00e1hal, ako mu s\u00e1m pripomenul po\u010das jednej z nespo\u010detn\u00fdch n\u00e1v\u0161tev. Andreas sa vtedy len smial, \u017ee Sami s\u00edce vyzer\u00e1 krehko, ale nie je radno mu odporova\u0165. T\u00ed dvaja spolu zatia\u013e len chodili, no ka\u017ed\u00fd b\u00fdval u seba – teda vlastne Sami u Toma. A on bol vlastne aj r\u00e1d, \u017ee ke\u010f u\u017e m\u00e1 v jeho byte niekto b\u00fdva\u0165, tak \u017ee je to niekto, koho pozn\u00e1 a m\u00e1 r\u00e1d. Ke\u010f sa ten rok pribl\u00ed\u017eili Vianoce, ani to poriadne nespozoroval – jeho \u017eivot sa to\u010dil len okolo neust\u00e1leho cvi\u010denia a mno\u017estva v\u0161elijak\u00fdch terapi\u00ed. \u010casto sa domov vr\u00e1til tak\u00fd vy\u010derpan\u00fd, akoby pr\u00e1ve absolvoval p\u00e4\u0165boj. Len\u017ee Katrin na to rozhodne nezab\u00fadala, a tak cel\u00fd byt poctivo vyzdobila. Tento kr\u00e1t sa Tom rodinn\u00fdm Vianociam nevyhol. Ale bolo to fajn. A z\u00e1bava. A desiv\u00e9. A on sa c\u00edtil fajn.<\/p><\/div>\n

\n

A \u017eivot \u0161iel \u010falej. V priebehu nasleduj\u00faceho roku Tom urobil obrovsk\u00fd pokrok. Niektor\u00ed to pova\u017eovali doslova za z\u00e1zrak. Postavil sa na nohy, dokonca za\u010dal op\u00e4\u0165 beha\u0165 a v de\u0148 svojich dvadsiatich druh\u00fdch naroden\u00edn ho Sami prin\u00fatil, aby vzal do ruky gitaru. Ha ha ha, vtipn\u00e9, jeho ruky a prsty neboli tak\u00e9 obratn\u00e9, ako kedysi. Ale to e\u0161te netu\u0161il, \u017ee si na\u0148ho pripravili jedno prekvapenie – Gordona.<\/p><\/div>\n

„Mal by si za\u010da\u0165 znovu hra\u0165! A ak to nep\u00f4jde inak, tak \u0165a k tomu dokopem. Bol si m\u00f4j najlep\u0161\u00ed \u0161tudent, nepr\u00eddem o teba len tak kv\u00f4li nejakej autonehode!“ ozn\u00e1mil mu jeho b\u00fdval\u00fd u\u010dite\u013e a Tom nemal in\u00fa mo\u017enos\u0165, len posl\u00fachnu\u0165. No… ve\u010f mu ani ni\u010d in\u00e9 neost\u00e1valo. Andreas mu pomohol zohna\u0165 pr\u00e1cu, no t\u00e1 ho nebavila. T\u00fa\u017eil po tom op\u00e4\u0165 hra\u0165 na gitare. T\u00fa\u017eil po tom op\u00e4\u0165 sa vr\u00e1ti\u0165 k star\u00e9mu \u017eivotu. Len\u017ee fyzicky sa e\u0161te nec\u00edtil tak dobre, aby to zvl\u00e1dol – ur\u010dite by sa e\u0161te neodv\u00e1\u017eil napr\u00edklad postavi\u0165 na skateboard. Musel pokra\u010dova\u0165 krok po kroku. A hra na gitaru bola dobr\u00fdm krokom. No a t\u00fdm \u010fal\u0161\u00edm, aspo\u0148 pod\u013ea Samiho, bolo n\u00e1js\u0165 si l\u00e1sku.<\/div>\n
\n

„Sami, dobre vie\u0161, \u017ee to nie je len tak! Nesta\u010d\u00ed len vojs\u0165 niekam do miestnosti a na niekoho pozrie\u0165 a je z toho l\u00e1ska!“<\/p><\/div>\n

