{"id":5944,"date":"2012-09-04T15:00:00","date_gmt":"2012-09-04T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=5927"},"modified":"2012-09-04T15:00:00","modified_gmt":"2012-09-04T14:00:00","slug":"robbery-ii-life-isn-t-fairytale-3","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2012\/09\/04\/robbery-ii-life-isn-t-fairytale-3\/","title":{"rendered":"Robbery II – Life isn’t fairytale 3."},"content":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n

<\/strong><\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
„Billy, nech\u00e1m v\u00e1s tu len na sekundi\u010dku. Mus\u00edte si na seba zvyka\u0165, preto\u017ee ke\u010f budem v pr\u00e1ci, budete tu musie\u0165 vydr\u017ea\u0165 bezo m\u0148a,“ usmial sa Tom na Violet a po\u0161teklil ju. \u010ciernovl\u00e1sok teda prik\u00fdvol a v\u00e1havo sa na diev\u010datko usmial. Tom ju posadil na gau\u010d a po\u0161teklil ju po no\u0161teku. „Ocino sa o chv\u00ed\u013eu vr\u00e1ti. Teraz mus\u00ed\u0161 by\u0165 dobr\u00e9 diev\u010datko a hra\u0165 sa chv\u00ed\u013eu s Billom,“ povedal, pohladkal \u010diernovlas\u00e9ho chlapca po ruke, pre\u0161iel do chodby, vzal si k\u013e\u00fa\u010de a zmizol za dverami.<\/div>\n
<\/div>\n
„Tak Vilolet…“ vzal ju \u010diernovl\u00e1sok jemne na ruky. „Ako sa ti tu p\u00e1\u010di?“<\/div>\n
„Ehm… Je tu pekne,“ povedala Violett a zachichotala sa. „Ockovi sa p\u00e1\u010di\u0161.“ Chlapec sa z chuti zasmial.<\/div>\n
„V\u00e1\u017ene?“ jemne pohladkal diev\u010datko po vlasoch. Violet sa zatv\u00e1rila najv\u00e1\u017enej\u0161ie, ako vedela, a prik\u00fdvla.<\/div>\n
„Aj mne sa p\u00e1\u010di\u0161. Ale ocinovi viac. Ocino mi k\u00fapi nov\u00fa Barbie,“ povedalo diev\u010datko a radostne zatlieskalo. Bill si znova neodpustil smiech a dal jej jemn\u00fa pusu do vl\u00e1skov.<\/div>\n
„Nesmej sa,“ diev\u010datko roztomilo naf\u00faklo tv\u00e1ri\u010dku. „On mi to s\u013e\u00fabil<\/em>,“ a osobitne zv\u00fdraznila slovo s\u013e\u00fabil.<\/div>\n
„Ver\u00edm, \u017ee ju dostane\u0161. T\u00fa najkraj\u0161iu,“ usmial sa chlapec a daroval jej e\u0161te jednu pusu.<\/div>\n
„Ale ja chcem Barbie s kon\u00edkom. A ocko mi k\u00fapi aj kon\u00edka. Uvid\u00ed\u0161,“ hovorilo diev\u010datko hrdo.<\/div>\n
„Dobre,“ zasmial sa Bill a na\u010falej diev\u010da hladkal. V tom vo dver\u00e1ch za\u0161trkotali k\u013e\u00fa\u010de a dovn\u00fatra sa vr\u00fatil Tom s h\u0155bou Violetin\u00fdch vec\u00ed a hra\u010diek.<\/div>\n
<\/div>\n
\n
<\/div>\n
„T\u00e1 m\u00e1 viac handier ako ja,“ povedal doktor zadych\u010dane a polo\u017eil ve\u013ek\u00fa krabicu na zem. Chlapec sa spokojne smial a hladkal diev\u010datko.<\/div>\n
~O pol roka~<\/div>\n
Tom sedel na posteli v sp\u00e1lni za notebookom a Violet okolo neho pobehovala s novou Barbie.<\/div>\n
