{"id":5868,"date":"2012-09-18T16:00:00","date_gmt":"2012-09-18T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=5852"},"modified":"2012-09-18T16:00:00","modified_gmt":"2012-09-18T15:00:00","slug":"robbery-ii-life-isn-t-fairytale-7","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2012\/09\/18\/robbery-ii-life-isn-t-fairytale-7\/","title":{"rendered":"Robbery II – Life isn’t fairytale 7."},"content":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n

<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
„Ja som… musel som,“ za\u0161epkal. „Pre teba.“<\/div>\n
„Bill, keby si mi to povedal, v\u0161etko by dopadlo inak,“ sna\u017eil sa ho vyvies\u0165 z omylu. „Nemuseli by sme sa to\u013eko h\u00e1da\u0165, nemusel by si to\u013eko trpie\u0165, nemusel by som…“ a odml\u010dal sa. Nechcel mu poveda\u0165, \u017ee m\u00e1 \u017ei\u0165 s pocitom viny.<\/div>\n
„Musel som… Musel som to robi\u0165, Tom,“ Bill ticho zavrel o\u010dk\u00e1.<\/div>\n
„Ale pre\u010do? Bill, ch\u00e1pem, \u017ee… Chcel si ma ochr\u00e1ni\u0165, ale to ja m\u00e1m chr\u00e1ni\u0165 teba! Pozri sa na seba! Ten chlap \u0165a zni\u010dil! Takmer \u0165a dobil k smrti a navy\u0161e si sa skoro zbl\u00e1znil! \u010co bolo tak\u00e9 hrozn\u00e9, \u017ee si sa musel tak hrozne obetova\u0165?“ za\u0161epkal Tom posledn\u00fa vetu a pomali\u010dky si k chlapcovi prisadol.<\/div>\n
„Chcel… Chcel… Povedal… Povedal, \u017ee… \u017de ak to nesprav\u00edm… Zabij\u00fa \u0165a,“ za\u0161epkal Bill tichu\u010dko.<\/div>\n
„Billy…“ vzdychol si Tom a pohladkal \u010diernovl\u00e1ska po vlasoch. „Nikdy nedovol\u00edm, aby ti niekto ubli\u017eoval. Aj keby ma mali zabi\u0165. Je mi jedno, \u010do sa stane so mnou, ale ty… Mus\u00ed\u0161 by\u0165 v bezpe\u010d\u00ed.“<\/div>\n
„Nie,“ odpovedal ticho \u010diernovl\u00e1sok.<\/div>\n
„Ja sa o seba postar\u00e1m. Dok\u00e1\u017eem sa ochr\u00e1ni\u0165, ale ty? Bill, si slab\u00fd, krehk\u00fd… Ja s\u00e1m sa \u0165a boj\u00edm niekedy dotkn\u00fa\u0165, preto\u017ee m\u00e1m pocit, \u017ee sta\u010d\u00ed silnej\u0161ie stisn\u00fa\u0165 a nejako ti ubl\u00ed\u017eim. JA ochranu nepotrebujem. To TY. Ak sa ti bude vyhr\u00e1\u017ea\u0165, polo\u017e mu to a nereaguj. Vyka\u0161li sa na\u0148ho.“ \u010ciernovl\u00e1sok sa k nemu tichu\u010dko prit\u00falil.<\/div>\n
