{"id":466,"date":"2018-08-17T16:00:00","date_gmt":"2018-08-17T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=461"},"modified":"2018-08-17T16:00:00","modified_gmt":"2018-08-17T15:00:00","slug":"the-night-terror-6","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2018\/08\/17\/the-night-terror-6\/","title":{"rendered":"The Night Terror 6."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
Kroky na chodbe<\/strong><\/div>\n
\n

V nemocnici sme v\u0161etci traja sedeli v hlavnej hale a \u010dakali a \u010dakali. Billa operovali. Trvalo to asi \u0161es\u0165 hod\u00edn a vonku u\u017e bol jasn\u00fd de\u0148, ke\u010f k n\u00e1m zrazu pri\u0161iel chirurg, ktor\u00fd ho mal na starosti. Vzal si mamu bokom a dlho sa s \u0148ou bavil. Ja a Gordon sme len ticho t\u0155pli a \u010dakali na novinky. Upieral som na mamu nedo\u010dkav\u00e9 poh\u013eady zaka\u017ed\u00fdm, ke\u010f sa pozrela moj\u00edm smerom, a prosil ju pritom poh\u013eadom, aby sa u\u017e kone\u010dne vr\u00e1tila a povedala mi, \u017ee Bill bude v poriadku. Nakoniec som sa do\u010dkal a mama sa k n\u00e1m vr\u00e1tila. Vyzerala v\u0161ak e\u0161te st\u00e1le dos\u0165 otrasene a ustarostene.<\/p>\n

„Je na poopera\u010dnom. Uviedli ho do umel\u00e9ho sp\u00e1nku,“ povedala a z o\u010d\u00ed jej u\u0161lo nieko\u013eko s\u013az, ktor\u00e9 si r\u00fdchlo zotrela. Vedel som, \u017ee to robila preto, lebo predo mnou chcela osta\u0165 siln\u00e1.
„Pre\u017eije to?“
„Vraj mal \u0161\u0165astie, \u017ee ho ten p\u00e1n, ktor\u00fd ho aj zrazil, hne\u010f o\u0161etril. Inak by do min\u00faty vykrv\u00e1cal. Oh, bo\u017ee,“ povzdychla si a Gordon ju okam\u017eite chl\u00e1cholil.
„Aspo\u0148 trocha \u0161\u0165astia v ne\u0161\u0165ast\u00ed,“ povzdychol si m\u00f4j ot\u010dim smutne.
„M\u00f4\u017eem ho \u00eds\u0165 nav\u0161t\u00edvi\u0165? Pros\u00edm,“ naliehal som okam\u017eite a mama len uk\u00e1zala na lek\u00e1ra, s ktor\u00fdm pred chv\u00ed\u013eou hovorila. Nev\u00e1hal som ani min\u00fatu a \u0161iel rovno za n\u00edm. „Uzdrav\u00ed sa? M\u00f4\u017eem ho vidie\u0165?“ vysypal som na\u0148ho.
„Po\u010fte so mnou,“ viedol ma k Billovi.
„Pre\u010do je v umelom sp\u00e1nku?“ napadlo mi zrazu.
„M\u00e1 ve\u013ea vn\u00fatorn\u00fdch poranen\u00ed. Telo sa s nimi takto \u013eah\u0161ie vysporiada,“ ubezpe\u010doval ma lek\u00e1r a ja som len prikyvoval. Po chv\u00edli som u\u017e bol znova pri Billovi. Le\u017eal, pokojne d\u00fdchal a monitory, ktor\u00e9 mal okolo seba, hl\u00e1sili, \u017ee e\u0161te \u017eije. A\u017e to ma ako tak upokojilo.<\/div>\n