„Violet, pros\u00edm, hraj sa tich\u0161ie, lebo nem\u00f4\u017eem pracova\u0165, ke\u010f mi tu hul\u00e1ka\u0161,“ ozval sa lek\u00e1r trocha podr\u00e1\u017edene a pr\u00edsne pozrel na svoju dc\u00e9ru. „Cho\u010f za Billom, alebo si ku mne sadni a hraj sa trocha tich\u0161ie.“<\/div>\n
„Tomi?“ nakukol dnu Bill. „P\u00f4jdem s malou do mesta.“ Tom zdvihol poh\u013ead od notebooku a \u00fa\u013eavne si vzdychol.<\/div>\n
„Zachr\u00e1nil si mi nervy,“ povedal mlad\u00edk s cornrows a pohladkal diev\u010datko po vlasoch. „Ke\u010f bude\u0161 s Billom v meste, dr\u017e ho za ruku a nepusti ho, jasn\u00e9?“ sp\u00fdtal sa Tom diev\u010datka. To len prik\u00fdvlo a veselo skackaj\u00fac vy\u0161lo zo sp\u00e1lne.<\/div>\n
<\/div>\n
***<\/div>\n
<\/div>\n
\u010ciernovl\u00e1sok spolu s rozko\u0161n\u00fdm diev\u010datkom kr\u00e1\u010dal po n\u00e1mest\u00ed. V jednej ruke dr\u017eal n\u00e1kup a za druh\u00fa dr\u017eal diev\u010datko. Rozpr\u00e1val jej pr\u00edhodu a usmieval sa, ke\u010f sa spokojne smiala. Zahli do jednej z opustenej\u0161\u00edch uli\u010diek a \u010diernovl\u00e1skovi na chv\u00ed\u013eu zmrzol \u00fasmev na per\u00e1ch. N\u00e1sledne vykr\u00edkol, ke\u010f jeho telo skon\u010dilo pritisnut\u00e9 na stene a zdesene sa zad\u00edval do o\u010d\u00ed mu\u017ea, ktor\u00fd ho k nej pritisol. Ohrnul nos nad z\u00e1pachom, ktor\u00fd mu vych\u00e1dzal z \u00fast. M\u00e1linko sa chvel. Tak d\u00f4verne toho mu\u017ea poznal. Vivien sa vy\u013eakane zah\u013eadela na mu\u017ea. Pribehla k Billovi a \u0165ahala ho za nohavice: „Bill! Bill!“<\/div>\n
<\/div>\n
„\u010co… \u010co odo m\u0148a chce\u0161?“ sp\u00fdtal sa vypla\u0161ene chlapec a pozoroval mu\u017ea. Bol to on. Ur\u010dite! Jeho b\u00fdval\u00fd dealer.<\/div>\n
„Hm, kurvi\u010dka si na m\u0148a spomenula,“ zachechtal sa chlap zlomyse\u013ene a poh\u013eadom pre\u0161iel k diev\u010datku. „Doniesol si si aj \u0161te\u0148a? Ak\u00e9 roztomil\u00e9,“ za\u0161epkal a znova upriamil poh\u013ead do chlapcovej vystra\u0161enej tv\u00e1re. Pritisol sa na bezbrann\u00e9ho \u010diernovl\u00e1ska a jednou rukou ho chytil za tv\u00e1r.<\/div>\n
„N – Nie! Pus\u0165 ma!“ Okam\u017eite sa za\u010dal cuka\u0165. „Hne\u010f!“ Dealer ho spacifikoval a Bill ostal pritla\u010den\u00fd o stenu s rukami sto\u010den\u00fdmi za chrbtom.<\/div>\n
„Rad\u00edm ti, aby si to decko odtia\u013eto poslal pre\u010d, ak nechce\u0161, aby malo traumu na cel\u00fd \u017eivot,“ za\u0161epkal mu do ucha a provokat\u00edvne ho do\u0148 uhryzol.<\/div>\n
„Nie!“ za\u0161epkal chlapec potichu. „Pu – Pus\u0165 ma! U\u017e ti ni\u010d ned\u013a\u017eim!“ op\u00e4\u0165 sa zacukal.<\/div>\n
„Nechce\u0161 si nie\u010do da\u0165? M\u00e1m tu v\u0161etky tvoje poch\u00fa\u0165ky<\/em>. \u010co ty na to?“ zachechtal sa a pritisol sa rozkrokom na chlapcov zadok.<\/div>\n
„Nie!“ zak\u0148u\u010dal chlapec ticho a op\u00e4\u0165 sa pok\u00fasil dosta\u0165 z mu\u017eovho dosahu.<\/div>\n
