{"id":2375,"date":"2015-12-20T15:00:00","date_gmt":"2015-12-20T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=2366"},"modified":"2015-12-20T15:00:00","modified_gmt":"2015-12-20T14:00:00","slug":"stretli-sme-sa-na-vianoce-6","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2015\/12\/20\/stretli-sme-sa-na-vianoce-6\/","title":{"rendered":"Stretli sme sa na Vianoce 6."},"content":{"rendered":"
autor: Jasalia<\/strong><\/p>\n

Drah\u00e9 diev\u010dat\u00e1. Dnes mala by\u0165 \u010fakova\u010dka, ale zd\u00e1 sa, \u017ee by som V\u00e1m mala sk\u00f4r nap\u00edsa\u0165 nie\u010do k pr\u00edbehu. Nebojte sa! Bill sa skuto\u010dne objav\u00ed! Ja viem, \u017ee V\u00e1m v\u0161etk\u00fdm ch\u00fdba, ale… Toto mala by\u0165 p\u00f4vodne jednor\u00e1zovka. Stretli sa na Vianoce a bola z toho l\u00e1ska a koniec. Ni\u010d viac. Mo\u017eno by to bolo fajn, ale nebolo by to ni\u010d\u00edm zauj\u00edmav\u00e9. Ale potom sa Tom rozhodol (\u00e1no, moja postava Tom, preto\u017ee tak to v mojich pr\u00edbehoch chod\u00ed) porozpr\u00e1va\u0165 n\u00e1m v\u0161etk\u00fdm o svojom \u017eivote, aby sme pochopili, \u010do pre\u0148ho stretnutie s Billom znamen\u00e1. Ani ma vtedy nenapadlo, \u017ee to zaberie a\u017e to\u013eko str\u00e1nok a to\u013eko \u010dasu. Ale u\u017e to nebude dlho trva\u0165, s\u013eubujem, \u017ee u\u017e sa \u010doskoro skuto\u010dne stretn\u00fa! Ve\u010f id\u00fa predsa Vianoce! :-p<\/em><\/div>\n

\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
Pre\u0161lo nieko\u013eko dn\u00ed, potom t\u00fd\u017ed\u0148ov a Tomov stav sa pomaly zlep\u0161oval. No… ve\u013emi pomaly. Nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov str\u00e1vil v umelom sp\u00e1nku, podst\u00fapil e\u0161te nieko\u013eko v\u00e4\u010d\u0161\u00edch i men\u0161\u00edch z\u00e1krokov a aj ke\u010f sa nakoniecprebral, trvalo e\u0161te dos\u0165 dlho, ne\u017e za\u010dal skuto\u010dne vn\u00edma\u0165. \u017divot v\u0161ak zatia\u013e \u0161iel \u010falej. Katrin porodila n\u00e1dhern\u00e9 diev\u010datko a Andreas sa stal hrd\u00fdm krstn\u00fdm otcom. Sami sa k nemu pres\u0165ahoval u\u017e kr\u00e1tko po sviatkoch a on vlastne ani nenamietal. Teda, nie \u017ee by nechcel! Minim\u00e1lne v prvej chv\u00edli mal chu\u0165 zuteka\u0165, preto\u017ee e\u0161te nikdy s nik\u00fdm ne\u017eil, no Sami mu svojou \u00fa\u017easnou povahou ve\u013emi \u013eahko dok\u00e1zal vynahradi\u0165 ak\u00e9ko\u013evek pr\u00edpadn\u00e9 nepohodlie. A ke\u010f sa e\u0161te k tomu za\u010dal \u010dini\u0165 v kuchyni… No sen ka\u017ed\u00e9ho chlapa.<\/div>\n
\n

Andreas sa vr\u00e1til do pr\u00e1ce a po nej zvykol z\u00e1js\u0165 e\u0161te za Tomom. V\u017edy s n\u00edm str\u00e1vil nejak\u00fd \u010das a cvi\u010dil s n\u00edm, aby mu neochabli svaly. Sami ho tie\u017e nav\u0161tevoval. Chodil za n\u00edm v\u017edy dopoludnia e\u0161te pred \u0161kolou a po \u0161kole e\u0161te aj na brig\u00e1dy, a ke\u010f nakoniec pri\u0161iel domov, tak sa e\u0161te u\u010dil. Pre Andreasa to bolo ob\u010das \u0165a\u017ek\u00e9, ale vedel, \u017ee pre jeho mlad\u00e9ho priate\u013ea je to e\u0161te omnoho \u0165a\u017e\u0161ie. Ke\u010f ho potom ve\u010der v\u00eddal unaven\u00e9ho zasp\u00e1va\u0165 nad knihami, no potom r\u00e1no vsta\u0165 a s nov\u00fdm odhodlan\u00edm sa vybra\u0165 do nemocnice za Tomom, obdivoval ho e\u0161te omnoho viac a o to viac sa sna\u017eil, aby sa s n\u00edm c\u00edtil v pohode. E\u0161te nikdy neza\u017eil tak\u00fd pocit, tak\u00fa neskuto\u010dn\u00fa pohodu. T\u00fdm viac d\u00fafal, \u017ee sa Tom preberie a bude si t\u00fa pohodu m\u00f4c\u0165 u\u017e\u00edva\u0165 s nimi.<\/p><\/div>\n

