{"id":547,"date":"2018-05-26T15:00:00","date_gmt":"2018-05-26T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=542"},"modified":"2018-05-26T15:00:00","modified_gmt":"2018-05-26T14:00:00","slug":"stretli-sme-sa-na-vianoce-51","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2018\/05\/26\/stretli-sme-sa-na-vianoce-51\/","title":{"rendered":"Stretli sme sa na Vianoce 51."},"content":{"rendered":"
autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n
\n

Predposledn\u00e1 \u010das\u0165 a predposledn\u00e9 venovanie. Dne\u0161n\u00fa \u010das\u0165 chcem venova\u0165 v\u00e1m, moje drah\u00e9 \u010ditate\u013eky. V\u0161etk\u00fdm, ale hlavne t\u00fdm, ktor\u00e9 ste komentovali, preto\u017ee len v\u010faka v\u00e1m som vedela, \u017ee to skuto\u010dne aj niekto \u010d\u00edta. Dnes to e\u0161te nie je ni\u010d moc, len tak\u00e1 preklenova\u010dka. Ale verte, e\u0161te sa m\u00e1te na \u010do te\u0161i\u0165, :-p<\/em><\/div>\n

<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
Bill str\u00e1vil najbli\u017e\u0161\u00edch p\u00e1r dn\u00ed v nekone\u010dn\u00fdch muk\u00e1ch. Mal sa venova\u0165 \u0161t\u00fadiu a n\u00e1kupom viano\u010dn\u00fdch dar\u010dekov, ale miesto toho si st\u00e1le dookola \u010d\u00edtal \u010dl\u00e1nky od doktorky a preh\u013ead\u00e1val internet, aby na\u0161iel \u010fal\u0161ie. Sk\u00fa\u0161al to vo v\u0161etk\u00fdch mo\u017en\u00fdch jazykoch – v\u010faka google translate – no n\u00e1js\u0165 nejak\u00e9 inform\u00e1cie bolo takmer nemo\u017en\u00e9. V\u0161ade to bolo tabu. Napriek tomu sa mu podarilo n\u00e1js\u0165 zop\u00e1r \u010dl\u00e1nkov, v ktor\u00fdch sa \u013eudia zverovali so svojimi sk\u00fasenos\u0165ami. Prevent\u00edvne v\u0161ak ne\u010d\u00edtal reakcie ostatn\u00fdch \u013eud\u00ed, lebo si bol vedom\u00fd toho, \u017ee nebud\u00fa ve\u013emi pozit\u00edvne. Mal s t\u00fdm u\u017e svoje sk\u00fasenosti. Bolo len m\u00e1lo \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa podobn\u00fdch p\u00e1rov zastali. \u013dudia ako Sami. Ale na druhej strane, doktorka mu hovorila, \u017ee \u010dasto sa \u013eudia niekoho nezastan\u00fa zo strachu pred nen\u00e1vis\u0165ou, ktor\u00e1 by bola n\u00e1sledne nasmerovan\u00e1 aj na nich. Vedel, \u017ee nen\u00e1vis\u0165 bola zl\u00e1 a keby \u010d\u00edtal tie koment\u00e1re, asi by sa zbl\u00e1znil. Rozhodne by nezva\u017eoval vr\u00e1ti\u0165 sa k Tomovi ako jeho milenec. Ale ak veril, \u017ee by ich ich najbli\u017e\u0161\u00ed dok\u00e1zali prija\u0165… Skuto\u010dne by to bolo tak\u00e9 \u013eahk\u00e9?<\/div>\n
\n

„Pr\u00edde\u0161 k n\u00e1m na Vianoce?“ Katrin vyva\u013ekala cesto a chystala sa z neho povykrajova\u0165 lineck\u00e9 kol\u00e1\u010diky. Do Vianoc ost\u00e1val necel\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148. Cel\u00fd jej dom bol viano\u010dne vyzdoben\u00fd a vysvieten\u00fd, v rohu ve\u013ekej ob\u00fdva\u010dky sa skvel n\u00e1dhern\u00fd \u017eiv\u00fd viano\u010dn\u00fd strom\u010dek v kvetin\u00e1\u010di a z prehr\u00e1va\u010da sa oz\u00fdvali koledy. Tom mal pocit, akoby pre\u017e\u00edval d\u00e9j\u00e0-vu. Nejako takto to u Katrin vyzeralo na v\u0161etky Vianoce, a teda aj na tie posledn\u00e9. Na tie, kedy sa zozn\u00e1mil so svojou l\u00e1skou, so svoj\u00edm bratom Billom.<\/p><\/div>\n

