{"id":5823,"date":"2012-09-27T14:00:00","date_gmt":"2012-09-27T13:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=5807"},"modified":"2012-09-27T14:00:00","modified_gmt":"2012-09-27T13:00:00","slug":"robbery-ii-life-isn-t-fairytale-10","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2012\/09\/27\/robbery-ii-life-isn-t-fairytale-10\/","title":{"rendered":"Robbery II – Life isn’t fairytale 10."},"content":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n

<\/strong><\/div>\n
\"\" <\/div>\n
<\/div>\n
„Bill, mus\u00ed\u0161 zapi\u0165 lieky,“ sk\u00fasil lek\u00e1r, ale ke\u010f chlapec nereagoval na jeho slov\u00e1, vytiahol z vrecka vopred pripraven\u00fa injek\u010dn\u00fa strieka\u010dku. Pichol ju do inf\u00fazie a sledoval smutn\u00fa, pr\u00e1zdnu tv\u00e1r. Mu\u017e sa zah\u013eadel k zrkadlu a prem\u00fd\u0161\u013eal, \u010di ho Gordon videl. Potom sa trocha nahol k chlapcovmu uchu a po\u0161epkal mu: „Videl som ho<\/em>.“ \u010ciernovl\u00e1skove o\u010di sa zaleskli, no napriek tomu sa ani nepohol. Na\u010falej sa na seba d\u00edval do zrkadla. Bolo to akoby sedel v kine a d\u00edval sa na pl\u00e1tno. Bol tam s Tomom a boli \u0161\u0165astn\u00ed. Zas a znova. Bola s nimi aj Violet. Smiali sa, a potom… Bozk\u00e1vali… Milovali<\/em>. Po tv\u00e1ri mu nehlu\u010dne stiekla osamel\u00e1 slza. „Bill, bol tu. P\u00fdtal sa na teba,“ \u0161epol lek\u00e1r naliehavej\u0161ie, sna\u017eiac sa preru\u0161i\u0165 chlapcove fant\u00e1zie a pomali\u010dky chlapcovi nanovo obv\u00e4zoval z\u00e1p\u00e4stia. \u010ciernovl\u00e1sok pod vplyvom siln\u00fdch liekov pomaly nechal klesa\u0165 vie\u010dka. Pred sebou uvidel Tomovu tv\u00e1r, a to mu na p\u00e1r sek\u00fand vyk\u00fazlilo na tv\u00e1ri takmer nevidite\u013en\u00fd, jemn\u00fd \u00fasmev. Lek\u00e1r to vzdal, dokon\u010dil obv\u00e4zy a pomohol chlapcovi do postele. Potom sa vr\u00e1til ku Gordonovi a zah\u013eadel sa na spiaceho chlapca.<\/p>\n

„Pane, bude skuto\u010dne najlep\u0161ie, ak nech\u00e1te doktora Kaulitza… Mus\u00ed ho vidie\u0165. Aspo\u0148 nieko\u013eko kr\u00e1t, aby dostal znova chu\u0165 skuto\u010dne \u017ei\u0165<\/em>. Potom u\u017e existuj\u00fa met\u00f3dy…“ odml\u010dal sa a pokra\u010doval tich\u0161ie: „…aby zabudol.“<\/div>\n