\n

Ke\u010f sa Tom po p\u00e1r mesiacoch skuto\u010dne prebral, vo v\u0161etk\u00fdch to vyvolalo vlnu neskuto\u010dn\u00e9ho nad\u0161enia a optimizmu. Ale len do chv\u00edle, ne\u017e si uvedomili, \u017ee Tom sa s\u00edce prebral, no v skuto\u010dnosti ich v\u00f4bec nevn\u00edma. Poriadne ich to vydesilo, a ve\u013eminepomohlo ani uistenie lek\u00e1ra, \u017ee je to len do\u010dasn\u00e9 a \u017ee Tom potrebuje trochu viac \u010dasu. Pre jeho najbli\u017e\u0161\u00edch to v\u0161ak znamenalo jedno – e\u0161te viac \u010dasu tr\u00e1vili v nemocnici,rozpr\u00e1vali sa s n\u00edm, cvi\u010dili s n\u00edm, k\u0155mili ho, \u010d\u00edtali mu, p\u00fa\u0161\u0165ali ob\u013e\u00faben\u00fa hudbu, ukazovali spolo\u010dn\u00e9 fotografie… robili v\u0161etko, \u010do ich len napadlo, aby ho don\u00fatili reagova\u0165.Katrin do nemocnice nosila svoje b\u00e1b\u00e4tko a ob\u010das vodila aj svojho a J\u00f6rgovho prvoroden\u00e9ho syna – Tomove krs\u0148a – hoci zo za\u010diatku to lek\u00e1ri odmietali. Verila, alebo sk\u00f4r d\u00fafala, \u017ee ich pr\u00edtomnos\u0165 mu pom\u00f4\u017ee. Na ve\u013ek\u00e9 prekvapenie v\u0161etk\u00fdch v\u0161ak po prv\u00fd kr\u00e1t nezareagoval na nikoho z nich. Zareagoval na Samiho.<\/p><\/div>\n

\n
Sami v ten de\u0148 vstal na svoje pomery dos\u0165 neskoro a bez n\u00e1lady. Do \u0161koly v tie dni nechodil, no bolo sk\u00fa\u0161kov\u00e9 obdobie a on toho mal poriadne ve\u013ea. Chcel si vzia\u0165 vo\u013eno aspo\u0148 v pr\u00e1ci, ale ke\u010f\u017ee p\u00e1r jeho kolegov sa priotr\u00e1vilo jedlom na akejsi akcii, nedostal ho. Vlastne mu bolo taktne nazna\u010den\u00e9, \u017ee ak nech\u00e1 t\u00edm v \u0161tichu, m\u00f4\u017ee zabudn\u00fa\u0165 na pred\u013a\u017eenie zmluvy. A hoci miloval chodi\u0165 za Tomom, za\u010d\u00ednalo ho to zm\u00e1ha\u0165. Zvl\u00e1\u0161\u0165, ke\u010f sa k tomu pridal pocit, \u017ee je to v\u0161etko zbyto\u010dn\u00e9. Pre\u0161lo u\u017e pr\u00edli\u0161 ve\u013ea \u010dasu a on za\u010d\u00ednal ma\u0165 pocit, \u017ee Tom sa jednoducho nepreberie.<\/div>\n
Unaven\u00fd a bez n\u00e1lady sa dovliekol do kuchyne a uvaril si k\u00e1vu. T\u00fa pil len ojedinele, no dnes ju skuto\u010dne potreboval. C\u00edtil sa na pokraji svojich s\u00edl. Najrad\u0161ej by ostal zav\u0155tan\u00fd v posteli a nevyliezol z nej a\u017e do \u010fal\u0161ieho r\u00e1na. Len\u017ee e\u0161te pred obedom mal stretnutie s profesorom a potom musel \u00eds\u0165 aspo\u0148 na p\u00e1r hod\u00edn do pr\u00e1ce. Mo\u017eno by sa mohol vyka\u0161la\u0165 na Toma a e\u0161te na chv\u00ed\u013eu sa vr\u00e1ti\u0165 do postele, no napokon si dal rad\u0161ej osvie\u017euj\u00facu sprchu a k\u00fdm si dokon\u010dil chutn\u00e9 ra\u0148ajky, k\u00e1va pomaly za\u010dala \u00fa\u010dinkova\u0165.<\/div>\n
\n

Akoby pr\u00e1ve navzdory svojej p\u00f4vodnej n\u00e1lade si vyh\u013eadal ob\u013e\u00faben\u00fa hudbu, z tajnej skr\u00fd\u0161e vytiahol ob\u013e\u00faben\u00fd vonn\u00fd olej a trochu vaty a vybaven\u00fd bielou \u010dokol\u00e1dou sa vybral do nemocnice. Tam ho u\u017e v\u0161etci poznali a brali ho ako vlastn\u00e9ho. Jedna sestri\u010dka mu u\u017e pred \u010dasom povedala, \u017ee len zriedka sa st\u00e1va, aby mal nejak\u00fd pacient tak\u00e9 \u010dast\u00e9 n\u00e1v\u0161tevy. Aj dnes ho priv\u00edtala s la\u0161kovn\u00fdm \u00fasmevom a trochu mu svojou ukecanos\u0165ou zdvihla n\u00e1ladu tesne pred t\u00fdm, ne\u017e sa skuto\u010dne dostal do Tomovej izby.<\/p><\/div>\n

\n

Mlad\u00edk napoly sedel – napoly le\u017eal na polohovate\u013enej posteli a nepr\u00edtomne pozeral niekam smer okno. Sami sa zhlboka nad\u00fdchol a vyd\u00fdchol, akoby si t\u00fdm chcel doda\u0165 odvahu a n\u00e1sledne naoko rozjarene vo\u0161iel do izby. Neprekvapilo ho, \u017ee sa chlapec na posteli ani nepohol. Jeho to ale nemohlo odradi\u0165 – na jeho nev\u0161\u00edmavos\u0165 si u\u017e d\u00e1vno zvykol, hoci st\u00e1le d\u00fafal, \u017ee sa to zmen\u00ed.<\/p><\/div>\n