„U m\u0148a to tak bolo. Teda… nie \u00faplne tak, najsk\u00f4r sme sa spolu vyspali a tak, ale… V tom nevid\u00edm probl\u00e9m. Sex je fajn.“<\/div>\n
„Hej. Tak\u017ee \u010do. Pr\u00eddem niekam do baru, zbal\u00edm nejak\u00e9ho fe\u0161\u00e1ka, vysp\u00edm sa…“<\/div>\n
„H\u00e9\u00e9\u00e9\u00e9j! Tak\u017ee predsa!“ nenechal ho dohovori\u0165 mlad\u0161\u00ed z nich, ke\u010f od nad\u0161enia za\u010dal skoro tancova\u0165 po miestnosti. Tom absol\u00fatne nech\u00e1pal.<\/div>\n
„\u010co? \u010co to tu vyv\u00e1dza\u0161! \u010co tak\u00e9 som povedal?“<\/div>\n
„Povedal si fe\u0161\u00e1k! Nie ko\u010dka, ale fe\u0161\u00e1k! Ja som to vedel! Ja som vedel, \u017ee…“<\/div>\n
„Nie! Ja… Tak som to nemyslel! Ja… Nemyslel som to tak, \u017ee si chcem n\u00e1js\u0165 priate\u013ea. Ja len…“<\/div>\n
„Nie? Tak ako si to myslel? Ak by si nechcel priate\u013ea, tak…“<\/div>\n
„Ja…“ pre Toma bolo \u0165a\u017ek\u00e9 o tom hovori\u0165, ale po tom v\u0161etkom, \u010do si spolu za\u017eili… „Ja len, \u017ee ty… Andreas m\u00e1 obrovsk\u00e9 \u0161\u0165astie, \u017ee \u0165a m\u00e1. Ja… myslel som, \u017ee by bolo fajn tie\u017e ma\u0165… niekoho tak\u00e9ho. Bez rozdielu…“ nedopovedal, len neur\u010dito pokr\u010dil ramenami. Sami sa usmial a priate\u013ea objal.<\/div>\n
„Si stra\u0161ne zlat\u00fd. Vie\u0161? Ty si zasl\u00fa\u017ei\u0161 niekoho, kto sa o teba postar\u00e1 a bude \u0165a milova\u0165.“ Tom sa musel pri jeho slov\u00e1ch zasmia\u0165. Sami bol proste slnie\u010dko. A Andreas bol \u0161\u0165astn\u00fd chlap, \u017ee ho mal. Kie\u017e by aj on mal niekoho tak\u00e9ho.<\/div>\n
\n

Ako sa bl\u00ed\u017eili Vianoce, Tom mal akosi st\u00e1le viac \u010dasu na rozm\u00fd\u0161\u013eanie. Bolo to sp\u00f4soben\u00e9 t\u00fdm, \u017ee jeho telo aj myse\u013e sa nato\u013eko zotavili, a\u017e sa jeho rehabilit\u00e1cie scvrkli na minimum. Dni sa skracovali, ve\u010dery tr\u00e1vila v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed viac doma s rodinou a on mal \u010dasto pocit, akoby tam bol navy\u0161e. Vedel, \u017ee to nie je pravda, ale mo\u017eno, keby nebol s\u00e1m…<\/p><\/div>\n

\n

Nadi\u0161iel \u0160tedr\u00fd de\u0148. Vianoce. Sami s Andreasom e\u0161te dopoludnia odcestovali k Samiho rodi\u010dom a pl\u00e1novali tam osta\u0165 a\u017e do nasleduj\u00faceho d\u0148a. Vedel, \u017ee Katrinine deti tr\u00e1via de\u0148 so svoj\u00edm otcom, no vedel aj to, ako bude tr\u00e1vi\u0165 tento \u010das ona a jeho otec a… nec\u00edtil sa na to, by\u0165 toho svedkom. Hoci by to nikdy nepriznal a neveril by tomu, vz\u0165ah t\u00fdch dvoch sa \u010dasom e\u0161te viac utu\u017eil a teraz spolu tvorili skuto\u010dn\u00fa rodinu. J\u00f6rg ochotne pom\u00e1hal pri varen\u00ed a s l\u00e1skou sa staral o ich mal\u00e9 deti a u\u017e\u00edval si to o to viac, \u017ee v priebehu roka bol \u010dasto pracovne pr\u00edli\u0161 vy\u0165a\u017een\u00fd. Tom tam nemal chu\u0165 \u00eds\u0165, nemal chu\u0165 sledova\u0165 ich t\u00falenie a pusinkovanie, ke\u010f s\u00e1m nikoho nemal. Ale \u010do mal robi\u0165? Sedie\u0165 doma? To sa mu moc nechcelo. Jedin\u00e9 \u0161\u0165astie, \u017ee posil\u0148ovne m\u00e1vaj\u00fa otvoren\u00e9 aj v tak\u00fdto de\u0148.<\/p><\/div>\n

