{"id":2416,"date":"2015-12-06T15:00:00","date_gmt":"2015-12-06T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=2407"},"modified":"2015-12-06T15:00:00","modified_gmt":"2015-12-06T14:00:00","slug":"stretli-sme-sa-na-vianoce-3","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2015\/12\/06\/stretli-sme-sa-na-vianoce-3\/","title":{"rendered":"Stretli sme sa na Vianoce 3."},"content":{"rendered":"
autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n
\"\"<\/div>\n
Pre\u0161iel rok a pri\u0161li \u010fal\u0161ie Vianoce. V tej dobe u\u017e J\u00f6rg doma takmer neb\u00fdval. Stavil sa tak raz, dvakr\u00e1t mesa\u010dne, aby dohliadol, \u017ee m\u00e1 Tom \u010do jes\u0165 a \u010do na seba a \u017ee e\u0161te nezni\u010dil ich byt. V\u00e4\u010d\u0161inu \u010dasu v\u0161ak tr\u00e1vil u Katrin. Prv\u00e9 mesiace nov\u00e9ho roka e\u0161te tr\u00e1vil doma, no len \u010do Tom dov\u0155\u0161il osemn\u00e1s\u0165, ods\u0165ahoval sa ku Katrin. Samozrejme navrhli Tomovi, aby sa pres\u0165ahoval s n\u00edm, ale on to odmietol. Nemal tam miesto. Ve\u010f kde by spal, na gau\u010di v ob\u00fdva\u010dke? Alebo na pr\u00edstelke v detskej izbe? To asi nie. Ch\u00e1pal, \u017ee pre jeho otca by to bolo rozhodne v\u00fdhodnej\u0161ie rie\u0161enie, preto\u017ee by tak u\u0161etril za poplatky za svoj byt a mohol tak prispieva\u0165 Katrin, a preto si hne\u010f po \u0161kole na\u0161iel pr\u00e1cu v autodielni. No, vlastne si privyr\u00e1bal u\u017e po\u010das \u0161koly hran\u00edm na gitaru pre r\u00f4zne skupiny a pri r\u00f4znych projektoch, ale to nesta\u010dilo na to, aby sa s\u00e1m u\u017eivil. Ani jeho nov\u00e1 pr\u00e1ca mu ve\u013ea nevyniesla, ale oba z\u00e1robky spolu mu vysta\u010dili. A tak jedn\u00e9ho kr\u00e1sneho d\u0148a mohol svojmu otcovi poveda\u0165, \u017ee u\u017e jeho finan\u010dn\u00fa pomoc nepotrebuje. Chv\u00ed\u013eu s t\u00fdm ot\u00e1\u013eal, preto\u017ee si bol ist\u00fd t\u00fdm, \u017ee ke\u010f sa u\u017e o\u0148ho otec nebude musie\u0165 stara\u0165, prestane za n\u00edm chodi\u0165 \u00faplne, ale rozhodol sa, \u017ee to tak bude lep\u0161ie. Ak m\u00e1 za n\u00edm chodi\u0165 nasilu, tak nech rad\u0161ej nechod\u00ed v\u00f4bec. Ak\u00e9 v\u0161ak bolo jeho prekvapenie, ke\u010f o necel\u00fd mesiac jeho otec pri\u0161iel znovu. A na \u010fal\u0161\u00ed mesiac op\u00e4\u0165. Zastavil sa, sp\u00fdtal sa, \u010di nie\u010do nepotrebuje a v\u017edy mu pripomenul, \u017ee ak by sa predsa niekedy nie\u010do na\u0161lo, m\u00e1 sa ozva\u0165. Tom v\u017edy prik\u00fdvol, ale nebol si ist\u00fd, \u010di by to naozaj spravil. Hoci ho otcov z\u00e1ujem skuto\u010dne prekvapoval, nebol si ist\u00fd t\u00fdm, \u010di je skuto\u010dn\u00fd. Mo\u017eno to robil len preto, lebo c\u00edtil v\u00fd\u010ditky svedomia za to, \u017ee sa o svoju nov\u00fa rodinu star\u00e1 omnoho viac ako o\u0148ho. Napriek tomu sa na jeho n\u00e1v\u0161tevy te\u0161il. Ale nespoliehal na\u0148ho. A tak ke\u010f ho o rok op\u00e4\u0165 poz\u00fdvali na Vianoce k nim, rozhodol sa odmietnu\u0165. Nechcel sa znovu ocitn\u00fa\u0165 v tej zm\u00e4ti citov, v ktorej bol po posledn\u00fdch Vianociach.<\/div>\n
\n
Ke\u010f za n\u00edm pri\u0161la Katrin, aby ho presved\u010dila, nahov\u00e1ral jej, \u017ee u\u017e m\u00e1 in\u00fd program, \u017ee ho u\u017e pozvali niekam inam a on sa tam s\u013e\u00fabil. Nebola to pravda a obaja to vedeli, ale obaja sa, pre zachovanie ak\u00e9hosi pocitu hrdosti, rozhodli predstiera\u0165, \u017ee to tak skuto\u010dne je. Myslel si, \u017ee to tak bude najlep\u0161ie. A ke\u010f nadi\u0161iel \u0160tedr\u00fd de\u0148, absolvoval telefon\u00e1t so svojou n\u00e1dejnou macochou, nechal si popria\u0165 kr\u00e1sne Vianoce a rozvalil sa pred telku. Ke\u010f po desa\u0165min\u00fatovom prep\u00ednan\u00ed zistil, \u017ee v\u0161ade s\u00fa len rozpr\u00e1vky, prehrabal svoju zbierku filmov a pustil si nejak\u00fd krv\u00e1k, potom nie\u010do ak\u010dn\u00e9, nie\u010do sci-fi a nakoniec to vypol, preto\u017ee si uvedomil, \u017ee ho to absol\u00fatne nebav\u00ed. \u0160iel za svojimi priate\u013emi, ale na ich obvykl\u00e9 aktivity bola vonku pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00e1 zima a v\u0161etky vn\u00fatorn\u00e9 priestory boli teraz pozatv\u00e1ran\u00e9. Postupne sa v\u0161etci pobrali domov a ke\u010f sa za\u010dalo stmieva\u0165, vzdal to aj ten najvytrvalej\u0161\u00ed. Iba Tom ostal v parku a prem\u00fd\u0161\u013eal, \u010do bude teraz robi\u0165. Domov sa mu \u00eds\u0165 nechcelo, nikto ho tam ne\u010dakal. Na chv\u00ed\u013eu ho napadlo, \u010di predsa len nemal prija\u0165 Katrinino pozvanie, no s\u00e1m seba presvied\u010dal, \u017ee nie.<\/p>\n