„Tak tie met\u00f3dy pou\u017eite teraz!“ zavr\u010dal vzdorovito prezident a ticho chlapca sledoval. Odmietal si prizna\u0165, \u017ee tento jeho stav zapr\u00ed\u010dinil on<\/em>. Bola to Tomova<\/em> vina.<\/div>\n
„P\u00e1n prezident, pozn\u00e1m doktora Kaulitza osobne z predn\u00e1\u0161ok na univerzite a viem…“ lek\u00e1r sa rad\u0161ej odml\u010dal a chv\u00ed\u013eu prem\u00fd\u0161\u013eal. „Poviem to inak. V\u00e1\u0161 syn u\u017e tri dni nezjedol absol\u00fatne ni\u010d. Pri jeho prirodzenej podv\u00e1he je schopn\u00fd tak\u00fdmto sp\u00f4sobom pre\u017ei\u0165 maxim\u00e1lne t\u00fd\u017ede\u0148. Okam\u017eite potrebuje za\u010da\u0165 jes\u0165, inak ho do t\u00fd\u017ed\u0148a \u010dak\u00e1 exitus. A… Poviem v\u00e1m, \u017ee potrebuje motiv\u00e1ciu. Mus\u00ed ma\u0165 d\u00f4vod. Viem, \u017ee doktor Kaulitz, \u010di sa v\u00e1m to p\u00e1\u010di alebo nie, je dostato\u010dnou<\/em> motiv\u00e1ciou pre va\u0161e die\u0165a.“ Gordon sa p\u00e1r kr\u00e1t sprudka nad\u00fdchol, ale ni\u010d nepovedal. Nakoniec pozrel vzdorovito na lek\u00e1ra.<\/div>\n
„D\u00e1m mu in\u00fa motiv\u00e1ciu,“ oto\u010dil sa na p\u00e4te a odi\u0161iel. Tento kr\u00e1t sa u\u017e mu\u017e v bielom pl\u00e1\u0161ti za\u010d\u00ednal skuto\u010dne hneva\u0165 a r\u00fdchlo Gordona dobehol.<\/p>\n<\/div>\n
\n
„Ak je v\u00e1m va\u0161a hrdos\u0165 prednej\u0161ia ako \u017eivot v\u00e1\u0161ho syna, tak sa mu pok\u00faste da\u0165 hocijak\u00fa in\u00fa motiv\u00e1ciu. Ale stopercentne v\u00e1m zaru\u010dujem, \u017ee to sotva pom\u00f4\u017ee. V\u00e1\u0161 syn je na doktora Kaulitza prive\u013emi naviazan\u00fd. V s\u00fa\u010dasnosti akoby patril k jednej z jeho z\u00e1kladn\u00fdch \u017eivotn\u00fdch potrieb. Som psychiater u\u017e dlh\u00e9 roky a viem, \u017ee jeho pr\u00edtomnos\u0165 mu ur\u010dite pom\u00f4\u017ee. To ale nemus\u00ed znamena\u0165, \u017ee potom bud\u00fa op\u00e4\u0165 spolu. Ak presved\u010d\u00edte doktora, aby ho nechal… Nech\u00e1 ho. Len je potrebn\u00fd ur\u010dit\u00fd \u010das na to, aby sa chlapec dal do kopy po fyzickej aj psychickej str\u00e1nke.<\/div>\n
„Ten hajzel<\/em> sa nechce necha\u0165 presved\u010di\u0165!“ zavr\u010dal mu\u017e vzdorovito.<\/div>\n
„Pane, len mi dovo\u013ete ho k Billovi privies\u0165 na sk\u00fa\u0161ku,“ po\u017eiadal Gordona lek\u00e1r. „Spravte to pre svojho syna.“<\/div>\n
„Ak s t\u00fdm neprestanete, vyhod\u00edm v\u00e1s,“ skr\u00edkol prezident nahnevane.<\/div>\n
„Pane, nebu\u010fte tak\u00fd zanovit\u00fd! Pre\u010do nechcete pochopi\u0165, \u017ee v\u00e1\u0161 syn zomrie?! Mojou \u00falohou je \u013eud\u00ed lie\u010di\u0165, nie ich pochov\u00e1va\u0165 za \u017eiva. M\u00e1te dve mo\u017enosti: bu\u010f bude po mojom a v\u00e1\u0161 syn bude s pravdepodobnos\u0165ou op\u00e4\u0165 zdrav\u00fd, alebo…“ odml\u010dal sa a nahnevane h\u013eadel na mu\u017ea pred sebou. Nijako nedok\u00e1zal pochopi\u0165, \u017ee tento sebeck\u00fd a hl\u00fapy chlap riadil cel\u00fa krajinu.<\/p>\n

„Chcete sa mi vyhr\u00e1\u017ea\u0165?! To nemysl\u00edte v\u00e1\u017ene! Zab\u00fadate kto<\/em> som?!“<\/div>\n