Zo skrinky vytiahol misku a mal\u00e9 reproduktory, ku ktor\u00fdm pripojil svoj MP3 prehr\u00e1va\u010d. Zapol pr\u00edjemn\u00fa hudbu, do misku dal vatu, navlh\u010dil ju a pridal p\u00e1r kvapiek vonnej esencie. Nebolo to \u00faplne ono, ale ohe\u0148 tu zapa\u013eova\u0165 nemohol a nejak\u00e9 \u010fal\u0161ie alternat\u00edvy boli moment\u00e1lne mimo jeho mo\u017enost\u00ed. Ale nevadilo to. Veril, \u017ee Tom to c\u00edti a p\u00e1\u010di sa mu to. \u017de vn\u00edma, \u017ee sa niekto star\u00e1. Z ta\u0161ky vyhrabal bielu \u010dokol\u00e1du a jeden k\u00fasok vlo\u017eil Tomovi do \u00fast. Nevedel, \u010di to boli reflexy alebo podvedomie, no star\u0161\u00ed chlapec za\u010dal \u010dokol\u00e1du cm\u00fa\u013ea\u0165. Samimu sa v tak\u00fdch chv\u00ed\u013each zdalo, \u017ee ho aj trochu vn\u00edma, len e\u0161te nem\u00e1 silu odpoveda\u0165. Sadol si na stoli\u010dku bl\u00edzko postele a s\u00e1m sa k\u0155mil \u010dokol\u00e1dou. Potreboval nabra\u0165 silu na cvi\u010denie, preto\u017ee hoci mu u\u017e bolo lep\u0161ie, st\u00e1le sa c\u00edtil slab\u00fd.<\/div>\n
„Som stra\u0161ne unaven\u00fd,“ priznal nahlas a rukami si pre\u0161iel po tv\u00e1ri. „Potrebujem dovolenku. Aspo\u0148 t\u00fd\u017ede\u0148 ni\u010d nerobi\u0165. Iba spa\u0165.“ S\u0165a\u017eka si vzdychol a potom sprudka vstal, aby sa pustil do pr\u00e1ce.<\/p>\n

Odhrnul prikr\u00fdvku z Tomov\u00fdch n\u00f4h a stiahol mu py\u017eamov\u00e9 nohavice. Vedel, \u017ee na mas\u00e1\u017ee m\u00e1 Tom in\u00fdch, no u\u017e d\u00e1vnej\u0161ie zistil, \u017ee ke\u010f mu svaly najsk\u00f4r premas\u00edruje, lep\u0161ie sa s n\u00edm pracuje. Aj keby to malo by\u0165 len trochu, ke\u010f\u017ee nemal to\u013eko \u010dasu. Vzal zo stol\u00edka mas\u00e1\u017eny g\u00e9l a pustil sa do pr\u00e1ce. Sk\u00fasen\u00fdmi pohybmi premas\u00edroval najsk\u00f4r jednu nohu, potom druh\u00fa, \u010diasto\u010dne ho prikryl a za\u010dal s n\u00edm cvi\u010di\u0165. Jedna noha, druh\u00e1… Potom rovnak\u00fdm sp\u00f4sobom pokra\u010doval na hornej polovici tela. Robil to u\u017e automaticky, v\u00f4bec pri tom nesledoval Toma a jeho reakcie. Po cvi\u010den\u00ed mu v\u0161etky svaly pre istotu e\u0161te raz z\u013eahka premas\u00edroval a op\u00e4\u0165 ho obliekol a poriadne poprikr\u00fdval. C\u00edtil sa st\u00e1le viac a viac unaven\u00fd, no aj tak mu cel\u00fd \u010das nie\u010do rozpr\u00e1val – o po\u010das\u00ed, o z\u00e1\u017eitkoch z pr\u00e1ce \u010di zo \u0161koly, o najnov\u0161om kinohite, o Andreasovi a ich spolo\u010dnom \u017eivote… bolo \u00faplne jedno, \u010do a ko\u013ekokr\u00e1t mu hovoril. Nevedel, \u010di ho le\u017eiaci chlapec vn\u00edma, a keby aj \u00e1no… v\u017edy to bolo lep\u0161ie, ako ml\u010da\u0165. Ke\u010f bol napokon hotov\u00fd, zdvihol hlavu a usmial sa na Toma, hoci neo\u010dak\u00e1val \u017eiadnu reakciu. Ak\u00e9 v\u0161ak bolo jeho prekvapenie, ke\u010f chlapec vyh\u013eadal jeho poh\u013ead a pok\u00fasil sa usmia\u0165.<\/div>\n

„\u010e… \u010fa… \u010fa-ku-jem… \u010fa-kujem,“ vyd\u00fdchol s\u0165a\u017eka a Sami zabudol zatvori\u0165 \u00fasta.<\/div>\n
„Och m\u00f4j Bo\u017ee,“ za\u0161epkal po chv\u00edli a vyvalil o\u010di. „Tom… Ty si… och m\u00f4j Bo\u017ee! Tom!“ Ry\u0161av\u010dekovi sa naplnili o\u010di slzami a pery sa mu roztiahli do \u0161irok\u00e9ho \u00fasmevu. Roztrasen\u00fdmi rukami si zakryl \u00fasta a r\u00fdchlym \u017emurkan\u00edm sa sna\u017eil slzy zahna\u0165, no nedarilo sa. Tom sa na\u0148ho neisto pozeral a zrejme nech\u00e1pal.<\/div>\n
\n

„Prep\u00e1\u010d, ja len… si hore! To je… to je \u00fa\u017easn\u00e9! Som tak\u00fd \u0161\u0165astn\u00fd… Ja…. Som Sami. Ja… asi si na m\u0148a nepam\u00e4t\u00e1\u0161, spoznali sme sa na viano\u010dnom ve\u010dierku. Chod\u00edm s Andreasom. Ja… och m\u00f4j Bo\u017ee…“ Musel sa na chv\u00ed\u013eu vzdiali\u0165, ke\u010f ho premohlo \u0161\u0165astie a dojatie. Po chv\u00edli sa mu v\u0161ak podarilo vyd\u00fdcha\u0165 a on sa mohol vr\u00e1ti\u0165 k chlapcovi, ktor\u00fd zrejme st\u00e1le ni\u010d nech\u00e1pal. Kde to bol? A \u010do sa to tu deje? „Prep\u00e1\u010d. Ja… viem, \u017ee… Vie\u0161, ako sa vol\u00e1\u0161?“ sp\u00fdtal sa ho Sami a on pok\u00fdval hlavou. \u00c1no, on predsa vie, ako sa vol\u00e1. Pre\u010do by to nevedel? Napriek tomu mu v\u0161ak chv\u00ed\u013eu trvalo, ne\u017e si spomenul. Ale… ten chlapec ho volal Tom. Je toto jeho meno? Vol\u00e1 sa Tom?<\/p><\/div>\n

