{"id":4808,"date":"2013-08-06T17:00:00","date_gmt":"2013-08-06T16:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=4794"},"modified":"2013-08-06T17:00:00","modified_gmt":"2013-08-06T16:00:00","slug":"dark-sea","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2013\/08\/06\/dark-sea\/","title":{"rendered":"Dark sea"},"content":{"rendered":"
<\/div>\n
\u010d\u00edst cel\u00e9<\/strong><\/a><\/div>\n

<\/strong><\/div>\n
statistika<\/a>
<\/strong><\/div>\n
autor: Sisa
<\/strong> <\/p>\n

Ahoj \ud83d\ude42 Tak… bola som na dlhej a mega nudnej dovolenke pri mori a napadla ma poviedka. D\u00fafam, \u017ee sa v\u00e1m bude p\u00e1\u010di\u0165 \ud83d\ude42 Sisa<\/em><\/div>\n


<\/em><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/em><\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n

<\/em><\/div>\n
Sedel na kamennom \u00fatese a o\u010dami sledoval svetl\u00e1 na ne\u010falekom ostrove, ktor\u00e9 vytv\u00e1rali na mori kr\u00e1sne obrazce. C\u00edtil sa zvl\u00e1\u0161tne. Morsk\u00e9 vlny sa rozb\u00edjali o kamene, na ktor\u00fdch sedel, a vyd\u00e1vali svoj typick\u00fd \u0161umiv\u00fd zvuk. Nahlas vyd\u00fdchol a zad\u00edval sa na hviezdy. Nepoznal \u017eiadne zo s\u00fahvezd\u00ed. Pripadal si tak opustene ako nikdy. V\u0161etko na okolo bolo pre neho tak vzdialen\u00e9. C\u00edtil depresiu. Nep\u00e1\u010dilo sa mu tu.<\/p>\n

Chcel by\u0165 \u010faleko odtia\u013eto.<\/p>\n

Chcel sa c\u00edti\u0165 slobodn\u00fd.<\/p>\n

Chcel svoj vlastn\u00fd \u017eivot.<\/p>\n

„William.“ Ozvalo sa za jeho chrbtom. Po tele mu prebehli zimomriavky. Nen\u00e1videl ten hlas. Tak chladn\u00fd a nepr\u00edstupn\u00fd. Tak odmeran\u00fd.<\/p>\n

„\u00c1no, R\u00f3bert?“ Rozpr\u00e1val potichu. Vy\u010derpane. Neoto\u010dil sa. Poh\u013eadom st\u00e1le mapoval hviezdy na oblohe. Tak kr\u00e1sne a \u010falek\u00e9. Ak\u00e9 by bolo dot\u00fdka\u0165 sa ich?<\/p>\n<\/div>\n

\n
„Je \u010das \u00eds\u0165. Mateo sa po tebe zh\u00e1\u0148a!“ Mlad\u00fd chlapec si odpustil k\u00fasav\u00fa pozn\u00e1mku a pomaly vstal na vratk\u00e9 nohy Sedel dlho. Jeho poh\u013ead op\u00e4\u0165 up\u00fatala \u010dierna hladina vody. Ak\u00e9 by bolo darova\u0165 jej svoj \u017eivot? Bolelo by to, alebo by to bolo naopak vyk\u00fapenie z tohto pekla? Mu\u017e za n\u00edm akoby vyc\u00edtil jeho my\u0161lienky a pevne stisol krehk\u00e9 z\u00e1p\u00e4stie.<\/p>\n

„Hne\u010f!“ zasy\u010dal najnepr\u00edjemnej\u0161ie ako vedel a prudko trhol. Jeho zverenec zabalansoval a s tich\u00fdm v\u00fdkrikom dopadol na jeho pevn\u00e9 op\u00e1len\u00e9 telo. Nijak ho to nezaujalo. Vytiahol ho na nohy a postr\u010dil smerom od \u0161\u00edreho mora. Od slobody.<\/p>\n

\u00adPustil ho ale pozorne sledoval ka\u017ed\u00fd jeho pohyb. Jedin\u00e9, \u010do ku krehk\u00e9mu chlapcovi c\u00edtil, bola nen\u00e1vis\u0165. Nen\u00e1videl ho. Nen\u00e1videl ho za to, \u017ee existoval, za to, \u017ee sa ho nemohol ani len dotkn\u00fa\u0165. Jeho majite\u013e si svoj majetok a\u017e pr\u00edli\u0161 chr\u00e1nil a on ve\u013emi dobre vedel, \u010do by sa s n\u00edm stalo, keby sa ho \u010do len pok\u00fasil dotkn\u00fa\u0165 inak, ako bola jeho pr\u00e1ca. Ak by mohol… zavr\u010dal a poh\u013eadom ucukol z mal\u00e9ho zado\u010dka jeho zverenca.<\/p>\n

„Tak tu si. H\u013eadal som \u0165a.“ Okolo chlapcovho p\u00e1sa sa obto\u010dila pevn\u00e1 vr\u00e1skav\u00e1 ruka. „Nepam\u00e4t\u00e1m sa, \u017ee by som ti dovolil od\u00eds\u0165.“ Chlapcova tv\u00e1r sa ocitla pevne lapen\u00e1 v pevnej dlani.<\/div>\n

„Odpus\u0165 pros\u00edm. Musel som na vzduch.“ Odpovedal \u010diernovl\u00e1sok previnilo a pokorne sa zad\u00edval do Mateov\u00fdch o\u010di. Mu\u017e bol star\u00fd. Jeho tv\u00e1r bola vr\u00e1skav\u00e1 a \u010diasto\u010dne zjazven\u00e1. Vzbudzovala ve\u013ek\u00fd re\u0161pekt. Nie len u Billa. U ka\u017ed\u00e9ho, s k\u00fdm sa tento mu\u017e stretol.<\/div>\n
„Pre tento kr\u00e1t ti to odpust\u00edm, William ale je to naposledy!“ stisol pevn\u00fd zado\u010dek a hlavou k\u00fdvol mu\u017eovi za n\u00edm. „M\u00f4\u017ee\u0161 \u00eds\u0165, R\u00f3bert. Dnes u\u017e \u0165a nebudeme potrebova\u0165.“<\/div>\n
Bodyguard prik\u00fdvol a po o\u010dku sledoval ako si jeho \u0161\u00e9f chlapca odv\u00e1dza so sebou. Pri poh\u013eade na polohu jeho ruky na\u0161tvane zavr\u010dal a opustil priestor.<\/p>\n