Pouli\u010dn\u00e9 lampy sa jedna po druhej za\u010dali za\u017e\u00edna\u0165 v predzvesti bl\u00ed\u017eiacej sa noci a vzduch sa ochladil o \u010fal\u0161\u00edch p\u00e1r stup\u0148ov. Pre Toma to bolo znamenie, \u017ee je najvy\u0161\u0161\u00ed \u010das pobra\u0165 sa domov. Ke\u010f u\u017e ni\u010d, aspo\u0148 tam bude teplo. Aj tak mu v\u0161ak trvalo takmer pol hodiny, ne\u017e tam do\u0161iel. \u0160iel pomaly, pre\u0161\u013eapoval z nohy na nohu a nikam sa nepon\u00e1h\u013eal. Vlastne robil presne to ist\u00e9, \u010do na svojej ceste domov presne pred rokom – pozeral sa do vyzdoben\u00fdch v\u00fdkladov a vysvieten\u00fdch okien a sna\u017eil sa nesn\u00edva\u0165. Darilo sa. Pri\u0161iel domov, z chladni\u010dky vytiahol t\u00e9glik so zemiakov\u00fdm \u0161al\u00e1tom tak, ako to s otcom robievali cel\u00e9 roky a sna\u017eil sa jeho chu\u0165 neporovn\u00e1va\u0165 s t\u00fdm Katrinin\u00fdm. Ve\u010f nebol zl\u00fd, za tie roky si u\u017e na\u0161li svoj ob\u013e\u00faben\u00fd. Miesto pe\u010denej ka\u010dky si rad\u0161ej z mrazni\u010dky vytiahol obalen\u00e9 rybie prsty a vypra\u017eil si tie. V\u0161etko si to nabral na tanier a chv\u00ed\u013eu zva\u017eoval, kam sa s t\u00fdm m\u00e1 usadi\u0165. Norm\u00e1lne by si s t\u00fdm sadol k telke, ale dnes boli predsa Vianoce! A z\u00e1le\u017ealo na tom sn\u00e1\u010f? Asi nie… Napriek tomu si ale sadol slu\u0161ne k stolu a pustil sa do jedla. Bolo zvl\u00e1\u0161tne takto jes\u0165. Zv\u00e4\u010d\u0161a pri stole jed\u00e1val iba ra\u0148ajky a aj pri tom zvykol pozera\u0165 na spr\u00e1vy v telev\u00edzore. Teraz bola telka vypnut\u00e1 a jedin\u00e9, \u010do bolo po\u010du\u0165, bol zvuk cinkaj\u00faceho pr\u00edboru. Bolo to pr\u00ed\u0161ern\u00e9, a tak si zapol r\u00e1dio.<\/p>\n