„T… Tom,“ vyslovil po chv\u00edli a \u017eiariv\u00fd \u00fasmev na mlad\u00edkovej tv\u00e1ri mu napovedal, \u017ee odpovedal spr\u00e1vne.<\/div>\n
„\u00c1no, vol\u00e1\u0161 sa Tom. A vie\u0161, kde teraz si?“ pokra\u010doval v ot\u00e1zkach a vzal jednu jeho dla\u0148 do svojich, akoby mu chcel doda\u0165 odvahu. Tom sa rozhliadol okolo seba, no miestnos\u0165 nespozn\u00e1val. Steny boli pr\u00e1zdne a biele, nebol tu takmer \u017eiadny n\u00e1bytok. Vedel, \u017ee by to asi mal vedie\u0165, no mozog akosi nespolupracoval. Nakoniec teda len pokr\u00fatil hlavou a \u010dakal na odpove\u010f. Sami sa op\u00e4\u0165 povzbudzuj\u00faco usmial a dla\u0148 mu stisol pevnej\u0161ie.<\/div>\n
\n

„Si v nemocnici. A si tu u\u017e nieko\u013eko mesiacov. Mal si autonehodu, na Vianoce. My s Andreasom sme \u0165a na\u0161li… M\u00e1\u0161 sestri\u010dku, vol\u00e1 sa Sab\u00ednka. Je moc kr\u00e1sna. Katrin ti ju pr\u00edde uk\u00e1za\u0165 hne\u010f, ako zist\u00ed, \u017ee si sa zobudil. U\u017e tu s \u0148ou p\u00e1r kr\u00e1t bola, hoci sa to doktorom ve\u013emi nep\u00e1\u010dilo. Ale Katrin je tvrdohlav\u00e1,“ zasmial sa Sami, zatia\u013e \u010do dr\u017eal ml\u010diaceho chlapca za ruku. Tom ho po\u010d\u00faval, no len ve\u013emi \u0165a\u017eko vn\u00edmal a rozumel jeho slov\u00e1m. Bolo pre\u0148ho \u0165a\u017ek\u00e9 rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 a uvedomova\u0165 si v\u00fdznam slov a viet a jednotliv\u00e9 s\u00favislosti. Na druhej strane sa ale b\u00e1l, \u017ee ke\u010f ten pre\u0148ho nezn\u00e1my chlapec od\u00edde, nebude nikto, kto by mu v\u0161etko vysvetlil. Sami v\u0161ak akoby mal \u0161iesty zmysel – ukon\u010dil svoj monol\u00f3g a venoval Tomovi \u00fasmev. „To nevad\u00ed. Bude to v poriadku. Dnes si spravil obrovsk\u00fd krok vpred a to je len za\u010diatok. \u010coskoro si na v\u0161etko spomenie\u0161 aj s\u00e1m. Teraz v\u0161ak u\u017e mus\u00edm \u00eds\u0165 do pr\u00e1ce. Ale… pr\u00eddem. Aj Andreas a v\u0161etci ostatn\u00ed. Zatia\u013e si ale odd\u00fdchni, aby si ich n\u00e1v\u0161tevu zvl\u00e1dol,“ upokojuj\u00faco mu vysvetlil a n\u00e1sledne si vzal svoju ta\u0161ku, aby sa popon\u00e1h\u013eal do pr\u00e1ce. U\u017e me\u0161kal, no nechcelo sa mu odch\u00e1dza\u0165. Nie teraz, ke\u010f sa Tom kone\u010dne prebral. Preto\u017ee… hoci sa vlastne v\u00f4bec nepoznali, za tie t\u00fd\u017edne, \u010do str\u00e1vil s Andreasom a aj s Tomom – hoci len ne\u010dinne le\u017eiacim na l\u00f4\u017eku – mal pocit, akoby ho poznal cel\u00e9 roky. Bol jeho priate\u013eom a on s n\u00edm chcel by\u0165 a pom\u00e1ha\u0165 mu. No vedel, \u017ee nem\u00f4\u017ee. Tom si potreboval odd\u00fdchnu\u0165 a on musel do \u0161koly a do pr\u00e1ce.<\/p><\/div>\n

\n

Cestou von informoval slu\u017ebukonaj\u00faceho lek\u00e1ra o Tomovom prebuden\u00ed a len \u010do opustil priestory nemocnice, zavolal Katrin a Andreasovi, aby im zvestoval novinky. Obaja boli samozrejme nad\u0161en\u00ed a Katrin aj patri\u010dne dojat\u00e1 – do telef\u00f3nu sa mu rozplakala. Andreasova reakcia bola \u00faplne opa\u010dn\u00e1 – navzdory skuto\u010dnosti, \u017ee bol pr\u00e1ve na pracovisku, zav\u00fdskal a predviedol aj oslavn\u00fd tanec, ktor\u00fd s\u00edce Sami vidie\u0165 nemohol, ale vedel si ho predstavi\u0165. V omnoho lep\u0161ej n\u00e1lade a povzbuden\u00fd pr\u00edvalom energie zvl\u00e1dol stretnutie s profesorom aj hodiny v pr\u00e1ci a cestou domov sa op\u00e4\u0165 vybral za Tomom do nemocnice. Za norm\u00e1lnych okolnost\u00ed by tam dnes u\u017e ne\u0161iel – popoludn\u00ed za n\u00edm chodieval Andreas a on \u0161iel zatia\u013e domov a sem tam sa povenoval vareniu. Dne\u0161ok bol v\u0161ak v\u00fdnimo\u010dn\u00fd. Dnes sa Tom prebral. Dnes sa stal tak\u00fd mal\u00fd z\u00e1zrak.<\/p><\/div>\n