„Pane, viem ve\u013emi dobre kto<\/em> ste, ale najprv ste sa vyhr\u00e1\u017eali vy mne. Poviem v\u00e1m, po pravde, \u017ee m\u00e1m ve\u013ea pracovn\u00fdch pon\u00fak. Navy\u0161e som najlep\u0161\u00ed psychiater v strednej Eur\u00f3pe. Rad\u00edm v\u00e1m, aby ste svoju odpove\u010f okam\u017eite prekonzultovali. Nem\u00f4\u017eete si dovoli\u0165 kona\u0165 un\u00e1hlene. Predstavte si, \u017ee Bill zomrie len kv\u00f4li tomu, \u017ee ste mu nepovolili jednu n\u00e1v\u0161tevu. Ako sa potom pozriete do o\u010d\u00ed verejnosti a hlavne… Svojej man\u017eelke? \u010co jej poviete?“<\/div>\n
„Tak dobre! Jednu jedin\u00fa! A budem pri tom!“<\/div>\n
„Uvid\u00edme, \u010do sa stane. Najlep\u0161ie by bolo n\u00e1v\u0161tevu uskuto\u010dni\u0165 u\u017e zajtra. M\u00e1te \u010das?“ nadchol sa lek\u00e1r nen\u00e1padne.<\/div>\n
„N\u00e1jdem si ho, ale varujem v\u00e1s!“ dodal naposledy, k\u00fdm opustil miestnos\u0165. Lek\u00e1r tentoraz u\u017e nemusel skr\u00fdva\u0165 svoje nad\u0161enie a utekal za \u010diernovlas\u00fdm chlapcom.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

„Hlavne neodvr\u00e1vaj a so v\u0161etk\u00fdm s\u00fahlas, rozumie\u0161?“ viedol Toma dlh\u00fdmi chodbami lek\u00e1r. Chirurg len prik\u00fdvol a psychicky sa pripravoval nie len na stretnutie s Gordonom, ale aj Billom. \u010co mu povie, ak sa ho sp\u00fdta, \u010do cel\u00fd \u010das robil? M\u00e1 mu poveda\u0165, \u017ee odcestoval do L. A. a pri\u0161iel sem len na p\u00e1r dn\u00ed, a potom ho u\u017e v \u017eivote neuvid\u00ed? \u010co ak on s\u00e1m nebude schopn\u00fd ho znova opusti\u0165? Bolo to zni\u010duj\u00face a nie len pre\u0148ho. Lek\u00e1r potichu pre\u0161iel okolo gor\u00edl a vo\u0161iel do miestnosti so sklom. Zad\u00edval sa na \u010diernovl\u00e1ska. Sedel v k\u00fate a tisol si kolen\u00e1 k brade. Ticho sa pohojd\u00e1val zo strany na stranu a uprene sa d\u00edval do zrkadla.<\/p>\n

O\u010di Gordona, ktor\u00fd u\u017e \u010dakal, sa stretli s o\u010dami pekn\u00e9ho, vysok\u00e9ho mu\u017ea za psychiatrov\u00fdm chrbtom. Tom zastal tesne za dverami a odmietal sa pozrie\u0165 do ved\u013eaj\u0161ej miestnosti. Postupne sa v\u0161ak jeho o\u010di obracali smerom k \u010diernovlas\u00e9mu klbku, akoby bol pre ne magnetom. Zbadal vychudnut\u00e9ho chlapca, ktor\u00fd sedel na posteli a tenk\u00fdmi r\u00fa\u010dkami sa obj\u00edmal okolo kolien. D\u00edval sa priamo na\u0148ho, len jeho poh\u013ead bol m\u0155tvy<\/em>. Prudko sa otriasol a podi\u0161iel nieko\u013eko krokov bli\u017e\u0161ie k dver\u00e1m, ktor\u00fdmi sa vstupovalo k chlapcovi.<\/p>\n

„Smiem?“ sp\u00fdtal sa a poh\u013eadom preskakoval z lek\u00e1ra na Gordona, ktor\u00fd sa tv\u00e1ril nanajv\u00fd\u0161 hrozivo.<\/div>\n