Miestnos\u0165ou sa za\u010dali oz\u00fdva\u0165 viano\u010dn\u00e9 koledy. Ako pred rokom u Katrin… Bolo to e\u0161te hor\u0161ie, ale nedok\u00e1zal to vypn\u00fa\u0165. Stiahlo mu hrdlo a zrazu mal probl\u00e9m preh\u013ata\u0165, no silou v\u00f4le svoje em\u00f3cie ovl\u00e1dol a nakoniec sa mu podarilo zjes\u0165 v\u0161etko, \u010do mal na tanieri. Riad po sebe hne\u010f aj poum\u00fdval, hoci to nikdy pred t\u00fdm nerobieval. Bolo to lep\u0161ie, ako sa \u013eutova\u0165. Dal si sprchu a vytiahol gitaru, \u017ee bude cvi\u010di\u0165. Potreboval sa nau\u010di\u0165 nov\u00e9 skladby a nebol d\u00f4vod ot\u00e1\u013ea\u0165. Hral asi dve hodiny a potom si \u0161iel \u013eahn\u00fa\u0165. Nebolo v\u0161ak ani dev\u00e4\u0165 hod\u00edn a on nebol nau\u010den\u00fd zvyknut\u00fd chodi\u0165 spa\u0165 tak skoro. Ke\u010f sa v posteli prehadzoval u\u017e viac ako hodinu, vstal a preh\u013eadal lek\u00e1rni\u010dku. Vedel, \u017ee jeho otec ob\u010das u\u017e\u00edval tabletky na spanie. A aj ich na\u0161iel. Boli u\u017e asi tri mesiace po z\u00e1ruke, ale to nerie\u0161il. Vzal si dve a \u010das, k\u00fdm zaber\u00fa, sa rozhodol str\u00e1vi\u0165 ru\u010dnou pr\u00e1cou. D\u00fafal, \u017ee pr\u00edjemn\u00e1 masturb\u00e1cia mu pom\u00f4\u017ee sa uvo\u013eni\u0165, ale bolo to \u0165a\u017e\u0161ie, ako si myslel. Skoro sa s\u00e1m nad sebou zasmial. Vo svojom veku bol \u010dasto nadr\u017ean\u00fd aj vtedy, ke\u010f to v\u00f4bec nebolo vhodn\u00e9, a teraz ni\u010d. Nakoniec to vzdal, no vtedy u\u017e za\u010d\u00ednali tabletky \u00fa\u010dinkova\u0165, a tak sa pohodlne ulo\u017eil na bok a o p\u00e1r min\u00fat zaspal.<\/div>\n