<\/div>\n
„Po\u010duj, dozvedel som sa, \u017ee si si nabalil nejak\u00e9ho bohat\u00e9ho doktora.“<\/div>\n
„Ak… Ak ma nepust\u00ed\u0161…. P\u00f4jdem na pol\u00edciu!“<\/div>\n
„Och, zlato, ja tam m\u00e1m ve\u013emi dobr\u00e9 kontakty,“ usmial sa a prirazil bokmi. „Po\u010duj…“ precedil pomedzi zuby na\u0161tvane. „Nehraj sa na superhrdinu, lebo to ten tvoj Tomi schyt\u00e1. Rovno medzi o\u010di a bude to fajn gu\u013eka.“<\/div>\n
„To nem\u00f4\u017ee\u0161!“<\/div>\n
„Ja m\u00f4\u017eem v\u0161etko, \u010do sa mi zachce. Ke\u010f never\u00ed\u0161, e\u0161te dnes ti d\u00e1m d\u00f4kaz. Jednu som si pre\u0148ho u\u017e rezervoval,“ dodal a pustil ho. „Teraz vypadni a zapam\u00e4taj si, \u017ee ke\u010f si \u0165a k sebe zavol\u00e1m, tak poslu\u0161ne pribehne\u0161, lebo ke\u010f nie, tak…“ spojil prostredn\u00edk a ukazov\u00e1k, prilo\u017eil si ich k sp\u00e1nku na nazna\u010dil BUM. Chlapec vzal okam\u017eite diev\u010datko na ruky a vyparil sa. Tak r\u00fdchlo ako teraz doma e\u0161te nebol. Zavrel mal\u00fa v izbe a okam\u017eite vyto\u010dil otcove \u010d\u00edslo. On bol teraz jedin\u00fd, kto mu mohol pom\u00f4c\u0165.<\/div>\n
<\/div>\n
„Pros\u00edm?“ ozval sa Billov otec.<\/div>\n
„Oci!“ zavzlykal chlapec ticho a zviezol sa na kolen\u00e1. „Pros\u00edm<\/em>… Pr\u00ed\u010f.“<\/div>\n
„\u010co sa deje, zlatko? Ja teraz nem\u00f4\u017eem od\u00eds\u0165. Som v Reichstagu.“<\/div>\n
„Pros\u00edm… Ja… Boj\u00edm sa a… Nikto okrem teba mi teraz nem\u00f4\u017ee pom\u00f4c\u0165,“ zavzlykal chlapec ticho.<\/div>\n
„Bill… Billy, upokoj sa,“ hovoril r\u00fdchlo do telef\u00f3nu. „Zase ti Tom nie\u010do spravil?“ dodal r\u00fdchlo a dos\u0165 nahnevane.<\/div>\n
„Nie… Tomi o tom nesmie vedie\u0165. Oni… U – Ubl\u00ed\u017eia mu.“<\/div>\n
„Kto? Kto mu m\u00e1 ubl\u00ed\u017ei\u0165 Bill?“ spytoval sa otec vystra\u0161ene.<\/div>\n
„J – ja… \u0160iel som z obchodu a… A on<\/em>.. Povedal… Povedal, \u017ee… \u017de ak mu nebudem robi\u0165 kurvu<\/em>, tak.. Tak zabij\u00fa Toma a… a… oci, pros\u00edm<\/em>… Pom\u00f4\u017e mi,“ koktal nezrozumite\u013ene.<\/div>\n
<\/div>\n
„Bill, kto ti to povedal? Bo\u017ee… Upokoj sa, Billy,“ sna\u017eil sa nasadi\u0165 pokojn\u00fd hlas, ale ani on s\u00e1m to celkom nedok\u00e1zal.<\/div>\n
„Pr\u00ed\u010f! Ve\u013emi \u0165a pros\u00edm…“ zavzlykal.<\/div>\n
„Dobre, pr\u00eddem hne\u010f, ako sa bude da\u0165. Len osta\u0148 doma a nikam necho\u010f. Dobre? Mus\u00edm u\u017e \u00eds\u0165. \u013d\u00fabim \u0165a,“ povedal r\u00fdchlo a zlo\u017eil. \u010ciernovl\u00e1sok si poutieral slzi\u010dky a opatrne \u0161iel za malou. T\u00e1 sedela vo svojej izbe na kober\u010deku a pokojne sa hrala. Po chv\u00edli zdvihla poh\u013ead a op\u00fdtala sa: „Kto bol ten zl\u00fd ujo?“<\/div>\n