Billa, ako si chlapec r\u00e1d nech\u00e1val od maminky kedysi d\u00e1vno hovori\u0165, u\u017e ani neprekvapilo, ke\u010f bol hne\u010f po pr\u00edchode do izby zhoden\u00fd na obrovsk\u00fa nad\u00fdchan\u00fa poste\u013e. Z\u00e1mok cvakol a p\u00e1r sek\u00fand na to sa poste\u013e zhupla op\u00e4\u0165. Stisol vie\u010dka, ke\u010f na u\u0161ku zac\u00edtil nen\u00e1viden\u00fd dych a za\u010dul jeho<\/em> funenie.<\/p>\n

„Ch\u00fdbal si mi, mali\u010dk\u00fd.“ Zamru\u010dal a neopatrne s\u0165ahoval l\u00e1tku, ktor\u00e1 zakr\u00fdvala Billovo krehk\u00e9 telo. Tak poddajn\u00e9, pevn\u00e9 a…<\/div>\n

„Mateo. Potrebujem sprchu. Pros\u00edm.“ Pok\u00fasil sa. Ak by sa zdr\u017eal dlho, mo\u017eno by Mateo zaspal a on by…<\/div>\n
„Nie.“ Preru\u0161il tok jeho my\u0161lienok sk\u00f4r, ako stihol pr\u00eds\u0165 do konca. „Osprchuje\u0161 sa potom!“ sykol a ne\u0161etrne strhol chlapcove \u010dierne boxerky. „Oto\u010d sa.“ Vydal stru\u010dn\u00fd pokyn a \u0161ikovne s\u0165ahoval svoje vlastn\u00e9 oble\u010denie. Neprotestoval a posl\u00fachol. Neodv\u00e1\u017eil sa. Zaboril tv\u00e1r do m\u00e4kk\u00e9ho vank\u00fa\u0161a. Bol c\u00edti\u0165 Mateovou kol\u00ednskou. Nen\u00e1videl ju. Cukol sa ,ke\u010f sa okolo jeho z\u00e1p\u00e4st\u00ed stiahli kovov\u00e9 put\u00e1 a on tak zostal bezbranne uv\u00e4znen\u00fd. Bolo jasn\u00e9, \u017ee dnes sa chce Mateo hra\u0165 dlho.<\/p>\n

Zavrel o\u010di a nechal \u010dierne slzy naplno kontrastova\u0165 s bielym vank\u00fa\u0161om.<\/div>\n

Prirazil do neho bez pr\u00edpravy, len s malou trochou g\u00e9lu tak, ako to bolo u neho zvykom. Nepo\u010dkal. Rozpohyboval sa okam\u017eite. Dnes nemal chu\u0165 na oby\u010dajn\u00fd sex. Chcel \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nu a drav\u00fa hru. Chcel uk\u00e1za\u0165 svojmu zaja\u010dikovi, kto je p\u00e1n.<\/div>\n
Zar\u00fdval prsty do krehk\u00fdch bokov a funel mu do ucha. Don\u00fatil ho viac vy\u0161p\u00fali\u0165 zado\u010dek a prenikal, ako najhlb\u0161ie to \u0161lo. Bol ve\u013ek\u00fd, skuto\u010dne ve\u013ek\u00fd a tvrd\u00fd. Mal\u00e9 modr\u00e9 tabletky ukryt\u00e9 v \u0161upl\u00edku robili z\u00e1zraky.<\/p>\n

Pevnej\u0161ie zaryl kon\u010deky prstov a zahryzol sa do lanieho krku. \u0160ikovne zmenil sklon pr\u00edrazov a u\u0161krnul sa, ke\u010f sa z chlapcov\u00fdch \u00fast ozval potla\u010dovan\u00fd vzdych. Zat\u00fa\u017eil dotiahnu\u0165 svoju hru do konca. Chcel vidie\u0165 chlapcove pon\u00ed\u017eenie, ke\u010f aj proti svojej v\u00f4li dosiahne orgazmus.<\/div>\n

Op\u00e4\u0165 sa naklonil k mal\u00e9mu u\u0161ku a za vlasy mu zvr\u00e1til hlavu do z\u00e1klonu.<\/div>\n
„No tak, zlat\u00ed\u010dko. Nedr\u017e to v sebe. Len stenaj. Kri\u010d.“ Vr\u010dal a funel z\u00e1rove\u0148 a chlapec, aj ke\u010f nedobrovo\u013ene, posl\u00fachol. Kri\u010dal. Kri\u010dal, no s\u00e1m nevedel \u010di boles\u0165ou alebo rozko\u0161ou, ktor\u00e9 mu mu\u017eov penis sp\u00f4soboval.<\/p>\n

Zat\u00ednal \u010dierne nalakovan\u00e9 nechty do dlan\u00ed a ticho medzi v\u00fdkrikmi plakal. Chcel, aby to skon\u010dilo. Aby u\u017e bolo po tom. Chcel sa v sprche skr\u010di\u0165 do mal\u00e9ho klbka a utopi\u0165 v\u0161etku tu boles\u0165 a bezmoc v slz\u00e1ch tak, ako to robil ka\u017ed\u00fd ve\u010der. E\u0161te jeden tvrd\u00fd pr\u00edraz a s hlasn\u00fdm v\u00fdkrikom op\u00e4\u0165 dopadol na matrac. Chvel sa. Nove slzy si na\u0161li cestu z kr\u00e1snych \u010dokol\u00e1dov\u00fdch o\u010di. Tento kr\u00e1t to boli slzy pon\u00ed\u017eenia. C\u00edtil sa zle.<\/p>\n

Mateo pokojne nechal dopadn\u00fa\u0165 jeho telo na matrac. Nemal v \u00famysle pokra\u010dova\u0165. Nie teraz. Sledoval Billov prudko sa zdv\u00edhaj\u00faci hrudn\u00edk a pokojne sa u\u0161k\u0155\u0148al. Kon\u010dekmi prstov pohladkal jemn\u00fa poko\u017eku. Bola rovnak\u00e1 ako pred \u0161tyrmi rokmi, ke\u010f sa mu chlapec po prv\u00fdkr\u00e1t dostal pod ruky. Mal 14, no aj na svoj n\u00edzky vek bol v\u00fdnimo\u010dn\u00fd. Jeho k\u00fazeln\u00e9 hned\u00e9 o\u010di dok\u00e1zali up\u00fata\u0165 ka\u017ed\u00e9ho. \u017dia\u013e aj pr\u00e1ve Matea. Mu\u017ea, ktor\u00e9ho sa ob\u00e1vala cel\u00e1 Eur\u00f3pa. Mu\u017ea, ktor\u00fd v\u017edy dosiahol to, \u010do chcel a inak to nebolo ani s jeho dnes u\u017e 18 ro\u010dn\u00fdm zaja\u010dikom.<\/div>\n

