{"id":5923,"date":"2012-09-08T14:00:00","date_gmt":"2012-09-08T13:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=5906"},"modified":"2012-09-08T14:00:00","modified_gmt":"2012-09-08T13:00:00","slug":"robbery-ii-life-isn-t-fairytale-4","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2012\/09\/08\/robbery-ii-life-isn-t-fairytale-4\/","title":{"rendered":"Robbery II – Life isn’t fairytale 4."},"content":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n

<\/strong><\/div>\n

<\/strong><\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
„Nie, ale… Chcem si to vyrie\u0161i\u0165 s\u00e1m. Prep\u00e1\u010d,“ ulo\u017eil sa opatrne na poste\u013e.<\/div>\n
„Fajn, ako chce\u0161,“ odpovedal Tom a sna\u017eil sa neznie\u0165 nahnevane. Potom sa postavil, otvoril skri\u0148u a vyberal si z nej \u010dist\u00e9 veci na prezle\u010denie do pr\u00e1ce. Bill si pritiahol kolen\u00e1 pod bradu.<\/div>\n
„Tom? Milujem \u0165a a v\u017edy budem.“ Tom chv\u00ed\u013eu ml\u010dal a prehrab\u00e1val sa v skrini. Bol nahnevan\u00fd a nechcel, aby z neho znova vyletelo nie\u010do, \u010do nebola pravda. Pred\u00fdch\u00e1val hnev, vybral veci zo skrine a polo\u017eil ich na poste\u013e.<\/div>\n
„Ja viem,“ bolo v\u0161etko, \u010do povedal a za\u010dal si sklada\u0165 veci. \u010ciernovl\u00e1sok pevne stisol vie\u010dka a pevnej\u0161ie si k tel\u00ed\u010dku pritisol kolen\u00e1. To bolelo. Lek\u00e1r sa na\u0148ho zad\u00edval a mal chu\u0165 streli\u0165 si po papuli. „Odch\u00e1dzam do pr\u00e1ce. Keby ste nie\u010do potrebovali, budem ma\u0165 zapnut\u00fd mobil. Sta\u010d\u00ed mi zavola\u0165,“ povedal Tom, prisadol si k chlapcovi a ne\u017ene ho pohladkal po nohe. „Nemus\u00ed\u0161 sa o m\u0148a b\u00e1\u0165. Vie\u0161, \u017ee som v\u017edy v poriadku,“ dodal, nahol sa nad neho a vtisol mu do vlasov l\u00e1skypln\u00fd bozk.<\/div>\n
<\/div>\n
„Never\u00edm \u017ee ide\u0161 do pr\u00e1ce.“ odpovedal chlapec ticho. „A ak aj ide\u0161 do nemocnice… Ur\u010dite nie kv\u00f4li pr\u00e1ci<\/em>.“<\/div>\n
Tom sa zhlboka nad\u00fdchol, vyd\u00fdchol a povedal: „O \u010dom to hovor\u00ed\u0161? Bill… \u010c – \u010co… \u017diarli\u0161? Mysl\u00ed\u0161 si, \u017ee \u0165a podv\u00e1dzam?“<\/div>\n
„\u00c1no, mysl\u00edm si to. V poslednej dobe skoro nie si doma, a ke\u010f si, tak si nerv\u00f3zny a bez d\u00f4vodu po mne kri\u010d\u00ed\u0161.“<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d, ale nem\u00f4\u017eem ma\u0165 st\u00e1le dobr\u00fa n\u00e1ladu. V pr\u00e1ci je toho v poslednej dobe ve\u013ea a ja sa len sna\u017e\u00edm, aby… Vlastne je to jedno. Nechaj to tak. Nech ti poviem hoci\u010do, nebude\u0161 mi veri\u0165,“ m\u00e1vol nad t\u00fdm rukou.<\/div>\n
\n
<\/div>\n