„Bol to len star\u00fd kamar\u00e1t. Nemyslel to v\u00e1\u017ene. Vie\u0161, chyst\u00e1me pre ocka prekvapenie. Nesmie\u0161 mu to poveda\u0165. Dobre?“<\/div>\n
„Bude ma\u0165 tatko narodeniny?“ usmialo sa diev\u010datko a o\u010dk\u00e1 jej za\u017eiarili.<\/div>\n
„\u00c1no,“ chlapec sa pok\u00fasil o \u00fasmev.<\/div>\n
„J\u00e9j!“ zatlieskala mal\u00e1. „A ak\u00fd dar\u010dek mu k\u00fapi\u0161?“<\/div>\n
„E\u0161te uvid\u00edm. Hraj sa, srdie\u010dko.“ Diev\u010datko sa s \u00fasmevom za\u010dalo hra\u0165 a nechalo Billa od\u00eds\u0165 z izby. Chlapec sa usadil sa kuchyni a zlo\u017eil hlavu do dlan\u00ed. Pre\u010do?! Pre\u010do teraz?!<\/em> pomyslel si. V tom vo\u0161iel Tom a prekvapene zastal vo dver\u00e1ch.<\/div>\n
<\/div>\n
„Billy?“ ozval sa ticho a opatrne k svojej l\u00e1ske pre\u0161iel a chytil ju za rameno. „Stalo sa nie\u010do? Ty pla\u010de\u0161?“ \u010diernovl\u00e1sok sa strhol a popla\u0161ene za\u017emurkal.<\/div>\n
„N – nie… Ja len… Nie.“<\/div>\n
„Ja len… Vyzeralo to tak,“ povedal Tom a pre\u0161iel k chladni\u010dke. „Dnes ve\u010der bude\u0161 doma s\u00e1m. M\u00e1m no\u010dn\u00fa,“ dodal a vytiahol Red Bull.<\/div>\n
„S\u00e1m?“ za\u0161epkal chlapec ticho a podvedome si pritiahol kolen\u00e1 k tel\u00ed\u010dku. „Necho\u010f, pros\u00edm.“<\/div>\n
„Nie, nebudem s\u00e1m. Budem ma\u0165 slu\u017ebu s jednou doktorkou,“ dodal Tom, zatvoril chladni\u010dku a otvoril plechovku.<\/div>\n
„Necho\u010f pre\u010d,“ zopakoval znova chlapec.<\/div>\n
„Bill, je to moja pr\u00e1ca. Nem\u00f4\u017eem tam nepr\u00eds\u0165 alebo im zavola\u0165 a poveda\u0165, \u017ee nem\u00f4\u017eem pr\u00eds\u0165 lebo mi m\u00f4j priate\u013e povedal: „Necho\u010f.“ Takto to nefunguje,“ nahneval sa mlad\u00fd lek\u00e1r a odpil si z n\u00e1poja. \u010ciernovl\u00e1sok p\u00e1rkr\u00e1t znova za\u017emurkal. Potom ale s prudk\u00fdm FAJN vstal, tresol za sebou dvermi a zavrel sa v sp\u00e1lni. Tom len rozhodil rukami a prilo\u017eil si chladn\u00fa plechovku k \u010delu. Dnes mal mizern\u00fd de\u0148 a mizern\u00fa n\u00e1ladu. Mo\u017eno som sa k Billovi nemal tak spr\u00e1va\u0165,<\/em> pomyslel si a so zvesenou hlavou pre\u0161iel k dver\u00e1m sp\u00e1lne. Chv\u00ed\u013eku len na\u010d\u00faval a prem\u00fd\u0161\u013eal, \u010di by mu nemal necha\u0165 trocha priestoru. Mo\u017eno si u\u017e lezieme na nervy. Mo\u017eno potrebuje pauzu.<\/em><\/div>\n
<\/div>\n
Chlapec sa usadil v deke na balk\u00f3n a po naozaj dlhej dobe si zap\u00e1lil cigaretu. Mal nervy v k\u00fdbli. Tom medzit\u00fdm st\u00e1l pred dverami ako zbit\u00fd pes, ale nakoniec sa odhodlal vojs\u0165. Pre\u0161iel do stredu miestnosti a v\u0161imol si, \u017ee dvere na balk\u00f3n s\u00fa otvoren\u00e9. Ostal v\u0161ak v sp\u00e1lni a sadol si na kraj postele.<\/div>\n