„Budem v poriadku, len ma, pros\u00edm, neop\u00fa\u0161\u0165aj,“ za\u0161epkal.<\/div>\n
„Nechcem \u0165a opusti\u0165,“ za\u0161epkal Tom a strnulo chlapca objal. Naozaj ho nechcel opusti\u0165, ale potreboval \u010das. Potreboval si ujasni\u0165 to, \u010do videl. Musel si nejako vyjasni\u0165, \u017ee to, \u010do sa stalo, nie je Billova vina. \u010ciernovlas\u00fd chlapec len ticho prik\u00fdvol a zavrel o\u010dk\u00e1. Unavene zasp\u00e1val. Mlad\u00fd lek\u00e1r ho opatrne ulo\u017eil do postele a pozakr\u00fdval, aby mu nebola zima. Potom sa s povzdychom posadil na poste\u013e a vybral si svoj notebook. Chlapec sa k nemu op\u00e4\u0165 prit\u00fali a zasp\u00e1val.<\/p>\n<\/div>\n
\n
<\/div>\n
<\/div>\n
Ke\u010f Bill zaspal, Tom sa jemne vymanil z jeho zovretia a rozhodol sa zavola\u0165 Gordonovi, Billovmu otcovi. Pre\u0161iel do kuchyne, zavrel za sebou dvere a vyto\u010dil jeho \u010d\u00edslo. Chv\u00ed\u013eu \u010dakal a potom sa ozval: „Prep\u00e1\u010dte, je pri telef\u00f3ne Gordon Tr\u00fcmper?“<\/div>\n
„Thomas?“ ozvalo sa bezv\u00fdrazne z telef\u00f3nu.<\/div>\n
„Vedeli ste, \u017ee Billa vydieral nejak\u00fd Frederik<\/em>?“ sp\u00fdtal sa Tom podr\u00e1\u017edene.<\/div>\n
„\u010co\u017ee?“<\/div>\n
„Billa vydieral nejak\u00fd mu\u017e. Vyhr\u00e1\u017eal sa mu, \u017ee ma zabije. Vedeli ste o tom?“<\/div>\n
„Chcem, aby si ho priviezol. Okam\u017eite!“<\/div>\n
„Ja nem\u00e1m pr\u00e1vo rozhodova\u0165 za\u0148ho. Ak chce, pr\u00edde za vami s\u00e1m. Nebudem ho nikam vozi\u0165. Chcem si len vyjasni\u0165, pre\u010do ste mu nepon\u00fakli ochranu.“<\/div>\n
„Ako chce\u0161,“ zavr\u010dal prezident v\u00fdhra\u017ene a zlo\u017eil. Tom nahnevane tresol mobilom po stole a sadol si na\u0148. C\u00edtil sa, akoby mal deja vu. Pred nieko\u013ek\u00fdmi rokmi rovnako bezradne sedel v Hamburgu a d\u00edval sa na Nicole. Dnes je situ\u00e1cia s\u00edce predsa len in\u00e1, ale v podstate t\u00e1 ist\u00e1. Jeho vz\u0165ah sa pomaly r\u00facal a on to nedok\u00e1zal zastavi\u0165.<\/p>\n

