{"id":474,"date":"2018-08-10T16:00:00","date_gmt":"2018-08-10T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=469"},"modified":"2018-08-10T16:00:00","modified_gmt":"2018-08-10T15:00:00","slug":"the-night-terror-4","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2018\/08\/10\/the-night-terror-4\/","title":{"rendered":"The Night Terror 4."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/p>\n

Ahojte! \ud83d\ude42<\/em><\/div>\n

Ospravedl\u0148ujem sa, \u017ee mi trvalo tak dlho doru\u010di\u0165 nov\u00fa kapitolu. D\u00fafam, \u017ee sa V\u00e1m t\u00e1to \u010das\u0165 bude p\u00e1\u010di\u0165. (Za kresbu, ktor\u00fa som si po\u017ei\u010dala, by som rada niekomu prip\u00edsala kredit, ale bohu\u017eia\u013e, nena\u0161la som meno autora.)<\/em><\/div>\n
Prajem pekn\u00e9 \u010d\u00edtanie.
MoreInsidiousKindOfStories<\/em><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/strong><\/div>\n
<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
Chata v lese<\/strong><\/div>\n
\n

Po tom, \u010do mama odpratala dreven\u00e9 \u00falomky do ko\u0161a, rozhodli sme sa, \u017ee sa rad\u0161ej stiahneme do ob\u00fdva\u010dky. Sadli sme si na n\u00e1\u0161 gau\u010d a dlho ni\u010d nevraveli. Ka\u017ed\u00e9mu z n\u00e1s v hlave v\u00edrili vlastn\u00e9 my\u0161lienky a\u017e do chv\u00edle, k\u00fdm Bill nenaru\u0161il ticho pohybom. Podvedome som sa na\u0148ho hne\u010f zameral. Za\u010dal sa prehrabova\u0165 vo svojej cestovnej ta\u0161ke. Zrazu v\u0161ak prestal. Prudko sa odtiahol a vystra\u0161ene sa na m\u0148a pozrel.<\/p><\/div>\n

\n

„T – Tom,“ zapi\u0161\u0165al a o\u010dami ve\u013ek\u00fdmi ako pod\u0161\u00e1lky mi nazna\u010dil, aby som sa mu pozrel do ta\u0161ky. Zamra\u010dil som sa, lebo som nech\u00e1pal, \u010do tak\u00e9 hrozn\u00e9 by v nej mohlo by\u0165. Prisunul som sa k okraju a nakukol.
„OUJIA!“ vykr\u00edkol som prekvapene, a hne\u010f na to som svojmu dvoj\u010da\u0165u venoval na\u0161tvan\u00fd poh\u013ead. „AKO si to mohol dotiahnu\u0165 a\u017e SEM,“ zasipel som na\u0148ho.
„A – ale… Ja NETU\u0160\u00cdM… VIEM, \u017ee som si JU nebral,“ koktal Bill v \u0161oku.
„Tak AKO sa sem potom…“ Ne\u0161lo mi to do hlavy.
„Tom, \u010do ak to sem priniesla t\u00e1…“ odml\u010dal sa a za\u010dal sa ustr\u00e1chane obzera\u0165 po miestnosti, akoby \u010dakal, \u017ee uvid\u00ed niekoho, kto n\u00e1s sleduje. „Vec. Potvora… T\u00e1, \u010do sa ti o nej sn\u00edvalo,“ za\u0161epkal tak ticho, \u017ee som ho sotva po\u010dul. Ke\u010f mi to doplo a v mysli sa mi vynorila len matn\u00e1 spomienka, okam\u017eite mi po chrbte prebehol mr\u00e1z.
„Nie,“ pokr\u00fatil som hlavou nes\u00fahlasne. „To ur\u010dite NIE,“ zopakoval som sa a sna\u017eil sa sam\u00e9ho seba presved\u010di\u0165, aby som si neprip\u00fa\u0161\u0165al ani len my\u0161lienku na to, \u017ee by nie\u010do tak desiv\u00e9… nehmotn\u00e9 dok\u00e1zalo da\u0165 \u0161piritistick\u00fa dosku do ta\u0161ky m\u00f4jmu dvoj\u010da\u0165u. „Musel si to spravi\u0165, ke\u010f si bol n\u00e1mesa\u010dn\u00fd,“ napadlo mi zrazu. A pri poh\u013eade na Billa sa zdalo, \u017ee aj on toto vysvetlenie prijal, hoci o\u010dividne ner\u00e1d.<\/p>\n