\n

„Ako dlho to bude trva\u0165, k\u00fdm sa zobud\u00ed?“ pozrel som sa na mu\u017ea v bielom.
„To zatia\u013e nevieme,“ pokr\u00fatil hlavou a moje srdce kleslo.
„M\u00f4\u017eem sa s n\u00edm porozpr\u00e1va\u0165 o samote?“ poprosil som ho a on mi uk\u00e1zal, \u017ee len p\u00e4\u0165 min\u00fat. „\u010eakujem,“ oto\u010dil som sa k svojmu dvoj\u010da\u0165u. Pre istotu som po\u010dkal, k\u00fdm sa za n\u00edm zatvorili dvere, a a\u017e potom som si k nemu pritiahol stoli\u010dku. „\u010co \u0165a to posadlo, \u017ee si to urobil?“ povedal som a zo za\u010diatku to myslel celkom obrazne, ke\u010f sa mi zrazu podivne stiahlo hrdlo. Spomenul som si na posledn\u00fa vetu, ktor\u00fa mi Bill povedal predt\u00fdm, ne\u017e spravil, \u010do spravil. \u0164a\u017eko som prehltol a uvedomil si, \u017ee som v tom momente pravdepodobne nehovoril so svoj\u00edm dvoj\u010da\u0165om, ale s niek\u00fdm… nie\u010d\u00edm in\u00fdm. Po tele mi nabehli nepr\u00edjemne chladn\u00e9 zimomriavky, ktor\u00e9 som mal v\u017edy, ke\u010f som si na TO spomenul, a aj ke\u010f som vedel, \u017ee bolo \u00faplne IRACION\u00c1LNE myslie\u0165 si, \u017ee Billa nie\u010do posadlo, vedel som, \u017ee to tak bolo. „Billy,“ za\u0161epkal som na\u0148ho zronene. Nedok\u00e1zal som si predstavi\u0165, \u010do sa v \u0148om teraz mohlo odohr\u00e1va\u0165, ale vedel som, \u017ee by som ho v tom nemal nech\u00e1va\u0165 sam\u00e9ho. Ale ako? \u010co urobi\u0165? D\u00e1 sa proti TOMU nejako bojova\u0165? Dok\u00e1zal by som to v\u00f4bec? Existuje NIEKTO, kto by to dok\u00e1zal?<\/em> \u0161rotovalo mi to v\u0161etko v hlave. Za\u010d\u00ednal som c\u00edti\u0165, ako ma pomaly zo\u017eieral pocit por\u00e1\u017eky a z\u00fafalstva, ale niekde hlboko vo mne e\u0161te st\u00e1le ost\u00e1vala aspo\u0148 mali\u010dk\u00e1 kvapka vzdoru, ktor\u00e1 odmietala to, aby som TOMU Billa len tak nechal napospas. „Dostanem \u0165a z toho, br\u00e1cho. Nech to stoj\u00ed, \u010do to stoj\u00ed. Hoci aj m\u00f4j vlastn\u00fd \u017eivot.“ Chytil som ho pevne za ruku.<\/div>\n

\n
\n

* * O 2 MESIACE * *<\/p><\/div>\n

\n

Bill sa dnes kone\u010dne vr\u00e1til domov. Lek\u00e1ri tvrdili, \u017ee sa jeho telo zotavilo. To ale nebola celkom pravda. M\u00f4j mal\u00fd br\u00e1cho sa toti\u017e neprebral. D\u00fdchal s\u00e1m, ale okrem toho sa nijak neh\u00fdbal a nebol pri vedom\u00ed. Lek\u00e1ri mame hovorili, \u017ee by ho mohla necha\u0165 e\u0161te mesiac v nemocnici, ale ona sa rozhodla, \u017ee si z nemocnice rad\u0161ej po\u017ei\u010dia vybavenie, raz za t\u00fd\u017ede\u0148 sa na\u0148ho pr\u00edde pozrie\u0165 sestra a bude sa o\u0148ho stara\u0165 doma. To som jej schva\u013eoval a bol aspo\u0148 trochu spokojnej\u0161\u00ed, ke\u010f som vedel, \u017ee Bill bol znova vo svojej izbe. Aj ke\u010f nie celkom tak, ako by som chcel.<\/p><\/div>\n

\n

Ke\u010f som dnes pri\u0161iel domov zo \u0161koly, ihne\u010f som sa na\u0148ho \u0161iel pozrie\u0165. Sadol som si k nemu a Kasimir sa opatrne ob\u0161mietal okolo jeho postele. Vzal som si ho na ruky a napadlo ma vysk\u00fa\u0161a\u0165, \u010di sa ho e\u0161te bude b\u00e1\u0165. Vykukol som z izby, \u010di n\u00e1hodou nebol na bl\u00edzku niekto, kto by ma mohol sprdn\u00fa\u0165, a polo\u017eil Kasimira Billovi na brucho. Chv\u00ed\u013eu si ho premeriaval a ovoniaval, potom sa ale uvelebil a za\u010dal na \u0148om prias\u0165 presne tak ako predt\u00fdm. To som pova\u017eoval za ve\u013emi dobr\u00e9 znamenie a sadol som si k nemu. Chytil som ho za ruku, hladil ho a d\u00edval sa na jeho nehybn\u00fa tv\u00e1r.<\/p>\n