\n

Ke\u010f Sami dorazil do nemocnice, Andreas pr\u00e1ve dokon\u010doval popolud\u0148aj\u0161iu d\u00e1vku cvikov, zatia\u013e \u010do sa z jeho \u00fast vinul tak\u00fd pr\u00edval slov, ak\u00fd u\u0148ho ry\u0161av\u00fd chlapec sn\u00e1\u010f e\u0161te nikdy nepo\u010dul. Tom vyzeral, \u017ee pr\u00edli\u0161 nevn\u00edma, no bolo jasne bada\u0165 rozdiely oproti predch\u00e1dzaj\u00facej letargii. Jeho o\u010di boli omnoho \u017eiv\u0161ie, jeho telo omnoho lep\u0161ie spolupracovalo a ke\u010f sa otvorili dvere, jeho poh\u013ead zabl\u00fadil patri\u010dn\u00fdm smerom, aby zaregistroval prich\u00e1dzaj\u00faceho mlad\u00edka. Mo\u017eno ho nepoznal, no pam\u00e4tal si ho z r\u00e1na a bol r\u00e1d, \u017ee svoje slov\u00e1 dodr\u017eal a vr\u00e1til sa. Jeho roz\u017eiaren\u00fd v\u00fdraz mu dod\u00e1val pocit, \u017ee bude v\u0161etko v poriadku – presne tak, ako mu to s\u013euboval.<\/p><\/div>\n

Sami vst\u00fapil do miestnosti so \u0161irok\u00fdm \u00fasmevom a tv\u00e1rou \u00faplne roz\u017eiarenou dobrou n\u00e1ladou.<\/div>\n
„Nazdar ml\u00e1de\u017e,“ zvolal, len \u010do nakukol do miestnosti a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed prist\u00fapil k svojmu priate\u013eovi a bez hanby ho objal okolo p\u00e1sa a pobozkal na pery. Tom ich so z\u00e1ujmom sledoval, hoci na jeho tv\u00e1ri to ve\u013emi pozna\u0165 nebolo. Andreasa si pam\u00e4tal, ve\u010f s n\u00edm str\u00e1vil cel\u00e9 detstvo a nikdy ho nevidel takto sa \u010dervena\u0165 len pre jeden bozk. Alebo… mo\u017eno si to len nepam\u00e4tal. Nebol si ist\u00fd. Cel\u00fd svoj predch\u00e1dzaj\u00faci \u017eivot mal akosi v hmle. Pok\u00fa\u0161al sa na nie\u010do si spomen\u00fa\u0165, pok\u00fa\u0161al sa nie\u010do c\u00edti\u0165, ale nedok\u00e1zal to. Nec\u00edtil rados\u0165 ani sm\u00fatok a nedok\u00e1zal ani udr\u017ea\u0165 svoju pozornos\u0165 dlh\u0161ie ako na p\u00e1r min\u00fat. Jeho myse\u013e utekala niekam do stratena a on si to uvedomil a\u017e vo chv\u00edli, ke\u010f sa Sami svojimi slovami obr\u00e1til priamo na\u0148ho.<\/div>\n
\n

„Je stra\u0161ne zlat\u00fd, ke\u010f sa hanb\u00ed,“ hovoril mu, poukazuj\u00fac na Andreasovu \u010derven\u00fa tv\u00e1r a poh\u013ead upren\u00fd niekam dole. „U\u017e ste skon\u010dili?“<\/p><\/div>\n

„S cvi\u010den\u00edm? \u00c1no.“<\/div>\n
„Dobre, pom\u00f4\u017eem ti ho vymas\u00edrova\u0165,“ bavil sa mlad\u00edk so svojim priate\u013eom a Tom u\u017e zase za\u010d\u00ednal upada\u0165 do stavu nevedomia. Sami cel\u00fd \u010das nie\u010do \u0161tebotal – rozpr\u00e1val o tom, ako dopadol na stretnut\u00ed s profesorom a potom o nejak\u00fdch probl\u00e9moch v pr\u00e1ci, Andreas mu ob\u010das odpovedal, pritakal, nieko\u013ekokr\u00e1t sa zasmial… a Tom ich v\u00f4bec nevn\u00edmal. Ke\u010f mlad\u00edci skon\u010dili s mas\u00e1\u017eou, poriadne ho poprikr\u00fdvali a pob\u00fachali mu aj vank\u00fa\u0161, aby sa mu le\u017ealo \u010do najpohodlnej\u0161ie. Sami sa s n\u00edm e\u0161te trochu pok\u00fa\u0161al rozpr\u00e1va\u0165, no ke\u010f Tom nijak zvl\u00e1\u0161\u0165 nereagoval, rozhodli sa od\u00eds\u0165. Predpokladali, \u017ee je unaven\u00fd, bol to dlh\u00fd de\u0148 pre nich v\u0161etk\u00fdch.<\/div>\n
\n

Na \u010fal\u0161\u00ed de\u0148 sa Tom podrobil mno\u017estvu vy\u0161etren\u00ed zameran\u00fdch hlavne na stav jeho miechy, svalov a v\u0161eobecne jeho pohybov\u00e9ho \u00fastrojenstva. Hne\u010f r\u00e1no po vizite za n\u00edm pri\u0161iel lek\u00e1r a obozn\u00e1mil ho s celodenn\u00fdm programom vy\u0161etren\u00ed a p\u00fdtal sa ho na to, ako sa c\u00edti, no Tom mu nevedel odpoveda\u0165. Mal obrovsk\u00e9 probl\u00e9my s rozpr\u00e1van\u00edm, tvoren\u00edm slov a viet, s vyjadren\u00edm svojich my\u0161lienok. No z\u00e1rove\u0148 absol\u00fatne netu\u0161il, ako sa vlastne c\u00edti. Nec\u00edtil ni\u010d. Hovorili mu, \u010do sa mu stalo, \u010do sa s n\u00edm deje, no s n\u00edm to ni\u010d nerobilo. Hovorili mu, \u017ee nemus\u00ed by\u0165 vydesen\u00fd, ale on nebol. V\u0161etko, \u010do sa s n\u00edm dialo, mu bolo vlastne jedno. Poslali za n\u00edm psychologi\u010dku a t\u00e1 sa s n\u00edm pok\u00fa\u0161ala rozpr\u00e1va\u0165 o jeho my\u0161lienkach a pocitoch, ale pre\u0148ho to bolo \u0165a\u017ek\u00e9 a nezauj\u00edmav\u00e9. Nedok\u00e1zal sa na to s\u00fastredi\u0165. Doktorka odi\u0161la s t\u00fdm, \u017ee sa e\u0161te vr\u00e1ti a on na to nijako nereagoval. Popoludn\u00ed za n\u00edm pri\u0161la rodina aj priatelia a zjavil sa aj Sami, ktor\u00fd za n\u00edm bol aj r\u00e1no, no ke\u010f\u017ee Tom bol na vy\u0161etreniach, nezastihol ho a tak \u0161iel rovno do pr\u00e1ce. Na tret\u00ed de\u0148 sa v\u0161etko opakovalo. Vy\u0161etrenia, stretnutie s psychologi\u010dkou a n\u00e1v\u0161teva priate\u013eov. Sami s Andreasom boli pr\u00e1ve u\u0148ho, skon\u010dili s cvi\u010den\u00edm aj mas\u00e1\u017eami a teraz sa s n\u00edm len nez\u00e1v\u00e4zne bavili, ke\u010f sa zrazu za\u010dal nekontrolovate\u013ene chvie\u0165 v akomsi k\u0155\u010di. Oboch to stra\u0161ne vydesilo. Mlad\u0161\u00ed z chlapcov ostal kon\u0161ternovane st\u00e1\u0165 na mieste neschopn\u00fd pohybu a tak ostalo na Andreasovi, aby sa rozbehol k dver\u00e1m a za\u010dal kri\u010da\u0165 o pomoc. A\u017e nesk\u00f4r si uvedomil, \u017ee mal asi sk\u00f4r stla\u010di\u0165 pohotovostn\u00fd gomb\u00edk, no v tej chv\u00edli vlastne nemyslel, iba jednal.<\/p><\/div>\n