Billove ruky sa triasli, ale moment\u00e1lne mu bolo jedno \u010di od zimy alebo strachu. Zap\u00e1lil si u\u017e tretiu cigaretu a sledoval dym. Zo zamyslenia ho vytrhli takmer ne\u010dujn\u00e9 kroky, ktor\u00e9 sa mu oz\u00fdvali za chrbtom.<\/div>\n
<\/div>\n
„Billy?“ ozval sa Tomov tich\u00fd hlas a po\u010dul, ako za\u0161u\u0161\u0165ala l\u00e1tka jeho nohav\u00edc. „L\u00e1ska, prep\u00e1\u010d,“ dodal chirurg. „Nemal som na teba tak vysko\u010di\u0165. Bolo to odo m\u0148a hnusn\u00e9.“<\/div>\n
„To bolo,“ odpovedal mu chlapec ticho.<\/div>\n
„Dnes som cel\u00fd de\u0148 nejak\u00fd podr\u00e1\u017eden\u00fd, ale ani ty nie si vo svojej ko\u017ei. Vid\u00edm to, c\u00edtim to. Nie\u010doho sa boj\u00ed\u0161,“ za\u0161epkal mlad\u00edk s cornrows a chytil Billa za r\u00fa\u010dku. „Nepovie\u0161 mi, \u010do sa ti stalo?“ Bill placho sklopil poh\u013ead, a potom sa zad\u00edval von. Len ticho zavrel hlavou.<\/div>\n
„Ni\u010d sa nestalo,“ \u0161epol. „To sa ti len zd\u00e1.“<\/div>\n
„Bill, m\u0148a neoklame\u0161. Viem, \u017ee sa nie\u010do stalo. Ke\u010f si pri\u0161iel, bol si vy\u013eakan\u00fd. Teraz… Faj\u010d\u00ed\u0161 u\u017e tretiu cigaretu a ja som \u0165a e\u0161te v \u017eivote faj\u010di\u0165 nevidel. Telefonoval si hne\u010f ako si pri\u0161iel a bol si rozru\u0161en\u00fd. Neklam mi,“ za\u0161epkal Tom posledn\u00e9 dve slov\u00e1 prosebne a zad\u00edval sa na \u010diernovl\u00e1ska ps\u00edmi o\u010dami.<\/div>\n
„Ja… O tom nechcem hovori\u0165. Pros\u00edm, nen\u00fa\u0165 ma,“ za\u0161epkal zlomene a posadil sa na poste\u013e.<\/div>\n
„Neviem, \u010di je to spr\u00e1vne, necha\u0165 to tak,“ nahlas zapochyboval Tom a nasledoval ho.<\/div>\n
„Nenech\u00e1m to tak, ale… Vyrie\u0161im si to… S\u00e1m.“<\/div>\n
„Bill, nebolo by ti \u013eah\u0161ie, keby si to niekomu povedal?“ sp\u00fdtal sa Tom a trocha ho Billov odmietav\u00fd postoj zabolel. „Alebo mi never\u00ed\u0161?“<\/div>\n
<\/div>\n
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Nathy_TwC & Sisa „Billy, nech\u00e1m v\u00e1s tu len na sekundi\u010dku. Mus\u00edte si na seba zvyka\u0165, preto\u017ee ke\u010f budem v pr\u00e1ci, budete tu musie\u0165 vydr\u017ea\u0165 bezo m\u0148a,“ usmial sa Tom na Violet a po\u0161teklil ju. \u010ciernovl\u00e1sok teda prik\u00fdvol a v\u00e1havo sa na<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[519],"tags":[],"class_list":["post-5944","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-robbery-ii-life-isn-t-fairytale"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5944","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5944"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5944\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5944"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5944"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5944"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}