{"id":2425,"date":"2015-12-03T15:00:00","date_gmt":"2015-12-03T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=2416"},"modified":"2015-12-03T15:00:00","modified_gmt":"2015-12-03T14:00:00","slug":"stretli-sme-sa-na-vianoce-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2015\/12\/03\/stretli-sme-sa-na-vianoce-2\/","title":{"rendered":"Stretli sme sa na Vianoce 2."},"content":{"rendered":"
autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
A tak ve\u010der pokra\u010doval \u010falej. Pred ve\u010derou sa pomodlili, rodi\u010dia si pripili nejak\u00fdm alkoholom a dokonca si dali pusu na pery. Kay a Andrea znechutene prevr\u00e1tili o\u010di, akoby boli svedkami podobn\u00fdch sc\u00e9nok u\u017e viackr\u00e1t a on sa pri stole c\u00edtil ako niekto \u00faplne cudz\u00ed. Ale nasilu sa usmieval a ke\u010f sa ho niekto na nie\u010do sp\u00fdtal, sna\u017eil sa odpoveda\u0165 \u010do najmil\u0161ie. Ako \u0161\u0165astn\u00e9 die\u0165a, ktor\u00e9 sa te\u0161\u00ed z toho, \u017ee s\u00fa Vianoce. Ale na \u010do sa mal te\u0161i\u0165? Pochyboval o tom, \u017ee by mu otec nie\u010do dal. Minim\u00e1lne by sa isto nevy\u0165ahoval pred svojou priate\u013ekou s ob\u00e1lkou plnou pe\u0148az\u00ed. Ale \u010do. Jedlo bolo dobr\u00e9, viac ne\u017e dobr\u00e9 a on po prv\u00fd kr\u00e1t vo svojom \u017eivote jedol nie\u010do tak\u00e9 \u00fa\u017easn\u00e9 a dom\u00e1ce. Jeho prv\u00e9 skuto\u010dn\u00e9 viano\u010dn\u00e9 jedlo. A prv\u00e9 skuto\u010dn\u00e9 rodinn\u00e9 Vianoce. \u010co na tom, \u017ee neboli jeho. Aspo\u0148 bude vedie\u0165, ako tak\u00e9 rodinn\u00e9 Vianoce vlastne vyzeraj\u00fa. A hoci by to nikdy nepriznal, p\u00e1\u010dili sa mu. \u00c1no, cynicky by si mohol nahov\u00e1ra\u0165, \u017ee to nie je ni\u010d pre\u0148ho, \u017ee on nie\u010do tak\u00e9 nepotrebuje, ale… Nebola by to pravda.<\/div>\n
\n

Ve\u010dera skon\u010dila a v\u0161etci sa pobrali do ob\u00fdva\u010dky. V miestnosti bolo pr\u00edjemn\u00e9 pr\u00edtmie a st\u00e1le tu zneli viano\u010dn\u00e9 koledy. Strom\u010dek n\u00e1dherne \u017eiaril a na stole boli zasvieten\u00e9 svie\u010dky. Svetielka sa odr\u00e1\u017eali od leskl\u00e9ho povrchu stu\u017eiek, ma\u0161l\u00ed aj r\u00f4znych ozd\u00f4b a n\u00e1dherne roz\u017earovali izbu. Tom to\u013ek\u00fa n\u00e1dheru sn\u00e1\u010f v \u017eivote nevidel. Minim\u00e1lne nie u nich doma. A t\u00e1 k\u00f4pka dar\u010dekov pod strom\u010dekom… iste, nebola pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00e1, ale rozhodne v\u00e4\u010d\u0161ia ako t\u00e1, ktor\u00fa m\u00e1val doma. A to dokonca aj v \u010dasoch, ke\u010f sa jeho otec e\u0161te sna\u017eil. A to ani pri odr\u00e1tan\u00ed jednej tretiny. Nie, u nich doma to nikdy nebolo tak\u00e9to. A hlavne… U nich doma nikdy neboli tak n\u00e1dherne zabalen\u00e9. Zo za\u010diatku sa otec e\u0161te mo\u017eno sna\u017eil, ale potom to u\u017e vzdal a dal mu to tak, ako to k\u00fapil v obchode. V krabici alebo v igelitke z obcho\u010f\u00e1ku. Smutn\u00e9.<\/p><\/div>\n

