{"id":470,"date":"2018-08-13T16:00:00","date_gmt":"2018-08-13T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=465"},"modified":"2018-08-13T16:00:00","modified_gmt":"2018-08-13T15:00:00","slug":"the-night-terror-5","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2018\/08\/13\/the-night-terror-5\/","title":{"rendered":"The Night Terror 5."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
<\/strong><\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
Nehoda<\/strong><\/div>\n
\n

\u0164a\u017eko som dopadol horeznak. Bill padol rovno na m\u0148a. N\u00e1raz mi celkom vybil dych. Boles\u0165 v chrbte bola mu\u010div\u00e1 a ja som sa nieko\u013eko sek\u00fand, ktor\u00e9 mi pripadali ako hodiny, nedok\u00e1zal nad\u00fdchnu\u0165. Naviac sa v\u0161ade okolo za\u010dal v\u00edri\u0165 prach z podlahy, ktor\u00fd mi e\u0161te viac upch\u00e1val d\u00fdchacie cesty. Z nedostatku kysl\u00edka sa mi pomaly za\u010dalo zahmlieva\u0165 pred o\u010dami a ja som sa z celej sily sna\u017eil bojova\u0165 o n\u00e1dych. Po\u010dul som sa chr\u010da\u0165. R\u00fdchlo som klipkal o\u010dami a c\u00edtil, ako som rukami bezmocne m\u00e1val okolo seba. Zrazu som medzi pohybmi svojich vie\u010dok rozoznal pohyb \u010dohosi temn\u00e9ho. Obliala ma hr\u00f4za. V duchu som sa in\u0161tinkt\u00edvne za\u010dal modli\u0165, hoci som nikdy v nijak\u00e9ho boha neveril: Pros\u00edm, ak si, tak mi… N\u00c1M… PROS\u00cdM pom\u00f4\u017e,<\/em> prem\u00fd\u0161\u013eal som a zrazu som sa z pln\u00fdch p\u013e\u00fac nad\u00fdchol.<\/p>\n

N\u00e1hly pr\u00edsun kysl\u00edka, ktor\u00fd mi udrel do mozgu, bol pre m\u0148a ako facka, ktor\u00e1 ma dokonale prebrala. In\u0161tinkt\u00edvne som sa okam\u017eite posadil a myslel len na jedno – dosta\u0165 seba a hlavne Billa pre\u010d. Ned\u00edval som sa na ni\u010d a na nikoho okrem svojho dvoj\u010da\u0165a, ktor\u00e9 na mne bezvl\u00e1dne le\u017ealo. Z vyp\u00e4t\u00edm v\u0161etk\u00fdch s\u00edl som sa pozbieral zo zeme, vzal Billa do n\u00e1ru\u010de a s adrenal\u00ednom, ktor\u00fd sa mi v \u017eil\u00e1ch rozpumpoval, som ako bez rozumu utekal \u010do naj\u010falej. Pobehoval som po miestnostiach ako bl\u00e1zon. V celom tom \u0161oku som celkom stratil zmysel pre orient\u00e1ciu a chodil z miestnosti do miestnosti spolu s nevl\u00e1dnym dvoj\u010da\u0165om na ruk\u00e1ch ako zmyslov zbaven\u00fd. C\u00edtil som sa, akoby m niekto uv\u00e4znil v tmavej kobke. Za\u010d\u00ednal som pomaly str\u00e1ca\u0165 n\u00e1dej, ke\u010f som uvidel dvere. Zadn\u00e9 dvere chaty uprostred ni\u010doho. Rozbehol som sa. Na ni\u010d som nemyslel. Len som be\u017eal oproti t\u00fdm labilne vyzeraj\u00facim dver\u00e1m a tesne pred nimi sa vyto\u010dil tak, aby som neubl\u00ed\u017eil Billovi.<\/div>\n

