{"id":463,"date":"2018-08-20T16:00:00","date_gmt":"2018-08-20T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=458"},"modified":"2018-08-20T16:00:00","modified_gmt":"2018-08-20T15:00:00","slug":"the-night-terror-7-konec","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2018\/08\/20\/the-night-terror-7-konec\/","title":{"rendered":"The Night Terror 7. (konec)"},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
<\/strong><\/div>\n
<\/strong><\/div>\n
\"\" <\/div>\n
<\/div>\n
Nenechaj ma v \u0161tichu<\/strong><\/div>\n
\n

* * O T\u00dd\u017dDE\u0147 NESK\u00d4R * *<\/p><\/div>\n

\n

Cel\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 som trpel. T\u00e1 vec ma v noci terorizovala \u010doraz agres\u00edvnej\u0161ie a bolo to o dos\u0165 hor\u0161ie, preto\u017ee som sa okrem seba b\u00e1l hlave o Billa. T\u00e1 vec sa u\u017e pomaly za\u010dala roz\u0165ahova\u0165 po celom dome. Ako som to vedel? Smrad, ktor\u00fd som c\u00edtil pred t\u00fd\u017ed\u0148om, sa pohyboval po celom dome. Dokonca aj mama a Gordon si ho u\u017e v\u0161imli. Najhor\u0161\u00ed bol ale pri dver\u00e1ch do Billovej izby. Kv\u00f4li tomu som k nemu u\u017e nemohol takmer v\u00f4bec chodi\u0165. V\u017edy som musel vy\u010dka\u0165 ten spr\u00e1vny moment a nejako toho odporn\u00e9ho netvora oklama\u0165, ale nebolo to v\u00f4bec jednoduch\u00e9. C\u00edtil som TOHO poh\u013ead na svojom chrbte takmer cel\u00fd de\u0148. Okrem chv\u00ed\u013e, ke\u010f som bol v \u0161kole. Nikdy predt\u00fdm by som si nebol myslel, \u017ee budem \u0161kolu milova\u0165.<\/p>\n

Prekvapiv\u00e9, ale pravda. Z celej tejto situ\u00e1cie som u\u017e bol na pokraji zr\u00fatenia. Okrem toho, \u017ee som bol na hrane psychicky, ani moje fyzi\u010dno na tom nebolo omnoho lep\u0161ie. Ka\u017ed\u00fa noc ma budili kroky, ktor\u00e9 duneli \u010doraz hlasnej\u0161ie a bli\u017e\u0161ie. Modlil som sa ka\u017ed\u00fd ve\u010der a \u010dakal na ten prekliaty telefon\u00e1t od Amy Allen. Ka\u017ed\u00fdch p\u00e4\u0165 min\u00fat som o\u010dak\u00e1val hovor a myslel len na to ako mamu presved\u010di\u0165, aby ju v\u00f4bec pustila do domu. \u010co bolo v tomto momente ale hor\u0161ie, bolo to, \u017ee sa mama s Gordonom chystala \u00eds\u0165 nakupova\u0165 a ja som mal doma osta\u0165 celkom s\u00e1m. Nebolo mi to ve\u013emi po chuti. B\u00e1l som sa, ale mama by ni\u010domu z toho, \u010do som mal na srdci, neuverila, tak\u017ee som sa tomu musel postavi\u0165.
„Ideme, zlato,“ pobozkala ma na rozl\u00fa\u010dku a Gordon ma pot\u013eapkal po ramene.
„Pr\u00ed\u010fte skoro,“ vypadlo zo m\u0148a sk\u00f4r, ne\u017e by som si to uvedomil, a mama sa len pousmiala. Len \u010do sa za nimi zatvorili dvere a auto odi\u0161lo z pr\u00edjazdovej cesty, poc\u00edtil som \u0165a\u017eobu, ktor\u00e1 v dome vl\u00e1dla. Pozrel som na schody. Vedel som, \u017ee by som mal \u00eds\u0165 za Billom, ale s\u00e1m som sa b\u00e1l \u010do i len pohn\u00fa\u0165 z miesta.<\/div>\n