„Ja neviem. Nec\u00edtim sa na to.“<\/div>\n
„Nem\u00f4\u017ee\u0161 osta\u0165 s\u00e1m doma. To bude e\u0161te hor\u0161ie.“<\/div>\n
„Ja viem, ale nechcem v\u00e1m v\u0161etk\u00fdm pokazi\u0165 n\u00e1ladu.“<\/div>\n
„Ak tu s nami nebude\u0161, tak n\u00e1m ju aj tak pokaz\u00ed\u0161. Budeme na teba myslie\u0165 a tr\u00e1pi\u0165 sa, \u010do je s tebou. Ak tu bude\u0161 s nami, budeme ma\u0165 \u0161ancu \u0165a trochu rozpt\u00fdli\u0165. Okej? Poprem\u00fd\u0161\u013eaj o tom. Dar\u010deky nosi\u0165 nemus\u00ed\u0161.“<\/div>\n
„Nie? No fajn, tak ich p\u00f4jdem vr\u00e1ti\u0165 do obchodu…“ chytil sa toho hne\u010f Tom, za \u010do si od Katrin vysl\u00fa\u017eil pohlavok.<\/div>\n
„O tom ani neuva\u017euj. Som zvedav\u00e1, \u010do si vymyslel.“<\/div>\n
„Len aby si nebola sklaman\u00e1.“<\/div>\n
„Tak \u010do. Pr\u00edde\u0161?“<\/div>\n
„Ja… porozm\u00fd\u0161\u013eam o tom. S\u013eubujem.“<\/div>\n
„Dobre. A ja ti zabal\u00edm zop\u00e1r kol\u00e1\u010dikov, aby som \u0165a nal\u00e1kala. Aby ti pripom\u00ednali, \u017ee ti nikde nenavaria lep\u0161ie ako doma.“<\/div>\n
„Ale to je vydieranie!“ rozhor\u010dil sa naoko Tom, no aj napriek svojej depres\u00edvnej n\u00e1lade sa zasmial a pote\u0161il. Miloval Katrinine kol\u00e1\u010diky. A vlastne v\u0161etko jej jedlo.<\/div>\n
„No a? V l\u00e1ske a vo vojne je dovolen\u00e9 v\u0161etko.“<\/div>\n
\n
„Pr\u00edde\u0161 sem aspo\u0148 na Vianoce?“ sp\u00fdtal sa Gordon svojho nevlastn\u00e9ho syna p\u00e1r dn\u00ed pred Vianocami. E\u0161te st\u00e1le b\u00fdvala cel\u00e1 rodina v Loitsche u Simonin\u00fdch rodi\u010dov, preto\u017ee sa o nich trebalo postara\u0165. Padli aj n\u00e1vrhy o tom, \u017ee by mohli \u00eds\u0165 do domova d\u00f4chodcov, ale on o tom nechcel ani po\u010du\u0165. Ne\u0161lo tak ani o to, \u017ee by sa o nich tak moc chcel stara\u0165. Sk\u00f4r potreboval ma\u0165 nie\u010do, \u010do by Simone dr\u017ealo pri zemi. Po tom v\u0161etkom, \u010do sa stalo, bol ich vz\u0165ah st\u00e1le na bode mrazu a on si nevedel predstavi\u0165, \u017ee by sa mali vr\u00e1ti\u0165 do mesta a predstiera\u0165, \u017ee sa ni\u010d nestalo. On s\u00e1m v\u0161ak \u010dasto presp\u00e1val v ich byte a bol za to r\u00e1d. So Simone sa o tom v\u0161etkom ve\u013ea rozpr\u00e1vali a zo za\u010diatku sa zdalo, \u017ee ona vo svojom spr\u00e1van\u00ed probl\u00e9m nevid\u00ed. Nevedel pochopi\u0165, \u017ee to mohla by\u0165 len ochrann\u00e1 reakcia. Jej rodi\u010dia ho presvied\u010dali, aby to nechal tak, \u017ee ju len rozru\u0161uje a \u017ee to m\u00f4\u017ee dopadn\u00fa\u0165 v\u0161elijako, no to on odmietal. A Bill odmietal svoju matku a ona odmietala Toma. Nakoniec jej dal na v\u00fdber – bu\u010f spolu p\u00f4jdu k psychol\u00f3govi, alebo ju opust\u00ed. Najsk\u00f4r sa zdalo, \u017ee to nebude ma\u0165 \u017eiaden vplyv, \u017ee sa \u00faplne uzavrela a v\u0161etko odmieta, no potom akoby sa stal z\u00e1zrak. Po tom, \u010do str\u00e1vil v meste cel\u00fd mesiac a do Loitsche pri\u0161iel len p\u00e1r kr\u00e1t cez v\u00edkend za svojimi de\u0165mi, Simone povolila. Bolo to pr\u00e1ve po tom, \u010do sa Bill op\u00e4\u0165 ocitol v nemocnici s podozren\u00edm na pokus o samovra\u017edu a zdalo sa, \u017ee mo\u017eno pr\u00e1ve to ju presved\u010dilo.<\/div>\n
\n