\n

N\u00e1raz bol prudk\u00fd. Mal som dojem, \u017ee nie\u010do v mojom tele prasklo, ale bolo mi to jedno, preto\u017ee dvere pod n\u00e1razom povolili a my sme spolu s nimi vyleteli von, na nie\u010do, \u010do pripom\u00ednalo priestor pre vonkaj\u0161iu terasu. Ani teraz v\u0161ak adrenal\u00edn v mojom tele nepovolil, preto\u017ee som pri tom v\u0161etkom na chrbte c\u00edtil nepr\u00edjemne bodav\u00fd poh\u013ead. Vstal som. Nerovn\u00e9 dvere sa mi pod nohami zah\u00fapali a zrazu som mal pocit, akoby sa zatriasla cel\u00e1 zem.
„WRRR!“ ozval sa ne\u013eudsk\u00fd rev a ja som sa dal znova na \u00fatek. \u010c\u00edm \u010falej som od tej prekliatej chaty bol, t\u00fdm menej sily mi ost\u00e1valo a t\u00fdm viac som sa c\u00edtil v bezpe\u010d\u00ed. Ke\u010f som sa e\u0161te naposledy obzrel a ubezpe\u010dil sa, \u017ee bola z doh\u013eadu, podlomili sa mi kolen\u00e1 a spolu s Billom sme dopadli na machom porasten\u00fa zem. Chv\u00ed\u013eu som vy\u010derpane le\u017eal a zhlboka d\u00fdchal. V hlave som mal tot\u00e1lne v\u00e1kuum, a a\u017e po chv\u00edli som si op\u00e4\u0165 spomenul na to, \u010do sa tam stalo a na to, ako sa moje dvoj\u010da zmietalo v k\u0155\u010doch, a aj na to, \u017ee som ho pustil na zem. Za\u010dal som ma\u0165 obavy o jeho zdravie a bezpe\u010dnos\u0165. Okam\u017eite som si sadol a nedal na to, \u017ee ma v\u0161etko neskuto\u010dne bolelo. Nahol som sa nad svojho bra\u010deka a odhrnul mu vlasy z \u010dela, aby som ho mohol skontrolova\u0165.<\/p>\n<\/div>\n

\n
„Bill,“ jemne som n\u00edm zatriasol. „Billy, vst\u00e1vaj,“ naliehal som na\u0148ho z\u00fafalej\u0161ie a znova sa ma za\u010dal zmoc\u0148ova\u0165 strach. Na moje \u0161\u0165astie, v\u0161ak u\u017e po chv\u00edli Bill otvoril o\u010di. Vyzeral dezorientovane. „Sme pre\u010d,“ povedal som mu na to, aby som ho ubezpe\u010dil, \u017ee sme u\u017e boli v bezpe\u010d\u00ed a on sa pomaly posadil.<\/div>\n
„Tomi, \u010do sa ti stalo?“ pozrel sa na m\u0148a a za\u010dal sa ma sk\u00famavo dot\u00fdka\u0165 na ruk\u00e1ch.
„Ty… Ty o ni\u010dom nevie\u0161?“ do\u0161lo mi po chv\u00edli.
„\u010co by som mal vedie\u0165?“ nech\u00e1pal. „Pam\u00e4t\u00e1m si len, \u017ee sa za\u010dalo pohybova\u0165 ukazovadlo a potom…“ zamyslel sa a mra\u010dil sa pritom. Videl som, ako sa sna\u017eil lovi\u0165 v pam\u00e4ti. „Ni\u010d,“ dodal a vystra\u0161ene sa na m\u0148a pozrel. „\u010co… sa stalo?“ za\u0161epkal.<\/p>\n

