{"id":5853,"date":"2012-09-21T15:00:00","date_gmt":"2012-09-21T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=5837"},"modified":"2012-09-21T15:00:00","modified_gmt":"2012-09-21T14:00:00","slug":"robbery-ii-life-isn-t-fairytale-8","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2012\/09\/21\/robbery-ii-life-isn-t-fairytale-8\/","title":{"rendered":"Robbery II – Life isn’t fairytale 8."},"content":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n

<\/strong><\/div>\n
<\/strong><\/div>\n
<\/strong><\/div>\n
\"\" <\/div>\n
<\/div>\n
Gordon pobehoval po pracovni a prem\u00fd\u0161\u013eal. Tomova „hrozba“ ho takmer<\/em> vy\u013eakala. Nemohol predsa dovoli\u0165, aby sa stretli. To by cel\u00fd jeho pl\u00e1n stroskotal. Ale ako Tomovu existenciu pred svoj\u00edm synom udr\u017e\u00ed v tajnosti? Z vlastnej sk\u00fasenosti politika vedel, \u017ee sa ni\u010d dlho v tajnosti neostane. Sk\u00f4r alebo nesk\u00f4r sa v\u0161etko preval\u00ed. V tom niekto zaklopal na dvere a on sa strhol.<\/p>\n

„\u010ealej,“ povedal po chv\u00edli ticha r\u00fdchlo a dovn\u00fatra vst\u00fapil pekn\u00fd, \u010diernovlas\u00fd chlapec.<\/div>\n

„Otec?“ za\u0161epkal. „Potrebujem s tebou hovori\u0165.“ Otec sa oto\u010dil a sna\u017eil sa zakry\u0165 rozru\u0161enie a hnev.<\/div>\n
„\u010co sa deje, Bill?“ op\u00fdtal sa v\u00e1\u017ene a posadil sa za st\u00f4l.<\/div>\n
„Kto je Tom Kaulitz?“ sp\u00fdtal sa na rovinu Bill.<\/div>\n
„Kto?“ zatv\u00e1ril sa Gordon nech\u00e1pavo a zah\u013eadel sa synovi do o\u010d\u00ed.<\/div>\n
„Tom Kaulitz, ten chirurg.“<\/div>\n
„Ak\u00fd<\/em> chirurg?“ hrane sa za\u010dudoval. „Bill, zbl\u00e1znil si sa?“ znerv\u00f3znel Gordon trocha, ale sna\u017eil sa tv\u00e1ri\u0165 nezaujato.<\/div>\n
„Ten, ktor\u00fd ma operoval,“ naliehal chlapec.<\/div>\n
„Bill, mu\u017e, ktor\u00fd \u0165a operoval, sa volal Andreas Kerner<\/em> a nie nejak\u00fd Kaulitz<\/em>. Muselo sa ti to v hlave pomota\u0165. Neviem, \u017ee nejak\u00fd tak\u00fd, ak\u00e9ho si spomenul, existuje,“ odpovedal mu otec t\u00f3nom, ktor\u00e9mu sa len \u0165a\u017eko dalo oponova\u0165.<\/div>\n
„Chcem s n\u00edm hovori\u0165!“ n\u00e1stojil Bill zrazu, ke\u010f videl, \u017ee inak sa ni\u010d nedozvie.<\/div>\n
„Hovor\u00edm ti, \u017ee tak\u00e9ho mu\u017ea ne – poz – n\u00e1m,“ povedal Gordon d\u00f4razne a o\u010di presunul k papierom na stole. Za\u010dal si ich rovna\u0165, aby zakryl st\u00fapaj\u00facu nervozitu.<\/p>\n<\/div>\n
\n
„Potrebuje\u0161 e\u0161te nie\u010do?“ dodal a zah\u013eadel sa na svojho syna.<\/div>\n
„Chcem hovori\u0165 s t\u00fdm<\/em>… Andreasom!“<\/div>\n
„A na\u010do s n\u00edm chce\u0161 hovori\u0165?“ znova sa na\u0148ho pozrel.<\/div>\n
„Zachr\u00e1nil mi \u017eivot. Preto<\/em>.“<\/div>\n
„Och, Bill. Je to jeho povinnos\u0165<\/em> zachra\u0148ova\u0165 \u017eivoty. Pochybujem, \u017ee by mal \u010das na tak\u00e9 hl\u00faposti, ako je tvoja n\u00e1v\u0161teva. Neza\u0165a\u017euj ho s tak\u00fdmi vecami. U\u017e si \u0165a ani nebude pam\u00e4ta\u0165.“<\/div>\n
„Na syna prezidenta si \u010das n\u00e1jde, v\u0161ak? Chcem za n\u00edm!“ zv\u00fd\u0161il chlapec hlas, za \u010do si n\u00e1sledne vysl\u00fa\u017eil facku. Pritisol si dla\u0148 na l\u00edce a \u0161okovane otca sledoval.<\/div>\n
„Bill, t\u00fdm, \u010do som povedal, som myslel, \u017ee sa s n\u00edm nestretne\u0161 a hotovo. Nebude\u0161 ho otravova\u0165 s tak\u00fdmi hl\u00fapos\u0165ami. Cho\u010f sa rad\u0161ej u\u010di\u0165 a neroz\u010du\u013euj ma,“ uzavrel debatu Gordon a vr\u00e1til sa na svoje miesto. \u010ciernovl\u00e1sok ubl\u00ed\u017eene popotiahol a poriadne za sebou tresol dverami. Nezabudol do nich e\u0161te poriadne kopn\u00fa\u0165.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