Zo za\u010diatku v\u0161etku vinu odmietala a zva\u013eovala to na svoju chorobu. Gordon s t\u00fdm s\u00fahlasil – to, \u010do sa stalo pred rokmi skuto\u010dne s\u00faviselo s jej chorobou. Ale to, \u010do sa stalo teraz… To, \u017ee Billovi cel\u00e9 roky klamala o jeho dvoj\u010dati, \u017ee sa s n\u00edm nechcela stret\u00e1va\u0165 a brala Toma ako pr\u00ed\u0165a\u017e, \u017ee sa cel\u00fd ten \u010das hrala na obe\u0165 miesto toho, aby sa to cel\u00e9 pok\u00fasila vyrie\u0161i\u0165… To u\u017e s jej chorobou nes\u00faviselo.<\/p><\/div>\n

Trvalo cel\u00e9 mesiace, k\u00fdm sa kone\u010dne zlomila a priznala svoj podiel viny. No a\u017e ke\u010f priznala, \u017ee jej jej straten\u00fd syn ch\u00fdba, kone\u010dne sa mu u\u013eavilo. Simone po tomto priznan\u00ed nebolo lep\u0161ie, ba sk\u00f4r naopak, no on mal pocit, \u017ee a\u017e vtedy sa kone\u010dne za\u010dalo d\u00e1va\u0165 v\u0161etko do poriadku. A\u017e vtedy za\u010dal skuto\u010dne veri\u0165, \u017ee by sa ich rodina mo\u017eno dala zachr\u00e1ni\u0165.<\/div>\n
\n