\n

„Pom\u00f3c, pros\u00edm, s Tomom sa nie\u010do deje! Doktor, sestra, r\u00fdchlo, Tom… Pom\u00f3c!“ kri\u010dal nes\u00favisle, be\u017eiac smerom k lek\u00e1rskej izbe, zatia\u013e \u010do Sami sa v izbe spam\u00e4tal a teraz st\u00e1l pri Tomovi a b\u00e1l sa ho \u010do len dotkn\u00fa\u0165, aby mu neubl\u00ed\u017eil. Ke\u010f vtrhli do izby lek\u00e1ri a sestri\u010dky, odsotili ho \u010falej a on sa – ani s\u00e1m nevedel ako – ocitol v Andreasovom objat\u00ed. Ten mu svojim objat\u00edm dod\u00e1val silu, no aj s\u00e1m si ju bral. Sledovali lek\u00e1rov, ako obskakuj\u00fa okolo Toma a sna\u017eia sa zisti\u0165, \u010do sa s n\u00edm deje, a za\u010duli nie\u010do o epileptickom z\u00e1chvate sk\u00f4r, ne\u017e mu nie\u010do pichli a jeho telo sa upokojilo. Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed ho aj s poste\u013eou odviezli z izby. Len jeden lek\u00e1r s nimi e\u0161te chv\u00ed\u013eu ostal a sp\u00fdtal sa ich, \u010do sa vlastne stalo a potom ich poslal domov, no oni to odmietli. Rozhodli sa rad\u0161ej po\u010dka\u0165 na v\u00fdsledky testov. Tie pri\u0161li – ako sa im zdalo – a\u017e o nekone\u010dn\u00fd \u010das nesk\u00f4r. A rozhodne neboli pozit\u00edvne.<\/p><\/div>\n

„Toma mus\u00edme okam\u017eite operova\u0165. Pod\u013ea na\u0161ich v\u00fdsledkov mu v mozgu ostala krvn\u00e1 zrazenina. Zrejme sa pohla, ke\u010f sme s n\u00edm za\u010dali kv\u00f4li vy\u0161etreniam viac h\u00fdba\u0165, a t\u00e1 sp\u00f4sobila epileptick\u00fd z\u00e1chvat. Mus\u00edme ju okam\u017eite odstr\u00e1ni\u0165, inak hrozia v\u00e1\u017enej\u0161ie probl\u00e9my,“ informoval ich slu\u017ebukonaj\u00faci lek\u00e1r a chlapci si vymenili vystra\u0161en\u00e9 poh\u013eady.<\/div>\n
„Bude v poriadku?“ roztrasen\u00fdm hlasom sa sp\u00fdtal Sami, no mu\u017e mu nemohol da\u0165 uspokojiv\u00fa odpove\u010f.<\/div>\n
„To bohu\u017eia\u013e nevieme stopercentne poveda\u0165. Ak sa n\u00e1m podar\u00ed zrazeninu odstr\u00e1ni\u0165 a nenastan\u00fa \u017eiadne \u010fal\u0161ie komplik\u00e1cie, mal by by\u0165 v poriadku. To v\u0161ak zist\u00edme a\u017e ke\u010f sa preberie. Teraz ma ospravedl\u0148te, mus\u00edm informova\u0165 Tomovu rodinu. Mali by ste \u00eds\u0165 domov. Oper\u00e1cia bude trva\u0165 dlho a ja v\u00e1s vlastne nem\u00e1m pr\u00e1vo informova\u0165 o jej priebehu.“ Chlapci prik\u00fdvli, no ostali st\u00e1\u0165 na mieste a pozerali za lek\u00e1rom, a\u017e k\u00fdm sa im nestratil z doh\u013eadu. N\u00e1sledne si vymenili poh\u013eady, no ani jeden nevyzeral, \u017ee by sa skuto\u010dne chystal domov. Miesto toho sa usadili na lavi\u010dky v \u010dak\u00e1rni a ostali tam.<\/div>\n
\n

Po p\u00e1r min\u00fatach Andreasovi zazvonil telef\u00f3n – volal mu J\u00f6rg. P\u00fdtal sa ho, \u010do sa stalo a ako sa to stalo a on mu trpezlivo v\u0161etko vysvet\u013eoval, zatia\u013e \u010do st\u00edskal Samiho dla\u0148, z\u00edskavaj\u00fac od neho oporu. V pozad\u00ed bolo po\u010du\u0165 vzlykaj\u00facu Katrin, ktor\u00e1 sa sna\u017eila ut\u00ed\u0161i\u0165 pla\u010d\u00facu dc\u00e9rku. Ke\u010f star\u0161\u00ed mu\u017e kone\u010dne zlo\u017eil, chlapci sa st\u00falili jeden druh\u00e9mu do n\u00e1ru\u010dia a \u010dakali. O pol hodinu nesk\u00f4r sa rozrazili dvere a do \u010dak\u00e1rne vbehol J\u00f6rg. Rozhliadol sa, a ke\u010f zbadal Tomov\u00fdch priate\u013eov, bez slova sa usadil k nim na lavi\u010dku.<\/p><\/div>\n