„B – bol TAM,“ odpovedal som mu na to roztrasene. „Odpadol si. Ja… musel som \u0165a odtia\u013e dosta\u0165,“ sna\u017eil som sa mu cel\u00fd ten pr\u00edbeh nejako rozpoveda\u0165, ale ja s\u00e1m som z toho mal v hlave tot\u00e1lny mi\u0161ma\u0161. Bill sa zrazu za\u010dal znepokojene obzera\u0165 po okol\u00ed.
„Rad\u0161ej tu len tak nese\u010fme,“ povedal zrazu a zbieral sa zo zeme. „Po\u010f,“ podal mi pomocn\u00fa ruku a ja som len s n\u00e1mahou vstal. Potom sme sa u\u017e \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie sna\u017eili n\u00e1js\u0165 cestu von. Nikto z n\u00e1s sa neodv\u00e1\u017eil prehovori\u0165, akoby sme mali strach, \u017ee by n\u00e1s t\u00e1 vec mohla po\u010du\u0165. V k\u00fatiku du\u0161e som sa naozaj b\u00e1l, \u017ee n\u00e1s h\u013eadala. A \u010do bolo hor\u0161ie, mohla n\u00e1m by\u0165 na stope. Mohla by\u0165 kdeko\u013evek. Znova ma pohltil strach. Chytil som Billa pevne za ruku a pridal do kroku. V tomto tempe sme pokra\u010dovali a\u017e do chv\u00edle, k\u00fdm sme kone\u010dne neopustili les. „Je noc,“ po\u010dul som za\u0161epka\u0165 svoje dvoj\u010da a zrazu sme obaja zastali. Zarazil som sa, ke\u010f som si uvedomil, \u017ee sme z domu odi\u0161li e\u0161te pred obedom a zrazu u\u017e bola vonku noc. Pripadalo mi to, akoby sme tam str\u00e1vili nanajv\u00fd\u0161 hodinu, ale pod\u013ea tohto ukazovate\u013ea sme tam museli by\u0165 viac ako sedem hod\u00edn.
„Po\u010f, mama sa bude ur\u010dite b\u00e1\u0165,“ pos\u00faril som ho r\u00fdchlo pri pomyslen\u00ed na to, \u017ee by sa o n\u00e1s mohla strachova\u0165, a potom sme u\u017e smerom k domu star\u00fdch rodi\u010dov takmer be\u017eali.<\/div>\n

\n

Ke\u010f sa za nami zatvorili dvere, bolo to, akoby z n\u00e1s v\u0161etka \u0165a\u017eoba v jedinom okamihu spadla a ostala pred dverami. Bolo to, akoby ma pr\u00e1ve objalo tepl\u00e9 a pr\u00edjemne \u00fanavn\u00e9 bezpe\u010die domova. Zhodil som si z n\u00f4h top\u00e1nky, Bill tie\u017e, a nen\u00e1padne sme sa presunuli do najbli\u017e\u0161ej k\u00fape\u013ene v n\u00e1deji, \u017ee n\u00e1s v takomto hroznom stave nik nevym\u00e1kne. \u0160\u0165astie n\u00e1m prialo aspo\u0148 v tomto. S Billom sme sa zamkli v k\u00fape\u013eni a postupne sme sa obaja osprchovali. \u0160pinav\u00e9 oble\u010denie sme zmotali do jednej obrovskej gule a pl\u00e1novali ho nen\u00e1padne napcha\u0165 do ta\u0161iek. Sp\u00e4\u0165 v ob\u00fdva\u010dke sme sa prezliekli do spac\u00edch \u00faborov, zapli si potichu telku a zahladili v\u0161etky stopy po dne\u0161nom… neviem, ako by som to mal nazva\u0165 tak, aby to dokonale vyhovovalo tomu, \u010do sme to vlastne dnes za\u017eili. Chv\u00ed\u013eu po tom sme obaja ticho sedeli na rozkladacom gau\u010di oproti sebe, ke\u010f mi zrazu hlasno za\u0161kv\u0155kalo v \u017eal\u00fadku.<\/p>\n

„Idem pre muffiny,“ navrhol Bill, ale zrazu sa v polovici pohybu zasekol a prosebne sa na m\u0148a pozrel.
„Idem s tebou,“ k\u00fdvol som mu na to a cestou do kuchyne som sa na chv\u00ed\u013eu zamyslel. „Bill?“ Dvoj\u010da sa na m\u0148a zah\u013eadelo sponad dvierok otvorenej chladni\u010dky. „Mysl\u00edm, \u017ee by sme odteraz mali by\u0165 st\u00e1le spolu,“ povedal som mu a Bill vytiahol z chladni\u010dky muffiny. Dvierka sa so slab\u00fdm buchnut\u00edm zatvorili a svetlo, ktor\u00e9 ako jedin\u00e9 osvet\u013eovalo miestnos\u0165, znova zhaslo.
„S\u00fahlas\u00edm,“ pritakal Bill a trocha v\u00e1havo ku mne prist\u00fapil. V ruk\u00e1ch dr\u017eal tie muffiny, ktor\u00e9 tak ve\u013emi chcel, ale zdalo sa, akoby e\u0161te na nie\u010do \u010dakal. Zrazu sa ku mne nahol a vtisol mi ne\u010dakane pusu na l\u00edce. „\u010eakujem, \u017ee si ma zachr\u00e1nil,“ za\u0161epkal, jemne sa na m\u0148a usmial a venoval mi kr\u00e1tke pohladenie na predlakt\u00ed.<\/div>\n