\n
Usadil sa niekam do rohu seda\u010dky a tv\u00e1ril sa, \u017ee tam nie je. Nev\u0161\u00edmal si rozde\u013eovanie dar\u010dekov ani nad\u0161en\u00e9 hlasy, ke\u010f Katrinine deck\u00e1 dostali to, po \u010dom t\u00fa\u017eili alebo \u010do sa im p\u00e1\u010dilo. Katrin vyzerala tie\u017e nad\u0161en\u00e1 z toho, \u010do dostala. Dokonca aj jeho otec dostal dar\u010deky. A aj on sa tv\u00e1ril nad\u0161ene. Omnoho nad\u0161enej\u0161ie ne\u017e pri ktoromko\u013evek dar\u010deku od neho. Ale sna\u017eil sa neby\u0165 z toho smutn\u00fd. Sna\u017eil sa nahovori\u0165 si, \u017ee jeho sa to net\u00fdka. Jeho otec je predsa zamilovan\u00fd, a teda je asi norm\u00e1lne, \u017ee je nad\u0161en\u00fd z dar\u010deka od \u017eeny, ktor\u00fa miluje. A no \u00e1no, dar\u010deky od Katrin sa s t\u00fdmi jeho nedaj\u00fa ani porovna\u0165. On nemal nikdy dos\u0165 pe\u0148az\u00ed na nie\u010do poriadne. A tie jeho detsk\u00e9 dar\u010deky… No \u010do si budeme hovori\u0165. A tak sa rozhodol na to rad\u0161ej nemyslie\u0165 a s\u00fastredil sa na in\u00e9 veci. Na v\u00f4\u0148u svie\u010dok, sladk\u00fdch kol\u00e1\u010dov a \u017eiv\u00e9ho ihli\u010dia vo v\u00e1ze, na trblietav\u00e9 svetlo miniat\u00farnych \u017eiaroviek na strom\u010deku, na tich\u00e9 mel\u00f3die kolied… Na skuto\u010dn\u00e9 Vianoce. Bol tak\u00fd zamyslen\u00fd, \u017ee ani nepostrehol, ke\u010f ho Katrin volala, aby si pri\u0161iel vzia\u0165 svoj dar\u010dek. Ve\u010f pre\u010do by aj mal. On predsa \u017eiaden dar\u010dek dosta\u0165 nemal. Alebo… \u017deby \u00e1no?…<\/div>\n
\n

„Tom, tvoje dar\u010deky!“ usmievala sa Katrin a v ruke napriahnutej k nemu dr\u017eala kr\u00e1sne zabalen\u00fd dar\u010dek. Tom sa \u0161okovane pozrel na bal\u00ed\u010dek v jej ruke, potom na \u0148u, zas na bal\u00ed\u010dek… A potom e\u0161te na druh\u00fd, posledn\u00fd, le\u017eiaci pod strom\u010dekom… Tom sa rozhliadol po ostatn\u00fdch a v\u0161imol si, ako na\u0148ho s o\u010dak\u00e1van\u00edm pozeraj\u00fa. Jedine jeho otec uh\u00fdbal poh\u013eadom a pozeral niekam inam. Opatrne natiahol ruku k bal\u00ed\u010dku a pri tom si v\u0161imol, \u017ee sa mu trasie ruka. Za\u0165al zuby a po bal\u00edku chmatol r\u00fdchlej\u0161ie. Bol prekvapivo \u013eahk\u00fd, hoci popravde nevedel, \u010do by v \u0148om mal \u010daka\u0165. Vzal ho do r\u00fak a chv\u00ed\u013eu na\u0148 h\u013eadel, akoby nie\u010do tak\u00e9 videl po prv\u00fd kr\u00e1t v \u017eivote. A vlastne to tak aj bolo. Tak\u00fd kr\u00e1sny dar\u010dek e\u0161te nikdy nevidel.<\/p><\/div>\n