O p\u00e1r hod\u00edn nesk\u00f4r sa domom rozoznelo hlasn\u00e9 zvonenie domov\u00e9ho zvon\u010deka. Lek\u00e1r sa strhol zo sna. Pristihol sa pri tom, \u017ee le\u017eal na doske kuchynsk\u00e9ho stola. Musel zaspa\u0165. Chv\u00ed\u013eu sa sna\u017eil zorientova\u0165, \u010do sa deje, ke\u010f v tom zvon\u010dek znova netrpezlivo zazvonil. Tom sa lenivo dvihol a od\u0161uchtal sa k dver\u00e1m. Unavene otvoril a uvidel Billovho otca s v\u00fdrazom rozz\u00faren\u00e9ho b\u00fdka.<\/p>\n

„Dobr\u00fd ve\u010der,“ pozdravil mlad\u00fd mu\u017e s cornrows a zamra\u010dil sa. Prezident k\u00fdvol na bodyguarda, ktor\u00fd Toma ne\u013e\u00fatostne odstr\u010dil od dver\u00ed, a vletel dnu. Po \u0148om prezident a zvy\u0161ok ochranky.<\/div>\n

„Kde je Bill?!“ sp\u00fdtal sa okam\u017eite. Tom sa na chlapa, ktor\u00fd ho zdrapol, \u0161okovane zad\u00edval.<\/div>\n
„Bill sp\u00ed,“ zasy\u010dal chirurg a bodyguarda od seba odstr\u010dil. „\u010co tu chcete? \u010co si to dovo\u013eujete?“ Gordon ho \u0161ikovne odignoroval a rozrazil dvere do sp\u00e1lne. Ticho sa zad\u00edval na bled\u00e9ho chlapca. Okam\u017eite ho vzal na ruky a oto\u010dil sa na odchod. Tom narazil do skriniek na chodbe a to sp\u00f4sobilo buchot. Vyrazilo mu to dych. Chytil sa za bo\u013eav\u00fd bok a pomaly vstal, pri\u010dom Billovmu otcovi zatarasil cestu.“Nem\u00e1te na to pr\u00e1vo!“ skr\u00edkol pekn\u00fd lek\u00e1r. „Nedovol\u00edm v\u00e1m to!“<\/div>\n
„Ty mi nem\u00e1\u0161 \u010do zakazova\u0165!“ zavr\u010dal mu na opl\u00e1tku prezident a nechal bodyguardov, aby lek\u00e1ra prirazili k stene.<\/div>\n
„U\u017e nikdy sa k m\u00f4jmu synovi nepribl\u00ed\u017e. Inak \u0165a d\u00e1m zavrie\u0165! Odkedy \u0165a pozn\u00e1, trp\u00ed! Maj k\u00faska citu, preboha!“<\/div>\n
„To… To nie je pravda!“ sna\u017eil sa Tom vymani\u0165 zo siln\u00e9ho zovretia. „Bill! Bill! Zobu\u010f sa, pros\u00edm!“ zakri\u010dal na \u010diernovlas\u00e9ho chlapca, a potom sa znova obr\u00e1til ku Gordonovi. „Boli sme \u0161\u0165astn\u00ed a boli by sme \u0161\u0165astn\u00ed aj na\u010falej, keby ste mu pomohli a nenechali ho napospas tomu pr\u00ed\u0161ern\u00e9mu \u010dloveku, ktor\u00fd ho cel\u00e9 mesiace zneu\u017e\u00edval!“<\/p>\n

„Postar\u00e1m sa o to, aby na teba zabudol a prestal sa tr\u00e1pi\u0165!“<\/div>\n

„To predsa nem\u00f4\u017eete! Nem\u00f4\u017eete mi ho len tak vzia\u0165 a…“ hlas sa mu \u00faplne zlomil a do o\u010d\u00ed mu vyst\u00fapili slzy. „Billy…“ za\u0161epkal a poh\u013eadom ho pohladkal po tv\u00e1ri. „Keby ste neboli tak\u00fd zbabelec a s\u00e1m sa ho sp\u00fdtali, \u010di to chce,“ dodal Tom a nen\u00e1vistne sa pritom zah\u013eadel na mu\u017ea, ktor\u00fd pekn\u00e9ho \u010diernovl\u00e1ska niesol.<\/div>\n
„Viem, \u010do by povedal, ale m\u00e1 smolu! Ja viem, \u010do je pre neho najlep\u0161ie!“<\/div>\n
„Toto nie je spravodlivos\u0165! Nedovol\u00edm v\u00e1m, aby ste mi ho znova zobrali!“ kri\u010dal Tom a za\u010dal od seba chlapov odstrk\u00e1va\u0165: „Dajte mi pokoj!“<\/div>\n
„Tomi,“ za\u0161epkal \u010diernovl\u00e1sok ticho, ke\u010f ho zo spania vyru\u0161il zn\u00e1my hlas. Pevnej\u0161ie sa pritisol k \u010dloveku, ktor\u00fd ho dr\u017eal na ruk\u00e1ch v domnen\u00ed, \u017ee je to Tom. „Tomi,“ za\u0161epkal znova.<\/p>\n

„Po\u010fme,“ zavelil Gordon.<\/div>\n

„Bill! Bill, to nie som ja! Bill!“ vrieskal lek\u00e1r a bodyguardi ho pevne chytili, aby sa nerozbehol za prezidentom. „BILL!“ Jeden z bodyguardov mu zapchal \u00fasta a po\u010dkal, k\u00fdm sa prezident nestratil v aute. A\u017e potom s\u00e1m odi\u0161iel a nechal lek\u00e1ra sam\u00e9ho.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