\n

„Nikdy by som \u0165a tam nenechal,“ ubezpe\u010dil som ho s hrejiv\u00fdm pocitom v srdci a potom sme sa vr\u00e1tili do ob\u00fdva\u010dky. Sadli sme si na gau\u010d, muffiny medzi nami. Pustili sme sa do jedla a sledovali sme pritom nejak\u00fd film. Ve\u013emi som ho nevn\u00edmal. Prem\u00fd\u0161\u013eal som nad t\u00fdm tie\u0148om, ktor\u00fd som v chate videl, a nad t\u00fdm zavr\u010dan\u00edm, ktor\u00e9 som po\u010dul, ke\u010f som n\u00e1s odtia\u013e dostal. N\u00e1hle som mal dojem, \u017ee ten sen, ktor\u00fd som mal, bol nie\u010do ako varovn\u00e9 znamenie, aby sme tam nechodili.
„Nejdeme u\u017e spa\u0165?“ zachytil som hlas svojho dvoj\u010da\u0165a.
„Jasn\u00e9,“ odlo\u017eil som pr\u00e1zdnu t\u00e1cku na bok a zachumlal sa do prikr\u00fdvky. Telev\u00edzor som ale nechal be\u017ea\u0165. Nie\u010do mi vravelo, \u017ee to tak bolo lep\u0161ie.
„Tomi?“
„Uhm,“ oto\u010dil som sa k svojmu mal\u00e9mu bratovi.
„M\u00e1m strach, \u017ee budem znova n\u00e1mesa\u010dn\u00fd,“ p\u00edpol ticho ako my\u0161ka.
„Po\u010f sem,“ natiahol som k nemu ruky a on sa ku mne prit\u00falil. „Takto je to lep\u0161ie,“ povedal som spokojne, ke\u010f sme sa uvelebili, a c\u00edtil, ako mi na o\u010di sadal sp\u00e1nok. E\u0161te p\u00e1rkr\u00e1t som sa pok\u00fasil vzdorova\u0165, ale nakoniec som to vzdal.<\/div>\n

\n

* * O T\u00dd\u017dDE\u0147 NESK\u00d4R * *<\/p><\/div>\n

\n

De\u0148 po pohrebe star\u00e9ho otca sme sa kone\u010dne vr\u00e1tili domov. N\u00e1lada bola zo za\u010diatku trocha smutn\u00e1, ale postupne sa zlep\u0161ovala. Ke\u010f sme s Billom znova nast\u00fapili do \u0161koly, nemali sme u\u017e to\u013eko \u010dasu zaobera\u0165 sa t\u00fdm, \u010do sa stalo u star\u00fdch rodi\u010dov, a ani t\u00fdm, \u010do sa stalo po tom, ako sme po prv\u00fd raz vysk\u00fa\u0161ali OUJIA dosku. Zdalo sa, \u017ee bolo v\u0161etko v poriadku, str\u00e1cali sme obozretnos\u0165 vo\u010di tej veci, ale aj tak sme v\u0161ade chodili spolu a spali v jednej posteli. Zo za\u010diatku som mal dojem, \u017ee ani ten hrozn\u00fd z\u00e1\u017eitok n\u00e1\u0161 vz\u0165ah nepoznamenal. To som sa ale m\u00fdlil. Odkedy som Billa vytiahol z chaty, alebo lep\u0161ie povedan\u00e9 na druh\u00fd de\u0148 po tom, som z neho c\u00edtil neust\u00e1le nap\u00e4tie a nervozitu. P\u00fdtal som sa ho na to, \u010di je v okay, ale v\u017edy sa len usmial a povedal, \u017ee je v poriadku. In\u0161tinkt mi vravel, \u017ee sa v \u0148om nie\u010do dialo, ale nemohol som pr\u00eds\u0165 na to, \u010do by to tak mohlo by\u0165.<\/p>\n