\n

Oper\u00e1cia trvala dlho. Katrin nieko\u013eko kr\u00e1t volala, no man\u017eel jej nemal \u010do nov\u00e9 poveda\u0165, preto\u017ee ich nikto nepri\u0161iel informova\u0165. Ke\u010f sa kone\u010dne zjavil lek\u00e1r a ozn\u00e1mil im, \u017ee oper\u00e1cia sa skon\u010dila, Tom pre\u017eil a nateraz je jeho stav stabilizovan\u00fd, v\u0161etk\u00fdm trom spadol zo srdca obrovsk\u00fd kame\u0148. Vidie\u0165 ho v\u0161ak nemohol nikto, vraj to bude mo\u017en\u00e9 a\u017e \u010fal\u0161\u00ed de\u0148, a tak sa nakoniec museli odobra\u0165 domov. Bol to \u0165a\u017ek\u00fd de\u0148. J\u00f6rg man\u017eelke zavolal hne\u010f, ako dohovoril s lek\u00e1rom, chlapci sa vr\u00e1tili domov, v tichosti zjedli nejak\u00e9 zvy\u0161ky z predch\u00e1dzaj\u00faceho d\u0148a, v r\u00fdchlosti zvl\u00e1dli ve\u010dern\u00fa hygienu a odobrali sa do postele. Ani jeden nemal n\u00e1ladu na re\u010di, obaja boli ponoren\u00ed do vlastn\u00fdch my\u0161lienok. Iba v posteli sa prit\u00falili jeden k druh\u00e9mu a dali si tak najavo, \u017ee napriek v\u0161etk\u00e9mu najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie je, \u017ee s\u00fa spolu.<\/p><\/div>\n

\n

Bolo to ako z\u00e1zrak! Tom sa po oper\u00e1cii prebral a to vo v\u0161etk\u00fdch v\u00fdznamoch dan\u00e9ho slova. Emo\u010dne \u00faplne o\u017eil a hoci jeho vyjadrovacie schopnosti sa nijak zvl\u00e1\u0161\u0165 nezlep\u0161ili, na jeho tv\u00e1ri sa kone\u010dne prejavovali jeho em\u00f3cie. Spozn\u00e1val \u013eud\u00ed okolo seba a d\u00e1val najavo, \u017ee sa te\u0161\u00ed z ich pr\u00edtomnosti. To bolo dobr\u00e9 znamenie ako pre jeho bl\u00edzkych, tak aj pre psychologi\u010dku a lek\u00e1rov. Z\u00e1rove\u0148 to v\u0161ak znamenalo, \u017ee pre nich v\u0161etk\u00fdch – ale hlavne pre Toma – za\u010d\u00edna tvrd\u00fd boj. Musel sa v\u0161etko u\u010di\u0165 odznova. Rozpr\u00e1va\u0165, \u010d\u00edta\u0165, p\u00edsa\u0165, chodi\u0165, pou\u017e\u00edva\u0165 ruky… Dennodenne tr\u00e1vil dni s psychologi\u010dkou, logopedi\u010dkou a hromadou rehabilita\u010dn\u00fdch pracovn\u00edkov. A bolo to n\u00e1ro\u010dn\u00e9. Ako psychicky, tak aj fyzicky. Zo za\u010diatku, ke\u010f sa e\u0161te neprejavovali \u017eiadne v\u00fdsledky, boli dni, kedy to mal Tom chu\u0165 vzda\u0165. Teda – na \u00faplnom za\u010diatku e\u0161te nie. Vtedy, ke\u010f sa dozvedel, \u010do v\u0161etko sa stalo, bol \u0161\u0165astn\u00fd, \u017ee to pre\u017eil a veril, \u017ee to chce len trochu \u010dasu a on sa op\u00e4\u0165 dostane do formy. Len\u017ee ke\u010f sa dlho ni\u010d nedialo, za\u010dalo to by\u0165 pre\u0148ho frustruj\u00face. Boli dni, ke\u010f to chcel vzda\u0165. Ke\u010f odmietal vsta\u0165 z postele, ke\u010f odmietal spolupracova\u0165, komunikova\u0165, dokonca jes\u0165… V tak\u00fdchto d\u0148och s n\u00edm Sami tr\u00e1vil v\u0161etok svoj vo\u013en\u00fd \u010das a sna\u017eil sa mu dod\u00e1va\u0165 nov\u00fa n\u00e1dej a chu\u0165 bojova\u0165. \u010c\u00edtal mu, p\u00fa\u0161\u0165al mu ob\u013e\u00faben\u00fa hudbu, v telev\u00edzii mu vyh\u013ead\u00e1val program, o ktorom od Andreasa vedel, \u017ee to r\u00e1d pozeral. Ke\u010f sa pr\u00e1ve nemusel drvi\u0165 na sk\u00fa\u0161ky, u\u010dil sa v\u0161etko o rehabilit\u00e1ci\u00e1ch. A ke\u010f skon\u010dili sk\u00fa\u0161ky a \u0161kola, tr\u00e1vil v nemocnici to\u013eko \u010dasu, a\u017e mu tam pon\u00fakli brig\u00e1du po\u010das dovoleniek. Ve\u010f bodaj by aj nie! Sami sa st\u00e1le usmieval, bol ku v\u0161etk\u00fdm mil\u00fd a priate\u013esk\u00fd a vlastne im pom\u00e1hal aj bez toho, aby za to dost\u00e1val peniaze. U\u010dil sa od nich a pri nich a povzbudzoval aj ostatn\u00fdch pacientov a niektor\u00e9 star\u0161ie pacientky a sestri\u010dky ho volali Slnie\u010dko. A on sa pri tom len e\u0161te viac usmial, zasmial sa a ob\u010das niektorej aj vlepil bozk na l\u00edce. No uznajte – kto by ho nemiloval?<\/p><\/div>\n

