{"id":5965,"date":"2012-09-01T14:00:00","date_gmt":"2012-09-01T13:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=5948"},"modified":"2012-09-01T14:00:00","modified_gmt":"2012-09-01T13:00:00","slug":"robbery-ii-life-isn-t-fairytale-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2012\/09\/01\/robbery-ii-life-isn-t-fairytale-2\/","title":{"rendered":"Robbery II – Life isn’t fairytale 2."},"content":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n

<\/strong><\/div>\n
\"\" <\/div>\n
<\/div>\n
„Vivien, ak potrebuje\u0161 peniaze na lie\u010dbu, pokojne ti ich poskytnem. A sprav\u00edm to r\u00e1d,“ za\u0161epkal Tom, chytil ju za ruku a zah\u013eadel sa jej do o\u010d\u00ed. „Never\u00edm, \u017ee ti nikto nedok\u00e1\u017ee pom\u00f4c\u0165, mus\u00ed\u0161 \u00eds\u0165 na vy\u0161etrenia znova, pros\u00edm<\/em>,“ nedal sa odbi\u0165 mlad\u00edk s cornrows.<\/div>\n
„Nepotrebujem peniaze. Ani vy\u0161etrenia. Potrebujem tvoju d\u00f4veru<\/em>,“ \u0161epla Vivien.<\/div>\n
„Nerozumiem… Povedala si mi, \u017ee umiera\u0161 a chce\u0161 moju d\u00f4veru<\/em>?“<\/div>\n
„Po\u010f,“ \u0161epla a pok\u00fasila sa vsta\u0165. Chv\u00ed\u013eku balansovala, ale nakoniec pomocou steny udr\u017eala stabilitu. Pomaly zamierila do izby na konci chodby. Tom ju nasledoval a hru\u010f sa mu zvl\u00e1\u0161tne zvierala. Nebol \u0161\u0165astn\u00fd z toho, \u017ee zatia\u013e \u010do on \u017eil s Billom kr\u00e1sny, rozpr\u00e1vkov\u00fd \u017eivot, ona bola chor\u00e1 a trpela. C\u00edtil sa previnilo. Sledoval, ako v\u00e1havo zastala pri dver\u00e1ch a uprela na neho dos\u0165 plach\u00fd poh\u013ead.<\/p>\n

„Tom… Ja…“ zavrtela hlavou a pomaly otvorila dvere detskej izby. Mlad\u00fd lek\u00e1r sa na \u0148u nech\u00e1pavo zah\u013eadel, a potom sa zapozeral do peknej detskej izbi\u010dky. Bola tam postie\u013eka a jeho srdce sa bolestivo stiahlo. Vystra\u0161ene sa na \u0148u zah\u013eadel. Vivien len ticho prik\u00fdvla. Je to… na\u0161a dc\u00e9ra<\/em>,“ za\u0161epkala a uprela na neho poh\u013ead. „Nem\u00e1 u\u017e nikoho okrem teba, Tom. S\u013e\u00fab mi, \u017ee sa o \u0148u postar\u00e1\u0161. Pros\u00edm<\/em>.“<\/p>\n

„Ale… Vivien! Ako… Ako si mi… Ako ti m\u00e1m veri\u0165, \u017ee je moja?!“ skr\u00edkol Tom prekvapen\u00fd a rozz\u00faren\u00fd z\u00e1rove\u0148. „Pre\u010do by tomu mal veri\u0165, ke\u010f… Tajila si mi to! Pre\u010do si mi ni\u010d nepovedala?!“ Diev\u010da pred n\u00edm placho c\u00favlo. Chrbtom narazila do steny a na chv\u00ed\u013eu stratila balans. Udr\u017eala sa na noh\u00e1ch len tak tak. Sklopila hlavu.<\/div>\n