\n

Ke\u010f sa r\u00e1no zobudil, pr\u00ed\u0161erne ho bolela hlava. Vzal si dva ibalginy a vr\u00e1til sa do postele. Zobudil sa na obed, dojedol \u0161al\u00e1t a rybie prsty a ako dezert si vzal p\u00e1r kol\u00e1\u010dikov, ktor\u00e9 mu Katrin priniesla, ke\u010f ho bola pozva\u0165 na viano\u010dn\u00fa ve\u010deru. Mal v pl\u00e1ne zvy\u0161ok d\u0148a str\u00e1vi\u0165 cvi\u010den\u00edm, no len \u010do sa usadil a chytil do r\u00fak gitaru, za\u010dul odomykanie vchodov\u00fdch dver\u00ed. S\u00e1m pre seba sa u\u0161krnul, no odlo\u017eil gitaru a \u0161iel sa pozrie\u0165, \u010di pri\u0161iel jeho otec s\u00e1m, alebo si priviedol aj posilu. A naozaj. Katrin st\u00e1la v chodbi\u010dke, usmievala sa od ucha k uchu, v ruke niesla napratan\u00fa ta\u0161ku a len \u010do ho zbadala, nad\u0161ene mu popriala \u0161\u0165astn\u00e9 a vesel\u00e9. Poprial teda aj on jej a e\u0161te sa nechal aj obja\u0165. Ponad jej rameno si ale s otcom vymenili pobaven\u00e9, v\u0161evediace poh\u013eady. Hoci sa za ten rok ve\u013ea nev\u00eddali, predsa len ju u\u017e stihol ako tak spozna\u0165 a zisti\u0165, \u017ee je to v\u00e9\u00e9\u00e9\u013emi priate\u013esk\u00e1 a dobrosrde\u010dn\u00e1 \u017eensk\u00e1. A naozaj. Len \u010do ho vyobj\u00edmala, u\u017e za\u010dala z ta\u0161ky vybera\u0165 pln\u00e9 d\u00f3zy a kl\u00e1s\u0165 mu ich na st\u00f4l. Ako inak – doniesla mu \u0161al\u00e1t, pe\u010den\u00fa hus, puding a kopu \u010fal\u0161\u00edch dobr\u00f4t. Vraj aby sa aspo\u0148 na Vianoce poriadne najedol. Ke\u010f jej vysvetlil, \u017ee jedol len pred chv\u00ed\u013eou a \u017ee v\u00f4bec nie je hladn\u00fd, na chv\u00ed\u013eu ostala zarazen\u00e1, ale potom len pokr\u00fatila hlavou a poh\u0155davo poznamenala nie\u010do o nechutn\u00fdch polotovaroch z obchodu. A potom pokra\u010dovala v monol\u00f3gu ospevovan\u00edm zdravej dom\u00e1cej stravy a t\u00fdm, \u017ee mu to d\u00e1 do chladni\u010dky, aby sa slu\u0161ne aspo\u0148 nave\u010deral. St\u00e1le si mrmlala nie\u010do popod nos a Tom sa pri tom pobavene usmieval. No \u00e1no, Katrin bola mama, ako sa patr\u00ed. \u0160koda len, \u017ee nie jeho.<\/p><\/div>\n

\n

„D\u00e1\u0161 si aspo\u0148 kol\u00e1\u010d? M\u00e1m \u0161\u013eaha\u010dkov\u00fd, je \u00fa\u017easn\u00fd. Alebo \u010do m\u00e1\u0161 r\u00e1d? M\u00f4\u017eem ti upiec\u0165… Mala som sa \u0165a sp\u00fdta\u0165 u\u017e sk\u00f4r, v\u00f4bec ma to nenapadlo…“ rozhovorila sa zrazu Katrin a neust\u00e1le pri tom prerovn\u00e1vala prinesen\u00e9 d\u00f3zy. Tom si a\u017e vtedy uvedomil, \u017ee je ak\u00e1si nerv\u00f3zna. Uprel poh\u013ead na otca , no ten po chv\u00edli jeho poh\u013ead nevydr\u017eal a uhol o\u010dami. Mlad\u00edk si uvedomil, \u017ee aj on je nerv\u00f3zny. Ot\u00e1zkou je, \u010do sa deje.<\/p><\/div>\n

„Katrin, \u010fakujem ve\u013emi pekne, ale nie. Som \u010derstvo najeden\u00fd a ako dezert som mal tie tvoje \u00fa\u017easn\u00e9 kol\u00e1\u010diky. Ale dal by som si k\u00e1vu. \u010co vy na to?“ Pozrel najsk\u00f4r na jedn\u00e9ho, potom na druh\u00e9ho a ke\u010f obaja prik\u00fdvli, pustil sa do pr\u00e1ce. Katrin sa zatia\u013e nepokojne obzerala okolo seba, a\u017e jej poh\u013ead padol na jeho gitaru.<\/div>\n
„Hral si?“ sp\u00fdtala sa a ke\u010f prik\u00fdvol, nesmelo sa na\u0148ho usmiala. „Zahr\u00e1\u0161 n\u00e1m nie\u010do? Po\u010dula som o tvojom talente u\u017e ve\u013ea, ale e\u0161te som ni\u010d nepo\u010dula,“ po\u017eiadala ho a on si pri tom v duchu pomyslel, \u017ee tie pochvaly isto neboli od jeho otca. R\u00fdchlo v\u0161ak t\u00fa my\u0161lienku zavrhol, preto\u017ee za t\u00fa dobu, \u010do spolu ne\u017eili si musel prizna\u0165, \u017ee ani on sa ve\u013emi nesna\u017eil zbl\u00ed\u017ei\u0165 sa s n\u00edm. Sk\u00f4r naopak. Otec s n\u00edm mal neraz probl\u00e9my. A po pravde… pred n\u00edm nikdy nehral.<\/div>\n
\n