Ke\u010f Bill otvoril o\u010di, zbadal, \u017ee nie je doma – u Toma. Bol vo svojej starej izbe, le\u017eal vo svojej posteli. Chv\u00ed\u013eu uva\u017eoval, \u010do sa stalo, ale zrazu mal pocit, \u017ee v\u0161etko, \u010do sa doteraz stalo, bol len dlh\u00fd, n\u00e1dhern\u00fd ale aj hrozn\u00fd sen. Vydesene okolo tekal o\u010dkami.<\/p><\/div>\n

„Mami!“ skr\u00edkol zrazu. Dvere sa okam\u017eite rozleteli a medzi nimi sa objavila najd\u00f4le\u017eitej\u0161ia \u017eena v jeho \u017eivote.<\/div>\n
„Billy? Mil\u00e1\u010dik… Syn\u010dek m\u00f4j! Kone\u010dne si sa mi prebral!“<\/div>\n
„Mami? Mami, \u010do sa stalo? \u010co tu rob\u00edm? Kde je Tom? Kde je m\u00f4j<\/em> Tomi?“<\/div>\n
„Tom? Kto je Tom, syn\u00e1\u010dik m\u00f4j?“ za\u010dudovala sa Simone.<\/div>\n
„Tom?“ za\u0161epkal Billy zm\u00e4tene a d\u00edval sa na \u017eenu slzami zaliatymi o\u010dkami. „Predsa m\u00f4j<\/em> Tomi.“<\/div>\n
„Mil\u00e1\u010dik, to sa ti len sn\u00edvalo. Vie\u0161… Bol si nieko\u013eko rokov v k\u00f3me. Zrazilo \u0165a auto a… Prebral si sa a\u017e teraz. \u017diadneho Toma nepozn\u00e1m.“<\/div>\n
„Ale ja som bol s TOMOM!“ skr\u00edkol chlapec a rozplakal sa. „Klame\u0161!“<\/div>\n
„Mil\u00e1\u010dik,“ za\u0161epkala \u017eena a pevne chlapca objala. „Mrz\u00ed ma to, syn\u010dek m\u00f4j… Ve\u013emi ma to mrz\u00ed.“<\/div>\n
„Mami, to nem\u00f4\u017ee by\u0165 pravda,“ zakv\u00edlil \u010diernovl\u00e1sok a ne\u0161\u0165astne \u017eenu objal. Pred o\u010dami sa mu jasne vyn\u00e1ral obraz lek\u00e1rovej usmiatej tv\u00e1re.<\/div>\n
„Bol to len sen, Billy. Ale teraz si tu s nami. Nav\u017edy… U\u017e sa ti nikdy ni\u010d nestane,“ \u0161epkala mu \u017eena do vlasov.<\/div>\n
„Ale… Ja ho chcem,“ vyd\u00fdchol si chlapec s\u0165a\u017eka a pevne zomkol vie\u010dka. „Mami, ja ho potrebujem.“<\/p>\n

<\/div>\n

~ O pol roka ~<\/em><\/strong><\/div>\n
\n

Dlh\u00e9ho pol roka pre\u0161lo od d\u0148a, \u010do sa chlapec \u00fadajne zobudil z k\u00f3my. Dlho trvalo, k\u00fdm sa chlapec spam\u00e4tal a uveril tomu, \u017ee cel\u00e9 to bolo len sen. Kr\u00e1sny sen. U\u017e dva mesiace \u0161tuduje na lek\u00e1rskej univerzite. Chcel by\u0165 chirurg. Aj teraz chlapec sedel doma a \u010d\u00edtal si skript\u00e1 na sk\u00fa\u0161ku z anat\u00f3mie. Nemohol sa v\u0161ak celkom s\u00fastredi\u0165. St\u00e1le musel myslie\u0165 na Toma zo svojich snov. Ob\u010das si rukami pre\u0161iel po jazvi\u010dk\u00e1ch – jedna po gu\u013eke, druh\u00e1 po zlomenej nohe. Psychol\u00f3g mu vysvetlil, \u017ee s\u00fa to rany z autonehody a preniesli sa mu do sna. Ale on st\u00e1le \u00faplne neveril. Pre\u010do by ho potom mal st\u00e1le pred o\u010dami? Pre\u010do by si st\u00e1le dokonale spom\u00ednal na jeho hlas? Nemohol to pochopi\u0165. Bolo to tak\u00e9 \u017eiv\u00e9 a vraj to bol len sen. Pre\u010do ho potom ale jeho Tomi neh\u013eadal?<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