„S\u00e1m si povedal, \u017ee to bola len jedna noc. Ak by som nemusela… Nevolala by som ti. Ver mi ale… Ja u\u017e m\u00e1m len p\u00e1r dn\u00ed a ona nem\u00e1 nikoho,“ za\u0161epkala a uprela na neho uslzen\u00fd poh\u013ead. Tom sa odvr\u00e1til a zah\u013eadel sa do izby.<\/div>\n
„Chcem DNA testy,“ povedal.<\/div>\n
„V poriadku,“ prik\u00fdvla bez najmen\u0161ieho zav\u00e1hania. „Ja…. Prep\u00e1\u010d, mus\u00edm si sadn\u00fa\u0165,“ \u0161epla, ke\u010f sa jej mierne zatmelo pred o\u010dami.<\/p>\n<\/div>\n
\n
„Je ti zle?“ sp\u00fdtal sa jej Tom a okam\u017eite k nej podi\u0161iel. „Prep\u00e1\u010d, nechcel som \u0165a vystra\u0161i\u0165, ale… Mal som pr\u00e1vo na to vedie\u0165, \u017ee m\u00e1m dc\u00e9ru. Nemysl\u00ed\u0161?“ za\u0161epkal Tom a pomohol Vivien vsta\u0165. Chytil ju okolo p\u00e1sa a dr\u017eal ju. Behom chv\u00ed\u013eky sa mu ale zviezla do n\u00e1ru\u010de a vy\u010derpane za\u017emurkala. Tom ju vzal na ruky a odniesol do ob\u00fdva\u010dky, kde ju polo\u017eil na gau\u010d. „Mala by si \u00eds\u0165 do nemocnice, Vivien.“<\/div>\n
„Nechcela som ti to hovori\u0165,“ za\u0161epkala. „M\u00e1\u0161 svoj \u017eivot a ja s Violet do\u0148 nepatr\u00edme,“ za\u0161epkala ticho a pok\u00fasila sa posadi\u0165.<\/div>\n
„Ak je to moja<\/em> dc\u00e9ra, tak do\u0148 ur\u010dite patr\u00ed, Vivien. Ja… Nie som a\u017e tak\u00e1 svi\u0148a. Ak je moja, prisah\u00e1m, \u017ee sa o \u0148u postar\u00e1m.“ Vivien sa pok\u00fasila o slab\u00fd \u00fasmev.<\/div>\n
„Je<\/em> to tvoja dc\u00e9ra. M\u00f4\u017ee\u0161 si to vypo\u010d\u00edta\u0165. Sed\u00ed to presne.“<\/div>\n
„Aj tak chcem test. Vie\u0161, u\u017e som mal man\u017eelku, a t\u00e1… Jednoducho to chcem ma\u0165 na 100% potvrden\u00e9.“<\/div>\n
„Dobre,“ prik\u00fdvla a zavrela o\u010di. „Podal… Podal by si mi pros\u00edm ten \u010daj?“ poprosila ho.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

Tom pr\u00e1ve vch\u00e1dzal do vchodu svojej bytovky a ako oby\u010dajne sa pozrel do po\u0161tovej schr\u00e1nky. K\u013e\u00fa\u010dom odomkol z\u00e1mok, otvoril schr\u00e1nku a vybral z nej po\u0161tu. Potom dvierka nenechavo zabuchol a prezeraj\u00fac si po\u0161tu prech\u00e1dzal k v\u00fd\u0165ahu. Zrazu zastal a poh\u013eadom visel na \u0161irokej bielej ob\u00e1lke. Je to ob\u00e1lka s jeho testami? \u010co ak \u00e1no? prem\u00fd\u0161\u013eal. Vybehol ur\u00fdchlene schody. Billovi len nie\u010do skr\u00edkol na pozdrav a zamkol sa v sp\u00e1lni. Rozklepan\u00fdmi prstami otvoril ob\u00e1lku a zad\u00edval na papier, kde st\u00e1lo zelenou farbou slovo, ktor\u00e9 mu m\u00e1 zmeni\u0165 \u017eivot – ZHODN\u00c9. Ruky mlad\u00e9ho chirurga sa roztriasli a do o\u010d\u00ed mu vyst\u00fapili slzy. Chytil sa za hlavu a sklonil ju. „Pre\u010do? Pre\u010do?!“ pomyslel si a po l\u00edcach sa mu rozkot\u00fa\u013eali slzy. Za\u010dal nahlas po\u0165ahova\u0165 nosom a na hrudi mal pocit neuverite\u013enej \u0165archy. „Ako to Billovi vysvetl\u00edm? Pochop\u00ed to?“ prem\u00fd\u0161\u013eal a znova sa zad\u00edval na to slovo, ktor\u00e9 mu mo\u017eno pr\u00e1ve zni\u010dilo jeho n\u00e1dhern\u00fd vz\u0165ah s Billom.<\/p>\n