Takmer krehko vzal jeho bradu medzi prsty a zad\u00edval sa do uplakan\u00fdch o\u010d\u00ed.<\/p>\n

„Nikdy ma neprestan\u00fa fascinova\u0165.“ Zamumlal potichu, akoby mal chlapec vedie\u0165, \u010do presne mysl\u00ed, a palcom pre\u0161iel po dohryzenom vank\u00fa\u0161iku na chlapcov\u00fdch \u00fastach. „Vie\u0161, William, nie si ako ostatn\u00fd chlapci, ktor\u00fdch som mal. Si st\u00e1le rovnako detsky kr\u00e1sny. Jemn\u00fd, vl\u00e1\u010dny.“ Mumlal a rukami prech\u00e1dzal po chlapcovom tele, kam len dok\u00e1zal. Hovoril pravdu. Miloval tel\u00e1 mlad\u00fdch, vlastne mal\u00fdch chlapcov. Ne\u010dakal, \u017ee tento jeho mil\u00e1\u010dik u neho vydr\u017e\u00ed viac ako rok. Pre\u0161li \u0161tyri a on s n\u00edm bol st\u00e1le dokonale spokojn\u00fd.<\/p>\n

Bill ticho h\u013eadel do \u0161ed\u00fdch o\u010d\u00ed. Bola v nich \u00fapln\u00e1 absencia em\u00f3ci\u00ed.<\/div>\n

„Mateo.“ \u0160epol ticho. Jeho hlas bol z\u00fafal\u00fd, uplakan\u00fd. S\u00e1m nevedel, \u010do chcel vysloven\u00edm jeho mena dosiahnu\u0165. Stisol vie\u010dka, ke\u010f si ho starec pritisol k svojmu telu.<\/div>\n
„\u00c1no, habibi?“ u\u0161krnul sa nad t\u00fdm osloven\u00edm. R\u00e1d ho pou\u017e\u00edval pri sexe a nikdy si neodpustil ironick\u00fd podt\u00f3n.<\/div>\n
„Chcem pre\u010d.“ \u0160epol pla\u010dlivo a op\u00e4\u0165 sa zad\u00edval do jeho o\u010d\u00ed. Cukol sa. Tento kr\u00e1t v nich em\u00f3cie boli. Priamo sr\u0161ali hnevom. „Mateo, ja som to tak…“ nestihol dopoveda\u0165. Na jeho krehk\u00fa tv\u00e1r tvrdo dopadla mu\u017eova dla\u0148. Keby mohol, skr\u010dil by sa do mal\u00e9ho klbka a nahlas zavzlykal. Nedovolil si to. Ticho a nap\u00e4to sledoval, ako mu\u017e vstal z postele a chrlil jednu arabsk\u00fa nad\u00e1vku za druhou. V\u0161etky patrili jeho zaja\u010dikovi na posteli. Nakoniec mu daroval \u0161kodoradostn\u00fd poh\u013ead. Pomal\u00fdm krokom pre\u0161iel ku skrini a otvoril ju.<\/div>\n
Mlad\u00fd chlapec k\u0155\u010dovito stisol vie\u010dka. Vedel, ak\u00e9 peklo pre\u0148ho nastane po otvoren\u00ed tejto skrine.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

Krv odtekala pomaly. Sledoval, ako spolu s vodou mizne v odtoku sprchy. Mal pocit, ako by spolu s \u0148ou unikal aj jeho \u017eivot. Ako kvapky vody pomedzi prsty. Posledn\u00fdch p\u00e1r \u010derven\u00fdch kvapiek z r\u00e1n, ktor\u00e9 po tele mal. Vyd\u00fdchol a zabalil sa do m\u00e4kk\u00e9ho hu\u0148at\u00e9ho uter\u00e1ka. Musel sa do\u0148ho zamota\u0165 4-kr\u00e1t, aby ni\u010d nezostalo. Pomaly na\u0161\u013eapoval na mramorov\u00e9 dla\u017edi\u010dky, aby sa ne\u0161mykol a nespadol. Zaprel sa o keramick\u00e9 um\u00fdvadlo a poh\u013ead zapichol do zrkadla. E\u0161te dlho nebude m\u00f4c\u0165 vyliez\u0165 medzi \u013eud\u00ed.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

Miloval, ke\u010f mu morsk\u00fd vietor rozf\u00fakaval poctivo zapleten\u00e9 dredy. Miloval, ke\u010f mohol svojim sk\u00fatrom rozr\u00e1\u017ea\u0165 morsk\u00fa hladinu. Miloval ten pocit slobody. Ni\u010d in\u00e9 len on, jeho sk\u00fater a tieto dva \u017eivly. Voda a vzduch. Ni\u010d viac k \u00fapln\u00e9mu \u0161\u0165astiu nepotreboval. Spravil posledn\u00e9 kole\u010dko okolo pomyselnej prek\u00e1\u017eky a zastavil na brehu mora.<\/p><\/div>\n

„Bol si dobr\u00fd, k\u00e1mo!“ zasmial sa vy\u0161portovan\u00fd hnedovlas\u00fd mlad\u00edk a k\u00fdvol hlavou na pozdrav. Mlad\u00fd plav\u010d\u00edk s \u00fa\u0161krnom prik\u00fdvol.<\/div>\n
„Som najlep\u0161\u00ed, Georg. Najlep\u0161\u00ed.“ Hrdo zdvihol hlavou a keby to nebolo tr\u00e1pne, udrel by sa p\u00e4s\u0165ou do rude ako spr\u00e1vny Tarzan. Hnedovl\u00e1sok sa uchechtol a zavrtel hlavou.<\/div>\n
„Nie\u010do tu smrd\u00ed, nebude to tvoja samochv\u00e1la, Tom?“ pobavene sa uchechtol a posadil sa k nemu na pohodln\u00e9 leh\u00e1tko. „No aj tak \u0165a milujem!“ neodpustil si \u00fa\u0161krn.<\/div>\n
„Oh. A \u010domu v\u010fa\u010d\u00edm za t\u00fa \u010des\u0165?“<\/div>\n
„Tomu, \u017ee m\u00f4\u017eem by\u0165 tu! Neviem si predstavi\u0165, ako inak by som sa dostal na Maledivy! Je to tu… Wou!“<\/p>\n