„No tak, rozba\u013e ho! Som zvedav\u00e1, \u010di sa ti to bude p\u00e1\u010di\u0165,“ pob\u00e1dala ho Katrin, ke\u010f sa jej zdalo, \u017ee ho pridlho len tak dr\u017e\u00ed. Tom na \u0148u vrhol r\u00fdchly poh\u013ead a potom sa zah\u013eadel op\u00e4\u0165 na bal\u00ed\u010dek vo svojich ruk\u00e1ch. Bol zabalen\u00fd v kr\u00e1snom papieri a navrchu mal nalepen\u00fa e\u0161te aj leskl\u00fa ru\u017ei\u010dku z modrej stu\u017eky. Nechcel ten papier roztrha\u0165. Bola by toho papiera \u0161koda. Dala si s t\u00fdm tak\u00fa n\u00e1mahu… Opatrne teda poodlepoval miesta prilepen\u00e9 lepiacou p\u00e1skou a bal\u00ed\u010dek rozbalil. Vo vn\u00fatri na\u0161iel obrovsk\u00e9 biele tri\u010dko s vkusnou \u010diernou potla\u010dou. Presne ten \u0161t\u00fdl, ktor\u00fd by si aj s\u00e1m k\u00fapil. Ako mohla….<\/div>\n
„Pam\u00e4t\u00e1\u0161? Ke\u010f sme sa stretli… mal si na sebe nie\u010do podobn\u00e9. D\u00fafam, \u017ee sa ti p\u00e1\u010di,“ ozvala sa Katrin, akoby mu \u010d\u00edtala my\u0161lienky. Tom len bez slova prik\u00fdvol a \u010falej h\u013eadel na tri\u010dko. Bolo \u00fa\u017easn\u00e9. Presne jeho \u0161t\u00fdl. Presne tak\u00e9, ak\u00e9 by mu jeho otec nikdy nek\u00fapil. Preto\u017ee jeho otec sa o jeho vkus nezauj\u00edmal. A Katrin… Katrin ho videla len jedin\u00fd kr\u00e1t a…<\/div>\n
„Nechce\u0161 si otvori\u0165 aj ten druh\u00fd?“ pripomenula mu jeho n\u00e1dejn\u00e1 bud\u00faca nevlastn\u00e1 matka a on na \u0148u prekvapene pozrel. Bol tak\u00fd prekvapen\u00fd, \u017ee na svoj druh\u00fd dar\u010dek \u00faplne zabudol. Opatrne teda odlo\u017eil tri\u010dko aj s papierom ved\u013ea seba na pohovku a poh\u013eadom vyh\u013eadal opusten\u00fd bal\u00ed\u010dek pod strom\u010dekom. Nedok\u00e1zal sa v\u0161ak zdvihn\u00fa\u0165 a \u00eds\u0165 si ho vzia\u0165. C\u00edtil by sa pri tom tak… nepatri\u010dne. Len\u017ee Katrin akoby aj tento kr\u00e1t \u010d\u00edtala jeho my\u0161lienky – pokynula svojmu synovi stojacemu najbli\u017e\u0161ie pri strom\u010deku, a ten jej inkriminovan\u00fd bal\u00ed\u010dek podal. Ona ho n\u00e1sledne s \u00fasmevom podala Tomovi a nerv\u00f3zne pri tom o\u010dak\u00e1vala jeho reakciu.<\/div>\n
\n