Tom sedel v aute a v sp\u00e4tnom zrkadle sledoval tmav\u00e9 auto, ktor\u00e9 ho sledovalo vo dne v noci u\u017e pol roka. Rad\u0161ej odvr\u00e1til poh\u013ead a uprene sledoval cestu domov. Ke\u010f zastal pred svoj\u00edm bytom, zamkol auto a vybehol hore. Otvoril si dvere a zv\u00edtal sa s malou dc\u00e9rkou. Pozdravil opatrovate\u013eku, ktor\u00fa si najal, a zatvoril sa do izby, aby mohol pracova\u0165 a aspo\u0148 tak trocha zacelil dieru v hrudi, ktor\u00e1 mu tam ostala po Billovom odchode. A bolo to tak ka\u017ed\u00fd de\u0148 od jeho odchodu. To mal\u00e9 \u010diernovlas\u00e9 slnie\u010dko mu tak ve\u013emi ch\u00fdbalo.<\/p><\/div>\n

„N\u00e1jdem si \u0165a. N\u00e1jdem!“ tresol p\u00e4s\u0165ou do postele a chytil do ruky mobil. Vyto\u010dil \u010d\u00edslo na inform\u00e1cie a pop\u00fdtal si \u010d\u00edslo na Billov mobil. Spojovate\u013eka mu ho dala. Tom chv\u00ed\u013eu v\u00e1hal, \u010di to m\u00e1 spravi\u0165, ale k\u00fdm bol dos\u0165 odhodlan\u00fd, vyto\u010dil \u010d\u00edslo a nap\u00e4to \u010dakal. Netrvalo dlho a telef\u00f3n niekto zdvihol. Dred\u00e1\u010d okam\u017eite vychrlil haldu slov ale na druhej strane bolo st\u00e1le ticho. Tom sa nad\u00fdchol a e\u0161te raz pomal\u0161ie zopakoval: „Bill? Bill, si tam? Tu je Tom, Tom Kaulitz.“<\/p>\n

„Tom Kaulitz,“ ozvalo sa na druhej strane zam\u013easkanie. „Varoval som \u0165a, Thomas<\/em>!“<\/div>\n

„To ste zasa vy! Kde je Bill?! Chcem s n\u00edm hovori\u0165,“ zavr\u010dal Tom a na druhej strane za\u010dul \u010fal\u0161\u00ed hlas, ktor\u00fd sa Gordona \u010dosi p\u00fdtal. „Chcem Billa k telef\u00f3nu!“ zakri\u010dal lek\u00e1r a d\u00fafal, \u017ee ak bol s n\u00edm na druhom konci Bill, za\u010dul ho.<\/div>\n
„Hne\u010f za tebou pr\u00eddem, Bill a vyrie\u0161ime si to… M\u00e1m len jeden telefon\u00e1t dobre?“ Prezident pohodil hlavou. Nedovol\u00ed tomu gaunerovi mu viac ubli\u017eova\u0165!<\/div>\n
„Dobre,“ odpovedal chlapec ticho a ozvalo sa buchnutie dver\u00ed.<\/div>\n
„Bol to on?! Ste odporn\u00fd kret\u00e9n, Gordon. Prisah\u00e1m, \u017ee si Billa n\u00e1jdem a ani va\u0161e gorily mi v tom nezabr\u00e1nia,“ dodal Tom na\u0161tvane a zru\u0161il hovor.<\/p>\n

autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Nathy_TwC & Sisa „Ja som… musel som,“ za\u0161epkal. „Pre teba.“ „Bill, keby si mi to povedal, v\u0161etko by dopadlo inak,“ sna\u017eil sa ho vyvies\u0165 z omylu. „Nemuseli by sme sa to\u013eko h\u00e1da\u0165, nemusel by si to\u013eko trpie\u0165, nemusel by som…“ a<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[519],"tags":[],"class_list":["post-5868","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-robbery-ii-life-isn-t-fairytale"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5868","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5868"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5868\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5868"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5868"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5868"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}