Mlad\u00fd plav\u010d\u00edk sa pobavene zasmial. „Bola tu bez teba u\u017e nuda. A niekde predsa svoje pr\u00e1zdniny tr\u00e1vi\u0165 mus\u00ed\u0161, nie?“ Zdvihol obo\u010die a koketne zamrkal. „Ale \u010do si to hovoril o tom milovan\u00ed, drah\u00fd?“<\/div>\n

„Si v\u00f4l.“ Otituloval ho Hagen pobavene a op\u00e4\u0165 vstal. „No ni\u010d, br\u00e1cho. Op\u00fa\u0161\u0165am \u0165a. M\u00e1m pocit, \u017ee ta roztomil\u00e1 blond\u00ednka tamto na m\u0148a u\u017e dvadsa\u0165 min\u00fat koketne mrk\u00e1, a to si nem\u00f4\u017eem necha\u0165 ujs\u0165.“<\/div>\n
Tom sa op\u00e4\u0165 zasmial a tento kr\u00e1t len bez slov prik\u00fdvol. Neprekaz\u00ed mu predsa rande s takou ko\u010dkou. Vyd\u00fdchol, skontroloval situ\u00e1ciu na pl\u00e1\u017ei a op\u00e4\u0165 vyrazil k svojej najv\u00e4\u010d\u0161ej l\u00e1ske. Nikdy ju \u017eiadna \u017eena nenahrad\u00ed.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

Mateo bol u\u017e takmer t\u00fd\u017ede\u0148 pre\u010d a on vyu\u017e\u00edval tento \u010das aspo\u0148 na mal\u00fa rehabilit\u00e1ciu a vypadalo to \u00faspe\u0161ne. Modriny pomaly mizli. Chrasti\u010dky taktie\u017e a sedie\u0165 u\u017e sa mu taktie\u017e darilo pomerne \u00faspe\u0161ne. V\u0161etok svoj vo\u013en\u00fd \u010das tr\u00e1vil na kamennom \u00fatese pred ich vilou. Po\u010d\u00faval hudbu alebo \u010d\u00edtal. Do jedla sa moc nemal. Nechutilo mu.<\/p><\/div>\n

Dnes pr\u0161alo. Nevadilo mu to. Sedel na svojom milovanom \u00fatese a sledoval rozb\u00farene more.<\/p>\n

„U\u017e zase sa tu fl\u00e1ka\u0161?!“ zavr\u010dal za jeho chrbtom nepr\u00edjemn\u00fd hlas. Nijak nereagoval. Vyhekol, ke\u010f ho siln\u00e1 dla\u0148 oto\u010dila k sebe a prudko vytiahla na nohy. Zad\u00edval sa do R\u00f3bertovych nahnevan\u00fdch o\u010d\u00ed. „Kto si kurva mysl\u00ed\u0161, \u017ee si, aby si ma ignoroval, \u010do?“ vr\u010dal. „Oh nie, neodpovedaj, zaja\u010dik. Si len Mateova kurvi\u010dka. \u0160tetka, hra\u010dka a vie\u0161 \u010do s tebou bude, a\u017e sa \u0165a Mateo nas\u00fdti? Tak sa pozri!“ sykol a preto\u010dil ho k \u0161\u00edremu moru. „Sprav\u00ed z teba potravu pre rybi\u010dky.“ Uchechtol sa \u0161kodoradostne a zhodil jeho krehk\u00e9 telo k zemi. \u010co ale \u010dakal zo v\u0161etk\u00e9ho najmenej, bolo, \u017ee sa chlapcove nohy na mokrom kameni zo\u0161mykn\u00fa, a pok\u00fdm ho stihne zachyti\u0165, spadne rovno do rozb\u00faren\u00e9ho mora pod \u00fatesom.<\/div>\n

Popla\u0161ene zamrkal a prudko c\u00favol smerom k domu. Jeho o\u010di sa roz\u0161\u00edrili strachom. Nie v\u0161ak o chlapcov, ale o jeho vlastn\u00fd \u017eivot. Ak by povedal Mateovi, \u010do sa skuto\u010dne stalo, zabije ho, ak by si vymyslel ak\u00fako\u013evek in\u00fa lo\u017e, zabije ho rovnako. Nebolo in\u00e9 v\u00fdchodisko, ako opusti\u0165 vilu sk\u00f4r, ako sa jej majite\u013e vr\u00e1ti.<\/p>\n<\/div>\n
***<\/div>\n
\n

B\u00farka bola siln\u00e1 ako \u00fa\u017e d\u00e1vno nie. Vlny nar\u00e1\u017eali do kame\u0148ov nezvyklou silou a cez hust\u00fd d\u00e1\u017e\u010f nebolo vidie\u0165 na krok. Nevadilo mu to. St\u00e1l na kamennom m\u00f3le a sledoval rozb\u00faren\u00e9 more. Kedysi mu maminka rozpr\u00e1vala pr\u00edbehy o morsk\u00fdch pann\u00e1ch, ktor\u00e9 sa ukazuj\u00fa len v tak\u00fdchto b\u00farkach. V\u017edycky pri jej rozpr\u00e1van\u00ed sn\u00edval o tom, ako raz tak\u00fa pannu objav\u00ed, vezme si ju domov a bud\u00fa ma\u0165 spolu kopec mal\u00fdch rybi\u010diek. Potichu sa svojej detinskosti zasmial a zviazal dredy do gumi\u010dky. No aj napriek tomu, \u017ee dospel, sledova\u0165 rozb\u00faren\u00e9 more po\u010das b\u00farok, nikdy naozaj neprestal. U\u017e neveril v morsk\u00e9 panny, no tajne d\u00fafal, \u017ee pr\u00e1ve on bude ten, kto objav\u00ed nie\u010do k\u00fazelne.<\/p>\n

Jeho o\u010di sa roz\u0161\u00edrili ke\u010f na rozb\u00farenej hladine zahliadol nie\u010do, \u010do sa nepodobalo nie\u010domu obvykl\u00e9mu, a nebezpe\u010dne r\u00fdchlo sa to<\/em> bl\u00ed\u017eilo k ostr\u00fdm skal\u00e1m. Hmatol po v\u017edy pripravenom z\u00e1chrannom kolese a bez najmen\u0161ieho zav\u00e1hania sko\u010dil do vody. Vedel pl\u00e1va\u0165 dokonale a strach nemal u\u017e d\u00e1vno. Jeho zvedavos\u0165 sa zmenila na zdesenie, ke\u010f v n\u00e1ru\u010d\u00ed stisol krehk\u00e9 telo. Bolo to \u0165a\u017ek\u00e9, ale pomocou kolesa sa mu nakoniec podarilo dosta\u0165 bezpe\u010dne na breh spolu s onou osobou. Ignoroval d\u00e1\u017e\u010f a okam\u017eite kontroloval jej \u017eivotn\u00e9 funkcie. Dych takmer nec\u00edtil, ale tep tam bol. Slab\u00fd, ale bol. Nezav\u00e1hal ani sekundu a ako spr\u00e1vny plav\u010d\u00edk podal prv\u00fa pomoc. Jeho srdce \u00fa\u013eavou vynechalo zop\u00e1r \u00faderov, ke\u010f sa osoba po dlhom boji rozka\u0161lala a prevalila na brucho. Vyd\u00fdchol a pomohol jej posadi\u0165 sa. Viac u\u017e nebolo na \u010do \u010daka\u0165.<\/p>\n