\n

Bolo to tot\u00e1lne hl\u00fape, preto\u017ee som vedel, \u017ee sa t\u00e1 VEC pohybovala vo\u013ene po celom dome, ale strach je proste strach. A tak som bezmocne st\u00e1l na chodbe na tom istom mieste. Po\u010d\u00faval som, \u010do sa v dome dialo. Bolo a\u017e neuverite\u013ene ticho, a to som pova\u017eoval za zl\u00e9 znamenie. Povedal som si, \u017ee sa p\u00f4jdem na chv\u00ed\u013eu prevetra\u0165, a tak som vy\u0161iel pred dom. Sadol som si na schody pred domom a d\u00edval sa na cestu. Na aut\u00e1, na domy… Bol som v z\u00fafalej situ\u00e1cii a c\u00edtil, \u017ee na m\u0148a znova i\u0161iel pla\u010d, ale nechcel som sa tomu podda\u0165. Sna\u017eil som sa koncentrova\u0165, pozbiera\u0165 odvahu a \u00eds\u0165 hore za svoj\u00edm mal\u00fdm br\u00e1\u0161kom, ktor\u00fd bol teraz v dome celkom s\u00e1m s t\u00fdm odporn\u00fdm, hnusn\u00fdm skurvysynom. Vstal som a v tom pred domom zastalo nejak\u00e9 auto.<\/p>\n<\/div>\n

\n
„Dobr\u00fd de\u0148,“ zam\u00e1vala mi z okienka nejak\u00e1 celkom zn\u00e1ma pani. „Je toto dom Kaulitzovcov?“ sp\u00fdtala sa ma a ja som \u0161iel bli\u017e\u0161ie. Nebola tam sama. Bol tam s \u0148ou nejak\u00fd chlap\u00edk.
„Vy ste… Amy Allen?“ doplo mi zrazu.
„\u00c1no. Ty mus\u00ed\u0161 by\u0165 Tom,“ podala mi ruku. „Toto je Carl, d\u00e9monol\u00f3g,“ predstavila mi mu\u017ea.
„Zdrav\u00edm. Po\u010fte dnu,“ poz\u00fdval som ich hne\u010f a c\u00edtil sa o dos\u0165 radostnej\u0161ie. Ani mi nenapadlo p\u00fdta\u0165 sa ich, ako sa sem vlastne dostali.
„Povedz mi. S\u00fa nejak\u00e9 novinky oh\u013eadne tohto… pr\u00edpadu?“ vypytovala sa namiesto toho, aby nie\u010do kone\u010dne spravila. Na\u0161tvalo ma to, ale mo\u017eno to bolo d\u00f4le\u017eit\u00e9, tak\u017ee som jej r\u00fdchlo povedal, \u010do sa vlastne dialo.
„Toho som sa b\u00e1l,“ povedal zrazu Carl. „Sna\u017e\u00ed sa \u0165a dosta\u0165 pod kontrolu. O chv\u00ed\u013eu to sk\u00fasi aj na tvoju rodinu, Tom,“ povedal mi a oto\u010dil sa k Amy: „Toto bude ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00fd pr\u00edpad, ale urob\u00edm v\u0161etko, \u010do bude v mojich sil\u00e1ch.“<\/p>\n

„Tak idete u\u017e dnu?“ bol som zrazu nedo\u010dkav\u00fd a oni kone\u010dne vyst\u00fapili. Vzali si so sebou nejak\u00e9 napakovan\u00e9 ta\u0161ky a ja som ich zobral dnu. „Rodi\u010dia i\u0161li nakupova\u0165,“ ozn\u00e1mil som im pre pr\u00edpad.
„Dobre. \u010eakujem za inform\u00e1ciu,“ usmiala sa na m\u0148a Amy, ktor\u00e1 bola m\u00e9dium.
„\u010co c\u00edti\u0161?“ sp\u00fdtal sa jej kolega a ona sa za\u010dala uprene pozera\u0165 na schodisko.
„Smiem \u00eds\u0165 hore?“ Okam\u017eite som k\u00fdvol a nechal ich \u00eds\u0165 ako prv\u00fdch. Vy\u0161li sme na schodisko, a\u017e k Billovej izbe. Vo\u0161la dnu a prihovorila sa m\u00f4jmu dvoj\u010da\u0165u. „Bude v poriadku,“ ubezpe\u010dila ma zrazu a ja som to najprv nech\u00e1pal, ale rozhodol som sa tomu da\u0165 \u0161ancu.<\/div>\n