„Keby som tak vedel, \u010do teraz pre\u017e\u00edva\u0161,“ povzdychol som si. „Neboj sa,“ pohladkal som ho po tv\u00e1ri, „budem tu s tebou tak dlho, ako sa bude da\u0165,“ ubezpe\u010doval som ho, hoci som si myslel, \u017ee to bolo celkom zbyto\u010dn\u00e9. V tom ale jeden z pr\u00edstrojov nejako divne zap\u00edpal. Okam\u017eite som sa strhol a zad\u00edval sa na\u0148. Na\u0161\u0165astie to nebolo ni\u010d v\u00e1\u017ene, a tak som sa vr\u00e1til k tomu, aby som sa d\u00edval na Billa. Bolo mi ho tak ve\u013emi \u013e\u00fato. Mal som pocit, \u017ee to v\u0161etko, \u010do sa mu stalo, bola moja vina. „Nikdy som sem t\u00fa prekliatu vec nemal nosi\u0165, Billy,“ okam\u017eite som sa mu ospravedl\u0148oval. „Tak hrozne by som ti chcel pom\u00f4c\u0165, ale neviem ako. \u010co m\u00e1m robi\u0165? Viem, \u017ee si to takto nechcel. Viem, \u017ee to t\u00e1 VEC \u0165a don\u00fatila to urobi\u0165,“ \u0161epkal som a hladkal ho po vlasoch. „Keby to bol nejak\u00fd film, zavolal by som asi exorcistu alebo nejak\u00e9 m\u00e9dium…“ odml\u010dal som sa a v hlave mi zasvietila \u017eiarovka. „Billy, M\u00c1M TO!“ skr\u00edkol som a od radosti som a\u017e nadsko\u010dil. Vibr\u00e1cie sa ale Kasimirovi o\u010dividne nep\u00e1\u010dili a vrhol na m\u0148a opovr\u017eliv\u00fd poh\u013ead. „N\u00e1jdem nejak\u00e9 m\u00e9dium a… Ch\u00e1pe\u0161? M\u00e1me e\u0161te n\u00e1dej!“ vysko\u010dil som a utekal pre Mac. Takmer po p\u00e1r min\u00fatach som natrafil na nejak\u00fa Amy Allan. Mala dobr\u00e9 ohlasy. Uk\u00e1zal som Billovi fotku.<\/div>\n

<\/div>\n
\"\"
<\/em><\/div>\n
<\/div>\n
<\/em><\/div>\n
<\/em><\/div>\n
„P\u00e1\u010di sa ti?“ pozrel som sa na svoje dvoj\u010da nad\u0161ene, ale pri poh\u013eade na\u0148ho som bol znova trocha sklaman\u00fd, \u017ee neodpovedal. „Nap\u00ed\u0161em jej,“ rozhodol som sa a sna\u017eil sa nejako sformulova\u0165 mail.<\/div>\n
Bol som z toho dos\u0165 nerv\u00f3zny, preto\u017ee vec bola dos\u0165… delik\u00e1tna. E\u0161te nikdy predt\u00fdm som nikomu o nie\u010dom takom nep\u00edsal. Vlastne som sa celej tej veci s nik\u00fdm okrem Billa nikdy nebavil a nevedel, ako za\u010da\u0165. Ke\u010f sa mi to nakoniec nejako podarilo, pre\u010d\u00edtal som Billovi cel\u00fd e-mail, ktor\u00fd som zam\u00fd\u0161\u013eal posla\u0165. Rozpovedal som jej cel\u00fd pr\u00edbeh a d\u00fafal, \u017ee pri tej z\u00e1plave po\u0161ty, ktor\u00fa musela dost\u00e1va\u0165, sa mi aspo\u0148 ozve a d\u00e1 mi nejak\u00fa radu, ak u\u017e nebude m\u00f4c\u0165 pr\u00eds\u0165. Potom som ho kone\u010dne odoslal a Mac polo\u017eil na bok v n\u00e1deji, \u017ee pom\u00f4\u017ee. Sedel som takto pri Billovi a\u017e do ve\u010dera. Robil som si s n\u00edm \u00falohy a neust\u00e1le pritom nad\u00e1val ako v\u017edy. Nakoniec som sa od neho ale musel vzdiali\u0165.
„Je \u010das \u00eds\u0165 spa\u0165,“ ozn\u00e1mil som mu nakoniec. „Dobr\u00fa,“ vtisol som mu pusu na \u010delo a pohladil Kasimira, ktor\u00fd si na \u0148om znova priadol. „Str\u00e1\u017e,“ dal som mu pr\u00edkaz a odobral som sa do k\u00fape\u013ene. Po sprche som sa odvliekol do izby a dvere nechal otvoren\u00e9, aby mi ni\u010d neuniklo. Za\u013eahol som a r\u00fdchlo zaspal.<\/div>\n
\n