Druh\u00fd bal\u00ed\u010dek bol e\u0161te \u013eah\u0161\u00ed ako ten prv\u00fd, v\u010faka svojmu tvaru v\u0161ak Tomovi napovedal, \u010do sa v \u0148om nach\u00e1dza. A naozaj, po tom, \u010do opatrne rozbalil papier a odtiahol od seba jeho okraje, vykukla na\u0148ho ve\u013ek\u00e1 baseballka. A nielen\u017ee bola biela, ale svojim zdoben\u00edm dokonale ladila s jeho nov\u00fdm tri\u010dkom. Tom bol v \u0161oku. Chcel sa po\u010fakova\u0165, ale miesto toho len napr\u00e1zdno otv\u00e1ral \u00fasta. A\u017e po chv\u00edli sa mu podarilo vykokta\u0165 nejak\u00e9 to po\u010fakovanie, zatia\u013e \u010do jeho prsty opatrne pohl\u00e1dzali kont\u00fary \u010diapky.<\/p><\/div>\n

„Je to… je to super,“ s n\u00e1mahou sa usmial na Katrin a sna\u017eil sa pri tom moc nepozera\u0165 po jej de\u0165och. B\u00e1l sa ich poh\u013eadov, b\u00e1l sa, \u017ee by mohli by\u0165 posme\u0161n\u00e9 alebo s\u00facitn\u00e9, alebo… ak\u00e9ko\u013evek. Ak\u00e9ko\u013evek \u010dudn\u00e9. Preto\u017ee si bol ist\u00fd, \u017ee on sa netv\u00e1ri v pohode. Sna\u017eil sa, ale ne\u0161lo to. Lebo nebol v pohode.<\/div>\n
„Som rada, \u017ee sa ti to p\u00e1\u010di. Jazd\u00ed\u0161 aj na skateboarde?“ sna\u017eila sa ho Katrin rozpt\u00fdli\u0165, aby mu pomohla prekona\u0165 zjavn\u00e9 nap\u00e4tie a on jej bol za to v\u010fa\u010dn\u00fd.<\/div>\n
„\u00c1no. U\u017e p\u00e1r rokov. Bol som aj na nieko\u013ek\u00fdch s\u00fa\u0165a\u017eiach. Ale len tu v meste a okol\u00ed. Ni\u010d ve\u013ek\u00e9,“ priznal, ke\u010f sa mu kone\u010dne podarilo pre\u010disti\u0165 si hrdlo. Bolo \u0165a\u017ek\u00e9 rozpr\u00e1va\u0165, ke\u010f sa mu chcelo plaka\u0165.<\/div>\n
„A s\u00fa\u0165a\u017e\u00ed\u0161 aj s gitarou?“<\/div>\n
„Ja… \u00e1no. \u00c1no, ja… Gordon na tom trv\u00e1. Hovor\u00ed, \u017ee som dobr\u00fd a \u017ee je to dobr\u00fd sp\u00f4sob, ako sa st\u00e1le zlep\u0161ova\u0165.“<\/div>\n
„\u00c1no, to \u00e1no. Gordon v\u017edy vedel, ako prin\u00fati\u0165 \u013eud\u00ed napredova\u0165 aj proti ich v\u00f4li,“ zasmiala sa Katrin a aj on sa pousmial.<\/p>\n

V tomto mala skuto\u010dne pravdu. Ten chlap by dokopal k \u00faspechu aj toho najv\u00e4\u010d\u0161ieho flegmatika. Presne ako jeho. On s\u00e1m nikdy nechcel chodi\u0165 po s\u00fa\u0165a\u017eiach, rozhodne nie s gitarou, ale vysvetlite to Gordonovi. To je akoby ste hrach o stenu h\u00e1dzali. Tv\u00e1ri sa, \u017ee v\u00e1s po\u010d\u00fava, prikyvuje a ke\u010f skon\u010d\u00edte, tak aj tak mus\u00edte urobi\u0165 to, \u010do chce on. Ale na druhej strane, \u00faspech bol fajn. Ke\u010f vyhr\u00e1val a dost\u00e1val ocenenia… A potom pri\u0161iel domov a jeho otec ani nevedel, \u017ee bol na nejakej s\u00fa\u0165a\u017ei. \u017diadna gratul\u00e1cia, \u017eiadne pot\u013eapkanie po ramene, \u017eiadna prejaven\u00e1 hrdos\u0165 na svojho syna. Naposledy ke\u010f zmizol z domu na cel\u00fd de\u0148 a vr\u00e1til sa a\u017e ve\u010der, J\u00f6rg sa ho p\u00fdtal, kde bol. Priznal, \u017ee na okresnej s\u00fa\u0165a\u017ei v hre na gitaru. Otec sa len sp\u00fdtal: „A?“<\/div>\n