„Be\u017e pre\u010d,“ za\u0161epkal chlapec ticho a skryl sa pod dekou. „Be\u017e!“<\/div>\n
„Vid\u00ed\u0161, u\u017e zase t\u00e1 odporn\u00e1 veta a zase vych\u00e1dza z tvojich \u00fast,“ povedal Tom. „Mo\u017eno by som si mal skuto\u010dne n\u00e1js\u0165 milenku, aby si mal prav\u00fd d\u00f4vod na to, ma tak odporne podozrieva\u0165. De fakto by som sa mo\u017eno mal ods\u0165ahova\u0165 a necha\u0165 si to v\u0161etko prejs\u0165 hlavou. Bill, milujem \u0165a, ale nedok\u00e1\u017eem s tebou \u017ei\u0165, ke\u010f ma podozrieva\u0161 a never\u00ed\u0161 mi. U\u017e za\u010d\u00edna\u0161 by\u0165 ako Nikol,“ dodal mlad\u00edk s cornrows nahnevane, zobral si veci a s treskotom zatvoril dvere. Chlapec sa skr\u010dil do tesn\u00e9ho klbka a hlasno sa rozvzlykal.<\/div>\n
<\/div>\n
***<\/div>\n
<\/div>\n
Zobudil sa a\u017e uprostred noci. Vlastne ho zobudilo hlasn\u00e9 b\u00fachanie na dvere. Opatrne vstal a pre\u0161iel k nim.<\/div>\n
„Otvorte, tu je pol\u00edcia,“ ozval sa spoza dver\u00ed mu\u017esk\u00fd hlas. Bill na okamih zav\u00e1hal, ale potom dvere naozaj pomaly otvoril. Vo dver\u00e1ch st\u00e1l jeho dobr\u00fd zn\u00e1my a u\u0161k\u0155\u0148al sa.<\/div>\n
<\/div>\n
„Si ty ale hl\u00fapu\u010dk\u00fd,“ zasmial sa a sk\u00f4r, ako sa chlapec stihol spam\u00e4ta\u0165, vtisol sa do bytu. Chlapec okam\u017eite schmatol vyk\u00fakaj\u00face diev\u010datko za ruku a zamkol sa s \u0148ou do sp\u00e1lne. Mu\u017e sa nahneval a trieskal do dver\u00ed. „Otvor, kurva, lebo Tom schyt\u00e1 gu\u013eku!“ skr\u00edkol, ale potom sa upokojil. „Ja len… Priniesol som ti nejak\u00e9 vzorky. Nech\u00e1m ti ich na stole, baby,“ dodal, uchechtol sa, hodil vrecko s bielym pr\u00e1\u0161kom na zem a pokojne odi\u0161iel. Billovi trvalo dlho, k\u00fdm sa odv\u00e1\u017eil vyliez\u0165 z izby. Zdvihol zo zeme vrec\u00fa\u0161ko a sk\u00famavo sa na\u0148 zad\u00edval. Violet ho nasledovala a prezerala si biely pr\u00e1\u0161ok.<\/div>\n
<\/div>\n
„To je dar\u010dek pre ocina? Billy? Pre\u010do tak kri\u010dal? O – On je zl\u00fd, v\u0161ak? To nie je tvoj kamar\u00e1t!“ vykr\u00edklo diev\u010datko.<\/div>\n
„Toto? To je cukor na tortu pre ocka, vie\u0161?“<\/div>\n
„Ale ten ujo je<\/em> zl\u00fd! On nie je ockov kamar\u00e1t! On na teba povedal \u0161kared\u00e9 slovo!“<\/div>\n
„Ale nie, princezn\u00e1.“<\/div>\n
„Ja chcem u\u017e spa\u0165,“ naf\u00fakla tv\u00e1ri\u010dku Violet a \u013eahla si do postele. Bill jej venoval e\u0161te pusinku na tv\u00e1r a poriadne zamkol dvere od bytu. Potom sa zamkol v sp\u00e1lni a zad\u00edval sa na biely pr\u00e1\u0161ok. Len \u010do si sadol, na chodbe sa znova ozval \u0161uchot a unaven\u00fd povzdych. Bol to Tom, ktor\u00fd sa pred\u010dasne vr\u00e1til z pr\u00e1ce. Prim\u00e1r ho poslal domov, preto\u017ee dnes bola pokojn\u00e1 noc. A tak sa chirurg r\u00fdchlo vyzul, zamkol, k\u013e\u00fa\u010de hodil na poli\u010dku, notebook nechal na chodbe a \u0161iel do sp\u00e1lne. Ke\u010f stisol k\u013eu\u010dku, bolo zamknut\u00e9.<\/div>\n