\n

Tom si odcvi\u010dil svoju obvykl\u00fa d\u00e1vku cvikov, ktor\u00e1 mu nahr\u00e1dzala rehabilit\u00e1cie a potom sa chystal zabeha\u0165 si na p\u00e1se. To zvl\u00e1dal, to bolo v pohode. Ako kr\u00e1\u010dal k stroju, rozhliadol sa po miestnosti. Rozhodne tu nebol s\u00e1m – zdalo sa, \u017ee sa viacero chalanov rozhodlo utiec\u0165 od pr\u00edpravy sviato\u010dnej ve\u010dere. Kto ho v\u0161ak zaujal, bol tmavovlas\u00fd chalan stojaci pri jednom z be\u017eeck\u00fdch p\u00e1sov. Vyzeral, akoby \u0161tudoval tla\u010didl\u00e1 v lietadle, ke\u010f si nerv\u00f3zne hr\u00fdzol spodn\u00fa peru a prem\u00fd\u0161\u013eal, \u010d\u00edm ten pekeln\u00fd stroj zapne. Tom sa na\u0148ho chv\u00ed\u013eu pozeral a neubr\u00e1nil sa pri tom pobaven\u00e9mu \u00fasmevu, no nakoniec sa nad n\u00edm z\u013eutoval a prist\u00fapil k nemu.<\/p><\/div>\n

„Potrebuje\u0161 pom\u00f4c\u0165?“ sp\u00fdtal sa ho a chlapec sa na\u0148ho s trhnut\u00edm oto\u010dil. Hlas cudzieho \u010dloveka ho vytrhol z hlbok\u00e9ho s\u00fastredenia, no sta\u010dil jedin\u00fd poh\u013ead do t\u00fdch orie\u0161kov\u00fdch o\u010d\u00ed…<\/div>\n
„Ja… trochu sa v tom nevyzn\u00e1m,“ priznal s nesmel\u00fdm \u00fasmevom a sklopil poh\u013ead k ovl\u00e1daciemu panelu. Tom pok\u00fdval hlavou a vysvetlil mu, \u010do sa na \u010do pou\u017e\u00edva. Ke\u010f sa stroj pomaly pohol, chv\u00ed\u013eu ho ticho sledoval a potom sa aj on postavil na druh\u00fd stroj s \u00famyslom si zabeha\u0165.<\/div>\n
„\u010eakujem,“ ozval sa e\u0161te hlas onoho nezn\u00e1meho mlad\u00edka a on na\u0148ho na s\u00fahlas k\u00fdvol, no potom sa u\u017e s\u00fastredil na beh. Teda… aspo\u0148 sa o to pok\u00fasil, hoci to bolo \u0165a\u017ek\u00e9, ke\u010f mu poh\u013ead st\u00e1le ubiehal k \u0161t\u00edhlemu mlad\u00edkovi.<\/div>\n
\n

Po desiatich min\u00fatach to Tom vzdal. Nedok\u00e1zal sa s\u00fastredi\u0165. Viac ho zauj\u00edmal cudzinec po jeho \u013eavej strane. Ke\u010f ten zastavil stroj a neisto sa rozhliadol po miestnosti, pri\u0161lo mu ho \u013e\u00fato. Vyzeral ako straten\u00e9 \u0161teniatko a on si nemohol pom\u00f4c\u0165 – op\u00e4\u0165 k nemu prist\u00fapil.<\/p><\/div>\n

„M\u00f4\u017eem ti to tu uk\u00e1za\u0165? Vyzer\u00e1\u0161, akoby si bol v krajine divov,“ trochu sa zasmial a chlapec doslova o\u010dervenel od hanby.<\/div>\n
„No… ja.. e\u0161te som nikdy nebol v posil\u0148ovni. Absol\u00fatne netu\u0161\u00edm, \u010do m\u00e1m robi\u0165,“ priznal mlad\u00edk a Tom pok\u00fdval hlavou, ako \u017ee to ch\u00e1pe.<\/div>\n
„V tom pr\u00edpade si natrafil na toho prav\u00e9ho. Netvrd\u00edm, \u017ee ovl\u00e1dam v\u0161etko, ale na za\u010diatok by to mohlo sta\u010di\u0165.“<\/div>\n
„Ale ja… Nechcem \u0165a zdr\u017eiava\u0165. Ak m\u00e1\u0161 in\u00fd program..“<\/div>\n
„Nie, nem\u00e1m. S cvi\u010den\u00edm som na dnes u\u017e skon\u010dil a domov sa nepon\u00e1h\u013eam. Som Tom. A ty?“<\/div>\n
„Bill.“<\/p>\n

autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Jasalia Dnes je ten kr\u00e1sny de\u0148, na ktor\u00fd sa mal\u00e9 deti te\u0161ia cel\u00fd rok. Aj vy by ste sa mali te\u0161i\u0165, preto\u017ee v\u00e1m Jasalia priniesla dar\u010dek! Va\u0161e t\u00fa\u017eby sa dnes naplnia. E\u0161te pred t\u00fdm by som sa v\u0161ak chcela z cel\u00e9ho<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[638],"tags":[],"class_list":["post-2366","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-stretli-sme-sa-na-vianoce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2366","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2366"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2366\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2366"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2366"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2366"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}