{"id":5838,"date":"2012-09-24T15:00:00","date_gmt":"2012-09-24T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=5822"},"modified":"2012-09-24T15:00:00","modified_gmt":"2012-09-24T14:00:00","slug":"robbery-ii-life-isn-t-fairytale-9","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2012\/09\/24\/robbery-ii-life-isn-t-fairytale-9\/","title":{"rendered":"Robbery II – Life isn’t fairytale 9."},"content":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n

<\/strong><\/div>\n
<\/strong><\/div>\n
\"\" <\/div>\n
<\/div>\n
Pomaly u\u017e za\u010d\u00ednalo svita\u0165 a \u010diernovlas\u00e9ho chlapca, sch\u00falen\u00e9ho na posteli, prem\u00e1hal sp\u00e1nok. Bol nato\u013eko rozru\u0161en\u00fd, \u017ee nedok\u00e1zal poriadne prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165. Chcel… Musel sa s Tomom stretn\u00fa\u0165. Musel ho vidie\u0165 a musel ho prin\u00fati\u0165, aby ho vzal k sebe. Toto bola jeho jedin\u00e1 a posledn\u00e1 \u0161anca. Potichu pritom nakreslil prstom na oblie\u010dku mal\u00e9 srdie\u010dko, k\u00fdm \u00fanavou zavrel o\u010dk\u00e1 a sna\u017eil sa zaspa\u0165. R\u00e1d sn\u00edval o Tomim. R\u00e1d si spom\u00ednal na to, ako ho bozk\u00e1val, obj\u00edmal, miloval sa s n\u00edm. Miloval ho tak ako nikoho na svete a t\u00fa\u017eil po \u0148om. Chcel ho c\u00edti\u0165 bl\u00edzko seba a chcel, aby ho zohrieval v n\u00e1ru\u010d\u00ed.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

Tom bol na z\u00e1chodoch v presne ur\u010den\u00fd \u010das, ale Billa nikde nevidel. \u010cakal ho e\u0161te \u0161tvr\u0165 hodiny po term\u00edne a zrazu ho premkol pocit, \u017ee nie\u010do nie je v poriadku. Nie\u010do sa mu stalo. Vedel, \u017ee by nepri\u0161iel neskoro. Bolo to pre\u0148ho d\u00f4le\u017eit\u00e9, rovnako ako pre neho. Nenechal by ho \u010daka\u0165, dokonca by tu bol e\u0161te pred n\u00edm. Poznal ho. V z\u00e1p\u00e4t\u00ed na to mu napadlo, \u017ee v tom ur\u010dite musel ma\u0165 prsty jeho otec. Jeho gorily museli nie\u010do vy\u0148ucha\u0165, prichyti\u0165 ich, a teraz preto Bill trpel. Mo\u017eno mu zak\u00e1zal \u00eds\u0165 na jeho predn\u00e1\u0161ku a bodyguardi ho odvliekli domov, ale nikde ho nevidel. Ur\u010dite sa mu nie\u010do stalo a on musel pr\u00eds\u0165 na to, \u010do sa s n\u00edm stalo.<\/p>\n

Preglgol a n\u00e1hlivo vyp\u00e1lil z miestnosti. Okam\u017eite si to nasmeroval k svojmu autu, nedbaj\u00fac na to, \u017ee mal ma\u0165 e\u0161te stretnutie s dekanom fakulty. Vytiahol z vrecka k\u013e\u00fa\u010de, odomkol auto a r\u00fdchlo nast\u00fapil. Osoby, ktor\u00e9 pozorne sledovali ka\u017ed\u00fd jeho krok, v r\u00fdchlosti ani nestihli postrehn\u00fa\u0165, \u010do sa deje. Siln\u00fd motor \u0161portov\u00e9ho Audi len zahu\u010dal, pneumatiky zap\u00edskali a Tom prudko vyto\u010dil volant. Smer bol jasn\u00fd – prezidentova rezidencia. \u0160liapol na plyn, ignoruj\u00fac ru\u010di\u010dku ukazuj\u00facu r\u00fdchlos\u0165, ktor\u00e1 nieko\u013ekon\u00e1sobne prekro\u010dila limit, a o nieko\u013eko mu\u010div\u00fdch min\u00fat \u0161mykom zastavil pred luxusnou vilou. Vypol motor, zaradil neutr\u00e1l, zatiahol ru\u010dn\u00fa brzdu a vy\u0161iel z auta. Po chodn\u00edku pre\u0161iel nieko\u013ek\u00fdmi dlh\u00fdmi krokmi k br\u00e1ne.<\/p>\n<\/div>\n