A teraz pri\u0161li Vianoce, no v ich malom dom\u010deku na konci dediny bola dos\u0165 pochm\u00farna atmosf\u00e9ra. Star\u00fd umel\u00fd viano\u010dn\u00fd strom\u010dek bol ozdoben\u00fd e\u0161te star\u0161\u00edmi ozdobami a jedin\u00e9, \u010do sa ho sna\u017eilo ako-tak osvie\u017ei\u0165 bola hromada leskl\u00fdch re\u0165az\u00ed. Dvoj\u010dat\u00e1 boli e\u0161te pr\u00edli\u0161 mal\u00e9, aby si uvedomovali, \u010do sa skuto\u010dne deje, a stark\u00ed u\u017e Vianoce d\u00e1vno nepre\u017e\u00edvali tak ako za mlada. Pre nich to u\u017e d\u00e1vno neboli tie kr\u00e1sne sviatky pokoja ako pred rokmi. A Simone ch\u00fdbal Bill. E\u0161te nikdy nesl\u00e1vila Vianoce bez neho, v\u017edy boli spolu. A teraz – vlastne pr\u00e1ve predch\u00e1dzaj\u00faci ve\u010der – po prv\u00fd kr\u00e1t spom\u00ednala aj na ve\u013emi d\u00e1vne spolo\u010dn\u00e9 Vianoce. Na tie, ke\u010f boli e\u0161te v\u0161etci spolu. Gordonovi nevadilo po\u010d\u00fava\u0165 o J\u00f6rgovi. Simone o \u0148om hovorila dos\u0165 m\u00e1lo a aj keby nie, uvedomoval si, \u017ee bol s\u00fa\u010das\u0165ou \u017eivota jeho rodiny teraz a aj pred rokmi. A okrem toho si ho za tie mesiace starostlivosti o Toma a Billa dos\u0165 ob\u013e\u00fabil, ba dokonca by ho nazval aj priate\u013eom. Ale po\u010d\u00fava\u0165, ako s l\u00e1skou spom\u00edna na Billa a hlavne mal\u00e9ho Toma, to bolo doj\u00edmav\u00e9 aj pre\u0148ho. Tom bol ako jeho \u010fal\u0161\u00ed syn a po\u010du\u0165 od jeho matky, ak\u00fd bol \u00fa\u017easn\u00fd ako die\u0165a, bolo n\u00e1dhern\u00e9. Chcel by, aby tu mohol by\u0165 s nimi, a hlavne, aby tu boli spolu aj s Billom tak, ako ich v\u00eddaval t\u00fdch p\u00e1r mesiacov, ke\u010f boli spolu. Bolo to pre\u0148ho zvl\u00e1\u0161tne, preto\u017ee aj ke\u010f vtedy tvorili p\u00e1r, on si ich inak nevedel predstavi\u0165 ani ako bratov.<\/p><\/div>\n

\n

„Prep\u00e1\u010d, ale nie. Nechcem ju vidie\u0165,“ nar\u00e1\u017eal na svoju matku a Gordon si povzdychol.<\/p><\/div>\n

„Ona sa sna\u017e\u00ed, Billi. Chod\u00ed k psychol\u00f3govi a kone\u010dne za\u010dala prizn\u00e1va\u0165 svoje chybn\u00e9 rozhodnutia. Dokonca mi rozpr\u00e1vala o Tomovi a o va\u0161om detstve.“<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d, Gordon. Ch\u00e1pem, \u017ee je to pre teba \u0165a\u017ek\u00e9, ale ja sa nem\u00f4\u017eem tv\u00e1ri\u0165, \u017ee sa ni\u010d nestalo.“<\/div>\n
„To od teba nikto nechce. Ja len…“<\/div>\n
„Ja s\u00e1m e\u0161te neviem… Neviem, \u010do m\u00e1m robi\u0165. Mo\u017eno ke\u010f si vyrie\u0161im svoj vz\u0165ah s Tomom, budem rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 aj nad \u0148ou. Ale teraz to nemienim rie\u0161i\u0165. A rozhodne sa s \u0148ou nechcem stretn\u00fa\u0165 na Vianoce. Nie v de\u0148, kedy som sa s n\u00edm zozn\u00e1mil.“<\/div>\n
„Jasn\u00e9, ch\u00e1pem. Ale d\u00fafam, \u017ee nebude\u0161 s\u00e1m.“<\/div>\n
„Nie, to iste nie. V najhor\u0161om sa usad\u00edm s Georgom a Gustavom.“ Bill u\u017e nedodal, \u017ee obaja id\u00fa na viano\u010dn\u00fa ve\u010deru ku Georgovi, zatia\u013e \u010do Gustavovi rodi\u010dia ani nebud\u00fa doma. Samozrejme pozvali aj jeho, ale on sa e\u0161te nerozhodol. Najrad\u0161ej by v\u0161ak ostal s\u00e1m. S Tomom.<\/div>\n
„Dobre, Billi. M\u00e1m v t\u00fd\u017edni e\u0161te p\u00e1r koncertov, pl\u00e1nujem spa\u0165 v byte. Budem r\u00e1d, ak za mnou pr\u00edde\u0161.“<\/div>\n
„Chce\u0161 ma skontrolova\u0165?“ chcel vedie\u0165 Bill, ale neznel pri tom na\u0161tvane. Ch\u00e1pal to – po tom v\u0161etkom.<\/div>\n
„Tak trochu. Chcem sa uisti\u0165, \u017ee poriadne je\u0161, ak u\u017e ni\u010d in\u00e9. Nechcem \u0165a zas nav\u0161tevova\u0165 v nemocnici alebo nebodaj na cintor\u00edne.“<\/div>\n
„Neboj sa, Gordy. Jem pravidelne. Ale pr\u00eddem. D\u00e1m ti aspo\u0148 dar\u010deky pre dvoj\u010dat\u00e1.“<\/div>\n
„Fajn, vid\u00edme sa. Dobr\u00fa noc a d\u00e1vaj na seba pozor.“<\/div>\n
„Dobr\u00fa noc.“<\/div>\n
\n