„Vyhral som,“ priznal a mo\u017eno v k\u00fatiku du\u0161e d\u00fafal v nejak\u00e9 uznanie. On v\u0161ak len povedal: „Aha. To je dobre.“ A to bolo v\u0161etko. Tak\u00fd bol J\u00f6rg. \u017diadne ve\u013ek\u00e9 city.<\/div>\n
\n

Tom zakr\u00fatil hlavou, aby zahnal nevesel\u00e9 my\u0161lienky, a usmial sa na Katrin. Jej deck\u00e1 u\u017e hrali nejak\u00fa spolo\u010densk\u00fa hru a veselo sa pri tom bavili. A J\u00f6rg hral s nimi. S n\u00edm sa nikdy nebavil. Tom \u010dasto rozm\u00fd\u0161\u013eal, \u010di ho m\u00e1 v\u00f4bec r\u00e1d. Ke\u010f bol e\u0161te mal\u00fd. Vtedy ho to tr\u00e1pilo. Teraz u\u017e nie. Aspo\u0148 si to nahov\u00e1ral. Nahov\u00e1ral si to tak ve\u013emi, \u017ee tomu v\u00e4\u010d\u0161inou aj s\u00e1m veril. V\u00e4\u010d\u0161inou. Ale nie teraz. Teraz, v tejto chv\u00edli, ke\u010f ho videl bavi\u0165 sa s cudz\u00edmi de\u0165mi viac, ako sa kedy bavil so svoj\u00edm synom, teraz nedok\u00e1zal oklama\u0165 ani s\u00e1m seba. Pozeral sa na t\u00fa \u0161\u0165astn\u00fa rodinku, na svojho otca, Katrin, Kaya a Andreu, v\u0161etk\u00fdch pokope pri jednom stole, ako sa veselo bavia, a bolo mu do pla\u010du. Zat\u00ednal zuby a sna\u017eil sa to pred\u00fdcha\u0165, ale ne\u0161lo to. Vedel, \u017ee sa u\u017e dlho nedok\u00e1\u017ee ovl\u00e1da\u0165. Bolo to silnej\u0161ie ako on. Boli predsa Vianoce, \u010das, kedy by mala by\u0165 rodina spolu. A t\u00e1to \u010dudesn\u00e1 rodina bola spolu. Len on do nej akosi nepatril. On nepatril do \u017eiadnej. Ke\u010f si uvedomil, \u017ee mu po l\u00edci stek\u00e1 prv\u00e1 slza, prudko si ju zotrel a r\u00fdchlo vstal. \u0160iltovka mu spadla na zem, no on si to sotva uvedomil. Chcel sa len dosta\u0165 von. Pre\u010do odtia\u013eto. Kamko\u013evek, len \u010do naj\u010falej. Chv\u00ed\u013eu len tak st\u00e1l, akoby zrazu nevedel, \u010do m\u00e1 robi\u0165, no potom sa r\u00fdchlo pobral k dver\u00e1m. Katrin si to v\u0161imla ako prv\u00e1 a r\u00fdchlo sa vybrala za n\u00edm. Na\u0161la ho v predsieni, ako si nar\u00fdchlo ob\u00fava top\u00e1nky a ani sa neun\u00fava zav\u00e4zova\u0165 \u0161n\u00farky, ako sa pon\u00e1h\u013ea dosta\u0165 sa z tohto bytu \u010do najsk\u00f4r. Hoci jej st\u00e1l chrbtom, v\u0161imla si, ako si bleskovo zotiera slzy, te\u010d\u00face mu po tv\u00e1ri.<\/p><\/div>\n

