{"id":5487,"date":"2012-12-24T17:00:00","date_gmt":"2012-12-24T16:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=5471"},"modified":"2012-12-24T17:00:00","modified_gmt":"2012-12-24T16:00:00","slug":"volal-sa-bill-a-miloval-vianoce","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2012\/12\/24\/volal-sa-bill-a-miloval-vianoce\/","title":{"rendered":"Volal sa Bill a miloval Vianoce"},"content":{"rendered":"
autor: Sisa<\/strong><\/div>\n

<\/strong><\/div>\n
<\/strong><\/div>\n
<\/strong><\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/strong><\/div>\n
<\/strong><\/div>\n

<\/strong><\/div>\n
Usmejem sa na n\u00e1dhern\u00e9ho blondiaka v mojej posteli. Je kr\u00e1sny. Andrej Pejic. M\u00f3dna ikona cel\u00e9ho sveta. Sen ka\u017ed\u00e9ho gaya a bisexu\u00e1la, a teraz\u2026 teraz tu le\u017e\u00ed v mojej posteli a \u010dak\u00e1, kedy zo seba skopem tie zasran\u00e9 rifle a o\u0161uk\u00e1m ho tu. Tvrdo a \u017eivo\u010d\u00ed\u0161ne. Ja. Tom Kaulitz. Ja… Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed drogov\u00fd dealer Nemecka. Jeho drogov\u00fd dealer! Dnes… na \u0160tedr\u00fd ve\u010der. Tak povedzte. Pozn\u00e1te niekoho kraj\u0161ieho?<\/em><\/div>\n
Ja \u00e1no. Poznal som niekoho kraj\u0161ieho! Krehkej\u0161ieho, nevinnej\u0161ieho, zranite\u013enej\u0161ieho… Anjela bez kr\u00eddiel.<\/em><\/div>\n
„Poviem ti pr\u00edbeh o jednom chlapcovi, Andrej… Volal sa Bill a miloval Vianoce.“<\/p>\n

<\/em><\/div>\n

***<\/em><\/div>\n
\n

\u010ciernovl\u00e1sok sa so smiechom zavesil okolo blondiakovho krku.<\/p><\/div>\n

„Tomi, oni ma vzali! Vzali ma!“ zasmial sa a spokojne sa tisol k bratovi. Dred\u00e1\u010d sa n\u00fatene pousmial a pritisol si jeho krehk\u00e9 telo k sebe. Bol \u0161\u0165astn\u00fd za Billa, ale nep\u00e1\u010dilo sa mu to. Bol na kari\u00e9ru modela ve\u013emi krehk\u00fd.<\/div>\n
„Som r\u00e1d, \u017ee si \u0161\u0165astn\u00fd.“ Za\u0161epkal a pohladkal ho po bledu\u010dkej tv\u00e1ri. „Povedz, \u010do ti povedali?“<\/div>\n
„Vraj som najkraj\u0161\u00ed, koho tu mali!“ \u0161iroko sa usmieval a ve\u013ek\u00e9 \u010dokol\u00e1dov\u00e9 o\u010di mu \u017eiarili.<\/div>\n
„To si, mali\u010dk\u00fd.“ Usmial sa dreda\u010d na opl\u00e1tku a prudko ho vzal na ruky. Chlapec vykr\u00edkol a rozosmial sa.<\/p>\n

„Tomi! Som \u0165a\u017ek\u00fd!“ chichotal sa do bratovho krku.<\/div>\n

„To sotva.“ Uchechtol sa a pomaly s chlapcom vy\u0161iel z budovy, kde prebiehal konkurz. Cestou k autu bol zaduman\u00fd a Billove slov\u00e1 \u0161li jedn\u00fdm uchom dnu, druh\u00fdm von. Myslel na jeho bud\u00facnos\u0165. Na to, \u010do nasleduje. Znamen\u00e1 to, \u017ee Bill od\u00edde? \u017de ho strat\u00ed? \u017de sa jeho bra\u010dek ods\u0165ahuje?<\/em> Opatrne ho posadil do auta a s\u00e1m nast\u00fapil. Na\u0161tartoval. Opust\u00ed ho? Zvl\u00e1dne to s\u00e1m? Zvl\u00e1dne ve\u013ek\u00fd svet bez jeho pomoci?<\/p>\n