Bill sedel v predn\u00e1\u0161kovej miestnosti, asi v strede. Okolo neho bol ruch a v\u0161etci \u0161tudenti sa na nie\u010dom bavili. Zrazu sa dvere otvorili a dopredu pred premieta\u010dku pri\u0161iel mlad\u00fd mu\u017e s \u010diernymi cornrows, oble\u010den\u00fd v elegantnom obleku s ta\u0161kou od notebooku. V\u0161etci okam\u017eite st\u00edchli a mlad\u00fd mu\u017e sa postavil k stolu, aby si rozlo\u017eil a zapol notebook.<\/p>\n

„M\u00f4\u017eete pokra\u010dova\u0165 v konverz\u00e1cii. Len si tu r\u00fdchlo nastav\u00edm spr\u00e1vnu prezent\u00e1ciu a ideme na vec,“ zaznel miestnos\u0165ou hlbok\u00fd mu\u017esk\u00fd hlas. Chlapcovi sa okam\u017eite postavili ch\u013apky na krku.<\/div>\n

„Tomi,“ za\u0161epkal, ke\u010f uvidel mlad\u00e9ho mu\u017ea pred sebou. Bol to ON! Ur\u010dite! Cel\u00fd \u010das sedel ako na ihl\u00e1ch a modlil sa, aby to u\u017e skon\u010dili. Hne\u010f ako mu\u017e opustil predn\u00e1\u0161kov\u00fa sie\u0148, vybehol za n\u00edm. „Tom!“ zakri\u010dal, ke\u010f zistil, \u017ee ho asi tak \u013eahko nedobehne a \u010doskoro sa Tomov chrb\u00e1t strat\u00ed za rohom. „Pros\u00edm!“ dodal e\u0161te ale to u\u017e sa mlad\u00edkova postava stratila. \u010ciernovl\u00e1sok sa zviezol po stene na zem a ticho vzlykol. Kde ho teraz n\u00e1jde? V tom sa spoza roha vynorila postava diev\u010da\u0165a, ktor\u00e9 hovorilo: „P\u00e1n doktor, prep\u00e1\u010dte, \u017ee vyru\u0161ujem, ale m\u00e1m trocha s nie\u010d\u00edm probl\u00e9m a chcela by som vedie\u0165…“<\/div>\n
„Sle\u010dna, pros\u00edm v\u00e1s, ak m\u00e1te nejak\u00fd probl\u00e9m…“ odml\u010dal sa chv\u00ed\u013eu bolo ticho. „Tu m\u00e1te moju vizitku. Nehnevajte sa, ale nem\u00e1m \u010das. Mus\u00edm sa porozpr\u00e1va\u0165 s rektorom univerzity.“<\/div>\n
„Aha,“ povedalo diev\u010da sklamane. „A… Hm, nechcem znie\u0165 neslu\u0161ne, ale… Neza\u0161li by ste niekedy na k\u00e1vu alebo…“<\/div>\n
„No…“ Tomov hlas sa odml\u010dal. „Viete…“ sna\u017eil sa vykr\u00fati\u0165. „Niekedy inokedy. Teraz mus\u00edm…“ uk\u00e1zal palcom za seba a diev\u010da urazene odi\u0161lo. Bill sa vtedy chopil pr\u00edle\u017eitosti a rozbehol sa. Zachytil lek\u00e1ra za ruk\u00e1v vo chv\u00edli, ke\u010f sa oto\u010dil na odchod a zdvihol k nemu uslzen\u00fa tv\u00e1ri\u010dku.<\/p>\n