\n

„Tom. Tom! Tom, si v poriadku?“ sna\u017eila sa ho oslovi\u0165 najsk\u00f4r potichu, no ke\u010f neodpovedal, pridala na naliehavosti. Bolo jej \u013e\u00fato, \u017ee mu tak ubl\u00ed\u017eili. Nevedela presne, \u010do je medzi n\u00edm a jeho otcom, no ch\u00e1pala, \u017ee mu zrejme ch\u00fdba skuto\u010dn\u00e1 rodina. J\u00f6rg pred \u0148ou netajil, \u017ee nebol pr\u00e1ve pr\u00edkladn\u00fdm otcom a vedela aj to, \u017ee Tom si svoje detstvo a svoju matku nepam\u00e4t\u00e1. No bol to mlad\u00fd chalan, mo\u017eno u\u017e takmer dospel\u00fd, v skuto\u010dnosti v\u0161ak st\u00e1le e\u0161te die\u0165a. Isto potrebuje e\u0161te matku… Isto mu nebolo pr\u00edjemn\u00e9 vidie\u0165, ako sa jeho otec venuje jej de\u0165om a jeho si nev\u0161\u00edma… ako sa ona venuje svojim de\u0165om… „Mrz\u00ed ma to,“ povedala ticho a aj jej sa do o\u010d\u00ed natisli slzy.<\/p><\/div>\n

„Ja… neviem \u010do. Ni\u010d sa predsa nedeje. Ja len… ja len mus\u00edm u\u017e \u00eds\u0165 domov. Je u\u017e neskoro a je to \u010faleko a..“ vyhov\u00e1ral sa Tom a sna\u017eil sa pri tom moc nepopo\u0165ahova\u0165 nosom, aby nebolo po\u010du\u0165, ak\u00fd probl\u00e9m mu rob\u00ed nerozplaka\u0165 sa. Katrin mu neodporovala. Nemalo by to zmysel. Ale nechcela, aby \u0161iel tak \u010faleko s\u00e1m. Bola u\u017e tma, ve\u010der u\u017e dos\u0165 pokro\u010dil a Tom, hoci vysok\u00fd, predsa len nebol nijak\u00fd svalovec.<\/div>\n
\n

„Dobre. Zavol\u00e1m tvojho otca. A naberiem ti aj trochu \u0161al\u00e1tu a…“
„Nie, ja… to netreba, ja…“ koktal Tom v snahe zabr\u00e1ni\u0165 jej v \u010domko\u013evek, \u010do chcela urobi\u0165 a \u010d\u00edm sk\u00f4r zdrhn\u00fa\u0165. Ale Katrin bola \u00fa\u017easn\u00e1 \u017eensk\u00e1. Predsa len, musela by\u0165, ke\u010f sa jej podarilo klofn\u00fa\u0165 jeho otca. Aj teraz ho \u00faplne odzbrojila, ke\u010f sa ho s \u0161ibalsk\u00fdm \u00fasmevom sp\u00fdtala:<\/div>\n