<\/em><\/div>\n

\n

<\/em> „No tak, Tom! Po\u010d\u00fava\u0161 ma v\u00f4bec?!“ Bill nespokojne kr\u010dil obo\u010die. „Deje sa nie\u010do? V\u00f4bec ma nevn\u00edma\u0161.“
„Nie.“ Odpovedal dred\u00e1\u010d a zastavil v odstavnom pruhu. Oto\u010dil sa na chlapca a vzal ho za bradu. „S\u013e\u00fab mi, \u017ee ma neopust\u00ed\u0161! S\u013e\u00fab mi to!“ \u00fapenlivo za\u0161epkal.<\/div>\n
Na tv\u00e1ri mlad\u0161ieho dvoj\u010da\u0165a sa objavil kr\u00e1sny \u00fasmev. „Nikdy \u0165a neopust\u00edm. Si v\u0161etko, \u010do m\u00e1m…“ nepovedal viac, len sa vpil do bratov\u00fdch pier. Nepotrebovali slov\u00e1. Oni nie.
Dne\u0161n\u00fd \u0161tedr\u00fd ve\u010der, bude dokonal\u00fd.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

Sedel na tvrdej bielej stoli\u010dke. Lakte polo\u017een\u00e9 na rozkro\u010den\u00fdch kolen\u00e1ch a hlava sklonen\u00e1. Plakal. Ticho plakal. Po tv\u00e1ri mu stekali obrovsk\u00e9 slzy.<\/p><\/div>\n

Otvorili sa dvere a von vy\u0161iel lek\u00e1r. Okam\u017eite vstal.<\/div>\n
„Ako mu je?!“<\/div>\n
„P\u00e1n Kaulitz…“ lek\u00e1r sa zhlboka nad\u00fdchol.<\/div>\n
„Ako mu je?!“ Tom zopakoval ot\u00e1zku. Cel\u00fd sa triasol a zle sa mu d\u00fdchalo. Srdce mu bolestne zvieralo a v hlave mu tre\u0161tilo. „Ako mu, kurva, je?!“ kr\u00edkol.<\/div>\n
„Bude v poriadku.“<\/p>\n

Tom viac ni\u010d nepotreboval. Vletel do nemocni\u010dnej izby a sadol si k posteli. Stisol bratovu ruku. Bol tak bled\u00fd. Vypadal ve\u013emi choro. Ke\u010f videl, ako na mole skolaboval… jeho srdce na p\u00e1r sek\u00fand prestalo bi\u0165.<\/div>\n

„\u010co mi to rob\u00ed\u0161, Billi?“ \u0161epol a jemne pohladkal jeho snehovo bielu tv\u00e1r. Vysilen\u00fd chlapec opatrne otvoril \u010dokol\u00e1dove o\u010dk\u00e1 a uprel ich na brata. Stisol jeho dla\u0148.<\/div>\n
„Budem v poriadku, Tomi.“ \u0160epol a jeho popraskan\u00e9 pery pokryl drobn\u00fd \u00fasmev.<\/div>\n
„M\u00e1m strach. Tak ve\u013ek\u00fd.“ Za\u0161epkal dred\u00e1\u010d a po jeho tv\u00e1ri stiekla ve\u013ek\u00e1 slza. Polo\u017eil hlavu na bratove stehn\u00e1 a ticho popo\u0165ahoval. Mlad\u0161\u00ed chlapec sa jemne usmial a prehrab\u00e1val sa v bratov\u00fdch dredoch.<\/div>\n
„V\u0161etko je v poriadku. Som tu, pri tebe. V\u017edy budem s tebou.“ Privrel o\u010di. C\u00edtil sa vy\u010derpan\u00fd.<\/div>\n
„Dnes je \u0161tedr\u00fd ve\u010der, Bill.“ Pousmial sa.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

„Je to v poriadku. V\u0161etko je v poriadku. L\u00e1ska. Pros\u00edm \u0165a, nepla\u010d. Je to len hl\u00fapa m\u00f3dna prehliadka,“ pok\u00fa\u0161al sa Tom brata upokoji\u0165. Posledn\u00e1 veta v\u0161ak nebola najlep\u0161ia vo\u013eba.<\/p><\/div>\n

„Hl\u00fapa m\u00f3dna prehliadka?! Pre m\u0148a nie je hl\u00fapa! Milujem t\u00fa pr\u00e1cu! Milujem m\u00f3la! Milujem m\u00f3du!“ kri\u010dal.<\/div>\n
„\u00c1no! To v\u0161etko miluje\u0161! Miluje\u0161 to v\u0161etko na \u00fakor m\u0148a! Vie\u0161 \u010do? Ak je tvoja pr\u00e1ca tak\u00e1 dokonal\u00e1, tak si \u017ei len s \u0148ou!“ Skr\u00edkol dred\u00e1\u010d nahnevane a kopol do postele.<\/div>\n
Bill tichu\u010dko zavzlykal a pritisol si k sebe ve\u013ek\u00e9ho ply\u0161ov\u00e9ho medve\u010fa. Pohojd\u00e1val sa zo strany na stranu. Tom smutne vyd\u00fdchol a pevne chlapca objal.<\/p>\n