„Tom?“ ozvalo sa zab\u00fachanie na dvere a tich\u00fd hl\u00e1sok. „Pros\u00edm. Pus\u0165 ma dnu, Tomi.“ Mlad\u00edk s cornrows pri jemnom hlase vy\u013eakane strhol a ur\u00fdchlene si zotrel slzy. Chv\u00ed\u013eu v panike pobehoval s papierom po izbe a nevedel, kam ho m\u00e1 skry\u0165. Prv\u00e9, \u010do mu napadlo bolo, \u017ee ho poskladal na mal\u00e9 \u0161tvorce a dal si ho do zadn\u00e9ho vrecka nohav\u00edc. Potom rozochvene otvoril dvere a zad\u00edval sa do zeme. „Tomi,“ za\u0161epkal op\u00e4\u0165 chlapec. „\u010co sa stalo?“<\/div>\n

„Ni\u010d… Ni\u010d sa nestalo,“ vzdychol si Tom s\u0165a\u017eka a chytil \u010diernovl\u00e1ska za ruku. Potom si ho k sebe ne\u017ene pritiahol, objal ho a zaboril nos do Billov\u00fdch vo\u0148av\u00fdch vlasov. Zhlboka nas\u00e1val ich v\u00f4\u0148u a silnej\u0161ie chlapca stisol v n\u00e1ru\u010d\u00ed. Odpove\u010fou mu bolo tich\u00e9 zak\u0148u\u010danie a plach\u00fd dotyk.<\/p>\n

„Tominko, pros\u00edm, povedz mi to.“<\/div>\n

„N – nem\u00f4\u017eem…“ za\u0161epkal Tom a rozvzlykal sa. Nevedel, \u010do to do\u0148ho vo\u0161lo, zrazu sa pri t\u00f3ne Billovho hlasu nedok\u00e1zal ovl\u00e1da\u0165, nevedel tomu sklamaniu a sm\u00fatku vzdorova\u0165.<\/div>\n
„Pros\u00edm,“ chlapec pevnej\u0161ie stisol Tomove tri\u010dko.<\/div>\n
„Bill…“ zakv\u00edlil chlapec s cornrows a celkom sa od \u010diernovl\u00e1ska odtiahol. „M\u00e1m…“ odml\u010dal sa, aby prehltol slzy a pokra\u010doval: „M\u00e1m trojro\u010dn\u00fa dc\u00e9ru, Violet.“ \u010ciernovl\u00e1skovo telo okam\u017eite stuhlo a vo chv\u00edli sa odtiahlo od Tomovho e\u0161te \u010falej.<\/div>\n
„\u010co\u017ee?“ za\u0161epkal.<\/div>\n
„Pred \u0161tyroma rokmi…“ potiahol nosom mlad\u00fd chirurg. „Ke\u010f som pri\u0161iel z Hamburgu… Chodil si s Andreasom a… \u0160iel som sa opi\u0165, lebo… Chcel som zabudn\u00fa\u0165 na to, ako si ho pobozkal… Do pekla, Bill. Na\u0161iel som tam jednu \u0161tetku a vyspal sa s \u0148ou, lebo… vyzerala ako ty a… Nemyslel som si, \u017ee e\u0161te niekedy budeme spolu. Prep\u00e1\u010d mi to. Odpus\u0165 mi to. Milujem \u0165a,“ za\u0161epkal Tom posledn\u00e9 dve slov\u00e1 a zavzlykal. „Nechcem \u0165a znova strati\u0165,“ \u0161epol a k\u013eakol si pred n\u00edm na kolen\u00e1. „Odpus\u0165 mi, \u017ee som bol tak\u00fd hlup\u00e1k!“ Chlapec p\u00e1r kr\u00e1t r\u00fdchlo za\u017emurkal, a potom sa zviezol na kolen\u00e1 k Tomovi.<\/p>\n

„Chce\u0161… Chce\u0161 ma kv\u00f4li nej<\/em> opusti\u0165?“ za\u0161epkal tichu\u010dko. Tom na\u0148ho uprel o\u010di pln\u00e9 s\u013az a zatriasol bezmocne hlavou.<\/div>\n