\n

„Tento dom je zamoren\u00fd,“ povedal mi d\u00e9monol\u00f3g, „a tvoj brat,“ polo\u017eil Billovi ruku na \u010delo, „je zajatcom temnej entity.“
„Dosta\u0148te ho z toho, pros\u00edm,“ zak\u0148u\u010dal som a c\u00edtil sa tot\u00e1lne z\u00fafalo a bezmocne. „Mus\u00edme dom vysv\u00e4ti\u0165,“ ozn\u00e1mil mi a za\u010dal si na Billovom p\u00edsacom stole \u010dosi pripravova\u0165. Amy ma zrazu stiahla k sebe a uprene sa d\u00edvala pred seba. Tu\u0161il som, \u010cO videla. Zatriasol som sa od strachu.
„Ust\u00fap, ne\u010dist\u00e1 sila,“ povedala a v okamihu okolo seba f\u0155kala nejak\u00fa tekutinu. Asi sv\u00e4ten\u00fa vodu. „Osta\u0148 tu s Billom. My sa o to postar\u00e1me,“ povedala a Carl sa k nej pripojil.
„Dajte si pozor. Je to svi\u0148a,“ povedal som im predt\u00fdm, ne\u017e Carl posypal zem pred vchodom do izby so\u013eou, a potom sa stratili v dome.<\/p>\n

Sadol som si k Billovi. Vzal ho z ruku a hovoril s n\u00edm: „V\u0161etko bude v poriadku. Oni n\u00e1m pom\u00f4\u017eu. Bude to tak ako predt\u00fdm. Uvid\u00ed\u0161,“ a polo\u017eil som si jeho dla\u0148 na tv\u00e1r. Takto som tam sedel asi hodinu, k\u00fdm sa Amy a Carl vr\u00e1tili.
„Stoj\u00ed priamo pred dverami. Nechce tento dom. On chce ICH,“ po\u010dul som ju \u0161epka\u0165.
„Teraz k nim nem\u00f4\u017ee,“ povedal Carl a za\u010dal f\u0155ka\u0165 sv\u00e4ten\u00fa vodu. Za\u010dul som nie\u010do ako hlasn\u00e9 zasy\u010danie. Ako ke\u010f na v\u00e1s vylet\u00ed na\u0161tvan\u00fd had. Bolo to dos\u0165 agres\u00edvne. „Mus\u00edme medzi nimi pretrhn\u00fa\u0165 puto,“ po\u010dul som znova poveda\u0165 d\u00e9monol\u00f3ga.<\/div>\n

„Potrebuj\u00fa o\u010distn\u00fd ritu\u00e1l. Obaja,“ hovorila Amy, ke\u010f vst\u00fapila.
„\u010co je to ten o\u010distn\u00fd ritu\u00e1l? Neubl\u00ed\u017ei mu to?“ p\u00fdtal som sa jej a predstavoval si pritom sc\u00e9nku vyh\u00e1\u0148ania diabla z filmu Exorcista.
„Neboj sa. Je to len modlitba a trocha \u0161alvie,“ upokojila ma a s Carlom za\u010dali s mojou o\u010distou. Dali mi papierik s modlitbou, ktor\u00fa som pre\u010d\u00edtal a veril v to, \u017ee zaberie. Amy ma ovievala dymom z tlej\u00facej \u0161alvie a ja som sa pritom d\u00edval len na Billa. Nech to zaberie<\/em>, opakoval som si v duchu prosebne.<\/p>\n