\n

P\u00e1r dn\u00ed po Tomovom prebuden\u00ed za n\u00edm bola aj pol\u00edcia a p\u00fdtali sa ho, \u010do sa stalo, ale on si nepam\u00e4tal. Sami mu nesk\u00f4r prezradil, \u017ee jeho s Andreasom vypo\u010d\u00favali u\u017e d\u00e1vnej\u0161ie, no obaja odprisahali, \u017ee nebol opit\u00fd a tak ni\u010d nemohli. Tomovi to bolo v tej chv\u00edli jedno, lebo ve\u013emi neveril, \u017ee si tak skoro sadne za volant. Hor\u0161ie to bolo, ke\u010f za n\u00edm pri\u0161iel Gordon. Hoci ho pri\u0161iel povzbudi\u0165, jemu to sk\u00f4r pripomenulo fakt, \u017ee ani na gitaru si tak skoro nezahr\u00e1. Sami mu potom nad\u00e1val, \u017ee miesto aby ho to povzbudilo k v\u00e4\u010d\u0161\u00edm v\u00fdkonom, tak ho to odradilo a on sa prestal sna\u017ei\u0165. Tom na\u0148ho vtedy vrhol dos\u0165 skeptick\u00fd poh\u013ead, nie\u010do v zmysle, \u017ee pri \u0148om sa ned\u00e1 nesna\u017ei\u0165, preto\u017ee Sami by uhnal aj m\u0155tveho, aby si zabehol marat\u00f3n, ale chlapca to nepresved\u010dilo. Miesto toho mu pod nos str\u010dil nejak\u00fa \u010derstvo nape\u010den\u00fa dobrotu a n\u00fatil Toma, aby ju s\u00e1m zjedol. Mlad\u00edk by mu za to najrad\u0161ej vynadal, preto\u017ee pr\u00e1ca s vidli\u010dkou bola pre\u0148ho e\u0161te pr\u00edli\u0161 n\u00e1ro\u010dn\u00e1, hoci mu Sami pom\u00e1hal, tak\u017ee to pre\u0148ho bol sk\u00f4r \u010fal\u0161\u00ed tr\u00e9ning a nie nejak\u00e1 odmena. Ke\u010f Andreas nesk\u00f4r na\u0161iel na stol\u00edku \u0161pinav\u00fa misku, smial sa mu, \u017ee sa ho jeho priate\u013e sna\u017e\u00ed vyk\u0155mi\u0165.<\/p><\/div>\n

\n

„Tom to potrebuje! Pozri sa na\u0148ho, ak\u00fd je vychudnut\u00fd! Zato ty by si mal za\u010da\u0165 dr\u017ea\u0165 di\u00e9tu,“ smial sa mu ml\u00e1den\u010dek, zatia\u013e \u010do mu h\u013eadkal brucho.<\/p><\/div>\n

„H\u00e9j, brucho je sexi!“ br\u00e1nil sa blondiak, no chlapec ho prebehol skeptick\u00fdm poh\u013eadom.<\/div>\n
„Nie, mil\u00e1\u010dik. Ve\u013ek\u00e9 brucho nikdy nebolo sexi. Keby som \u0165a nemiloval, d\u00e1vno by som ti naserv\u00edroval di\u00e9tu,“ ozn\u00e1mil svojmu milencovi a Andreas ostal \u010derven\u00fd ako raj\u010dina. Tom sa zab\u00e1val na jeho rozpakoch, no z\u00e1rove\u0148 ho to tak trochu aj dojalo. On nikdy ni\u010d tak\u00e9 neza\u017eil. Vo svojom predch\u00e1dzaj\u00facom \u017eivote po ni\u010dom takom ani net\u00fa\u017eil. Ale teraz, ke\u010f mal to\u013eko \u010dasu na prem\u00fd\u0161\u013eanie, ke\u010f mal to\u013eko mo\u017enost\u00ed sledova\u0165 svojho otca s Katrin a ich dvoma mal\u00fdmi de\u0165mi, Andreasa, ako sa \u010derven\u00e1, ke\u010f mu jeho priate\u013e d\u00e1va komplimenty a vyzn\u00e1va l\u00e1sku, a Samiho, ako sa v\u017edy roz\u017eiari ako slnie\u010dko, ke\u010f so miestnosti vst\u00fapi jeho l\u00e1ska… Ke\u010f potom ostal s\u00e1m, myslel na to, ak\u00e9 by to bolo, keby aj on mal niekoho, kto by ho tak miloval. Koho by vedel milova\u0165 on. Ak\u00e9 by to bolo po\u010du\u0165 tie slov\u00e1, vyslovi\u0165 ich… ak\u00fd je to pocit len tak niekoho obja\u0165 a ml\u010da\u0165… Sledoval ich a tak trochu aj sn\u00edval o tom, \u017ee by si mo\u017eno aj on mohol niekoho n\u00e1js\u0165. Niekoho podobn\u00e9mu Samimu, rovnako usmievav\u00e9ho a mil\u00e9ho. Mo\u017eno ke\u010f ho pustia z nemocnice domov, ke\u010f sa postav\u00ed na nohy, ke\u010f bude zase \u00f3kej…<\/div>\n
\n

A potom jedn\u00e9ho kr\u00e1sneho d\u0148a pri\u0161iel Sami za Tomom do nemocnice a… neusmieval sa.<\/p>\n

autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o) <\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Jasalia Drah\u00e9 diev\u010dat\u00e1. Dnes mala by\u0165 \u010fakova\u010dka, ale zd\u00e1 sa, \u017ee by som V\u00e1m mala sk\u00f4r nap\u00edsa\u0165 nie\u010do k pr\u00edbehu. Nebojte sa! Bill sa skuto\u010dne objav\u00ed! Ja viem, \u017ee V\u00e1m v\u0161etk\u00fdm ch\u00fdba, ale… Toto mala by\u0165 p\u00f4vodne jednor\u00e1zovka. Stretli sa na<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[638],"tags":[],"class_list":["post-2375","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-stretli-sme-sa-na-vianoce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2375","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2375"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2375\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2375"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2375"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2375"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}