Vzal diev\u010da, ako predpokladal pod\u013ea krehk\u00e9ho tela, na ruky a spolu s \u0148ou vk\u013azol do dom\u010deka len p\u00e1r metrov \u010falej. B\u00fdval v \u0148om ako brig\u00e1dnik. Nezah\u00e1\u013eal. Polo\u017eil ju do vane a napustil tepl\u00fa vodu. Bola na kos\u0165 premrznut\u00e1 zo studenej teploty mora. Ke\u010f sa uistil teplotou vody, za\u010dal pomaly s\u0165ahova\u0165 premo\u010den\u00e9 oble\u010denie. Bol nadmieru prekvapen\u00fd, ke\u010f zo zachr\u00e1nenej vysvitol zachr\u00e1nen\u00fd, ale nepozastavoval sa nad t\u00fdm. Ke\u010f bolo teplej vody dostato\u010dne, zastavil ju a pomaly odhrnul \u010dierne vlasy z doteraz skrytej tv\u00e1re. Vyd\u00fdchol. Vypadal… k\u00fazelne. Preglgol, a a\u017e teraz sa pozorne zameral na jeho telo. Bolo poudieran\u00e9, ale v\u00e4\u010d\u0161ina r\u00e1n evidentne nemohla by\u0165 \u010derstv\u00e1 a sp\u00f4soben\u00e1 ostr\u00fdmi kame\u0148mi v mori.<\/p>\n

Zatrepal hlavou a skontroloval chlapcovu teplotu. Pomaly sa dost\u00e1vala do norm\u00e1lu. Vstal, bez najmen\u0161ieho probl\u00e9mu ho vytiahol z vane a zabalil do hu\u0148at\u00e9ho uter\u00e1ka. Op\u00e4\u0165 vzal krehk\u00e9 telo na ruky a jemne ho polo\u017eil na seda\u010dku pred krb s pl\u00e1polaj\u00facim oh\u0148om. A\u017e potom sa s\u00e1m vr\u00e1til do k\u00fape\u013ene a vymenil aj svoje oble\u010denie za such\u00e9. Dredy zamotal do vysok\u00e9ho turbanu a potichu sa vr\u00e1til sp\u00e4\u0165. Chlapec spal a pravdepodobne e\u0161te dlho spa\u0165 bude.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
<\/div>\n
Mal strach otvori\u0165 o\u010di. Zobudil ho tich\u00fd \u0161epot bl\u00edzko jeho hlavy. Po\u010dul slov\u00e1, ale ich v\u00fdznam bol pre neho zastret\u00fd. Cel\u00e9 jeho telo bolelo, akoby sa zr\u00fatil z vysok\u00e9ho \u00fatesu priamo do rokliny a pozdravil pri tom v\u0161etky kamene osobne. V hlave mal mili\u00f3n ihli\u010diek a v \u00fastach Saharu. Hlasy ut\u00edchli a on sa odhodlal pomaly rozlepi\u0165 o\u010di. I\u0161lo to \u0165a\u017eko. Spo\u010diatku videl rozmazane. Trvalo takmer 5 min\u00fat, k\u00fdm sa mu podarilo dostato\u010dne zaostri\u0165, aby uvidel postavu, ktor\u00e1 sa nad neho skl\u00e1\u0148ala. Tekal o\u010dkami od jeho o\u010d\u00ed a\u017e po \u0161\u0165astn\u00fd \u00fasmev.<\/div>\n
Pok\u00fasil sa za\u0161epka\u0165 tich\u00fa ot\u00e1zku ale ozvalo sa len nezrozumite\u013en\u00e9 chrap\u010danie. Mlad\u00fd chlapec pred n\u00edm pohotovo natiahol ruku pre poh\u00e1r vody, podoprel \u010diernovl\u00e1skovu hlavu a prilo\u017eil mu poh\u00e1r k per\u00e1m.<\/p>\n

„Len pi. Je v tom rozpusten\u00fd pr\u00e1\u0161ok proti bolesti. Pom\u00f4\u017ee ti.“ Za\u0161epkal ticho a ke\u010f cel\u00fd obsah poh\u00e1ra zmizol v jeho takmer morskej panne, odlo\u017eil ho.<\/div>\n

„Vol\u00e1m sa Tom. Som plav\u010d\u00edk a v\u010dera som \u0165a na\u0161iel. Pl\u00e1val si si na vode, akoby ani nebola b\u00farka.“ Pok\u00fasil sa o od\u013eah\u010denie, ale potom zv\u00e1\u017enel. „Takmer si sa utopil. Mal som o teba strach, ale vypad\u00e1 to, \u017ee bude\u0161 v poriadku. Mus\u00ed\u0161 ale ve\u013ea odpo\u010d\u00edva\u0165. Ur\u010dite si poriadne nachladol a si dos\u0165… no… poudieran\u00fd. Spal si dva dni v kuse, ale e\u0161te mus\u00ed\u0161. Mus\u00ed\u0161 by\u0165 vy\u010derpan\u00fd.<\/div>\n
Chlapec op\u00e4\u0165 otvoril \u00fasta v snahe nie\u010do poveda\u0165, ale Tomov prst mu v tom jasne zabr\u00e1nil. „P\u0161\u0161\u0161t. E\u0161te spi. Porozpr\u00e1vame sa, ke\u010f naberie\u0161 dos\u0165 s\u00edl.“ Usmial sa jemne a viac ho prikryl tenko dekou. Nemusel to opakova\u0165 dvakr\u00e1t. Len \u010do chlapec zavrel o\u010di, spal.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