Po n\u00e1vrate domov som to z neho ale c\u00edtil e\u0161te viac. Za\u010dalo ma to ve\u013emi znepokojova\u0165 a navy\u0161e sa ma za\u010d\u00ednal zmoc\u0148ova\u0165 pocit, akoby m\u00f4j mal\u00fd bra\u010dek za\u010d\u00ednal upada\u0165 do nejakej depresie – nejedol, ve\u013ea toho nenaspal a hovoril len ve\u013emi m\u00e1lo. \u0160\u00edril okolo seba trochu pochm\u00farnu atmosf\u00e9ru, \u010do bolo tot\u00e1lne v rozpore s t\u00fdm, ak\u00fd bol predt\u00fdm energick\u00fd a pozit\u00edvny. Dlho do noci som nad t\u00fdm uva\u017eoval ka\u017ed\u00fa noc. Aj dnes. Pr\u00e1ve teraz. Za\u010d\u00ednal som ma\u0165 neodbytn\u00fd pocit. Ot\u00e1zky ma svrbeli na jazyku, ale nechcel som ho budi\u0165, ke\u010f v poslednej dobe tak m\u00e1lo spal. Oto\u010dil som k nemu teda aspo\u0148 hlavu. V\u0161imol som si, ako le\u017eal na boku. Ku mne chrbtom, tv\u00e1rou k dver\u00e1m. Neh\u00fdbal sa. A\u017e na to, \u017ee d\u00fdchal. Sledoval som ho a myslel na to, \u017ee mo\u017eno u\u017e kone\u010dne zaspal. Povedal som si, \u017ee by som mohol zalomi\u0165 u\u017e aj ja, ke\u010f sa zrazu izbou ozval sotva rozoznate\u013en\u00fd \u0161epot: „Cho\u010f pre\u010d. Daj mi pokoj. Neviem, \u010do odo m\u0148a chce\u0161. Cho\u010f pre\u010d. Daj mi pokoj…“ Zamra\u010dil som sa. Znelo to ako Bill, ale t\u00f3n hlasu bol pochm\u00farny, hovoril pr\u00edli\u0161 r\u00fdchlo aj na\u0148ho. Sadol som si a vtedy sa Bill strhol tak prudko, a\u017e som ja s\u00e1m na mieste posko\u010dil od strachu. Zachytil som jeho nepr\u00edtomn\u00fd poh\u013ead.<\/div>\n

\n

„Si v poriadku?“ strachoval som sa o neho hne\u010f a natiahol som k nemu ruku, aby som ho pohladil po vlasoch, ale on sa po mne len ohnal.
„WRRR,“ zavr\u010dal na m\u0148a zlovestne a ja som okam\u017eite usko\u010dil a\u017e na druh\u00fd koniec postele. Naviac som si nev\u0161imol Kasimira, ktor\u00fd tak isto podr\u00e1\u017edene zaprskal. Pozrel som sa na koc\u00fara. Obi\u0161iel ma a postavil sa predo m\u0148a. Vedel som, \u017ee bol teraz urazen\u00fd a h\u013eadal podporu u svojho druh\u00e9ho p\u00e1nka, presne tak ako v\u017edy, ale zrazu sa nie\u010do stalo. Zasekol sa uprostred pohybu. Nahrbil chrb\u00e1t. V\u0161etky chlpy na chrbte sa mu zje\u017eili. Zaprskal tak, ako som ho e\u0161te v \u017eivote nepo\u010dul, a upa\u013eoval z miestnosti, akoby ho na no\u017ee brali.
„B – Bill?“ zakoktal som \u0161okovane, ke\u010f som v jeho o\u010diach uvidel \u010dosi cudzie, nepriate\u013esk\u00e9, takmer ne\u013eudsk\u00e9. Z jeho poh\u013eadu ma oblial chladn\u00fd pot a celkom ma paralyzoval.
„Myslel si si, \u017ee ke\u010f ho odtia\u013e odnesie\u0161, bude v\u0161etko v poriadku?“ za\u0161epkal Bill divn\u00fdm hlasom a hlavu pritom vykr\u00fatil do neprirodzen\u00e9ho uhlu.
„Billy, \u010do sa to s tebou…“ ani som nestihol dopoveda\u0165 a Bill zrazu vysko\u010dil z postele. Po\u010dul som, ako dupal nohami po schodoch. Zrazu som si spomenul na to, ako ho u starkej takmer zrazilo auto, a u\u017e som na ni\u010d ne\u010dakal.<\/p>\n