„Nie\u010do na \u017eelanie? Nejak\u00fa viano\u010dn\u00fa koledu?“ podpichol ju a ona sa na\u0148ho naoko nahnevane zamra\u010dila. Tom sa len zasmial a pohodlne sa usadil aj s gitarou na svoje miesto. Chv\u00ed\u013eu prem\u00fd\u0161\u013eal, \u010do tak\u00e9 by mohol zahra\u0165, pri \u010dom by si skuto\u010dne vysta\u010dil s gitarou, a nakoniec sa rozhodol pre skladbu od Metallicy – Nothing Else Matters. V najhor\u0161om k nej vedel aj nie\u010do zaspieva\u0165, ale nerobieval to \u010dasto. V speve si nebol ist\u00fd a ani to nebola jeho parketa. Omnoho rad\u0161ej mal svoju gitaru. Ako v\u017edy, ke\u010f za\u010d\u00ednal hra\u0165, zhlboka sa nad\u00fdchol a pomaly vyd\u00fdchol, aby sa upokojil a mohol sa s\u00fastredi\u0165 na to jedin\u00e9, \u010do bolo v tejto chv\u00edli d\u00f4le\u017eit\u00e9 – na hru. Za\u010dal z\u013eahka a postupne prid\u00e1val na intenzite, dokonale sa s\u00fastrediac na ka\u017ed\u00fd jeden t\u00f3n. Jeho otec aj Katrin ho po\u010d\u00favali so zatajen\u00fdm dychom. Ani jeden sa v hudbe ve\u013emi nevyznal a zrejme by si len \u0165a\u017eko v\u0161imli, ak by sa niekde pom\u00fdlil, no aj tak boli jeho hrou nad\u0161en\u00ed. Katrin, samozrejme, mala u\u017e \u010do to odpo\u010d\u00favan\u00e9 vzh\u013eadom na profesiu svojho b\u00fdval\u00e9ho man\u017eela, a tak si bola ist\u00e1, \u017ee ke\u010f ten Toma vychv\u00e1lil a\u017e do nebies, tak to myslel skuto\u010dne v\u00e1\u017ene. Preto si bola ist\u00e1, \u017ee to bolo bezchybn\u00e9 a \u00fa\u017easn\u00e9. J\u00f6rg sa v tom s\u00edce nevyznal v\u00f4bec, ale ako \u0161of\u00e9r kami\u00f3na mal toho napo\u010d\u00favan\u00e9 ve\u013ea a aj jemu sa zdalo, \u017ee je to dokonal\u00e9. A nielen t\u00f3nmi, ale aj celkov\u00fdm prec\u00edten\u00edm. Kedysi ako mlad\u00fd chalan bol na nieko\u013ek\u00fdch rokov\u00fdch koncertoch a teraz mal pocit, \u017ee sa op\u00e4\u0165 ocitol na jednom z nich. Sta\u010dilo len zavrie\u0165 o\u010di a bolo. Preto, ke\u010f Tom skon\u010dil, chv\u00ed\u013eu obom trvalo, ne\u017e si to uvedomili a za\u010dali nejako reagova\u0165. Tom tie sekundy nap\u00e4t\u00edm ani ned\u00fdchal. A\u017e ke\u010f za\u010dul Katrinino tich\u00e9 „Wow,“ kone\u010dne si mohol trochu vyd\u00fdchnu\u0165. Ale to e\u0161te nebolo v\u0161etko. E\u0161te \u010dakal na reakciu svojho otca. A ten bol ticho.<\/p><\/div>\n