„To nie je vtipn\u00e9, Georg!“ zamru\u010dal, ke\u010f si z neho kamar\u00e1t znova u\u0165ahoval. „Jasn\u00e9, \u017ee som nelovil na morsk\u00e9 panny, len som…“ Zasekol sa uprostred vety, ke\u010f zazrel postavu medzi dverami. St\u00e1l tam len v Tomovom dlhom tri\u010dku, ktor\u00e9 mu siahalo do polky chudu\u010dk\u00fdch n\u00f4h. Hlavu mal sklopen\u00fa a vl\u00e1sky mu skr\u00fdvali tv\u00e1r.<\/p><\/div>\n

„Ahoj, tak u\u017e si sa zobudil.“ Ticho zamumlal a vstal. Pomaly spravil k chlapcovi krok, ten v\u0161ak vypla\u0161ene c\u00favol a zodvihol k nemu vypla\u0161en\u00e9 \u010dokol\u00e1dov\u00e9 o\u010di. Mlad\u00fd z\u00e1chranca nasucho prehltol. Boli k\u00fazeln\u00e9. Videl ich pred dvoma d\u0148ami, a aj to len na p\u00e1r sek\u00fand.<\/div>\n
„Neboj.“ Za\u0161epkal okam\u017eite a o krok op\u00e4\u0165 c\u00favol. Chlapec na jeho \u0161\u0165astie vypadal spokojnej\u0161\u00ed. „Pam\u00e4t\u00e1\u0161 si ma?“ sk\u00fasil a usmial sa, ke\u010f mu bolo odpove\u010fou slab\u00e9 prik\u00fdvnutie hlavou. „V\u00fdborne. To by sme mali, tak…“<\/div>\n
„Tom.“ Odpovedal \u010diernovl\u00e1sok ticho ,aby svojho z\u00e1chrancu uistil, \u017ee neklamal. Plav\u010d\u00edkove slov\u00e1 sa zasekli kdesi vo vn\u00fatri jeho krku. \u010ciernovl\u00e1skov hlas ho ok\u00fazlil nato\u013eko, \u017ee na min\u00fatu stratil re\u010d.<\/p>\n

„\u00c1- \u00e1no…. Tom. Tak sa vol\u00e1m.“ Prik\u00fdvol a daroval mu povzbudiv\u00fd \u00fasmev. „A \u010do ty? Ak\u00e9 je tvoje meno?“<\/div>\n

„Wi… Bill. Vol\u00e1m sa Bill.“ Zamumlal potichu a op\u00e4\u0165 uprel svoj \u010dokol\u00e1dov\u00fd poh\u013ead do toho plav\u010d\u00edkovho.<\/div>\n
„Dobre, v\u00fdborne, Bill, tak… po\u010f si sem, k n\u00e1m sadn\u00fa\u0165. Toto je Georg. M\u00f4j priate\u013e. Nemus\u00ed\u0161 z neho ma\u0165 strach. Je s\u00edce blb, ale s dobr\u00fdm srdcom.“ Neodpustil si rypnutie na Hagenovu adresu, ale na jeho \u0161\u0165astie ostala bez odozvy.<\/p>\n

Bill k\u013azal o\u010dkami po kuchyni, k\u00fdm sa skuto\u010dne odhodlal prejs\u0165 bli\u017e\u0161ie a posadi\u0165 sa k nim.<\/div>\n

„Tak, Bill. Spal si \u0161tyri dni takmer v kuse a okrem trochu vody, \u010do sa mi do teba podarilo dosta\u0165, si nezjedol ni\u010d, a tak to teraz mus\u00ed\u0161 dohna\u0165.“ Pok\u00fasil sa o povzbudiv\u00fd \u00fasmev. „M\u00e1\u0161 chu\u0165 na nie\u010do konkr\u00e9tne?“<\/div>\n
Mlad\u00fd chlapec dlho rozm\u00fd\u0161\u013eal, k\u00fdm jemne prik\u00fdvol. „Kakao. Dal by som si kakao.“ Tom okam\u017eite skryl svoj prekvapen\u00fd v\u00fdraz a prik\u00fdvol. Netrvalo ani min\u00fatu a \u010diernovl\u00e1sok mal svoj vysnen\u00fd n\u00e1poj na stole.<\/div>\n
„A na jedenie?“<\/div>\n
„Nie som hladn\u00fd.“<\/div>\n
„Mal by si. Si len kostra obalen\u00e1 ko\u017eou a pobyt v tej \u013eadovej vode ti nemohol pom\u00f4c\u0165. Mus\u00ed\u0161 nie\u010do zjes\u0165.“ Nevzd\u00e1val sa. Trval si na svojom a vedel, \u017ee m\u00e1 pravdu. Ke\u010f chlapec dlho neodpovedal, vyrie\u0161il to za\u0148ho. Vstal a o p\u00e1r min\u00fat nesk\u00f4r le\u017eal pred Billom rohl\u00edk tu\u010dne natret\u00fd ovocn\u00fdm d\u017eemom.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

Dni ubiehali r\u00fdchlo a chlapcov strach sa pomaly str\u00e1cal. Nahr\u00e1dzala ho d\u00f4vera. Veril chlapcovi, ktor\u00fd ho zachr\u00e1nil a staral sa o neho. Bolo \u0165a\u017ek\u00e9 odol\u00e1va\u0165 jeho neust\u00e1lym ot\u00e1zkam o tom, ako sa do vody dostal, ale zvl\u00e1dal to. Pod plav\u010d\u00edkovou r\u00e9\u017eiou pomaly op\u00e4\u0165 naberal svoju chu\u0165 do \u017eivota, apet\u00edt k jedlu, ale hlavne sa na jeho pery pomaly ale isto vracal d\u00e1vno straten\u00fd \u00fasmev.<\/p>\n

Tom sedel na plastovej stoli\u010dke na m\u00f3le a uprene sledoval Billa, ktor\u00fd posp\u00e1val na deke len pol metra od neho. Nesp\u00fa\u0161\u0165al z neho svoj pozorn\u00fd poh\u013ead. Str\u00e1\u017eil ho na ka\u017edom kroku ako drahocenn\u00fd poklad, ale presne to pre neho bol. Jeho straten\u00e1 morsk\u00e1 panna. Pousmial sa a poh\u013eadom zabl\u00fadil na opusten\u00fd sk\u00fater. Ako dlho si ho ani nev\u0161imol? Zop\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148ov?<\/div>\n

Tich\u00e9 zak\u0148\u00faranie ho prebralo z letargie a zad\u00edval sa na \u010diernovl\u00e1ska. Zrejme sa mu sn\u00edvalo nie\u010do ve\u013emi \u0161kared\u00e9.<\/p>\n

„Mateo.“ Za\u0161epkal chlapec ticho a pevne v dlani stisol c\u00edp deky. „Mateo, pros\u00edm. Dnes nie. Pros\u00edm. Nechcem. Mami. Mami, neop\u00fa\u0161\u0165aj ma. Zosta\u0148 so mnou.“<\/div>\n