„Je to hrozn\u00e9. Ako… pre\u010do by som si ju tam mal d\u00e1va\u0165? To ned\u00e1va zmysel,“ pozeral sa na m\u0148a nech\u00e1pavo a e\u0161te st\u00e1le v \u0161oku z\u00e1rove\u0148.<\/div>\n

„To ned\u00e1va,“ k\u00fdvol som mu na to a dosku s ukazovadlom opatrne vytiahol z ta\u0161ky. Polo\u017eil som ju na rozlo\u017een\u00fd gau\u010d a pre istotu ju prikryl dekou, aby ju nik okrem n\u00e1s dvoch nevidel. „Mus\u00edme sa jej zbavi\u0165. U\u017e nem\u00f4\u017eeme \u010daka\u0165,“ zhodnotil som.
„Ako? Kde?“ vypytoval sa ma Bill a vyzeral pritom nerv\u00f3zne.
„Nie\u010do vymysl\u00edme,“ sna\u017eil som sa ho nejako ute\u0161i\u0165 a chytil ho za ruku. Jemne mi ju stisol a prisunul sa ku mne bli\u017e\u0161ie. Chcel e\u0161te nie\u010do doda\u0165, no v tom sa do ob\u00fdva\u010dky vr\u00fatila star\u00e1 mama s n\u00e1lo\u017eou \u010derstvo upe\u010den\u00fdch dom\u00e1cich muffinov.
„Chlapci moji, dajte si,“ a u\u017e n\u00e1s n\u00fakala.
„Rad\u0161ej p\u00f4jdeme do kuchyne,“ navrhol Bill a vstal.
„Tak po\u010fte,“ usmiala sa na n\u00e1s a moje dvoj\u010da si od starkej vzalo t\u00e1cku. V\u00fdznamne na m\u0148a pozrelo. Jemne som sa na\u0148ho usmial a nasledoval som ho do kuchyne, kde sme si sadli za st\u00f4l. Pomohol som mamke spravi\u0165 pre v\u0161etk\u00fdch k\u00e1vu a potom sme spolu dlho sedeli a spom\u00ednali na v\u0161etky pekn\u00e9 chv\u00edle, ktor\u00e9 sme so star\u00fdm otcom za\u017eili. Bolo to v\u00e1\u017ene dojemn\u00e9 a n\u00e1lady sa striedali ako na hojda\u010dke. Raz sme sa v\u0161etci smiali, a hne\u010f na to plakali nad t\u00fdm, \u017ee n\u00e1s nav\u017edy opustil. Trhalo mi to srdce a moje dvoj\u010da to c\u00edtilo presne tak isto ako ja, ke\u010f mi v tom nie\u010do sp\u00e1sonosn\u00e9 napadlo: Chata. T\u00e1 chata v lese, okolo ktorej sme so stark\u00fdm zaka\u017ed\u00fdm prech\u00e1dzali.<\/em> Hne\u010f na to ma prepadol ten pocit ako ke\u010f pr\u00eddete na nie\u010do, \u010do je tot\u00e1lne mega super, a potom to niekomu mus\u00edte hne\u010f vyzvoni\u0165. Za\u010dal som sa nepokojne mrvi\u0165.<\/div>\n
\n
„\u010co je?“ za\u0161epkal Bill hne\u010f.
„Chata,“ odpovedal som mu na to nate\u0161ene.
„Mysl\u00ed\u0161 t\u00fa v lese?“ pozrel sa na m\u0148a v\u00fdznamne a ja som mu na to k\u00fdvol. Pri poh\u013eade na\u0148ho mi bolo jasn\u00e9, \u017ee to pova\u017eoval za rovnako dobr\u00fd n\u00e1pad ako ja. A aj on sa u\u017e za\u010dal nerv\u00f3zne kr\u00fati\u0165 na stoli\u010dke.
„Chalani, u\u017e s vami \u0161ij\u00fa \u010derti, \u010do?“ po\u010dastovala n\u00e1s babi\u010dka svoj\u00edm sk\u00famav\u00fdm a mil\u00fdm poh\u013eadom, ale my sme pri slove „\u010derti“ stuhli. „Mali by ste \u00eds\u0165 na vzduch,“ dodala a s Billom sme okam\u017eite za\u010dali prikyvova\u0165.
„Kam idete?“ sp\u00fdtala sa n\u00e1s mama, ke\u010f sme vstali od stola ako ve\u013ek\u00e1 voda.
„Len do lesa,“ odpovedal jej na to Bill nevinne.
„No, len d\u00fafam, \u017ee nem\u00e1te v pl\u00e1ne nie\u010do nekal\u00e9,“ u\u0161krnul sa na n\u00e1s Gordon.
„Kde\u017ee,“ op\u00e4toval som mu rovnak\u00fd \u00fasmev, a hne\u010f na to sme sa s Billom presunuli do ob\u00fdva\u010dky. „\u010cekuj dvere,“ poprosil som br\u00e1\u0161ka, k\u00fdm som si nar\u00fdchlo schoval dosku pod mikinu a ukazovadlo do vrecka.<\/p>\n