\n

Ke\u010f to u\u017e Tom nemohol vydr\u017ea\u0165, kone\u010dne zdvihol zrak a pozrel svojmu otcovi rovno do o\u010d\u00ed. J\u00f6rg mal v o\u010diach uznanie a na tv\u00e1ri s\u00edce jemn\u00fd, ale s\u00fahlasn\u00fd \u00fasmev. Ke\u010f zachytil poh\u013ead svojho syna, pok\u00fdval hlavou a usmial sa e\u0161te viac.<\/p><\/div>\n

„Nie som znalec, ale p\u00e1\u010dilo sa mi to,“ priznal a chlapec sa spokojne usmial.<\/div>\n
„Zahr\u00e1\u0161 e\u0161te nie\u010do?“ po\u017eiadala Katrin a Tom teda zahral e\u0161te jednu skladbu, no potom u\u017e gitaru odlo\u017eil do stojanu a prisadol si k stolu. Nie\u010do mu toti\u017e hovorilo, \u017ee hoci sa Katrin jeho hranie p\u00e1\u010di, predsa len jej nejde len o po\u010d\u00favanie. Sk\u00f4r si bol takmer ist\u00fd, \u017ee sa v prvom rade sna\u017e\u00ed oddiali\u0165 ich rozhovor. A to on nechcel. A tak si teda sadol k nim, do dlan\u00ed chytil svoju \u0161\u00e1lku k\u00e1vy, opatrne sa napil, aby si overil, \u017ee je u\u017e dostato\u010dne vychladnut\u00e1, a potom sa na oboch s o\u010dak\u00e1van\u00edm zah\u013eadel.<\/div>\n
„Tak \u010do sa deje?“ op\u00fdtal sa ich s \u013eahk\u00fdm \u00fasmevom, aby ich nevystra\u0161il, a pod\u013ea vydesen\u00e9ho poh\u013eadu v \u017eenin\u00fdch o\u010diach pochopil, \u017ee m\u00e1 pravdu.<\/div>\n
„N\u00f3\u00f3\u00f3… ja… teda \u2026“<\/div>\n
„\u010cak\u00e1te die\u0165a?“ sp\u00fdtal sa Tom na to, \u010do ho napadlo ako prv\u00e9. Ve\u010f pre \u010do in\u00e9 by boli tak\u00ed nerv\u00f3zni? Ale Katrin sa len za\u010dervenala a pokr\u00fatila hlavou.<\/div>\n
„Nie, to nie, ale… tvoj otec ma po\u017eiadal o ruku a ja som s\u00fahlasila,“ priznala nakoniec neisto a nap\u00e4to o\u010dak\u00e1vala jeho reakciu.<\/div>\n
\n

Mlad\u00edk na chv\u00ed\u013eu onemel od \u00fa\u017easu a takmer zabudol aj zatvori\u0165 \u00fasta. \u010cakal \u010doko\u013evek, len toto nie. Jeho otec… no… rozhodne si ho nevedel predstavi\u0165 ako \u017een\u00e1\u010da. Vedel ve\u013emi dobre, \u017ee nebol sv\u00e4tec a mal milenky, ale so \u017eiadnou \u017eenou mu to dlho nevydr\u017ealo. Ale mo\u017eno mu to mohlo napadn\u00fa\u0165. S Katrin spolu boli u\u017e viac ako rok, \u017eili spolu a bolo o\u010dividn\u00e9, \u017ee sa maj\u00fa radi. Sk\u00f4r ne\u017e sa v\u0161ak spam\u00e4tal nato\u013eko, aby nie\u010do povedal, Katrin sa ozvala op\u00e4\u0165.<\/p><\/div>\n