\n
„M\u00e1te dohodnut\u00fa sch\u00f4dzku?“ sp\u00fdtal sa vysok\u00fd svalnat\u00fd chlap, ktor\u00fd st\u00e1l pri br\u00e1ne a str\u00e1\u017eil.<\/div>\n
„\u00c1no, pri\u0161iel som na n\u00e1v\u0161tevu k Billovi. Tak ma pustite,“ nap\u00e4to hovoril na mu\u017eov stojacich ved\u013ea vchodu do dvora. T\u00ed sa v\u0161ak ani nepohli, len si ho podozrievavo premeriavali.<\/div>\n
„Nem\u00e1me povolen\u00e9 dnu p\u00fa\u0161\u0165a\u0165 neohl\u00e1sen\u00e9 n\u00e1v\u0161tevy,“ ozval sa druh\u00fd z mu\u017eov a Tom sa sna\u017eil na\u0165ahova\u0165 \u010das, aby si vymyslel taktiku, ako sa pomedzi nich pre\u0161mykne. Nevidel v\u0161ak in\u00fa mo\u017enos\u0165, ako vola\u0165 Gordonovi a vyprovokova\u0165 ho. Preto vyto\u010dil jeho \u010d\u00edslo. Nik v\u0161ak nedv\u00edhal. Nakoniec sa oto\u010dil a z\u00fafalo nast\u00fapil do auta. Hlavu zlo\u017eil na volant a chytil ju bezmocne do dlan\u00ed. Po l\u00edcach mu stekali slzy. Prem\u00e1hal ho stra\u0161n\u00fd hnev a nen\u00e1vis\u0165 vo\u010di Billovmu otcovi, a jeho vlastn\u00e1 bezmocnos\u0165. Mal chu\u0165 v\u0161etk\u00fdm rozbi\u0165 tie odporn\u00e9 ryp\u00e1ky, cez ktor\u00e9 sa na\u0148ho u\u0161k\u0155\u0148ali. Zrazu buchol p\u00e4s\u0165ami do volantu a rozvzlykal sa. Nebol schopn\u00fd od\u00eds\u0165, ale ani nie\u010do urobi\u0165.<\/p>\n

Zad\u00edval sa na prepychov\u00fd dom. Vedel, \u017ee Bill je niekde tam. Mo\u017eno zatvoren\u00fd a znova sa tr\u00e1pi. Tom nepoznal nikoho, kto by mu mohol pom\u00f4c\u0165 a to ho nahnevalo e\u0161te viac. Dal by \u010doko\u013evek za to, aby mohol ma\u0165 svoje slnie\u010dko pri sebe, aby ho mohol pohladka\u0165 a poveda\u0165 mu: „Je to v poriadku, som pri tebe.“ Zrazu mu \u010dosi prebehlo mys\u013eou, vzpriamil sa, utrel si slzy a so zdvihnutou hlavou vy\u0161iel z auta. Znova sa postavil pred chlapov a sledoval ich slizk\u00e9 \u00fa\u0161krny. Z\u00fa\u017eil o\u010di a obom im poriadnu vrazil. Bodyguardi v \u0161oku z tvrdej rany spadli na zem. Tom bol men\u0161\u00ed ako oni, ale chodil do posil\u0148ovne a bol silnej\u0161\u00ed, ako sa zdal. Mu\u017ei sa chytali za zlomen\u00e9 nosy a f\u0148ukali ako mal\u00e9 diev\u010datk\u00e1. Chirurg sa pre\u0161mykol na dvor a spoza br\u00e1ny okam\u017eite vybehli \u010fal\u0161\u00ed dvaja a zrazili ho k zemi. Tom ostal tv\u00e1rou prirazenou k zemi a z\u00farivo sa metal.<\/p>\n

„Kde je Bill?!“ skr\u00edkol a sna\u017eil sa br\u00e1ni\u0165, ke\u010f ho chlapi schmatli a \u0165ahali do vn\u00fatra vily. Bodyguardi ho \u0165ahali cez priestrann\u00fa chodbu na poschodie. „Pustite ma!“ kri\u010dal Tom a o chv\u00ed\u013eu u\u017e dopadol na kolen\u00e1. Mu\u017ei ho pevne dr\u017eali, aby sa nedok\u00e1zal pohn\u00fa\u0165. Ke\u010f zdvihol poh\u013ead od zeme, uvidel Gordona.<\/div>\n