„On je hlup\u00e1k. Je to len peroxidov\u00fd debilko. Nie je tak kr\u00e1sny ako ty! Ani tak krehk\u00fd a roztomil\u00fd!“ Mumlal uplakan\u00e9mu \u010diernovl\u00e1skovi do u\u0161ka a jemne si ho tisol k telu.<\/div>\n

„Nie je?“ f\u0148ukol chlapec uplakane. Andrej Pejic. Tak sa volal. To on ho mal nahradi\u0165 na svetov\u00fdch m\u00f3lach. On mal by\u0165 nov\u00e1 m\u00f3dna ikona.<\/div>\n
„Nie. Nikto nie je kraj\u0161\u00ed a talentovanej\u0161\u00ed ako ty. A vie\u0161, \u010do e\u0161te nikto nem\u00e1?“ Tom mu pomaly zotieral tv\u00e1re slzi\u010dky.<\/div>\n
„\u010co?“<\/div>\n
„Moje srdce.“ Na modelovej tv\u00e1ri sa objavil jemn\u00fd \u00fasmev. Pevne brata objal a pritisol sa k jeho svalnat\u00e9mu telu.<\/div>\n
„Sprav\u00edme si kr\u00e1sny \u0160tedr\u00fd ve\u010der?“ usmial sa Bill krotko.<\/div>\n
„Ten najkraj\u0161\u00ed \u0160tedr\u00fd ve\u010der.“ Odpovedal spokojne star\u0161\u00ed chlapec a vzal brata na ruky. Zamra\u010dil sa nad jeho v\u00e1hou. Tak ve\u013emi schudol. Preniesol ho do ob\u00fdva\u010dky a polo\u017eil na hu\u0148at\u00fa ko\u017eu\u0161inu pod n\u00e1dhern\u00fd viano\u010dn\u00fd strom\u010dek. Jemne ho hladkal po bokoch a tv\u00e1ri.<\/p>\n

„Le\u017e\u00ed tu podo mnou najkraj\u0161\u00ed mu\u017e sveta a najv\u00e4\u010d\u0161ia l\u00e1ska m\u00f4jho \u017eivota.“ \u0160epkal mu do \u00fast a pomaly vyh\u0155\u0148al jeho vlastn\u00e9 dlh\u00e9 tri\u010dko, ktor\u00e9 ukr\u00fdvalo to krehk\u00e9 tel\u00ed\u010dko. Nemal ho tak dlho. Cel\u00fd rok celib\u00e1tu ale st\u00e1l za t\u00fato chv\u00ed\u013eu.<\/div>\n

Pretiahol mu tri\u010dko cez hlavu a potla\u010dil chu\u0165 vynada\u0165 mu za to, \u010do videl. Bol len… kos\u0165 a ko\u017ea.<\/div>\n
„Zasa si schudol.“ Za\u0161epkal.<\/div>\n
„Len p\u00e1r k\u00edl.“ Odpovedal a jeho ruka vk\u013azla pod bratove boxerky.<\/div>\n
„Miluje\u0161 ma?“<\/div>\n
„Milujem.“<\/div>\n
Viac slov nebolo treba.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

Tom sedel na svojej posteli a v ruke zvieral mobil. Ako mohol? Vyspal sa s n\u00edm! Na celom svete p\u00e1ve s n\u00edm. S t\u00fdm blon\u010fav\u00fdm bastardom, a pre\u010do? Len z trucu, \u017ee Bill m\u00e1 dnes m\u00f3dnu prehliadku? Na \u0160tedr\u00fd ve\u010der? V ich de\u0148. Zad\u00edval sa na nah\u00e9ho blondiaka le\u017eiaceho na Billovej \u010dasti postele. Zostalo d\u00fafa\u0165 v jedin\u00e9. \u017de v\u0161etok ten alkohol, ktor\u00fd vypil, posta\u010d\u00ed na to aby si ni\u010d nepam\u00e4tal.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

Mlad\u00fd mu\u017e k\u013ea\u010dal v snehu na studenej zemi. Jeho tv\u00e1r bola pokryt\u00e1 slzami a jeho ruky pevne zvierali bielu ru\u017eu.<\/p><\/div>\n