Po snehovo bielej tv\u00e1ri stekali slan\u00e9 pot\u00f4\u010diky s\u013az.<\/div>\n
„Billi.“ Zamumlal potichu, zo\u0161uchol sa k nemu na deku a jemne si pritiahol krehk\u00e9 telo do n\u00e1ru\u010de. „U\u017e je dobre. Si v bezpe\u010d\u00ed.“ Mumlal ticho a sledoval chlapcov uvo\u013e\u0148uj\u00faci sa v\u00fdraz. Z\u00e1hadn\u00fd Mateo v\u0161ak nechcel opusti\u0165 jeho myse\u013e. Bol to on, kto sp\u00f4sobil v\u0161etky chlapcove zranenia, ktor\u00e9 na sebe toho ve\u010dera mal?<\/div>\n
Prstami sa preb\u00e1ral v z\u00e1plave \u010diernych vl\u00e1skov a spokojne vdychoval ich omamn\u00fa v\u00f4\u0148u. Zamiloval si ju. Usmial sa, ke\u010f Bill pomaly otvoril o\u010di a zad\u00edval sa do t\u00fdch jeho.<\/p>\n

„Dobr\u00e9 r\u00e1no, Ru\u017eenka.“ Daroval mu mal\u00fd \u00fasmev.<\/div>\n

„Spal som dlho, Tomi?“ zamumlal a pretrel si \u010dokol\u00e1dky.<\/div>\n
„Asi dve hodiny.“ Op\u00e4\u0165 prehrabol jemne \u010dierne vl\u00e1sky. „Mal si zl\u00fd sen. Rozpr\u00e1val si o nejakom Mateovi. Kto je Mateo? Bill, si u m\u0148a takmer dva mesiace a st\u00e1le o tebe ni\u010d neviem.“ Vyd\u00fdchol. „O t\u00fd\u017ede\u0148 kon\u010dia pr\u00e1zdniny a ja sa s Georgom mus\u00edm vr\u00e1ti\u0165 domov. Mus\u00edm do \u0161koly. \u010co bude s tebou?“<\/div>\n
Poh\u013ead Billov\u00fdch o\u010d\u00ed sa zmenil na smutn\u00fd. Mlad\u00fd plav\u010d\u00edk sklopil ten svoj. Nedok\u00e1zal tie smutn\u00e9 o\u010dk\u00e1 sledova\u0165.<\/div>\n
\u010ciernovl\u00e1sok dlho v\u00e1hal, k\u00fdm sa odhodlal poveda\u0165 mu cel\u00fa pravdu.<\/div>\n
„Mateo bol m\u00f4j majite\u013e. Patril som mu.“<\/div>\n
„Patril? Ako si mohol niekomu patri\u0165? Tom nespokojne nakr\u010dil obo\u010die. Nepozd\u00e1valo sa mu to.<\/div>\n
„Je to dlh\u00fd pr\u00edbeh, Tomi.“<\/div>\n
„Som pripraven\u00fd si ho vypo\u010du\u0165.<\/p>\n

<\/div>\n

*Flashback*<\/div>\n
<\/p>\n

„No tak, mami! D\u00e1m si pozor! S\u013eubujem!“ Pros\u00edkal mamu u\u017e hodn\u00fa hodinu. Do mesta pri\u0161la p\u00fa\u0165 a on net\u00fa\u017eil po ni\u010dom inom ak tam \u00eds\u0165.“<\/em><\/div>\n

\u017dena nakoniec vyd\u00fdchla. „Dobre, ale za dve hodiny bude\u0161 doma, Bill!“
Chlapec vyp\u00edskol a sko\u010dil jej okolo krku.<\/em><\/div>\n
„\u00c1no, mami! \u010eakujem, \u010fakujem, \u010fakujem!“ daroval jej asi mili\u00f3n mal\u00fdch pusiniek a na\u010falej sa sladu\u010dko usmieval. Ochotne si vzal od mamy penia\u017eky a behom min\u00faty vybehol z domu, aby si to n\u00e1hodou nerozmyslela.<\/p>\n

Be\u017eal najr\u00fdchlej\u0161ie ako vedel. Ned\u00e1val pozor pod nohy ani na cestu. Prudko sa strhol, ke\u010f sa ne\u010faleko od neho ozvalo tr\u00fabenie a on s v\u00fdkrikom dopadol na zem tesne pred zastavuj\u00face auto. Bol v \u0161oku. Nevedel, \u010do poveda\u0165, ani \u010do si myslie\u0165. Trvalo mu asi min\u00fatu, k\u00fdm sa odv\u00e1\u017eil vsta\u0165. A\u017e teraz znamenal nad\u00e1vky v nezn\u00e1mom jazyku, ktor\u00e9 padali na jeho hlavu. Placho zdvihol poh\u013ead a zad\u00edval sa do \u0161ed\u00fdch o\u010d\u00ed mu\u017ea pred n\u00edm. Otriasol sa pod t\u00fdm poh\u013eadom. Cukol, ke\u010f sa po \u0148om natiahla mu\u017eova ruka, ale utiec\u0165 u\u017e nedok\u00e1zal.<\/p>\n

<\/em><\/div>\n

***<\/em><\/div>\n
<\/p>\n

Bill sa na posteli cukal, plakal ale ni\u010d nepom\u00e1halo. \u0160epkal tich\u00e9 pros\u00edky, ale v\u00fdsledok nebol \u017eiadny. Mu\u017e jeho slov\u00e1 naplno ignoroval. Pomaly s\u0165ahoval svoje oble\u010denie a p\u00e1r sek\u00fand na to trhal to chlapcove s vysvetlen\u00edm, \u017ee ho u\u017e nebude potrebova\u0165. Roztiahol chlapcovi nohy. Dlho sa nezdr\u017eiaval s jeho pr\u00edpravou. Spoliehal sa na g\u00e9l a kond\u00f3m.<\/p>\n

<\/em><\/div>\n

*koniec flashbacku*<\/div>\n
\n

„Mal som 14.“ Za\u0161epkal ticho. „Ve\u013ea kr\u00e1t som sa pok\u00fasil utiec\u0165. Nespo\u010detne ve\u013ea kr\u00e1t, ale… v\u017edy to skon\u010dilo rovnako. Chytili ma a pri\u0161iel trest.“ Zaboril tv\u00e1r do plav\u010d\u00edkovho krku. „Po jeden\u00e1stom ne\u00faspechu som to vzdal. Nemal som silu \u010falej bojova\u0165.“ Mumlal. Tom zaboril dla\u0148 do hebk\u00fdch vl\u00e1skov a druhou rukou jemne zotieral slzy z jeho tv\u00e1re.<\/p><\/div>\n