„Ja… ak ti to vad\u00ed…“<\/div>\n
„Nie, nie, jasn\u00e9 \u017ee nie,“ usmial sa na \u0148u a pokr\u010dil ramenami. „Len ma to trochu prekvapilo. Ne\u010dakal som to. M\u00f4j otec nebol ve\u013emi… na \u017eenenie. Ale ak ma bude\u0161 pravidelne z\u00e1sobova\u0165 dom\u00e1cou stravou, som si ist\u00fd, \u017ee si r\u00fdchlo zvyknem,“ uistil ju naoko v\u00e1\u017ene, ale v\u0161etci sa po jeho hl\u00e1\u0161ke rozosmiali. Dokonca aj J\u00f6rg, ktor\u00fd ho ale pred t\u00fdm nezabudol po\u010dastova\u0165 buchn\u00e1tom do ramena. Tom sa len krivo u\u0161krnul a Katrin pokr\u00fatila hlavou.<\/div>\n
„Si rovnak\u00fd ako tvoj otec. Aj ten mysl\u00ed len na jedlo!“<\/div>\n
„N\u00f3, ak by si bola to\u013eko rokov odk\u00e1zan\u00e1 len na jeho v\u00e1ru a polotovary, mysl\u00edm, \u017ee aj ty by si pre chutn\u00fa dom\u00e1cu stravu bola ochotn\u00e1 urobi\u0165 \u010doko\u013evek,“ uistil ju, hoci od otca zinkasoval tento kr\u00e1t kopanec do nohy. Katrin sa v\u0161ak tie\u017e naoko zhrozila, ke\u010f nahodila \u00faplne \u0161okovan\u00fd v\u00fdraz.<\/div>\n
\n

„Chce\u0161 t\u00fdm nazna\u010di\u0165, \u017ee sa so mnou chyst\u00e1 o\u017eeni\u0165 len pre dom\u00e1cu stravu?“<\/p><\/div>\n

„N\u00f3\u00f3\u00f3…“<\/div>\n
„Hej! Len kv\u00f4li jedlu by som sa isto neo\u017eenil. Hoci… ak sa k tomu prir\u00e1ta aj kvalitn\u00fd sex…“ po tejto hl\u00e1\u0161ke sa Tom naplno rozosmial a nezabr\u00e1nil tomu ani fakt, \u017ee Karin o\u010dervenela ako paradajka.<\/div>\n
„Na to, \u017ee si hulv\u00e1t, som u\u017e pri\u0161la. Ale mohol by si ma presta\u0165 str\u00e1p\u0148ova\u0165 aspo\u0148 pred svoj\u00edm synom?“ napomenula svojho nast\u00e1vaj\u00faceho ticho, no Tom, ktor\u00fd to aj tak po\u010dul, sa s\u00e1m pre seba uchechtol. Tak \u010di tak ho to ale utvrdilo v jednom – aby sa popon\u00e1h\u013eal a z tohto bytu odi\u0161iel. Z Katrin a jeho otca bude \u010doskoro rodina. A mo\u017eno sa prihod\u00ed aj to, o \u010dom dnes iba \u017eartoval. Ak sa tak stane, isto bud\u00fa potrebova\u0165 v\u00e4\u010d\u0161\u00ed byt alebo \u010do… Tom sa v tom nevyznal, ale tak \u010di tak, tak\u00fd ve\u013ek\u00fd byt s\u00e1m pre seba nepotreboval. Nemyslel si, \u017ee ostane naveky s\u00e1m, ale nateraz to pova\u017eoval za najlep\u0161ie rie\u0161enie. E\u0161te im v\u0161ak o tom nechcel hovori\u0165. Nie sk\u00f4r, ako to v\u0161etko zariadi. A tak s nimi str\u00e1vil pr\u00edjemn\u00e9 popoludnie, pris\u013e\u00fabil, \u017ee si na ve\u010deru d\u00e1 to \u00fa\u017easn\u00e9 zdrav\u00e9 dom\u00e1ce jedlo, ktor\u00e9 priniesla Katrin, a napokon sa s nimi rozl\u00fa\u010dil. V ten ve\u010der sa u\u017e nec\u00edtil tak stiesnene, ako ten predch\u00e1dzaj\u00faci.<\/p>\n

autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Jasalia Pre\u0161iel rok a pri\u0161li \u010fal\u0161ie Vianoce. V tej dobe u\u017e J\u00f6rg doma takmer neb\u00fdval. Stavil sa tak raz, dvakr\u00e1t mesa\u010dne, aby dohliadol, \u017ee m\u00e1 Tom \u010do jes\u0165 a \u010do na seba a \u017ee e\u0161te nezni\u010dil ich byt. V\u00e4\u010d\u0161inu \u010dasu v\u0161ak<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[638],"tags":[],"class_list":["post-2416","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-stretli-sme-sa-na-vianoce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2416","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2416"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2416\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2416"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2416"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2416"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}