„Ale mus\u00edte na\u0148ho pomaly. Mo\u017eno v\u00e1s zo za\u010diatku ani nebude vn\u00edma\u0165.“ Prik\u00fdvol lek\u00e1r jemne. Tom mu k\u00fdvnutie hlavou op\u00e4toval, zhlboka sa nad\u00fdchol, otvoril dvere a vst\u00fapil. Vo vzduchu bolo c\u00edti\u0165 Billovu jemn\u00fa v\u00f4\u0148u. Do o\u010d\u00ed mu vyst\u00fapili slzy, ale v okamihu ich potla\u010dil. Zah\u013eadel sa na pekn\u00e9ho chlapca a podi\u0161iel nieko\u013eko krokov bli\u017e\u0161ie. Natiahol ruku, ale nedotkol sa ho. Pozrel sa smerom k zrkadlu. Chlapcove o\u010di sa upierali na jeho odraz. Usmial sa najkraj\u0161ie ako vedel a za\u0161epkal: „Ahoj, Billy.“ Chlapcove zreni\u010dky sa na okamih roz\u0161\u00edrili, ale nepohol sa. Po tv\u00e1ri mu stiekla slzi\u010dka. „To som ja, tvoj Tomi,“ ozval sal mu\u017e rozochven\u00fdm hlasom znova po chv\u00edli ticha a prstami pre\u0161iel po chlapcovej jemnej tv\u00e1ri\u010dke. „Nepla\u010d, u\u017e som tu s tebou,“ dodal a bezmocne sa d\u00edval na zni\u010den\u00e9ho \u010dlovie\u010dika. \u010ciernovl\u00e1sok sa okam\u017eite rozochvel a rozklepal. Vra\u017eedne pomaly dv\u00edhal o\u010dk\u00e1 k \u010dloveku, ktor\u00fd sa ho dotkol. Jeho o\u010di zbadali presne tie, ktor\u00e9 \u00fa\u017e tak dlho t\u00fa\u017eil vidie\u0165. Bol to on! Tom! Bol tu, pri \u0148om a dot\u00fdkal sa ho presne tak ako v predstav\u00e1ch! Teraz v\u0161ak mohol c\u00edti\u0165 teplo, \u0161\u00edriace sa z jeho dotyku. Videl jeho tv\u00e1r, ktor\u00e1 sa nad n\u00edm ustarostene skl\u00e1\u0148ala, vdychoval jeho v\u00f4\u0148u. „Billy, mil\u00e1\u010dik, povedz nie\u010do,“ za\u0161epkal Tom.<\/p>\n

Chlapec sa silno triasol a nemo druh\u00e9ho chlapca sledoval. Po tv\u00e1ri mu stekali pot\u00f4\u010diky s\u013az. R\u00fdchlo d\u00fdchal. „Billy, neboj sa ma. Ty si na m\u0148a u\u017e nespom\u00edna\u0161?“ Billova ruka pomaly sk\u013azla z jeho kolena a opatrne ju k Tomovi natiahol. Chirurg sa nepohol, aby chlapca nevy\u013eakal a nechal sa chyti\u0165. Bol to \u00fa\u017easn\u00fd, neop\u00edsate\u013en\u00fd pocit znova c\u00edti\u0165 jeho krehk\u00fa dla\u0148 vo svojej. Bill jemne zovrel jeho ruku a pritiahol si ho pomaly k sebe. Nechal sa a opatrne si k nemu prisadol. Usmieval sa a druhou rukou ne\u017ene prehrabol dlh\u00e9 vlasy. „Pozn\u00e1\u0161 ma,“ za\u0161epkal a zad\u00edval sa do kr\u00e1snych o\u010d\u00ed. Bill ho tichu\u010dko sledoval. Opatrne mu oprel \u010delo o hru\u010f a zavrel o\u010dk\u00e1. Tom sa k nemu sklonil a vtisol mu do vlasov bozk. Pevne, ale krehko ho objal, aby mu neubl\u00ed\u017eil. Pritisol si ho viac k sebe a jemne sa spolu s n\u00edm hojdal. Chlapec mu do tri\u010dka ticho vzlykal a pevne ho zvieral v prstoch. „Billy, nepla\u010d. Nepla\u010d. Ja nikam nejdem,“ \u0161epol mu do ucha Tom a v duchu si dodal: zatia\u013e. Po p\u00e1r min\u00fatach vo\u0161iel do izby ticho lek\u00e1r.<\/p>\n

„Tom,“ za\u0161epkal. Mlad\u00fd mu\u017e dvihol o\u010di od \u010diernovl\u00e1ska a uprel ich na kolegu. „U\u017e… Bude\u0161 musie\u0165 \u00eds\u0165.“ Bill sa nespokojne pomrvil a nie\u010do zamumlal. Tom ho jemne chytil za ruky a odmotal si ich zo seba. Potom \u010diernovl\u00e1ska chytil za tv\u00e1ri\u010dku a d\u00edval sa mu do o\u010d\u00ed.<\/p>\n