„Toto nos na krku,“ podal mi Carl medail\u00f3n na retiazke. „Je to ochrann\u00fd, posv\u00e4ten\u00fd amulet,“ dodal a Amy sa s o\u010distou presunula k Billovi. Carl ho chytil za \u010delo a namiesto neho \u010d\u00edtal modlitbu. Prizn\u00e1vam, \u017ee som sa v tom momente modlil spolu s n\u00edm. Chcel som, aby to m\u00f4jho br\u00e1\u0161ka nechalo na pokoji. Ke\u010f skon\u010dili, dal mi Carl rovnak\u00fd medail\u00f3n, a ja som ho Billovi pripol na krk. „Teraz vydym\u00edme cel\u00fd dom, aby sme ho vyhnali. U\u017e nad vami nem\u00e1 \u017eiadnu moc, ale bude sa sna\u017ei\u0165 osta\u0165,“ dodal a potom s Amy znova odi\u0161li. Sadol som si sp\u00e4\u0165 k Billovi a dr\u017eal ho za ruku. Upravil som mu vlasy a medail\u00f3n.
„Prebu\u010f sa. Pros\u00edm, nenechaj ma v \u0161tichu. Bill… BILLY, no t\u00e1k. Zobu\u010f sa u\u017e,“ jemne som n\u00edm potriasol ale on ni\u010d. Len pr\u00edstroj znova kr\u00e1tko p\u00edpol. Sklamane som sa na\u0148ho zah\u013eadel a \u010dakal som, \u010di sa aspo\u0148 o milimeter nepohne, no zatia\u013e sa ni\u010d nestalo. Po asi dvadsiatich min\u00fatach sa Amy a Carl znova vr\u00e1tili a vyzerali spokojne. „Je pre\u010d?“ op\u00fdtal som sa ich neveriacky a oni prik\u00fdvli. „\u010eakujem,“ vstal som a od n\u00e1hleho pocitu radosti a nezvy\u010dajnej \u013eahkosti som ani nevedel, \u010do robi\u0165.<\/div>\n

\n

„To je v poriadku. Len si na seba s Billom d\u00e1vajte pozor a u\u017e NIKDY sa k t\u00fdmto veciam nepribli\u017eujte,“ upozornila ma Amy.
„Zapam\u00e4taj si, ak ich vid\u00ed\u0161 TY, vidia aj ONI teba,“ dodal Carl a ja som len k\u00fdvol. „Ideme, Amy?“
„P – po\u010dkajte. A \u010do… peniaze?“ prisko\u010dil som k nim.
„My nepom\u00e1hame za peniaze,“ usmial sa na m\u0148a Carl a rozl\u00fa\u010dili sme sa. Odprevadil som ich k autu a sledoval ich od\u00eds\u0165. Ke\u010f som sa oto\u010dil, aby som vo\u0161iel, znova som sa pozrel na n\u00e1\u0161 dom. Sna\u017eil som sa nepanik\u00e1ri\u0165 a obozretne som sa vr\u00e1til. Zatvoril som za sebou dvere a nad\u00fdchol sa. V\u0161ade bolo c\u00edti\u0165 len \u0161alviu. Atmosf\u00e9ra bola celkom in\u00e1. O sto percent lep\u0161ia, a to mi dodalo odvahu na to, aby som sa vr\u00e1til sp\u00e4\u0165 k svojmu mal\u00e9mu bratovi. Na ka\u017edom schode som sa ale aj tak pristavil a na\u010d\u00faval, sledoval som situ\u00e1ciu. Nejako som nemohol uveri\u0165 tomu, \u017ee by to bolo tak\u00e9 \u013eahk\u00e9, ale potom som si povedal, \u017ee to skuto\u010dne dok\u00e1zali. Vy\u0161iel som hore, a\u017e do Billovej izby. Sadol som si k nemu na poste\u013e, hladil ho a hovoril na\u0148ho, akoby bol pri vedom\u00ed. Te\u0161il som sa z toho, \u017ee to v\u0161etko bolo kone\u010dne pre\u010d, a dokonca sa aj zasmial. Sedel som s n\u00edm, k\u00fdm nepri\u0161la mama s Gordonom. Pomohol som im vylo\u017ei\u0165 n\u00e1kup. P\u00fdtali sa, pre\u010do je tu v\u0161ade c\u00edti\u0165 \u0161alviu, a ja som len pok\u00fdval plecami, \u017ee sa im to asi len zdalo. Potom som sa znova vr\u00e1til k Billovi a sedel som na jeho posteli, a\u017e dovtedy, k\u00fdm som tam aj nezaspal.<\/div>\n