<\/div>\n
„Bill… Billy, otvor mi,“ klopal a od \u00fanavy sa ledva dr\u017eal na noh\u00e1ch. Nevedel, \u010do sa to s n\u00edm dialo. E\u0161te nikdy nebol po no\u010dnej tak\u00fdto unaven\u00fd. Chlapec bal\u00ed\u010dek okam\u017eite podrobne schoval. Vzal si z postele podu\u0161ku a deku a odomkol. „Och, pre\u010do si sa zamkol?“ nech\u00e1pal Tom a sadol si na poste\u013e. Bill si k sebe ale bez slova pritisol svoje veci a vy\u0161iel z izby. Ulo\u017eil sa v ob\u00fdva\u010dke na gau\u010di. Mlad\u00fd lek\u00e1r sa na to vyka\u0161lal. Bolela ho hlava a asi to bolo aj kv\u00f4li tej h\u00e1dke, ktor\u00fa mali s Billom pred t\u00fdm. R\u00fdchlo sa vyzliekol, \u013eahol si a okam\u017eite zaspal. \u010ciernovl\u00e1sok sa skr\u010dil na gau\u010di a smutne sa zad\u00edval na dvere od sp\u00e1lne. Takto m\u00e1 skon\u010di\u0165 t\u00e1 ich ve\u013ek\u00e1 l\u00e1ska?<\/div>\n
<\/div>\n
***<\/div>\n
<\/div>\n
Ke\u010f sa Tom r\u00e1no zobudil, padol mu poh\u013ead na pr\u00e1zdnu stranu postele ved\u013ea seba. Potom sa len postavil, i\u0161iel sa umy\u0165, vykona\u0165 rann\u00fa potrebu a pozrel sa na Violet, ktor\u00e1 e\u0161te spala. Potom pre\u0161iel do kuchyne, pripravil ra\u0148ajky a \u0161iel do ob\u00fdva\u010dky, aby sa pozrel na Billa. Chlapec v tej dobe ale u\u017e d\u00e1vno nebol doma. Vyparil sa skoro r\u00e1no, aby sa nad\u00fdchal \u010derstv\u00e9ho vzduchu. Potreboval sa uvo\u013eni\u0165 a na\u010derpa\u0165 nov\u00fa energiu a silu.<\/div>\n
<\/div>\n
Toma to nepr\u00edjemne prekvapilo. Chcel mu poveda\u0165, \u017ee si vezme vo\u013eno a p\u00f4jdu spolu niekam na dovolenku, ale nemohol mu to poveda\u0165. Dnes mal dobr\u00fa n\u00e1ladu a chcel mu v\u0161etko vynahradi\u0165, ale nebol doma. Chlapec sa vr\u00e1til a\u017e okolo obeda spolu s n\u00e1kupom. Ticho ho polo\u017eil na linku a vl\u00e1skami v tv\u00e1ri sa sna\u017eil skry\u0165 uplakan\u00fa tv\u00e1ri\u010dku. Ke\u010f Tom za\u010dul kroky, okam\u017eite sa vr\u00fatil do kuchyne a Billa \u0161\u0165astne zozadu objal.<\/div>\n
<\/div>\n
„Billy, kde si bol?“ sp\u00fdtal sa ho. Bill sa vypla\u0161ene cukol, ale dr\u017eal.<\/div>\n
„Ja… Bol som na n\u00e1kup,“ \u0161epol ticho.<\/div>\n
„Billy, \u010do by si povedal na to, keby som si zobral vo\u013eno a… I\u0161li by sme niekam na dovolenku. Len my dvaja. Violet by \u0161la na pr\u00e1zdniny k mojej mame. Mohli by sme si n\u00e1\u0161 vz\u0165ah op\u00e4\u0165 da\u0165 dokopy. \u010co ty na to?“ za\u0161epkal mu ne\u017ene do ucha a vtisol mu na\u0148 sladk\u00fa pusu.<\/div>\n