Vysko\u010dil som a upa\u013eoval za n\u00edm. Srdce mi bilo ako o \u017eivot. Hru\u010f sa mi zvierala nepr\u00edjemnou predtuchou. „BILL, STOJ!“ kri\u010dal som ako zmyslov zbaven\u00fd a schodisko som prebehol na dva razy. Utekal som za n\u00edm von z domu neust\u00e1le kri\u010diac jeho meno. V okamihu, ke\u010f som vy\u0161iel z dver\u00ed, uvidel som presne to, \u010doho som sa najviac ob\u00e1val. „BILLY!“ prepukol som v pla\u010d, ke\u010f som videl, ako jeho telo preletelo cez kapotu na strechu auta a nevl\u00e1dne spadlo na zem. Utekal som za n\u00edm. Triasol som sa na celom tele. Cez pr\u00edval s\u013az som takmer nevidel a v \u0161oku nevedel, \u010do robi\u0165 sk\u00f4r. „MAMA! GORDON! MAMA!“ kri\u010dal som a sna\u017eil sa \u010do najopatrnej\u0161ie zisti\u0165, \u010di m\u00f4j brat vlastne d\u00fdchal. Modlil som sa, aby \u017eil. V tom z auta vybehol vodi\u010d a za\u010dal sa mi ospravedl\u0148ova\u0165. Bol rovnako v \u0161oku ako ja. Na\u0161\u0165astie stihol zavola\u0165 z\u00e1chranku. „Pom\u00f4\u017ete mi,“ prosil som ho a vzlykal nad nevl\u00e1dnym telom svojho milovan\u00e9ho dvoj\u010da\u0165a.<\/div>\n

\n

„Neboj sa. Som lek\u00e1r,“ povedal mi na to a zistil, \u017ee Bill e\u0161te d\u00fdcha. Medzit\u00fdm pri\u0161la aj mama s Gordonom. Ke\u010f videla, \u010do sa stalo, dostala hysterick\u00fd z\u00e1chvat a Gordon ju musel vzia\u0165 do domu, aj ke\u010f som na \u0148om videl, \u017ee ma tam nechcel necha\u0165 sam\u00e9ho. Spolu s \u0161of\u00e9rom sme sa medzit\u00fdm neust\u00e1le sna\u017eili Billa prebra\u0165. R\u00fdchlo mi povedal, \u010do robi\u0165. Rad\u0161ej som sa ani ned\u00edval na to, \u010do a kde malo moje dvoj\u010da zlomen\u00e9. Len som ho hladil po vlasoch a hovoril na\u0148ho, aby sa prebral. Ten, \u010do ho zrazil, mu o\u0161etroval rany a spotreboval pri tom cel\u00fa autolek\u00e1rni\u010dku. Boli to tri najdlh\u0161ie min\u00faty v celom mojom \u017eivote. Ke\u010f pri\u0161la z\u00e1chrann\u00e1 slu\u017eba a nalo\u017eila Billa do sanitky, len mi ozn\u00e1mili, kam ho brali a upa\u013eovali pre\u010d. Z toho, \u017ee mi ho vzali, som sa roztriasol e\u0161te viac, ale musel som za n\u00edm ihne\u010f \u00eds\u0165, a tak som sa rozbehol do domu. Na\u0161\u0165astie, to trvalo len nieko\u013eko sek\u00fand. Gordon a mama u\u017e boli pripraven\u00ed na cestu. Len sme vo\u0161li do auta, povedal som n\u00e1zov nemocnice a m\u00f4j nevlastn\u00fd otec na to poriadne dupol.<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories Nehoda \u0164a\u017eko som dopadol horeznak. Bill padol rovno na m\u0148a. N\u00e1raz mi celkom vybil dych. Boles\u0165 v chrbte bola mu\u010div\u00e1 a ja som sa nieko\u013eko sek\u00fand, ktor\u00e9 mi pripadali ako hodiny, nedok\u00e1zal nad\u00fdchnu\u0165. Naviac sa v\u0161ade okolo za\u010dal v\u00edri\u0165 prach<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[680],"tags":[],"class_list":["post-470","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-the-night-terror"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/470","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=470"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/470\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=470"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=470"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=470"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}