„Oh… Tak ty si ned\u00e1\u0161 pokoj?“ zamra\u010dil sa mu\u017e a pre\u0161iel okolo neho ako hladn\u00fd sup. Lek\u00e1r sa nen\u00e1vistne zah\u013eadel na Billovho otca a zatv\u00e1ril sa znechutene.<\/p>\n

„Uh\u00e1dli ste. Ned\u00e1m v\u00e1m pokoj dovtedy, k\u00fdm budem na\u017eive,“ odpovedal chirurg vzdorovito a na ramene poc\u00edtil bolestn\u00e9 zovretie.<\/div>\n

„Zamknite ho do pivnice!“ skr\u00edkol prezident. Chlapi Toma op\u00e4\u0165 zodvihli na nohy. Mu\u017e v zovret\u00ed siln\u00fdch pa\u017e\u00ed sa za\u010dal meta\u0165 ako bl\u00e1zon a kri\u010da\u0165: „Neopov\u00e1\u017ete sa to spravi\u0165! Prisah\u00e1m v\u00e1m, \u017ee sa odtia\u013e dostanem a dostanem v\u00e1s do basy! Toto je zlo\u010din!“<\/div>\n
„A ja som prezident – to znamen\u00e1 politick\u00e1 imunita<\/em>. Zamkn\u00fa\u0165!“ zavr\u010dal op\u00e4\u0165 mu\u017e a otr\u010dil mu chrbtom na znak toho, \u017ee sa s n\u00edm nemieni zahadzova\u0165. Mlad\u00edk sa za\u010dal vzpiera\u0165 e\u0161te viac a sna\u017eil sa udr\u017ea\u0165 tlak mocn\u00fdch pa\u017e\u00ed.<\/p>\n

„Ste oby\u010dajn\u00fd pokrytec! V\u00e1\u0161 syn v\u00e1s mus\u00ed nen\u00e1vidie\u0165!“ kri\u010dal Tom a jeho hlas pomaly mizol v dia\u013eke. O p\u00e1r min\u00fat nesk\u00f4r skuto\u010dne zostal zamknut\u00fd. Aj ke\u010f sa sna\u017eil ako vedel, dvere vykopn\u00fa\u0165 nedok\u00e1zal. Musel veri\u0165 tomu, \u017ee ho bud\u00fa h\u013eada\u0165 ale… Kto ho n\u00e1jde pr\u00e1ve tu<\/em>? Jedin\u00e9, \u010do mu ost\u00e1valo, bolo sadn\u00fa\u0165 si k dver\u00e1m. Potom si za\u010dal detailne prezera\u0165 zapratan\u00fa miestnos\u0165. Na vrchu bolo mal\u00e9 okno, ale Tom si vedel ve\u013emi dobre predstavi\u0165, \u017ee bolo str\u00e1\u017een\u00e9. Tak ve\u013emi chcel \u00eds\u0165 za Billom. Vedel, \u017ee jeho anjelik tu niekde je. Ale kde?<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

Gordon po\u017eiadal mu\u017eov pred dverami izby svojho syna, aby mu ust\u00fapili a odomkli. Ke\u010f vo\u0161iel dovn\u00fatra, poh\u013eadom vyh\u013eadal \u010diernu hrivu, ktor\u00e1 unavene le\u017eala na posteli a z\u013eahka sa triasla. Ten poh\u013ead ho zabolel, ale neodv\u00e1\u017eil sa pribl\u00ed\u017ei\u0165.<\/p>\n

„Bill?“ zaznel tichou miestnos\u0165ou prezidentov r\u00e1zny, o pozornos\u0165 volaj\u00faci hlas. Chlapec sa viac skr\u010dil do klbka, ale o\u010dk\u00e1 neotv\u00e1ral.<\/div>\n

„Od\u00ed\u010f! Be\u017e pre\u010d! Nechcem \u0165a vidie\u0165!“ skr\u00edkol.<\/div>\n
„Fajn. Ako chce\u0161. Len som ti chcel poveda\u0165, \u017ee m\u00e1m Thomasa<\/em>. Maj sa,“ chlap sa pomaly oto\u010dil svojmu synovi chrbtom a odch\u00e1dzal. \u010ciernovl\u00e1sok okam\u017eite vysko\u010dil na nohy s \u00famyslom dosta\u0165 sa k nemu, ale kolen\u00e1 sa mu podlomili a dopadol na zem.<\/div>\n
„To nesmie\u0161!“ za\u0161epkal naliehavo. Gordon sa s \u00fa\u0161krnom oto\u010dil.<\/p>\n