„Ja… Neviem,“ odpovedal chlapec potichu.<\/div>\n
<\/div>\n
„Chce\u0161 ma opusti\u0165?“ sp\u00fdtal sa Tom smutne a okam\u017eite \u010diernovl\u00e1ska pustil. Bill len ticho zavrtel hlavou.<\/div>\n
„Nie… To nie!“<\/div>\n
„Bill, pros\u00edm, dovo\u013e mi to. Ani aj \u0165a nechcem opusti\u0165, lebo si bez teba neviem a ani nechcem svoj \u017eivot predstavi\u0165. Chcem ti ale dok\u00e1za\u0165, \u017ee \u0165a st\u00e1le rovnako \u013e\u00fabim.“<\/div>\n
„Ubli\u017euje mi, ako sa spr\u00e1va\u0161,“ za\u0161epkal potichu.<\/div>\n
„Bill…“ vzdychol si Tom. „Ch\u00e1pem, \u017ee to, \u010do som v\u010dera povedal… A to s Nikol som v\u00f4bec nemyslel v\u00e1\u017ene. Ty v\u00f4bec nie si ako ona. Neviem, pre\u010do sa to v\u0161etko deje. Mo\u017eno sme upadli do stereotypu a ide n\u00e1m to na nervy. Mo\u017eno na seba nem\u00e1me \u010das… Kedy sme sa naposledy milovali? Ch\u00fdba\u0161 mi. Ty ani nevie\u0161, ako ve\u013emi mi ch\u00fdba\u0161,“ hovoril Tom a do o\u010d\u00ed mu vh\u0155kli slzy.<\/div>\n
„Neubl\u00ed\u017ei\u0161 mi u\u017e?“<\/div>\n
<\/div>\n
„Ja… Ja neviem, ale ur\u010dite som to nikdy nerobil schv\u00e1lne, Billy,“ odpovedal Tom a sadol si za st\u00f4l. „Chcel by som, aby si mi odpustil.“ Chlapec mu venoval len jeden bozk ako odpove\u010f. Tom ho u\u017e nepustil a stiahol si ho na kolen\u00e1. Bill si oprel \u010delo o jeho rameno a vy\u010derpane zavrel o\u010dk\u00e1.<\/div>\n
„Pr\u00edde otec,“ povedal a na chv\u00ed\u013eku sa odml\u010dal. „A kam p\u00f4jdeme na t\u00fa dovolenku?“<\/div>\n
„Ehm,“ odka\u0161lal si Tom a po\u0165ahal sa za golier \u0161irok\u00e9ho tri\u010dka. „No, nemyslel som dovolenku v pravom slova zmysle. Vie\u0161, myslel som si, \u017ee si tu urob\u00edme tak\u00e9…“ odml\u010dal sa a h\u013eadal spr\u00e1vne slovo. „Hniezdo\u010dko? Vie\u0161, ako ke\u010f tu e\u0161te nebola Violet. \u0160li by sme do kina, na ve\u010deru, do sprchy…“ \u0161epol chlapcovi do ucha a hladkal ho po stehn\u00e1ch.<\/div>\n
„Ale Violet tu je,“ odpovedal Bill v\u00e1havo.<\/div>\n
<\/div>\n
„Billy…“ zasmial sa Tom zvonivo a pozrel sa na chlapca sediaceho na jeho kolen\u00e1ch. „P\u00f4jde na \u010das k mojej mame na pr\u00e1zdniny. Mus\u00ed si zvyka\u0165 na to, \u017ee nebude\u0161 st\u00e1le s \u0148ou.“<\/div>\n
„Ale ke\u010f ja som si na \u0148u zvykol.“<\/div>\n
„A odvykol si si odo m\u0148a,“ pousmial sa lek\u00e1r a chytil \u010diernovl\u00e1ska za ruku. „Aj ja som si na \u0148u ve\u013emi zvykol, ale bude to len p\u00e1r dn\u00ed. Tri, mo\u017eno \u0161tyri. Viac nie. Ch\u00fdbal by mi jej \u0161krekot, ke\u010f okolo m\u0148a lieta a chce \u00eds\u0165 na ko\u0148a.“<\/div>\n
„Tak dobre,“ zasmial sa nakoniec Bill.<\/div>\n
<\/div>\n