„Ale AKO ju zni\u010d\u00edme?“ za\u0161epkal Bill, ke\u010f bol znova pri mne a obliekal si mikinu.
„No,“ zamyslel som sa, „chcelo by to nejak\u00fd podpa\u013eova\u010d a ohe\u0148,“ prem\u00fd\u0161\u013eal som nahlas.
„Mysl\u00edm,“ za\u010dalo hovori\u0165 moje dvoj\u010da rovnako zamyslene, „\u017ee som nie\u010do podobn\u00e9 videl v gar\u00e1\u017ei. Mali by sme na to hodi\u0165 kuk,“ a hne\u010f na to sme u\u017e upa\u013eovali do gar\u00e1\u017ee, kde sme v\u0161etko potrebn\u00e9 na\u0161li – tekut\u00fd podpa\u013eova\u010d a z\u00e1palky.
„D\u00fafam, \u017ee si nev\u0161imn\u00fa, \u017ee to zmizlo,“ povedal som, ke\u010f sme u\u017e boli na ceste k lesu.
„To aj ja. Mama by n\u00e1m odtrhla hlavy,“ zachichotal sa Bill a ja hne\u010f po \u0148om. C\u00edtil som sa ako za star\u00fdch dobr\u00fdch \u010dias, ke\u010f sme s Billom a Andym u n\u00e1s doma pred troma rokmi na\u010fabili na star\u00fd dobr\u00fd trik so zap\u00e1len\u00fdm vreckom pln\u00fdm ve\u010f viete \u010doho. „Oh, Tomi, to je tak\u00e9 vzru\u0161uj\u00face,“ povedal zrazu a za\u010dali sme cestou spom\u00edna\u0165 na v\u0161etky na\u0161e „zlo\u010diny“. Cel\u00fa cestu sme sa smiali a miestami sme museli zasta\u0165, preto\u017ee n\u00e1m od smiechu nesta\u010dil vzduch. „Na to nikdy nezabudnem,“ povedal som, ke\u010f som kone\u010dne chytil dych a Bill si zotrel slzy smiechu.
„Aha,“ uk\u00e1zal na objekt, pre ktor\u00fd sme sa sem dnes trepali.
„Kone\u010dne,“ skon\u0161tatoval som, napravil si pod mikinou \u0161piritistick\u00fa dosku, chytil Billa za ruku a spolu sme sa vydali na cestu cez tr\u00e1vu a pomedzi stromy.<\/div>\n