Tomove zrenice sa okam\u017eite roz\u0161\u00edrili a hor\u00fa\u010dkovito sa okolo seba poobzeral. Naokolo bolo prive\u013ea \u013eud\u00ed. Chytil chlapca za lake\u0165 a odtiahol ho do p\u00e1nskych z\u00e1chodov, kde \u010diernovl\u00e1ska okam\u017eite pevne objal. Billovi sa okam\u017eite podlomili kolen\u00e1 a pevne zovrel Tomovu ko\u0161e\u013eu. Nahlas mu zavzlykal do hrudn\u00edka.<\/div>\n

„Pokoj… Pokojne, mil\u00e1\u010dik. Nepla\u010d,“ za\u0161epkal mu ne\u017ene do ucha a vdychoval v\u00f4\u0148u jeho vlasov. Aj jemu sa chcelo plaka\u0165. Neveril, \u017ee by ho e\u0161te niekedy uvidel a zrazu bol tu. Tak bl\u00edzko, a predsa tak \u010faleko.<\/div>\n
„Vezmi ma pre\u010d, pros\u00edm. Vezmi ma odtia\u013eto. K sebe,“ usedavo plakal a v prstoch st\u00e1le drvil l\u00e1tku ko\u0161ele.<\/div>\n
„Bill…“ vzdychol si chirurg. „To… To by bol \u00fanos,“ \u0161epol, nadvihol chlapcovu uplakan\u00fa tv\u00e1ri\u010dku jemne jedn\u00fdm prstom a \u017eiarivo sa usmial. „Ty m\u00f4j mal\u00fd bl\u00e1zonko…“ h\u013eadel chlapcovi do o\u010d\u00ed.<\/div>\n
„Ja… Ute\u010diem… V noci… Pros\u00edm.“<\/div>\n
„Bill… Nem\u00f4\u017eeme ni\u010d upon\u00e1h\u013ea\u0165. Je to riskantn\u00e9. Pros\u00edm, pre tvoju bezpe\u010dnos\u0165… Daj si poveda\u0165. Nechcem, aby sa ti nie\u010do stalo. Zajtra budem ma\u0165 znova predn\u00e1\u0161ku. Stretneme sa a niekam spolu p\u00f4jdeme a napl\u00e1nujeme to, ale teraz nem\u00f4\u017ee\u0161 \u00eds\u0165 so mnou. \u013dudia tvojho otca ma sleduj\u00fa.“<\/div>\n
„Ja s n\u00edm u\u017e nechcem by\u0165. Nem\u00f4\u017eem! Pros\u00edm!“<\/div>\n
„Mus\u00ed\u0161 to e\u0161te nejako vydr\u017ea\u0165, Billy. Kv\u00f4li mne, pros\u00edm,“ povedal Tom a chytil \u010diernovl\u00e1ska za \u00fatle ramen\u00e1. „Neboj sa, ja si po teba pr\u00eddem,“ dodal a usmial sa na\u0148ho.<\/p>\n