„Nikdy<\/em>. Nikdy \u0165a nechcem opusti\u0165. Pre nikoho<\/em>, Billy,“ za\u0161epkal a pohladkal ho po tv\u00e1ri. Krehk\u00fd chlapec sa smutne zad\u00edval do zeme.<\/div>\n
„A \u010do teda?“ za\u0161epkal. „\u010co m\u00e1m spravi\u0165? Ako m\u00e1m reagova\u0165?“<\/div>\n
„Bill, mamka toho diev\u010datka zomiera,“ povedal Tom po chv\u00edli ticha a pomaly si zotieral slzy, ktor\u00e9 mu e\u0161te st\u00e1le tiekli po l\u00edcach. „Nem\u00f4\u017eem ju necha\u0165 v domove. Vie\u0161…“ odml\u010dal sa a zad\u00edval sa Billovi pokorne do o\u010d\u00ed. „Nie som tak\u00fd. Mus\u00ed\u0161 sa rozhodn\u00fa\u0165, \u010di ju prijme\u0161. Nechcem, aby si sa o \u0148u staral. Ja sa o \u0148u postar\u00e1m, ale… Pros\u00edm \u0165a…“ hlas mu presko\u010dil. „Neop\u00fa\u0161\u0165aj<\/em> ma, mil\u00e1\u010dik.“<\/p>\n

„Tom… Vezme\u0161 ma za nimi?“ za\u0161epkal po chv\u00edli ticha a dvihol k nemu o\u010dk\u00e1. „Ja… R\u00e1d by som sa staral o tvoju dc\u00e9ru.“<\/div>\n

„Milujem \u0165a,“ povedal Tom uvo\u013enene, Billa si k sebe okam\u017eite pritiahol a ne\u017ene ho pobozkal.<\/div>\n
„Aj ja teba, Tomi. Milujem \u0165a. Ve\u013emi \u0165a milujem.“<\/div>\n
„Billy,“ za\u0161epkal mlad\u00fd doktor a oprel si \u010delo o Billove. „Hne\u010f teraz p\u00f4jdem za Vivien a… Vezmem Violet a v\u0161etky jej veci. Osta\u0148 rad\u0161ej tu, dobre?“ sp\u00fdtal sa Billa a pohladkal ho po vlasoch.<\/div>\n
„Nie,“ zaprotestoval chlapec, a potom zav\u00e1hal. „A \u010do ona<\/em>?“<\/div>\n
„Nechcem viac rozru\u0161ova\u0165 ani teba ani ju. Pros\u00edm, po\u010dkaj na m\u0148a doma,“ po\u017eiadal Tom Billa znova a chytil ho za r\u00fa\u010dku. „Neboj sa o m\u0148a.“<\/p>\n

„\u010co bude s \u0148ou<\/em>? Nech\u00e1\u0161 ju tam sam\u00fa zomrie\u0165? To nem\u00f4\u017ee\u0161…“<\/div>\n

„Bude so svojou matkou. Neboj sa, nenechal by som ju s\u00e1m,“ ubezpe\u010dil \u010diernovl\u00e1ska lek\u00e1r a pomaly sa postavil. Pomohol vsta\u0165 aj Billovi a znova ho pevne objal a vdychoval jeho v\u00f4\u0148u. „Nebudem tam dlho,“ za\u0161epkal mu do ucha a vtisol mu na\u0148 letm\u00fd bozk.<\/div>\n
„Pros\u00edm, vezmi ma so sebou,“ sk\u00fasil drobn\u00fd chlapec e\u0161te raz.<\/div>\n
„Osta\u0148 tu. Do hodiny som sp\u00e4\u0165. S\u013eubujem,“ zad\u00edval sa svojej l\u00e1ske uprene do o\u010d\u00ed a vtisol jej na pery r\u00fdchly bozk. Potom Billa pustil, pre\u0161iel do chodby, vzal si k\u013e\u00fa\u010de od auta, pe\u0148a\u017eenku a odi\u0161iel z bytu. Bill smutne vyd\u00fdchol a posadil sa na poste\u013e. Sledoval ticho svoje nechty a rozm\u00fd\u0161\u013eal.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/div>\n
\n