\n

„Vyzer\u00e1 e\u0161te hor\u0161ie, ne\u017e si ju pam\u00e4t\u00e1m,“ zhodnotilo zrazu moje dvoj\u010da.
„Keby ju niekto opravil, ur\u010dite by vyzerala celkom inak,“ pomyslel som si nahlas.
„Nemysl\u00edm, \u017ee by si tu niekto chcel dobrovo\u013ene postavi\u0165 chatu na v\u00edkendy,“ odpovedal mi na to a zastal. Obaja sme sa naraz za\u010dali obzera\u0165 po okol\u00ed. Bolo to tu spustnut\u00e9 a hust\u00e9 vysok\u00e1nske stromy neprep\u00fa\u0161\u0165ali ve\u013ea svetla. P\u00f4sobilo to sk\u00f4r ako les z toho hororu.
„No, d\u00fafam, \u017ee neskon\u010d\u00edme ako t\u00ed z Blair Witch*,“ sna\u017eil som sa trocha uvo\u013eni\u0165 nap\u00e4tie. Ne\u00faspe\u0161ne.
„To sme dvaja,“ skon\u0161tatoval Bill a vykro\u010dil. \u0160iel som ved\u013ea neho. Pod nohami n\u00e1m ob\u010das zapraskala nejak\u00e1 spadnut\u00e1 vetvi\u010dka.
„Nie je to divn\u00e9?“ napadlo mi zrazu.
„\u010co?“ nech\u00e1pal Bill.
„Sme predsa v lese. Nemali by tu by\u0165 nejak\u00e9 zvierat\u00e1?“ \u010dudoval som sa nad t\u00fdm tichom, ktor\u00e9 n\u00e1s obklopovalo.
„Ehm, mysl\u00ed\u0161 t\u00fdm nejak\u00e9 tie divok\u00e9 kance? Vlastne mi to ani nech\u00fdba,“ zachechtal sa a ja som sa tie\u017e neubr\u00e1nil mal\u00e9mu \u00fasmevu, ke\u010f som si predstavil, ako by Bill utekal pred diviakom.<\/p>\n

„Mal som sk\u00f4r na mysli vt\u00e1ky,“ spresnil som svoj v\u00fdrok po chv\u00edli.
„Tie by mi nevadili,“ pokr\u010dil Bill ramenami a zrazu sme sa ocitli pred u\u017e spom\u00ednanou chatou. „Takto zbl\u00edzka vyzer\u00e1 e\u0161te spustnutej\u0161ie,“ zmenil t\u00e9mu.
„A aj ove\u013ea hor\u0161ie smrd\u00ed,“ nakr\u010dil som znechutene nos. A Bill vystr\u00fahal grimasu. Nakukol cez rozbit\u00e9 okno dovn\u00fatra.
„To ja ale bordel,“ zhodnotil s e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161\u00edm odporom.
„Ka\u0161li na to. Potrebujeme sa tej veci r\u00fdchlo zbavi\u0165,“ nazna\u010dil som mu, aby ma nasledoval.<\/div>\n

Prevzal som velenie. Prech\u00e1dzali sme okolo chaty s opatrnos\u0165ou. \u010clovek by si nemyslel, \u017ee by sa na takom od\u013eahlom mieste mohli nach\u00e1dza\u0165 odhoden\u00e9 strieka\u010dky a rozbit\u00e9 f\u013ea\u0161ky od ch\u013eastu, ale bolo to tak. Ke\u010f sme po chv\u00edli kone\u010dne na\u0161li dvere, bola na nich obrovsk\u00e1 re\u0165az a tabu\u013eka, ktor\u00e1 oznamovala „Z\u00c1KAZ VSTUPU“.<\/p>\n