„Oni… Povedali mi, \u017ee neexistuje\u0161… \u017de som bol v k\u00f3me a… Bol si iba sen.“<\/div>\n

„Tak preto si sa mi neozval,“ povedal si lek\u00e1r s\u00e1m pre seba. „Oni… Vie\u0161, vzal mi \u0165a preto, lebo som ti dos\u0165 ubli\u017eoval. A ja viem, \u017ee si \u0165a ani nezasl\u00fa\u017eim, len\u017ee… Neviem si bez teba prestavi\u0165 \u017eivot. Nehovor otcovi, \u017ee sme sa stretli. Spr\u00e1vaj sa, akoby sa ni\u010d nestalo. Zajtra sa e\u0161te uvid\u00ed. Po\u010dk\u00e1m \u0165a tu po predn\u00e1\u0161ke, dobre? Teraz… U\u017e mus\u00edm od\u00eds\u0165.“<\/div>\n
„E\u0161te nie, pros\u00edm!“<\/div>\n
„Mus\u00edm. Vie\u0161, \u017ee nechcem, ale nem\u00f4\u017eeme sa prezradi\u0165,“ pustil chlapca, objal ho a na pery mu vtisol hor\u00faci bozk. „Milujem \u0165a,“ za\u0161epkal a oto\u010dil sa. \u010ciernovl\u00e1sok sa op\u00e4\u0165 zviezol na zem a usedavo plakal. Pekn\u00fd chirurg zastal v strede pohybu a pribehol k \u010diernovl\u00e1skovi. Zdvihol ho, oprel o kab\u00ednku a stieral mu z tv\u00e1re slzi\u010dky.<\/p>\n

„Nepla\u010d, Billy. Usmej sa na m\u0148a.“ Bill ale odmietal presta\u0165. Miestami sa a\u017e zakuck\u00e1val pr\u00edvalom s\u013az. „Billy, pros\u00edm, nerob mi to,“ \u0161epkal Tom a mal nutkanie ho okam\u017eite odtia\u013eto zobra\u0165 k sebe.<\/div>\n

„Pros\u00edm,“ znova ticho zavzlykal.<\/div>\n
„Bill… Billy… Pozri sa na m\u0148a a presta\u0148 plaka\u0165,“ zaprosil Tom.<\/div>\n
„Vezmi ma so sebou… Pros\u00edm… Ve\u013emi \u0165a pros\u00edm!“<\/div>\n
„Bill, viem, \u017ee by si ve\u013emi chcel, aj ja by som chcel, ale pochop, \u017ee… Mus\u00ed\u0161 e\u0161te chv\u00ed\u013eu osta\u0165 doma. Zajtra ma znova uvid\u00ed\u0161 a pozajtra u\u017e bude\u0161 zase len so mnou. Len to mus\u00ed\u0161 vydr\u017ea\u0165,“ hovoril a hladkal pekn\u00e9ho chlapca palcom po tv\u00e1ri\u010dke.<\/div>\n
„Prisah\u00e1\u0161?“ zavzlykal chlapec tichu\u010dko.<\/div>\n
„S\u013eubujem. Nepri\u0161iel by som si po teba len vtedy, keby sa mi nie\u010do v\u00e1\u017ene stalo,“ pris\u013e\u00fabil mu\u017e s cornrows.<\/div>\n
„Tak… Tak dobre,“ \u0161epol chlapec ticho.<\/div>\n
„Cho\u010f na hodinu, alebo domov. A nikomu o tom nehovor, \u017ee si ma videl. Zajtra o takomto \u010dase \u0165a tu budem \u010daka\u0165 a p\u00f4jdeme pre\u010d. Idem,“ smutne sa usmial, vtisol mu pusu na \u010delo a r\u00fdchlo sa stratil. \u010ciernovl\u00e1sok si ticho opl\u00e1chol tv\u00e1r studenou vodou a vy\u0161iel zo \u0161koly, kde ho u\u017e \u010dakali dvaja bodyguardi. \u0160karedo na nich pozrel a nast\u00fapil do pripraven\u00e9ho auta. Len \u010do auto zastavilo pred vilou, chlapec bol rozhodnut\u00fd zamkn\u00fa\u0165 sa v izbe, no otec mu to prekazil. Nechal si ho dovies\u0165 do kancel\u00e1rie.<\/div>\n
„Cel\u00fd pol rok sa pok\u00fa\u0161am, aby si na neho zabudol, a nakoniec zist\u00edm, \u017ee je to zbyto\u010dn\u00e9! U\u017e ho viac neuvid\u00ed\u0161! Nikdy! P\u00f4jde\u0161 na \u0161kolu do Ameriky a Toma u\u017e nikdy neuvid\u00ed\u0161,“ ozn\u00e1mil mu otec s \u013eadov\u00fdm pokojom.<\/div>\n
„Nie! To nesmie\u0161! Som dospel\u00fd a milujem ho! Ak ma za n\u00edm nepust\u00ed\u0161, tak ute\u010diem!“ skr\u00edkol chlapec a o\u010di sa mu naplnili slzami. Srdce sa mu znova roztrhlo na kusy.<\/p>\n