„Billy, ke\u010f teraz od\u00eddem a s\u013e\u00fabim ti, \u017ee sa zajtra vr\u00e1tim, zje\u0161 nie\u010do?“ Bill ho min\u00fatu ticho sledoval, k\u00fdm mu op\u00e4\u0165 zaboril hlavu do krku. Tom sa oto\u010dil na lek\u00e1ra a vy\u017eiadal si e\u0161te chv\u00ed\u013eu osamote. Lek\u00e1r sa stratil za dverami a Tom sa od chlapca odtiahol. „Billy, mus\u00ed\u0161 mi odpoveda\u0165. Aspo\u0148 k\u00fdvni. Ostanem tu dlh\u0161ie, ale mus\u00ed\u0161 sa najes\u0165. Inak od\u00eddem a u\u017e sa nevr\u00e1tim.“ Po porcel\u00e1novej tv\u00e1ri\u010dke znova stieklo zop\u00e1r s\u013az, ale chlapec na opl\u00e1tku poslu\u0161ne prik\u00fdvol. Tom sa usmial a postavil. Pohladkal chlapca po tv\u00e1ri a zmizol za dverami. „Doneste mu nejak\u00e9 jedlo. Naje sa,“ povedal \u0161\u0165astne mu\u017e s cornrows. Chlapec si k tel\u00ed\u010dku pritiahol kolen\u00e1 a sledoval dvere, ktor\u00fdmi chlapec odi\u0161iel.<\/p>\n

Po chv\u00edli sa Tom vr\u00e1til s tanierom tepl\u00e9ho kuracieho v\u00fdvaru a opatrne ho polo\u017eil pred svojho mal\u00e9ho, krehk\u00e9ho mil\u00e1\u010dika. Sadol si, podal mu ly\u017eicu a za\u017eelal mu dobr\u00fa chu\u0165. Bill k nemu dvihol uplakane o\u010dk\u00e1 a op\u00e4\u0165 sa k nemu prit\u00falil. Tom si ho k sebe prit\u00falil a za\u010dal chlapca s l\u00e1skou k\u0155mi\u0165. Chlapec najprv nechcel, ale nakoniec do seba dostal polovicu pln\u00e9ho taniera. „\u013d\u00fabim \u0165a,“ za\u0161epkal mu potom do ucha Tom a pobozkal ho na\u0148. Hladkal ho po ruke a t\u00falil si ho k sebe. „Billy, mus\u00ed\u0161 za\u010da\u0165 jes\u0165, lebo budem smutn\u00fd.“ \u010ciernovl\u00e1sok ticho prik\u00fdvol a natiahol sa k jeho tv\u00e1ri.<\/p>\n

„Pros\u00edm. Vezmi ma so sebou,“ za\u0161epkal ticho. Hlas mu preskakoval. Tak dlho nerozpr\u00e1val. Tomov \u00fasmev zmizol a okam\u017eite sklopil poh\u013ead. Stisol vie\u010dka a prudko vyd\u00fdchol.<\/div>\n

„Nechajme to teraz tak, dobre?“<\/div>\n
„Pros\u00edm,“ za\u0161epkal op\u00e4\u0165. „Nechcem tu by\u0165… Chcem by\u0165 s tebou.“<\/div>\n
„Teraz je hlavn\u00e9, aby si sa vylie\u010dil,“ povedal Tom, pritiahol si chlapca k sebe a l\u00edcom sa oprel o jeho hlavu. Zatvoril o\u010di. „Len, aby si bol \u017eiv\u00fd a zdrav\u00fd,“ za\u0161epkal si pre seba a potom sa pozrel do zrkadla. Bill vyzeral ve\u013emi choro.<\/p>\n

„Nepre\u017eijem bez teba,“ za\u0161epkal \u010diernovl\u00e1sok op\u00e4\u0165 ticho.<\/div>\n