„Okay,“ povedal si Tom viac pre seba a vtisol chlapcovi pusu na \u00fasta. „Hovoril si, \u017ee pr\u00edde otec. Mal by som sa asi zdekova\u0165,“ povedal Tom a vystr\u00fahal vystra\u0161en\u00fa tv\u00e1r.<\/div>\n
„Nie… Osta\u0148,“ zaprosil chlapec.<\/div>\n
„Vie\u0161, \u017ee tvoj otec ma ve\u013emi… Povedzme, \u017ee ma v\u00f4bec nemus\u00ed. Viem, \u017ee na to m\u00e1 pr\u00e1vo, ale nechcem ho znerv\u00f3z\u0148ova\u0165. Rad\u0161ej vezmem Violet do zoo alebo nie\u010do, aby ste sa pokojne porozpr\u00e1vali.“<\/div>\n
„Tak dobre. Ale s\u013e\u00fab mi, \u017ee sa udobr\u00edte.“<\/div>\n
„No, ve\u010f my sa nehnev\u00e1me, len sa nem\u00e1me pr\u00e1ve v l\u00e1ske. Ale dobre. Ke\u010f tak ve\u013emi chce\u0161, tak sa s n\u00edm porozpr\u00e1vam a udobr\u00edme sa,“ \u0161epol Tom, vtisol mu pusu do vlasov a jemne zo seba chlapca odtisol, aby sa postavil. \u010ciernovl\u00e1sok len nes\u00fahlasne zak\u0148u\u010dal a viac sa k Tomovi privinul. „Billy…“ za\u0161epkal mlad\u00edk s cornrows a nosom mu ne\u017ene pre\u0161iel cez cel\u00fd krk a\u017e k u\u0161ku a vyd\u00fdchol na\u0148 hor\u00faci vzduch. „Chcem \u00eds\u0165 zavola\u0165 mame a do pr\u00e1ce, \u017ee si beriem vo\u013eno.“<\/div>\n
„To po\u010dk\u00e1,“ odpovedal chlapec zasnene.<\/div>\n
<\/div>\n
„Ee, to nepo\u010dk\u00e1, lebo sa pon\u00e1h\u013eam,“ provokoval Tom Billa a rukami pohladkal chlapcove stehn\u00e1. Dla\u0148ami sa zaprel do jeho mal\u00e9ho zado\u010dka a stisol ho. Bill hravo zavr\u010dal a pleskol Toma po ruke. „Hej!“ vykr\u00edkol Tom ticho. „Najprv, aby som po\u010dkal s telef\u00f3nom a teraz, ke\u010f to za\u010d\u00edna by\u0165 zauj\u00edmav\u00e9, tak ma pleskne\u0161. Hm, baby?“ za\u0161epkal mu do ucha posledn\u00e9 slov\u00e1 a vtisol na\u0148 vlhk\u00fd bozk.<\/div>\n
„Ako to vysvetl\u00ed\u0161 malej, ke\u010f pr\u00edde?“ zazubil sa Bill.<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Nathy_TwC & Sisa „Nie, ale… Chcem si to vyrie\u0161i\u0165 s\u00e1m. Prep\u00e1\u010d,“ ulo\u017eil sa opatrne na poste\u013e. „Fajn, ako chce\u0161,“ odpovedal Tom a sna\u017eil sa neznie\u0165 nahnevane. Potom sa postavil, otvoril skri\u0148u a vyberal si z nej \u010dist\u00e9 veci na prezle\u010denie do<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[519],"tags":[],"class_list":["post-5923","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-robbery-ii-life-isn-t-fairytale"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5923","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5923"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5923\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5923"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5923"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5923"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}