„Nie neute\u010die\u0161! Pokia\u013e nedostane\u0161 rozum, bude\u0161 pod z\u00e1mkom,“ obozn\u00e1mil ho otec zv\u00fd\u0161en\u00fdm hlasom a k\u00fdvol na gorily, ktor\u00e9 chlapca skuto\u010dne odvliekli do jeho izby, kde ho okam\u017eite zamkli. Bill za\u010dal okam\u017eite ml\u00e1ti\u0165 do dver\u00ed a kri\u010da\u0165, aby ho pustili. Nemohol predsa nie\u010do tak\u00e9 dovoli\u0165. Nie teraz, ke\u010f sa mal stretn\u00fa\u0165 s Tomom. Ke\u010f mal od\u00eds\u0165 a by\u0165 znovu \u0161\u0165astn\u00fd! To mu nemohol otec urobi\u0165! Kde bola jeho mamka, aby mu pomohla?!<\/div>\n

Po necel\u00fdch dvoch hodin\u00e1ch sa s pla\u010dom vysilene zviezol na zem. Chcel \u00eds\u0165 domov za Tomim a malou Violet. Tam kam patril. Tam, kde bol skuto\u010dne \u0161\u0165astn\u00fd. E\u0161te p\u00e1r kr\u00e1t ticho vzlykol a p\u00e4s\u0165ou buchol do dver\u00ed. Tv\u00e1r mu st\u00e1le zalievali slzy.<\/div>\n
„Povedzte otcovi, \u017ee ak ma nepust\u00ed, zabijem sa,“ skr\u00edkol hystericky, ale nikto mu neodpovedal. Tak sa len ticho skr\u010dil do klbka v k\u00fate izby a zavrel o\u010dk\u00e1. Ur\u010dite do zajtra nie\u010do vymysl\u00ed! Mus\u00ed! Nech je to \u010doko\u013evek!<\/p>\n

autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Nathy_TwC & Sisa Gordon pobehoval po pracovni a prem\u00fd\u0161\u013eal. Tomova „hrozba“ ho takmer vy\u013eakala. Nemohol predsa dovoli\u0165, aby sa stretli. To by cel\u00fd jeho pl\u00e1n stroskotal. Ale ako Tomovu existenciu pred svoj\u00edm synom udr\u017e\u00ed v tajnosti? Z vlastnej sk\u00fasenosti politika vedel,<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[519],"tags":[],"class_list":["post-5853","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-robbery-ii-life-isn-t-fairytale"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5853","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5853"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5853\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5853"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5853"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5853"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}