Vo dver\u00e1ch bytu za\u0161trngali k\u013e\u00fa\u010de. Dvere sa otvorili a dovn\u00fatra vo\u0161iel Tom s mal\u00fdm diev\u010datkom v n\u00e1ru\u010d\u00ed.
„A sme doma, princezn\u00e1,“ povedal diev\u010datku pekn\u00fd mlad\u00edk s cornrows, zatvoril za sebou dvere a stiahol malej Violet z hlavy \u010diapo\u010dku. K\u013e\u00fa\u010de od auta hodil na poli\u010dku a posadil mali\u010dk\u00fa na skrinku, aby jej vyzliekol bundi\u010dku.<\/div>\n

„A uvid\u00edm e\u0161te maminku?“ sp\u00fdtalo sa diev\u010datko potichu.<\/div>\n
„No…“ usmial sa na Violet Tom trocha smutne. „To vie\u0161, \u017ee uvid\u00ed\u0161,“ dodal neur\u010dito a vyzliekol jej bundi\u010dku. Potom ju nechal na skrinke, znova diev\u010datko zdvihol a \u0161iel do ob\u00fdva\u010dky, aby mal\u00fa uk\u00e1zal Billovi.<\/div>\n
„Ja… Ja… Chcem…. Chcem vidie\u0165 maminku,“ zavzlykalo diev\u010datko a pevne Toma objalo okolo krku.<\/div>\n
„Uvid\u00ed\u0161 ju,“ za\u0161epkal jej Tom do u\u0161ka a pohladkal ju po hlavi\u010dke. „D\u00fafam, \u017ee mi raz odpust\u00ed, \u017ee jej tak odporne klamem,“ pomyslel si mlad\u00fd chirurg s povzdychom a posadil mal\u00fa na gau\u010d.<\/p>\n

„Tomi?“ ozvalo sa ticho od dver\u00ed. \u010ciernovl\u00e1sok ich krotko pozoroval. Tom sa oto\u010dil a usmial sa na\u0148ho.<\/div>\n

„Po\u010f k n\u00e1m,“ povedal mu\u017e s cornrows a znova sa zah\u013eadel na Violet. „Zlatko, nepla\u010d,“ za\u0161epkal Tom, sadol si k svojej dc\u00e9rke a ne\u017ene ju objal. Bill ich chv\u00ed\u013eku placho sledoval, k\u00fdm sa odhodlal spravi\u0165 p\u00e1r krokov. Tom sa k nemu znova oto\u010dil a povzbudzoval ho poh\u013eadom, zatia\u013e \u010do si vysadil mal\u00fa na kolen\u00e1 a za\u010dal ju jemne hojda\u0165.<\/p>\n

„Kto to je?“ sp\u00fdtalo sa ticho diev\u010datko a sledovalo chlapca.<\/div>\n

„To je Bill,“ predstavil Tom \u010diernovl\u00e1ska Violet. „B\u00fdva tu so mnou.“<\/div>\n
„Ahoj, Violet,“ za\u0161epkal chlapec ticho.<\/div>\n
„Podob\u00e1 sa na maminku,“ povedalo diev\u010datko.<\/div>\n
„Bill je ve\u013emi pekn\u00fd, v\u0161ak?“ sp\u00fdtal sa Tom a za\u013e\u00fabene sa pozrel na \u010diernovlas\u00e9ho chlapca. Ten sa okam\u017eite ok\u00faz\u013euj\u00faco usmial. „Nech\u00e1m \u0165a tu chv\u00ed\u013eku s Billom a idem po tvoje veci do auta, dobre?“<\/div>\n
„Tom, po\u010dkaj,“ sk\u00fasil Bill okam\u017eite. Nevedel o \u010dom sa s diev\u010datkom bavi\u0165.<\/p>\n

autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Nathy_TwC & Sisa „Vivien, ak potrebuje\u0161 peniaze na lie\u010dbu, pokojne ti ich poskytnem. A sprav\u00edm to r\u00e1d,“ za\u0161epkal Tom, chytil ju za ruku a zah\u013eadel sa jej do o\u010d\u00ed. „Never\u00edm, \u017ee ti nikto nedok\u00e1\u017ee pom\u00f4c\u0165, mus\u00ed\u0161 \u00eds\u0165 na vy\u0161etrenia znova, pros\u00edm,“<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[519],"tags":[],"class_list":["post-5965","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-robbery-ii-life-isn-t-fairytale"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5965","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5965"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5965\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5965"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5965"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5965"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}