\n

Ke\u010f som otvoril o\u010di, svietila v izbe len no\u010dn\u00e1 lampi\u010dka a pr\u00edstroje ticho p\u00edpali. Z\u013eakol som sa, \u017ee som Billa zadusil t\u00fdm, \u017ee som na \u0148om zaspal, a vysko\u010dil do sedu. Bol som takmer v \u0161oku, ke\u010f som si zrazu uvedomil, \u017ee Bill sa na m\u0148a d\u00edval a usmieval sa na m\u0148a. Prekvapene som na\u0148ho \u017emurkal.
„Dobr\u00e9 r\u00e1nko,“ za\u0161epkal zachr\u00edpnuto a ja som ho silno objal.
„Bo\u017ee, never\u00edm, \u017ee si kone\u010dne hore,“ povedal som mu do krku a za\u010dal ho cel\u00fd bez seba od radosti pusinkova\u0165 po tv\u00e1ri.
„Tomi, to \u0161tekl\u00ed,“ zachichotal sa a ja som si dal pauzu. „Ehm, ako to mysl\u00ed\u0161, \u017ee KONE\u010cNE hore?“ za\u010dudoval sa.
„Bol si skoro tri mesiace mimo,“ povedal som mu opatrne a on sa na m\u0148a zm\u00e4tene zah\u013eadel. Zrazu sa tuho zamyslel.
„Myslel som si… Ve\u010f si tu bol so mnou ka\u017ed\u00fd de\u0148. Hovoril si so mnou… Nech\u00e1pem to,“ \u010dudoval sa.
„To ni\u010d. Hlavne, \u017ee si kone\u010dne v poriadku,“ upokojoval som ho.
„A… \u010co je s…“ pozrel sa na m\u0148a vystra\u0161ene.
„Je to pre\u010d. U\u017e sa to nikdy nevr\u00e1ti. Zabudni na to,“ ubezpe\u010doval som ho, a ke\u010f si sadol, znova som ho musel obja\u0165. „U\u017e som ani ned\u00fafal.“
„V \u010cO si ned\u00fafal?“ usmial sa na m\u0148a.
„\u017de \u0165a e\u0161te niekedy uvid\u00edm tak\u00e9ho… norm\u00e1lneho,“ nevedel som, ako to inak poveda\u0165.
„Tak\u017ee som bol doteraz nenorm\u00e1lny? Tak to ti ve\u013emi pekne \u010fakujem,“ doberal si ma hne\u010f.
„Ah, som r\u00e1d, \u017ee ti to nepo\u0161kodilo mozog,“ nenechal som sa.
„Bo\u017ee, Tom, ty si ale som\u00e1r. Teraz sa prebud\u00edm z k\u00f3my a u\u017e…“
„\u010co u\u017e?“ u\u0161krnul som sa na\u0148ho a Bill sa zrazu za\u010dervenal.
„\u010eakujem. \u010eakujem, za v\u0161etko,“ za\u0161epkal a opatrne sa ku mne pribl\u00ed\u017eil. „M\u00f4\u017eem… ti da\u0165… pusu?“
„Ak chce\u0161,“ odpovedal som mu na to a \u010dakal som, \u017ee mi na l\u00edce vtisne bozk ako predt\u00fdm, ale namiesto toho ma pobozkal skuto\u010dne – na pery. Jemne som oproti nemu na\u0161p\u00falil \u00fasta. Chv\u00ed\u013eku sme tak sedeli a potom sme sa na seba u\u017e len s \u00fasmevom d\u00edvali. Vedel som, \u017ee u\u017e neexistovalo ni\u010d na tomto, a ani na onon svete, \u010do by n\u00e1s dok\u00e1zalo do seba oddeli\u0165.<\/div>\n

<\/p>\n

KONIEC<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories Nenechaj ma v \u0161tichu * * O T\u00dd\u017dDE\u0147 NESK\u00d4R * * Cel\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 som trpel. T\u00e1 vec ma v noci terorizovala \u010doraz agres\u00edvnej\u0161ie a bolo to o dos\u0165 hor\u0161ie, preto\u017ee som sa okrem seba b\u00e1l hlave o Billa. T\u00e1 vec<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[680],"tags":[],"class_list":["post-463","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-the-night-terror"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/463","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=463"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/463\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=463"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=463"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=463"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}