„Bill, nechcel by som mu ubl\u00ed\u017ei\u0165, ale jeho spr\u00e1vanie… Ned\u00e1 ti pokoj. Len ti otravuje \u017eivot, \u0165ah\u00e1 \u0165a ku dnu,“ ujas\u0148oval prezident svojmu synovi. „Nechcem, aby si skon\u010dil zle.“<\/div>\n

„Milujem ho! Ty mi len ubli\u017euje\u0161!“ opatrne vstal a posadil sa na poste\u013e.<\/div>\n
„Bill, nem\u00f4\u017eem si pom\u00f4c\u0165, ale m\u00e1m pocit, \u017ee si n\u00edm chorobne posadnut\u00fd. Tak\u00e9to nie\u010do nie je mo\u017en\u00e9. Mus\u00ed\u0161 na\u0148ho zabudn\u00fa\u0165 a hotovo. Ak nezabudne\u0161 podobrotky, zabudne\u0161 pozlotky,“ vyhr\u00e1\u017eal sa mu otec. Chlapec k nemu opatrne pre\u0161iel a daroval mu siln\u00fa facku. Gordon ho chytil za ruku a silno ju stisol.<\/p>\n

„Na tvojom mieste by som sekal dobrotu,“ zasipel a z\u00fa\u017een\u00fdmi o\u010dami sledoval Billovu tv\u00e1r. „S\u00e1m m\u00f4\u017ee\u0161 za to, \u017ee si u\u017e dlho nepo\u017eije,“ dodal a jemne od seba chlapca odstr\u010dil. Bill ticho vzlykol, ke\u010f dopadol na zadok.<\/div>\n

„Ak mu ubl\u00ed\u017ei\u0161… U\u017e nikdy s tebou neprehovor\u00edm a budem \u0165a nen\u00e1vidie\u0165 do konca \u017eivota,“ skr\u00edkol.<\/div>\n
„To je mi mil\u0161ie, akoby som sa mal pozera\u0165 na v\u00e1s dvoch spolu,“ odvrkol mu Gordon. „Rozl\u00fa\u010d sa s n\u00edm aspo\u0148 v duchu. Naposledy si ho videl v\u010dera.“<\/div>\n
„Nikdy ti to neodpust\u00edm! Nikdy!“ za\u0161epkal chlapec a opatrne vstal. „Zabijem sa!“<\/div>\n
„Ver tomu, \u017ee sa o to ani len nepok\u00fasi\u0161,“ u\u0161krnul sa Gordon a privolal dnu jedn\u00e9ho z bodyguardov. „Bude s tebou chodi\u0165 aj na z\u00e1chod, alebo… P\u00f4jde\u0161 proste na lie\u010denie do \u00fastavu. Tam ti toho \u00fabo\u017eiaka<\/em> vybij\u00fa z hlavy,“ za\u0161epkal prezident a znova sa oto\u010dil na odchod.<\/div>\n
„To nesprav\u00ed\u0161!“ za\u0161epkal znova.<\/div>\n
„Bill, bol by si prekvapen\u00fd, \u010do v\u0161etko som schopn\u00fd spravi\u0165 pre tvoje dobro. Si m\u00f4j syn, a ve\u013emi \u0165a \u013e\u00fabim. Nechcem, aby si trpel pre \u010dloveka, ktor\u00fd sa s tebou len cel\u00e9 roky zahr\u00e1val,“ oto\u010dil sa k pekn\u00e9mu chlapcovi. „Teraz u\u017e mus\u00edm \u00eds\u0165, \u010dakaj\u00fa na m\u0148a v pivnici,“ dodal a pon\u00e1h\u013eal sa k dver\u00e1m. Zrazu zastal a pozrel sa na bodyuarda: „Str\u00e1\u017ete ho. Ani na min\u00fatu ho nespustite z o\u010d\u00ed. Ako som povedal, aj v k\u00fape\u013eni mus\u00edte by\u0165 s n\u00edm.“ Mu\u017e prik\u00fdvol a uprel na chlapca poh\u013ead.<\/div>\n
„Jedin\u00e9 dve slov\u00e1, ktor\u00e9 odo m\u0148a od tejto chv\u00edle za\u010duje\u0161, bud\u00fa: nen\u00e1vid\u00edm \u0165a,“ za\u0161epkal ticho chlapec, k\u00fdm sa dvere za Gordonom zavreli.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