Prebudil som sa. Mrkol som okom na mobil. Bolo predne tri r\u00e1no. S povzdychom som polo\u017eil hlavu znova na vank\u00fa\u0161 a obr\u00e1til sa cel\u00fdm telom tak, aby som videl do Billovej izby, v ktorej sa svietila mal\u00e1 no\u010dn\u00e1 lampa. Prem\u00fd\u0161\u013eal som nad t\u00fdm, ako ve\u013emi by som chcel, aby sa kone\u010dne prebudil, aby som ho mohol po\u010du\u0165 a videl ho, ako sa na m\u0148a usmieva. Bolo to hrozne smutn\u00e9 a mne z toho do o\u010d\u00ed ne\u010dakane vh\u0155kli slzy. P\u00e1rkr\u00e1t som potiahol nosom a pomaly som znova zasp\u00e1val, ke\u010f som sa strhol na nie\u010do, \u010do znelo ako klopanie. Vych\u00e1dzalo z Billovej izby, a tak som znova napol sluch a spozornel. Uvidel som, ako si Kasimir vykra\u010doval z izby, a tak som to nechal. Po chv\u00edli sa ale znova ozval podobn\u00fd zvuk. Tento raz hlasnej\u0161\u00ed a nebol izolovan\u00fd. Boli to tri za\u0165ukania hne\u010f po sebe. Opatrne som sa posadil a zap\u00e1lil si svetlo na p\u00edsacom stole. Postavil som sa bli\u017e\u0161ie k dver\u00e1m a na\u010d\u00faval. Bolo ticho, ke\u010f sa zrazu z ni\u010doho ni\u010d ozvali tri ohromne duniv\u00e9 kroky na schodoch. Z\u013eakol som sa a ako mal\u00e9 decko som okam\u017eite sko\u010dil sp\u00e4\u0165 do postele. Prikryl som sa a\u017e po hlavu, a ke\u010f som sa c\u00edtil bezpe\u010dnej\u0161ie, opatrne som vykukol spoza malej medzierky.<\/p>\n

Nikde ni\u010d. Trocha sa mi u\u013eavilo. U\u017e som si za\u010d\u00ednal myslie\u0165, \u017ee sa mi to len sn\u00edvalo, ke\u010f som znova za\u010dul \u010dosi ako kroky. Tento raz to bolo na chodbe. Znelo to, akoby niekto nedo\u010dkavo pochodoval pred Billov\u00fdmi dverami. Za\u010dal som sa hrozne b\u00e1\u0165. Stuhol som a takmer sa neodv\u00e1\u017eil nad\u00fdchnu\u0165. Hovoril som si, \u017ee som si to len nam\u00fd\u0161\u013eal, ale v tom som pri stene, lep\u0161ie povedan\u00e9 pri z\u00e1rubni Billovej izby rozoznal tmav\u00fd obrys – nejak\u00fa neforemn\u00fa masu. Vedel som presne, \u010cO t\u00e1 vec bola, a v duchu sa modlil, nech to zmizne. Zrazu som znova za\u010dul kroky, tento raz v\u0161ak boli ale takmer ne\u010dujn\u00e9. Akoby sa niekto zakr\u00e1dal. Strach mi stisol srdce. Mal som dojem, \u017ee TO vedelo, \u017ee nesp\u00edm. \u017de to tento raz chcelo napadn\u00fa\u0165 M\u0147A.<\/div>\n

\n

Sna\u017eil som sa nev\u0161\u00edma\u0165 si to a znova som sa v duchu modlil tak, ako som sa predt\u00fdm modlil v tej chate, ke\u010f som sa nedok\u00e1zal nad\u00fdchnu\u0165. Vedel som, \u017ee sa to ku mne bl\u00ed\u017eilo. Po\u010dul som to. Dokonca som mohol aj c\u00edti\u0165 hnusn\u00fd z\u00e1pach zhnit\u00e9ho m\u00e4sa, ktor\u00fd sa z toho zrazu za\u010dal c\u00edti\u0165. Stisol som pevnej\u0161ie vie\u010dka a zintenz\u00edvnil modlitbu, ktor\u00fa som si v hlave donekone\u010dna opakoval, a\u017e k\u00fdm som nemal dojem, \u017ee to kone\u010dne zmizlo pre\u010d. E\u0161te aj dlho po tom, \u010do z\u00e1pach nebolo c\u00edti\u0165, a nebolo po\u010du\u0165 \u017eiadne kroky, som strnulo zvieral perinu a na\u010d\u00faval a\u017e do okamihu, k\u00fdm sa mi nepodarilo zaspa\u0165.<\/p><\/div>\n