„Nechutilo ti?“ Tom ostal tot\u00e1lne mimo. Nie\u010do tak\u00e9 ne\u010dakal. \u00daplne ho odzbrojila. Pre\u010do on nemal tak\u00fa mamu? U\u017e sa nedok\u00e1zal viac pretvarova\u0165, ale zrazu si uvedomil, \u017ee to ani nie je potrebn\u00e9. Oto\u010dil sa k nej a hoci sa mu po l\u00edci kot\u00fa\u013eali slzy, usmial sa na \u0148u, potiahol nosom a pok\u00fdval hlavou.<\/div>\n
„Bolo to super. Naozaj mi ve\u013emi chutilo. Ale nechcem… nechcem v\u00e1s obra\u0165 o jedlo,“ namietol Tom, no Katrin sa len zasmiala a objala ho. On jej objatie op\u00e4toval a ke\u010f ho pohladila po l\u00edci, oprel sa do jej dlane, aby si to pohladenie vychutnal \u010do najviac.<\/div>\n
„Cho\u010f sa opl\u00e1chnu\u0165 a ja ti zatia\u013e nachyst\u00e1m nejak\u00e9 jedlo. M\u00e1me toho skuto\u010dne dos\u0165, budeme len radi, ak n\u00e1m to pom\u00f4\u017ee\u0161 zjes\u0165. Pr\u00ed\u010f za mnou potom do kuchyne, pros\u00edm. Neute\u010d. Dobre?“ usmiala sa na\u0148ho l\u00e1skavo a on prik\u00fdvol. C\u00edtil, ako sa mu do o\u010d\u00ed op\u00e4\u0165 tisn\u00fa slzy, ale silou v\u00f4le ich potla\u010dil a odobral sa do k\u00fape\u013ene. Sotva sa za n\u00edm zavreli dvere, pustil vodu, aby prehlu\u0161il svoj pla\u010d. Bo\u017ee, c\u00edtil sa tr\u00e1pne, skuto\u010dne tr\u00e1pne a d\u00fafal, \u017ee ho tu nikto nen\u00e1jde, ale nedok\u00e1zal si pom\u00f4c\u0165. Pri\u0161lo mu to v\u0161etko zrazu tak stra\u0161ne \u013e\u00fato. Jeho osamelos\u0165, odcudzenie s otcom, fakt, \u017ee vlastne ani nevedel, \u010di niekde vo svete existuje jeho vlastn\u00e1 matka a \u010di ho m\u00e1 aspo\u0148 trochu rada… Trvalo mu minim\u00e1lne p\u00e4\u0165 min\u00fat, ne\u017e sa aspo\u0148 trochu upokojil a dok\u00e1zal sa vr\u00e1ti\u0165 do spolo\u010dnosti.<\/div>\n
\n

Katrin na\u0161iel v kuchyni, kde pr\u00e1ve n\u00e1dobky s jedlom balila do potravinovej f\u00f3lie. Priv\u00edtala ho \u00fasmevom a nijako nekomentovala jeho za\u010dervenan\u00e9 o\u010di. Na stole mala nachystan\u00fa p\u00e1nsku kabelu cez jedno plece, kam mu postupne ukladala f\u013ea\u0161u s polievkou, n\u00e1dobku so \u0161al\u00e1tom, \u010fal\u0161iu s husou a navrch posledn\u00fa, pln\u00fa kol\u00e1\u010dikov. V\u0161imol si, \u017ee priniesla z izby aj jeho dar\u010deky.<\/p><\/div>\n