Tom sedel na svojom mieste. Kolen\u00e1 mal skr\u010den\u00e9. O ne si opieral \u010delo a sna\u017eil sa vyrie\u0161i\u0165 svoju zl\u00fa situ\u00e1ciu, ke\u010f sa zrazu otvorili dvere a dovn\u00fatra vrazil prezident v z\u00e1stupe s dvoma gorilami a prenikav\u00fdm svetlom. Tom si na chv\u00ed\u013eku zakryl o\u010di, ale potom sa na prezidenta vzdorovito zad\u00edval.<\/p>\n

„Ste oby\u010dajn\u00fd egoista a ubli\u017eujete v\u0161etk\u00fdm naokolo!“ skr\u00edkol nen\u00e1vistne. Gordon sa len u\u0161krnul a hlavou nazna\u010dil mu\u017eom, aby ho schmatli a postavili. T\u00ed posl\u00fachli a dr\u017eali br\u00e1niaceho sa lek\u00e1ra.<\/p>\n

„Thomas, hl\u00fapym krikom ni\u010d nevyrie\u0161ime. Rozpr\u00e1val som sa s Billom. Povedal, \u017ee \u0165a nech\u00e1 na pokoji, ale… Mus\u00ed\u0161 okam\u017eite odcestova\u0165, n\u00e1js\u0165 si nov\u00fa pr\u00e1cu, opatrovate\u013eku pre decko a tak… Nezabijem \u0165a len preto, \u017ee \u0165a m\u00f4j syn prive\u013emi miluje. Mus\u00ed\u0161 v\u0161ak od\u00eds\u0165 a u\u017e nikdy ho nekontaktova\u0165. Ak by ste sa n\u00e1hodou stretli, rad\u0161ej sa tv\u00e1r, \u017ee ho nepozn\u00e1\u0161,“ dodal a k\u00fdvol hlavou. Tvrd\u00e1 p\u00e4s\u0165 dopadla na Tomovo brucho a lek\u00e1r boles\u0165ou skrivil tv\u00e1r. „Postarajte sa o\u0148ho, ale nezabite ho. Nech si zapam\u00e4t\u00e1, \u017ee sa so mnou nikto nebude zahr\u00e1va\u0165,“ dodal a pokojnou, v\u00ed\u0165aznou ch\u00f4dzou vypochodoval z pivnice za zvukov bolestn\u00e9ho stenania a tup\u00fdch n\u00e1razov.<\/div>\n

Dvaja mu\u017ei mu darovali e\u0161te p\u00e1r tvrd\u00fdch r\u00e1n a s \u00fa\u0161krnmi sledovali, ako mlad\u00fd lek\u00e1r dopadol bolestne na zem, vyp\u013e\u00faval krv a hlasno ka\u0161lal. Chv\u00ed\u013eku po\u010dkali, k\u00fdm ho zdrapli za z\u00e1p\u00e4stia a odvliekli pred vilu k jeho autu, kde jeho doml\u00e1ten\u00e9 telo nalo\u017eili do kufra a takmer ako nevidite\u013en\u00ed vyrazili k nemu domov.<\/p>\n