Dni utekali ako voda a Bill mal pocit, \u017ee ni\u010d nest\u00edha. Hlavne nest\u00edhal rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 nad Tomom. To by vlastne malo by\u0165 dobre, ale on nemal ten pocit. Tom mu ch\u00fdbal. Ch\u00fdbalo mu dokonca aj myslenie na\u0148ho. Chcel ho ma\u0165 pri sebe. Chcel by\u0165 s n\u00edm a tr\u00e1vi\u0165 s n\u00edm \u010das, ale st\u00e1le ho zmietali pochybnosti o tom, ak\u00fdm sp\u00f4sobom by s n\u00edm mal by\u0165.<\/p><\/div>\n

A potom pri\u0161iel \u0160tedr\u00fd de\u0148. G\u00e9\u010dka sa hne\u010f po ra\u0148ajk\u00e1ch zbalili a odi\u0161li ku Georgovej rodine. Volali aj Billa, no on odmietol. Musel prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 a pr\u00e1zdny dom bol na to t\u00fdm najlep\u0161\u00edm miestom.<\/div>\n
\n

Bill sa usadil v ob\u00fdva\u010dke a poh\u013ead uprel na obrovsk\u00fd \u017eiv\u00fd viano\u010dn\u00fd strom postaven\u00fd ved\u013ea franc\u00fazskeho okna ved\u00faceho do z\u00e1hrady. Vyzeral \u00fa\u017easn\u00e9 a on si bol ist\u00fd, \u017ee ho zdobil nejak\u00fd dizajn\u00e9r. Boli Vianoce. O p\u00e1r min\u00fat to bude presne rok od chv\u00edle, \u010do sa zozn\u00e1mil s Tomom.<\/p><\/div>\n

Bill vstal a vybral sa do izby, v ktorej tr\u00e1vil noci s Tomom. Odkedy sa rozi\u0161li, e\u0161te tam nebol.<\/div>\n
Zastavil pred dverami a chv\u00ed\u013eu tam len tak st\u00e1l a naberal odvahu vojs\u0165. A pr\u00e1ve ke\u010f otvoril dvere a zastal na prahu, p\u00edpla mu spr\u00e1va od Toma.<\/div>\n
„St\u00e1le \u0165a milujem. Chcel by som, aby si tu bol so mnou. Ch\u00fdba\u0161 mi. Presne pred rokom sme sa zozn\u00e1mili, pam\u00e4t\u00e1\u0161? Bol si tak\u00fd kr\u00e1sny…“ A Bill sa rozhodol.<\/p>\n

autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Jasalia Predposledn\u00e1 \u010das\u0165 a predposledn\u00e9 venovanie. Dne\u0161n\u00fa \u010das\u0165 chcem venova\u0165 v\u00e1m, moje drah\u00e9 \u010ditate\u013eky. V\u0161etk\u00fdm, ale hlavne t\u00fdm, ktor\u00e9 ste komentovali, preto\u017ee len v\u010faka v\u00e1m som vedela, \u017ee to skuto\u010dne aj niekto \u010d\u00edta. Dnes to e\u0161te nie je ni\u010d moc, len<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[638],"tags":[],"class_list":["post-547","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-stretli-sme-sa-na-vianoce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/547","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=547"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/547\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=547"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=547"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=547"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}