„\u010eakujem,“ zopakoval ticho, ke\u010f si v\u0161imol, \u017ee mu ich op\u00e4\u0165 zabalila do papiera. Aj tie vlo\u017eila do ta\u0161ky a tu mu oprela do hrude, aby tak dodala v\u00e1\u017enos\u0165 svojim \u010fal\u0161\u00edm slov\u00e1m.<\/div>\n
„Chcem, aby si to v\u0161etko zjedol. A chcem, aby si to tri\u010dko nosil. Aj t\u00fa \u0161iltovku. Nedala som si to\u013eko n\u00e1mahy len preto, aby to ostalo zahraban\u00e9 niekde v skrini. Rozumie\u0161? Si skvel\u00fd chlapec, Tomi, a aj keby sme sa u\u017e nikdy nemali vidie\u0165, chcem, aby si si to zapam\u00e4tal,“ hovorila mu a on ju po\u010d\u00faval. Po\u010d\u00faval ka\u017ed\u00e9 jedno slovo a c\u00edtil pri tom, ako sa mu do o\u010d\u00ed op\u00e4\u0165 tisn\u00fa slzy. Silou v\u00f4le ich ale potla\u010dil a na s\u00fahlas prik\u00fdvol.<\/div>\n
„S\u013eubuje\u0161?“<\/div>\n
„S\u013eubujem,“ pris\u013e\u00fabil pri\u0161krten\u00fdm hlasom a t\u00fa ta\u0161ku si vzal. Katrin chcela e\u0161te zavola\u0165 jeho otca, aby ho vzal domov, ale on to odmietol. Ve\u010f sa cel\u00fd \u010das ani nepri\u0161iel pozrie\u0165, \u010do sa s n\u00edm rob\u00ed a \u010di je v poriadku. Bolo zjavn\u00e9, \u017ee mu je tu dobre a on ho odtia\u013eto nechcel bra\u0165 pre\u010d. Nakoniec teda presved\u010dil Katrin, aby ho pustila domov sam\u00e9ho. Chcel sa prejs\u0165 a utriedi\u0165 si my\u0161lienky. A ona to nakoniec pochopila.<\/div>\n
Ke\u010f op\u00fa\u0161\u0165al jej byt, naposledy sa po \u0148om rozhliadol a nasal do seba jeho atmosf\u00e9ru. Preto\u017ee sa pr\u00e1ve v tej chv\u00edli rozhodol, \u017ee sa sem u\u017e nikdy nevr\u00e1ti.<\/div>\n
\n

Po pr\u00edchode na autobusov\u00fa zast\u00e1vku zistil, \u017ee najbli\u017e\u0161\u00ed autobus mu ide a\u017e za hodinu. Rozhodol sa preto, \u017ee p\u00f4jde rad\u0161ej pe\u0161i. Cesta domov mu trvala takmer hodinu, ale nevadilo mu to. Ta\u0161ka na pleci ho pr\u00edjemne \u0165a\u017eila, pripom\u00ednaj\u00fac mu, \u017ee sa o\u0148ho niekto skuto\u010dne postaral. Ulice boli \u00faplne pr\u00e1zdne, a\u017e na p\u00e1r osamel\u00fdch chodcov a jeden p\u00e1rik, ktor\u00fd cestou stretol. Do polno\u010dnej om\u0161e bolo e\u0161te \u010faleko a v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed zrejme rad\u0161ej tr\u00e1vila \u010das doma v teple so svojou rodinou. Okolit\u00e1 krajina za\u010d\u00ednala zapada\u0165 snehom a on si t\u00fa padaj\u00facu bielobu po prv\u00fd kr\u00e1t v \u017eivote skuto\u010dne u\u017e\u00edval. Rozhliadal sa okolo seba v snahe nemyslie\u0165 a neplaka\u0165, h\u013eadel do okien a v\u00fdkladov a kochal sa v\u0161etkou tou n\u00e1dhernou v\u00fdzdobou. Nechcelo sa mu \u00eds\u0165 domov. Do pr\u00e1zdneho studen\u00e9ho bytu bez jedin\u00e9ho n\u00e1znaku Vianoc. V tej chv\u00edli vlastne ani nevedel, \u010di to bol ten najhor\u0161\u00ed alebo naopak najlep\u0161\u00ed de\u0148 v jeho \u017eivote. U\u017e nikdy nechcel za\u017ei\u0165 to\u013eko bolesti, ale na druhej strane sa e\u0161te nikdy tak ve\u013emi nec\u00edtil by\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou nejakej rodiny.<\/p>\n

autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Jasalia A tak ve\u010der pokra\u010doval \u010falej. Pred ve\u010derou sa pomodlili, rodi\u010dia si pripili nejak\u00fdm alkoholom a dokonca si dali pusu na pery. Kay a Andrea znechutene prevr\u00e1tili o\u010di, akoby boli svedkami podobn\u00fdch sc\u00e9nok u\u017e viackr\u00e1t a on sa pri stole c\u00edtil<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[638],"tags":[],"class_list":["post-2425","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-stretli-sme-sa-na-vianoce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2425","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2425"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2425\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2425"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2425"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2425"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}