„Viem, Billy, ale to sa mus\u00ed zmeni\u0165,“ povedal s \u0165a\u017ek\u00fdm srdcom.<\/div>\n
„Pros\u00edm, Tomi. Ve\u013emi \u0165a pros\u00edm… Na kolen\u00e1ch,“ \u0161epkal chlapec s pla\u010dom. Tom ostal ticho sedie\u0165 a d\u00edval sa pred seba do zrkadla. \u010co mu mal poveda\u0165? Miloval ho, ale nemohol s n\u00edm osta\u0165 kv\u00f4li jeho otcovi.<\/div>\n
„Bill, ja u\u017e teraz… Neb\u00fdvam v Nemecku,“ povedal. Chlapec okam\u017eite stuhol. K\u00fdm v\u0161ak stihol zareagova\u0165, vo\u0161iel dnu lek\u00e1r a zavolal si Toma von. Ten posl\u00fachol a vy\u0161iel na chodbu.<\/p>\n

„\u010co sa deje?“ op\u00fdtal sa chirurg svojho kolegu v bielom pl\u00e1\u0161ti.<\/div>\n

„Chce s tebou hovori\u0165 Gordon.“ Tom nasucho preglgol a \u0161iel do miestnosti, kde bol Billov otec.<\/div>\n
„Chceli ste so mnou hovori\u0165?“ op\u00fdtal sa Tom slu\u0161ne.<\/div>\n
„Vmie\u0161al si sa do na\u0161ich \u017eivotov a obr\u00e1til je naruby!“ Prezident mu daroval naozaj \u0161kared\u00fd poh\u013ead.<\/div>\n
„Tak mi to prep\u00e1\u010dte, \u017ee sa do m\u0148a v\u00e1\u0161 syn zamiloval. To by ste chceli po\u010du\u0165? Ak\u00fd m\u00e1te so mnou st\u00e1le probl\u00e9m? Sna\u017e\u00edm sa robi\u0165 Billa \u0161\u0165astn\u00fdm, ale nedok\u00e1\u017eem to, preto\u017ee n\u00e1m stoj\u00edte v ceste,“ odpovedal Tom rovnak\u00fdm t\u00f3nom.<\/div>\n
„Nesk\u00e1\u010d do m\u0148a!“ zavr\u010dal mu\u017e. „Rozhodol som sa, \u017ee v\u00e1m dovol\u00edm by\u0165 spolu, ale m\u00e1m podmienku.“ Tom sa najprv pote\u0161il, ale zrazu sa tej podmienky za\u010dal ob\u00e1va\u0165.<\/p>\n

„\u010co je to za podmienku,“ op\u00fdtal sa opatrne a so zatajen\u00fdm dychom. Nevedel, pre\u010do Gordon len tak zrazu zmenil n\u00e1zor.<\/div>\n

„Bill z tohto domu neod\u00edde!“<\/div>\n
„Z… Z ak\u00e9ho domu? Odtia\u013eto? Nech\u00e1pem,“ \u010dudoval sa Tom.<\/div>\n
„\u00c1no!“<\/div>\n
„Ale… Pre\u010do ho tu chcete dr\u017ea\u0165? Mohol by som ho vzia\u0165 k sebe, alebo by som sa pres\u0165ahoval sem a k\u00fapil si dom. Mohli by ste ho nav\u0161tevova\u0165. Toto… Nie je to dobr\u00e9 prostredie,“ sna\u017eil sa Gordona prehovori\u0165.<\/div>\n
„Nie! Vr\u00e1ti sa do svojej starej izby a zostane tu!“<\/div>\n
„Tak… Tak dobre,“ vzdal sa pekn\u00fd chirurg.<\/div>\n
„Ale varujem \u0165a! Ak sa do t\u00fd\u017ed\u0148a nespam\u00e4t\u00e1… Ned\u00e1 sa do poriadku, op\u00e4\u0165 od\u00edde\u0161!“ vyhr\u00e1\u017eal sa Gordon. Tom pok\u00fdval hlavou a bez slova sa vr\u00e1til sp\u00e4\u0165 k Billovi. Sadol si k nemu a objal ho, akoby bol ply\u0161ov\u00fd medved\u00edk.<\/p>\n