„No super. Ako sa tam teraz dostaneme?“ lamentoval Bill.
„Cez okno,“ u\u0161krnul som sa na\u0148ho, poobzeral sa, vzal ho za ruku a viedol k najbli\u017e\u0161iemu rozbit\u00e9mu oknu.
„Si si ist\u00fd?“ pozrel sa na m\u0148a podozrievavo a uk\u00e1zal na zbytky ostr\u00fdch \u010drep\u00edn, ktor\u00e9 sa e\u0161te st\u00e1le nach\u00e1dzali v r\u00e1moch.
„Nebu\u010f kura a polez,“ nastavil som mu ruky a dal mu tak stup\u00e1k.
„Ok, ale ak si roztrhnem svoje ob\u013e\u00faben\u00e9 nohavice, tak \u0165a zabijem,“ povedal mi na to so smrte\u013ene v\u00e1\u017enym v\u00fdrazom a opatrne preliezol.
„Podaj mi t\u00fa vec,“ povedal, ke\u010f u\u017e bol kone\u010dne bezpe\u010dne dnu a ja som mu postupne d\u00e1val v\u0161etko, \u010do som mal ukryt\u00e9 v mikine – dosku, ukazovadlo, podpa\u013eova\u010d a z\u00e1palky. Vyhrnul som si nohavice nahor a za\u010dal liez\u0165. „Mo\u017eno by nebolo na \u0161kodu, keby sme to tu podp\u00e1lili cel\u00e9,“ zhodnotil Bill stav „usadlosti“ hne\u010f po tom, \u010do som st\u00e1l ved\u013ea neho. Sledoval som, ako teniskou kopol do papierov, ktor\u00e9 sa v\u00e1\u013eali po celej miestnosti.
„T\u00fdm lep\u0161ie pre n\u00e1s. Keby sa ten plame\u0148 vyhol kontrole…“ zhodnotil som a Bill si pom\u00e4dlil ruky.
„Kde za\u010dneme?“ pozrel sa na m\u0148a nedo\u010dkavo.
„Mali by sme si vybra\u0165 nejak\u00fa miestnos\u0165 z ktorej n\u00e1s z vonka nebude vidno,“ nadhodil som prv\u00fd krok n\u00e1\u0161ho pl\u00e1nu a Bill k\u00fdvol.<\/div>\n

\n

Vzali sme si na\u0161e veci a za\u010dali chatu preh\u013ead\u00e1va\u0165. Vyzeralo to tam podobne ako v okol\u00ed. V\u0161ade sa v\u00e1\u013eali odpadky a rozbit\u00e9 kusy n\u00e1bytku. A\u017e na jednu miestnos\u0165. T\u00fa, ktor\u00e1 svojou polohou dokonale vyhovovala n\u00e1\u0161mu pl\u00e1nu. Dohodli sme sa na tom, \u017ee sme najprv museli odprata\u0165 z dosahu v\u0161etko, \u010do by sa mohlo zap\u00e1li\u0165, a tak sme na tom pomaly za\u010dali pracova\u0165. Zbieral som zo zeme asi dvadsa\u0165ro\u010dn\u00e9 noviny a reklamn\u00e9 let\u00e1ky, ke\u010f som zrazu natrafil na nejak\u00fd zdrap papiera, na ktorom bola nejak\u00e1 kresba. Vyrovnal som ho.<\/p>\n<\/div>\n