<\/div>\n

~ O rok ~<\/strong><\/div>\n
\n

„P\u00e1n prezident?“ Mu\u017e v bielom pl\u00e1\u0161ti potichu vo\u0161iel do kancel\u00e1rie. „Po\u010fte, pros\u00edm, so mnou,“ poprosil ho potichu a spolu pomaly kr\u00e1\u010dali siv\u00fdmi tmav\u00fdmi chodbami, k\u00fdm zastavili pred tmavohned\u00fdmi dverami, ktor\u00e9 poctivo chr\u00e1nili tri gorily. Odka\u0161\u013eal si a oto\u010dil sa na Gordona. „Viete… Okrem toho, \u017ee ste prezident… Ste st\u00e1le otec, no ob\u00e1vam sa, \u017ee… Ak to takto p\u00f4jde \u010falej… Dlho n\u00edm u\u017e nebudete,“ povedal mu\u017e ticho, k\u00fdm sa odhodlal otvori\u0165 dvere. Potichu vo\u0161li do malej chodbi\u010dky, v ktorej sa nach\u00e1dzali len dve za sebou id\u00face izby. Vo\u0161li do tej prvej a spolu sa postavili pred obrovsk\u00e9 sklo, ukazuj\u00face druh\u00fa izbu. Sedel tam \u010diernovlas\u00fd chlapec oble\u010den\u00fd len v dlhom snehobielom tri\u010dku. Cel\u00e1 izba bola biela. Jedin\u00e1 odli\u0161n\u00e1 farba bola \u010dierna, ktor\u00e1 patrila havran\u00edm vlasom. Dokonca aj jeho poko\u017eka bola bielej podobn\u00e1. Sedel a \u010dokol\u00e1dov\u00fdmi o\u010dami neprestajne hypnotizoval svoj odraz v zrkadle. Neh\u00fdbal sa, ne\u017emurkal. Prezident by povedal, \u017ee ani ned\u00fdchal. Akoby sa d\u00edval na obraz zavesen\u00fd na stene a nie \u017eiv\u00fa bytos\u0165 – svojho syna. Zat\u00fa\u017eil znova za\u010du\u0165 jeho smiech alebo aspo\u0148 hlas. Je to tak d\u00e1vno, \u010do ni\u010d nepo\u010dul. U\u017e d\u00e1vno o\u013eutoval, \u010do spravil. Chcel svojho syna sp\u00e4\u0165, ale nevedel, ako mu pom\u00f4c\u0165. Lep\u0161ie povedan\u00e9, ako inak mu pom\u00f4c\u0165 okrem toho, aby mu musel privies\u0165 Toma, ktor\u00e9ho tak ve\u013emi nen\u00e1videl.<\/p>\n

Lek\u00e1r medzit\u00fdm vy\u0161iel z izby a potichu vo\u0161iel k Billovi. Zohol sa k nemu a odmot\u00e1val obv\u00e4zy zo z\u00e1p\u00e4st\u00ed. Bola to len sekunda. Doteraz nech\u00e1pal, ako sa to chlapcovi podarilo.<\/p>\n

<\/div>\n

~Flashback~<\/strong><\/div>\n
<\/p>\n

Lek\u00e1r ticho sedel v k\u00fape\u013eni na stoli\u010dke a pozoroval chlapca, ako sa vyzliekal, aby si vliezol do sprchy. Spozornel, ke\u010f pre\u0161iel k um\u00fdvadlu, ale op\u00e4\u0165 sa uvo\u013enil, ke\u010f si zo skrinky vzal len zubn\u00fa kefku a pastu. Nechal ho vliez\u0165 do sprchov\u00e9ho k\u00fata a zavrel o\u010di. Bol unaven\u00fd. Ke\u010f ich o p\u00e1r min\u00fat otvoril, aby sa uistil, \u017ee je chlapec v poriadku, zarazil sa. Cez matn\u00e9 sklo uvidel na dne \u010dosi \u010derven\u00e9. Okam\u017eite vstal a sprchu otvoril. Zalapal po dychu. Chlapec st\u00e1l opret\u00fd o kachli\u010dky so stisnut\u00fdmi vie\u010dkami, v ruke mal \u017eiletku a z oboch z\u00e1p\u00e4st\u00ed mu tiekla krv…<\/p>\n

<\/em> –<\/div>\n

\n

Doteraz nech\u00e1pal, kde a kedy ju vzal. Len zavrtel hlavou a obv\u00e4zy vhodil do s\u00e1\u010dka. Prezrel si rany. Boli u\u017e takmer zahojen\u00e9. \u00da\u013eavne si vyd\u00fdchol a zo skrinky vytiahol inf\u00faziu. Zavesil ju na stojan a opatrne pichol do \u017eily. Skuto\u010dne to bola mal\u00e1 n\u00e1hrada, ale aspo\u0148 \u010diasto\u010dne to nahr\u00e1dzalo jedlo, ktor\u00e9 chlapec odmietal.<\/p>\n

autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Nathy_TwC & Sisa Pomaly u\u017e za\u010d\u00ednalo svita\u0165 a \u010diernovlas\u00e9ho chlapca, sch\u00falen\u00e9ho na posteli, prem\u00e1hal sp\u00e1nok. Bol nato\u013eko rozru\u0161en\u00fd, \u017ee nedok\u00e1zal poriadne prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165. Chcel… Musel sa s Tomom stretn\u00fa\u0165. Musel ho vidie\u0165 a musel ho prin\u00fati\u0165, aby ho vzal k sebe. Toto<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[519],"tags":[],"class_list":["post-5838","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-robbery-ii-life-isn-t-fairytale"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5838","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5838"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5838\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5838"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5838"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5838"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}