„Billy, tvoj otec mi dovolil tu osta\u0165,“ povedal \u0161\u0165astne.<\/div>\n

„Po\u010fme pre\u010d,“ sk\u00fasil chlapec znova.<\/div>\n
„Nem\u00f4\u017ee\u0161 od\u00eds\u0165, ale budem za tebou chodi\u0165 a budem \u0165a hladka\u0165 tak dlho, ako bude\u0161 chcie\u0165,“ usmial sa na\u0148ho chirurg a pohladkal chlapca po tv\u00e1ri\u010dke.<\/div>\n
„Dobre,“ odpovedal mu chlapec ticho.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

T\u00fd\u017ede\u0148 ubehol ako voda a Bill u\u017e dva dni b\u00fdval vo svojej starej izbe. S otcom sa v\u0161ak st\u00e1le odmietal rozpr\u00e1va\u0165. Inak sa v\u0161ak za\u010dal spr\u00e1va\u0165 \u00faplne norm\u00e1lne. Teraz \u010dakal na Toma, ale ten akosi neprich\u00e1dzal. Nerv\u00f3zne prech\u00e1dzal okolo postele a \u010dakal. V tom do izby vo\u0161iel zamra\u010den\u00fd lek\u00e1r a opatrne za sebou zatvoril dvere. Pre\u0161iel k chlapcovi, a hne\u010f ako sa na\u0148ho pozrel, sa usmial. Objal ho a poriadne vyst\u00edskal.<\/p>\n

„Kde si bol tak dlho, Tomi?“ chirurg sa za\u010dal nerv\u00f3zne o\u0161\u00edva\u0165.<\/div>\n

„Mal som telefon\u00e1t,“ odpovedal a po\u0161krabal sa vzadu na krku.<\/div>\n
„Ak\u00fd?“ sp\u00fdtal sa chlapec vystra\u0161ene.<\/div>\n
„Mus\u00edm… Mus\u00edm na p\u00e1r dn\u00ed od\u00eds\u0165 do L. A.,“ prezradil mu Tom.<\/div>\n
„Nie!“ vykr\u00edkol chlapec okam\u017eite.<\/div>\n
„Bill… Billy,“ vzdychol si mu\u017e s cornrows. „Bude to len na nieko\u013eko dn\u00ed. Tri, najviac \u0161tyri. Potrebujem si tam nie\u010do s\u00farne vybavi\u0165.“<\/div>\n
„Chce\u0161 ma opusti\u0165?“<\/div>\n
„Iba na tri alebo \u0161tyri dni, hlup\u00e1\u010dik,“ zasmial sa Tom a chytil chlapca za ruku. „Idem s Violet do Disneylandu. M\u00e1 narodeniny a s\u013e\u00fabil som jej to.“<\/div>\n
„Violet,“ \u0161epol chlapec smutne. „Chcem ju vidie\u0165.“<\/div>\n
„Potom ju sem vezmem a uvid\u00edte sa,“ s\u013e\u00fabil chlapcovi a ne\u017ene ho objal. Hladkal ho po chrbte a perami sa otieral o chlapcov krk. „Pri\u0161iel som sa rozl\u00fa\u010di\u0165. Zajtra odlietam.“ Bill tichu\u010dko f\u0148ukol ale prik\u00fdvol: „Dobre, Tomi.“<\/div>\n
„Mm, neboj sa, ja sa ti vr\u00e1tim. A nepla\u010d, vie\u0161, \u017ee to nem\u00e1m r\u00e1d,“ pousmial sa lek\u00e1r a pobozkal chlapca pod ucho. Ten sa trhane nad\u00fdchol, a potom k Tomovi dvihol o\u010dk\u00e1.<\/div>\n
„Vezmi si ma,“ za\u0161epkal.<\/p>\n

autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Nathy_TwC & Sisa „Bill, mus\u00ed\u0161 zapi\u0165 lieky,“ sk\u00fasil lek\u00e1r, ale ke\u010f chlapec nereagoval na jeho slov\u00e1, vytiahol z vrecka vopred pripraven\u00fa injek\u010dn\u00fa strieka\u010dku. Pichol ju do inf\u00fazie a sledoval smutn\u00fa, pr\u00e1zdnu tv\u00e1r. Mu\u017e sa zah\u013eadel k zrkadlu a prem\u00fd\u0161\u013eal, \u010di ho<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[519],"tags":[],"class_list":["post-5823","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-robbery-ii-life-isn-t-fairytale"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5823","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5823"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5823\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5823"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5823"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5823"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}