<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
„\u010co to kurva…“ za\u0161epkal som a zamra\u010dil sa na \u0148u.
„\u010co si na\u0161iel?“ pribehol ku mne Bill okam\u017eite. „\u010co to…“ ostal z\u00edza\u0165 rovnako zarazene ako ja. „D\u00fafam, \u017ee je to len nejak\u00e1 umelcova \u00fachyln\u00e1 FANT\u00c1ZIA,“ dodal po chv\u00edli a vytrhol mi ten zdrap z ruky. Pokr\u010dil ho a vyhodil z okna. „Fuj. To je ale hnus.“
„Moja re\u010d,“ dal som sa znova do upratovania. Aj ke\u010f tento raz som u\u017e nebol a\u017e tak\u00fd odv\u00e1\u017eny ako predt\u00fdm. Povedal som si, \u017ee sa pre istotu u\u017e na \u017eiaden papier nebudem d\u00edva\u0165 a proste ich h\u00e1dzal na jednu kopu v rohu miestnosti. V\u0161imol som si, \u017ee Bill robil presne to ist\u00e9. Sna\u017eil som sa na t\u00fa kresbu nemyslie\u0165, ale nie\u010do mi vravelo, \u017ee mi t\u00e1 vec v rohu obr\u00e1zka dos\u0165 pripom\u00ednala to, \u010do som videl vo svojom sne. Po chrbte mi znova pre\u0161li zimomriavky a za\u010dal som sa okam\u017eite c\u00edti\u0165, akoby vzduch v miestnosti za\u010dal hustn\u00fa\u0165. Atmosf\u00e9ra v okol\u00ed sa za\u010dala rap\u00eddne meni\u0165 a v\u0161etko o\u0165a\u017eievalo. Dokonca sa mi zdalo, \u017ee aj cel\u00e1 miestnos\u0165 o \u010dosi stmavla.<\/p>\n

„Tom, po\u010fme to r\u00fdchlo podp\u00e1li\u0165 a vypadnime.“ Bill mi r\u00fdchlo pre\u0165al my\u0161lienky a ja som nemal pre\u010do jeho n\u00e1padu oponova\u0165. Pozrel som sa na\u0148ho. V ruk\u00e1ch dr\u017eal \u0161piritistick\u00fa dosku s ukazovadlom, akoby to bol podnos. Videl som na \u0148om, \u017ee c\u00edtil presne to ist\u00e9 \u010do ja, a tak som dosku polo\u017eil na zem uprostred miestnosti. Okam\u017eite sa okolo nej rozv\u00edril prach. K\u00fdchol som si a Bill mi poprial „na zdravie“. K\u013eakol som si, aby som mal k \u010dinu lep\u0161\u00ed pr\u00edstup.
„Podaj mi podpa\u013eova\u010d,“ po\u017eiadal som ho a on m\u00f4j pokyn splnil. Otvoril som ho a lial hor\u013eavinu na leskl\u00fa dosku. Ke\u010f som zhodnotil, \u017ee by to malo sta\u010di\u0165, podal mi Bill z\u00e1palky. Vstal som, postavil sa pred Billa a o krok ust\u00fapil. „Daj pozor,“ pozrel som sa na\u0148ho a on k\u00fdvol. \u0160krtol som. S\u00edra sa chytila. Plame\u0148 vzb\u013akol a ja som z\u00e1palku hodil na dosku. Ozvalo sa hlasn\u00e9 zasy\u010danie. Plame\u0148 pritom vy\u0161\u013eahol a Bill sa mi zozadu hodil okolo krku.<\/div>\n

\n

„U\u017e bude dobre,“ oto\u010dil som sa k nemu a silno ho objal. Mal som dojem, \u017ee hne\u010f ako sa ohe\u0148 rozhorel, dusiv\u00e1 atmosf\u00e9ra trochu po\u013eavila. Dokonca aj Billovo telo, ktor\u00e9 som pevne obj\u00edmal sa mi zdalo menej strnul\u00e9. Hladkal som ho po chrbte a po chv\u00edli sme sa pustili. Oto\u010dili sme sa smerom k plame\u0148u, ktor\u00fd \u0161piritistick\u00fa dosku aj s ukazovadlom celkom pohltil. Chv\u00ed\u013eu sme ho sledovali, ale mne sa na tom nie\u010do prestalo pozd\u00e1va\u0165. Bol to len tenk\u00fd kus dreva. Nalakovan\u00fd a poliaty tekut\u00fdm podpa\u013eova\u010dom. Za\u010d\u00ednalo mi doch\u00e1dza\u0165, \u017ee by t\u00e1 vec mala zhorie\u0165 v priebehu nieko\u013ek\u00fdch min\u00fat, ale OUJIA, namiesto toho vyzerala, akoby ni\u010d. Nech\u00e1pavo som pritom kr\u00fatil hlavou a zrazu som poc\u00edtil, ako Bill ved\u013ea ma podsko\u010dil a zaryl sa mi nechtami do mikiny. „\u010co je?“ pozrel som sa na\u0148ho a potom poh\u013eadom sledoval, kam ukazoval.<\/p>\n