„A \u010do tvoji rodi\u010dia? \u010co keby sme ich na\u0161li? S\u00fa e\u0161te st\u00e1le v Nemecku?“ Bill len ticho zavrtel hlavou. „Oni… zomreli. Zabil ich.“ Za\u0161epkal a prestal bojova\u0165 so vzlykmi. Plakal nahlas. Srdcerv\u00faco a z\u00fafalo.<\/div>\n
Tom mal chu\u0165 darova\u0165 si zop\u00e1r faciek. Pevne si k sebe pritisol Billove telo a nech\u00e1val ho plaka\u0165. Potreboval sa uvo\u013eni\u0165. Vypusti\u0165 v\u0161etky em\u00f3cie.<\/div>\n
„Vezmem \u0165a so sebou domov.“ Za\u0161epkal nakoniec. B\u00fdvam v jednej vile kus odtia\u013eto.“ Zamumlal. „Neopust\u00edm \u0165a. Uvid\u00ed\u0161.“ Mumlal ticho a ne\u017ene hladkal chlapcov chrb\u00e1t.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

„Tak, tvoja izba.“ Zamumlal tichu\u010dko a jemne sa usmial. Nechcel kazi\u0165 k\u00fazeln\u00fa atmosf\u00e9ru. \u010ciernovl\u00e1sok v\u0161ade naokolo tekal o\u010dkami a pevne tisol jeho dla\u0148. Vz\u0165ah medzi nimi bol v posledn\u00fdch d\u0148och naozaj kr\u00e1sny. Boli viac ako najlep\u0161\u00ed priatelia. Bill bol Tomova mal\u00e1 morsk\u00e1 panna a Tom… Tom bol pre Billa… nie\u010do ako z\u00e1zrak.<\/p><\/div>\n

„Be\u017e sa poobzera\u0165.“<\/div>\n
„Naozaj je len moja?“ znova na dred\u00e1\u010dika prekvapene zamrkal. Izba vypadala \u010darovne. Nie \u017ee by nebol u Matea na luxus zvyknut\u00fd, ale… t\u00e1to izba mala patri\u0165 len jemu. Mal sa v nej c\u00edti\u0165 kr\u00e1sne a bezpe\u010dne.. Nebol tu \u017eiadny R\u00f3bert ani Mateo. U\u017e \u017eiadne slzy a boles\u0165. Len on, jeho izba a… „Tomi.“ za\u0161epkal. Mlad\u00fd plav\u010d\u00edk sa do\u0161iroka usmial a nechal si vtisn\u00fa\u0165 na tv\u00e1r ve\u013ek\u00fd bozk.<\/div>\n
„Tak cho\u010f. Ja budem v t\u00fdch dver\u00e1ch tam ved\u013ea. To je zase moja izba. Ak by sa \u010doko\u013evek dialo, zakri\u010d.“<\/div>\n
„A \u010do tvoji rodi\u010dia? Nebud\u00fa sa hneva\u0165? No vie\u0161, \u017ee som tu.“<\/div>\n
„Nie, neboj. Oni moc neb\u00fdvaj\u00fa doma. A aj tak by im to bolo jedno.“ Pohladkal ho jemne po \u010diernych vlasoch a nechal ho sam\u00e9ho.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

Le\u017eali spolu na obrovskej posteli a jemne sa k sebe t\u00falili. Bill ochotne nech\u00e1val plav\u010d\u00edkove ruky, aby sa dot\u00fdkali jeho krehk\u00e9ho tela. V poslednej dobe jemne pribral a jeho telo nabralo spr\u00e1vne krivky. Skr\u00e1snel. Ticho vzdychol, ke\u010f sa k jeho bru\u0161ku pritisli pln\u00e9 pery.<\/p><\/div>\n

„Tomi.“ Zastenal krotko a na\u010falej sa pod vypracovan\u00fdm telom preh\u00fdbal. Dot\u00fdkal sa ho tak kr\u00e1sne s citom.<\/div>\n
„Si si ist\u00fd? Nechcem ti ubl\u00ed\u017ei\u0165.“ Za\u0161epkal zastrene a vr\u00e1til sa k nad\u00fdchan\u00fdm per\u00e1m.<\/div>\n
„Pokra\u010duj. Pros\u00edm.“ Za\u0161epkal bez rozm\u00fd\u0161\u013eania a pevnej\u0161ie ho k sebe pritisol. Bolo to to najdokonalej\u0161ie, \u010do spolu mohli pr\u00e1ve v tomto momente robi\u0165.<\/div>\n
Poslu\u0161ne roztiahol nohy, ke\u010f sa Tomova ruka dotkla jeho stehien. Jednu z nich obmotal okolo Tomovho boku. Bolo a\u017e prekvapiv\u00e9, ak\u00fd vz\u0165ah mal po tom v\u0161etkom k sexu. Aj napriek tomu, ako ve\u013emi pri sexe trpel, nezanevrel na\u0148. Nemohol. Nie pri Tomovi. Zavzdychal, ke\u010f kon\u010dek Tomovho prstu vk\u013azol do jeho tela.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

„Tak\u017ee ste ho kone\u010dne na\u0161li?!“ zavr\u010dal Mateo a nahnevane sledoval chlapa pred sebou. Mu\u017e hrdo prik\u00fdvol.<\/p><\/div>\n

„Nemuseli sme \u00eds\u0165 ani \u010faleko. St\u00e1le je tu. Ani nie kilometer od n\u00e1s.“ U\u0161krnul sa spokojne. „Vo vile Kaulitzov\u00fdch.“<\/div>\n
„V tom pr\u00edpade, p\u00f4jdeme pozdravi\u0165 Thomasa.“ U\u0161krnul sa a vytiahol zo stol\u00edka svoju milovan\u00fa zbra\u0148.<\/p>\n

autor: Sisa<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

\u010d\u00edst cel\u00e9 statistika autor: Sisa Ahoj \ud83d\ude42 Tak… bola som na dlhej a mega nudnej dovolenke pri mori a napadla ma poviedka. D\u00fafam, \u017ee sa v\u00e1m bude p\u00e1\u010di\u0165 \ud83d\ude42 Sisa Sedel na kamennom \u00fatese a o\u010dami sledoval svetl\u00e1 na ne\u010falekom ostrove, ktor\u00e9<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-4808","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4808","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4808"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4808\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4808"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4808"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4808"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}