\n

R\u00e1no som do \u0161koly ne\u0161iel. Bola toti\u017e sobota. Spal som asi do pol jeden\u00e1stej a aj tak sa prebudil ako zombie. Ke\u010f som sa \u0161iel r\u00e1no najes\u0165, aj mama si to na mne v\u0161imla, ale ja som jej len povedal, \u017ee som do r\u00e1na na laptope pozeral seri\u00e1l. Nechala to tak a viac sa ma nep\u00fdtala. Potom som u\u017e v\u0161etok vo\u013en\u00fd \u010das tr\u00e1vil s Billom a nezabudol som sa mu zmieni\u0165 o tom, \u010do za strach som v noci pre\u017eil.
„Robil to aj tebe?“ p\u00fdtal som sa ho, hoci som vedel, \u017ee odpove\u010f tak skoro nedostanem. „Myslel som, \u017ee sa zo strachu poseriem alebo \u010do. Takto to proste \u010falej nejde,“ pokra\u010doval som vo svojom monol\u00f3gu a otvoril som Mac. \u0160iel som si prezrie\u0165 e-maily a bol hrozne nerv\u00f3zny a pln\u00fd o\u010dak\u00e1van\u00ed z toho, \u010di m\u00e9dium odpovedalo. „To je des. Pr\u00e1ve teraz mus\u00ed by\u0165 spomalen\u00fd net,“ roz\u010du\u013eoval som sa a spr\u00e1vy kone\u010dne nabehli. „Reklama, reklama, \u0161kola, reklama…. ODPOVEDALA!“ te\u0161il som sa z toho a stisol som Billovi r\u00fdchlo ruku.<\/p>\n

„Mil\u00fd Tom, som rada, \u017ee si sa rozhodol na m\u0148a v tejto veci obr\u00e1ti\u0165,“ za\u010dal som dvoj\u010da\u0165u \u010d\u00edta\u0165. „Chcela by som ti pripomen\u00fa\u0165, \u017ee OUJIA nie je \u017eiadna hra\u010dka, aj ke\u010f si to \u013eudia \u010dasto myslia. Bolo to ve\u013emi neuv\u00e1\u017een\u00e9, a ako vid\u00ed\u0161, m\u00e1 to niekedy naozaj devastuj\u00face n\u00e1sledky. V ka\u017edom pr\u00edpade, to v\u0161etko, \u010do si mi vo svojom e-maile pop\u00edsal, hovor\u00ed samo za seba. Mysl\u00edm si, \u017ee entita, o ktorej hovor\u00ed\u0161, je d\u00e9mon. Presne ten, ktor\u00e9ho si spomenul. Je to pomerne \u010dast\u00fd fenom\u00e9n, ale to, \u010do sa stalo Billovi, je ve\u013emi zriedkav\u00e9. Aby som v\u00e1m obom pomohla, budem musie\u0165 kontaktova\u0165 d\u00e9monol\u00f3ga Carla Johnsona. Je to m\u00f4j dobr\u00fd priate\u013e. Pros\u00edm \u0165a o telefonick\u00fd kontakt, aby som \u0165a v pr\u00edpade n\u00fadze mohla zastihn\u00fa\u0165 \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie. S pozdravom Amy Allen, m\u00e9dium,“ do\u010d\u00edtal som a r\u00fdchlo jej odpovedal.<\/p>\n

„Tak. Teraz u\u017e len mus\u00edme vy\u010dka\u0165. D\u00fafam, \u017ee to nebude trva\u0165 dlho, Billy,“ pohladkal som ho po ruke. „\u010co povie\u0161 na to, keby sme si toho Carla vygooglili?“ a skuto\u010dne som si dal z\u00e1le\u017ea\u0165 na tom, aby som si o \u0148om na\u0161iel dostatok inform\u00e1ci\u00ed. Mal som dojem, \u017ee tento chlap\u00edk bol naozaj ostr\u00fd kaliber. „Tento t\u00fdpek toho d\u00e9mona ur\u010dite nakope,“ zhodnotil som nakoniec.<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories Kroky na chodbe V nemocnici sme v\u0161etci traja sedeli v hlavnej hale a \u010dakali a \u010dakali. Billa operovali. Trvalo to asi \u0161es\u0165 hod\u00edn a vonku u\u017e bol jasn\u00fd de\u0148, ke\u010f k n\u00e1m zrazu pri\u0161iel chirurg, ktor\u00fd ho mal na starosti.<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[680],"tags":[],"class_list":["post-466","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-the-night-terror"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/466","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=466"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/466\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=466"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=466"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=466"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}