Vyple\u0161til som o\u010di, ke\u010f som si v\u0161imol, \u017ee ukazovadlo na horiacej doske sa za\u010dalo samo od seba pohybova\u0165. In\u0161tinkt\u00edvne som si Billa pritiahol k sebe. Mal som nutkanie ujs\u0165, ale nedok\u00e1zal som nohy odlepi\u0165 od zeme. Bolo to, akoby mi nie\u010do hrozne \u0165a\u017ek\u00e9 tla\u010dilo zvrchu na plecia. Za\u010dali sa mi z toho podlamova\u0165 kolen\u00e1 a Bill sa ma dr\u017eal pevne ako klie\u0161\u0165. C\u00edtil som, ako sa triasol. Chcel som odtia\u013eto vypadn\u00fa\u0165, ale moje o\u010di ostali pri\u0161pendlen\u00e9 k doske, ktor\u00e1 nie\u010do ukazovala. Sna\u017eil som sa zaostri\u0165, aby som videl, \u010do ukazovala. Zrazu som si ale uvedomil, \u017ee som to v\u00f4bec nepotreboval \u010d\u00edta\u0165. TEN POHYB som toti\u017eto celkom dobre poznal. Bol to TEN POHYB, ktor\u00fd cel\u00e9 toto \u0161ialenstvo za\u010dal.
„T – to je ON. ZOZO. Je TU,“ po\u010dul som zrazu Billa za\u0161epka\u0165 a v tom plamene celkom zhasli. Spolu z nimi akoby zavl\u00e1dla temnota a obaja sme naraz vykr\u00edkli od hr\u00f4zy. Jedin\u00e9, na \u010do sme sa zmohli, bolo to, \u017ee sme sa jeden druh\u00e9ho dr\u017eali ako o \u017eivot, a ke\u010f sa svetlo znova navr\u00e1tilo, na stene pred nami sa zjavil obrovsk\u00fd \u010dierny pentagram s hlavou kozla uprostred. Bill sa okam\u017eite rozvzlykal, a hne\u010f na to sa za\u010dal meta\u0165 v hrozn\u00fdch k\u0155\u010doch.<\/p>\n

„BILL! BILL!“ mohol som kone\u010dne ovl\u00e1da\u0165 svoj hlas. Za\u010dal som n\u00edm jemne trias\u0165. Nech\u00e1pal som, \u010do sa to s n\u00edm dialo. Srdce som z toho mal od strachu a\u017e v krku a naviac pumpovalo tak divoko, \u017ee som okrem neho nepo\u010dul ni\u010d. Zrazu jeho telo celkom ochablo a ja som pod ne\u010dakanou v\u00e1hou spadol na zem spolu s n\u00edm.<\/p>\n

* Blair Witch – \u010carodejnica z Blair, z hororu o \u0161tudentoch, ktor\u00ed sa stratia v lese<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories Ahojte! \ud83d\ude42 Ospravedl\u0148ujem sa, \u017ee mi trvalo tak dlho doru\u010di\u0165 nov\u00fa kapitolu. D\u00fafam, \u017ee sa V\u00e1m t\u00e1to \u010das\u0165 bude p\u00e1\u010di\u0165. (Za kresbu, ktor\u00fa som si po\u017ei\u010dala, by som rada niekomu prip\u00edsala kredit, ale bohu\u017eia\u013e, nena\u0161la som meno autora.) Prajem pekn\u00e9<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[680],"tags":[],"class_list":["post-474","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-the-night-terror"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/474","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=474"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/474\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=474"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=474"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=474"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}