„Ahoj bra\u010dek.“ Pousmial sa. „Pri\u0161iel som ti za\u017eela\u0165 kr\u00e1sne Vianoce.“ F\u0148ukol a utrel si o\u010di. „S\u00fa to u\u017e dva roky.“ Zotrel si slzu a ru\u017eu opatrne polo\u017eil na n\u00e1hrobok. „Ve\u013emi mi ch\u00fdba\u0161, vie\u0161? K\u00fapil som si \u0161te\u0148a.“ Uchechtol sa, ale n\u00e1sledne zavzlykal. „Bol to n\u00e1\u0161 sen, pam\u00e4t\u00e1\u0161? Len ty, ja a na\u0161e \u0161te\u0148a.“ Na chv\u00ed\u013eku sa odml\u010dal. „Na \u010do sa to kurva hr\u00e1m?!“ zlo\u017eil hlavu do dlan\u00ed a naplno sa rozvzlykal.<\/p>\n

Cel\u00fd \u010das sa sna\u017eil pred Billom utaji\u0165, \u010d\u00edm sa \u017eiv\u00ed. Nikdy si nemyslel, \u017ee…<\/div>\n

Oni boli na vine. On a ten… ten zasran\u00fd peroxidov\u00fd bastard! To on Billa nahradil! Kv\u00f4li nemu ho vyhodili. To kv\u00f4li nemu sa tr\u00e1pil. To on ho dostal do drog. Kv\u00f4li nemu Bill zomrel! Na \u0160tedr\u00fd de\u0148… pred\u00e1vkoval sa na \u0160tedr\u00fd de\u0148. S\u00e1m, opusten\u00fd, hne\u010f po tom, \u010do Toma odmietol s t\u00fdm, \u017ee potrebuje by\u0165 s\u00e1m. Boli toho pln\u00e9 noviny. Spravili z neho oby\u010dajn\u00e9ho fe\u0165\u00e1ka. Trosku! Lacn\u00fa kurvu! Spravili z neho presne to, \u010do bol Andrej! Presne to, \u010do Bill nikdy nebol.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
<\/p>\n

„Vie\u0161, Andrej. Presne tak\u00fdto bol Bill.“ Vzal zo stola nachystan\u00fa strieka\u010dku a oto\u010dil sa na chlapca.<\/em><\/div>\n

„Oh Bill.“ Model nakr\u010dil drobn\u00fd nos. „Bill bol… z\u00fafalec. V\u00f4bec nech\u00e1pem, ako sa dostal tak \u010faleko. Musel liez\u0165 z postele do postele.“ Uchechtol sa a prezeral si svoju manik\u00faru.<\/em><\/div>\n
Thomas sa zhlboka nad\u00fdchol a stisol vie\u010dka. Posledn\u00e1 kvapka.<\/em><\/div>\n
Na blondiakovej tv\u00e1ri prist\u00e1la prv\u00e1 facka a po nej desiatky \u010fal\u0161\u00edch. Odtiahol sa a\u017e po chv\u00edli a sprudka d\u00fdchal.<\/em><\/div>\n
„Zabil si mi brata!“ zasy\u010dal a pevne zovrel chlapcove \u00fatle z\u00e1p\u00e4stie. „Ja ti uk\u00e1\u017eem, \u010do je to boles\u0165! Uk\u00e1\u017eem ti, \u010do je to trpie\u0165! Uk\u00e1\u017eem ti, ako trpel on!“ bojovne sy\u010dal. Chcel ubli\u017eova\u0165. Chcel mu ubl\u00ed\u017ei\u0165! Tak ve\u013emi chcel! Vytla\u010dil obsah strieka\u010dky do jeho \u017e\u00edl a natiahol sa po no\u017ei.<\/p>\n

<\/em> Z\u00e1va\u017en\u00e1 spr\u00e1va obehla cel\u00fd svet. Nad r\u00e1nom 25. decembra na\u0161li m\u0155tve zohaven\u00e9 telo zn\u00e1mej m\u00f3dnej ikony Andreja Pejica. Jeho tv\u00e1r bola v\u00fdrazne zohaven\u00e1 a na jeho hrudi st\u00e1l n\u00e1pis:<\/p>\n

<\/div>\n

Volal sa Bill a miloval Vianoce…<\/a><\/em><\/div>\n
<\/p>\n

<\/em> autor: Sisa<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Sisa Usmejem sa na n\u00e1dhern\u00e9ho blondiaka v mojej posteli. Je kr\u00e1sny. Andrej Pejic. M\u00f3dna ikona cel\u00e9ho sveta. Sen ka\u017ed\u00e9ho gaya a bisexu\u00e1la, a teraz\u2026 teraz tu le\u017e\u00ed v mojej posteli a \u010dak\u00e1, kedy zo seba skopem tie zasran\u00e9 rifle a o\u0161uk\u00e1m<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-5487","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5487","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5487"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5487\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5487"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5487"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5487"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}