{"id":6448,"date":"2012-05-29T15:00:00","date_gmt":"2012-05-29T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=6430"},"modified":"2012-05-29T15:00:00","modified_gmt":"2012-05-29T14:00:00","slug":"my-brother-autistic-16","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2012\/05\/29\/my-brother-autistic-16\/","title":{"rendered":"My brother autistic 16."},"content":{"rendered":"
autor: Sisa
<\/strong>
Ahooj \ud83d\ude42<\/em><\/div>\n
Tak po dlh\u0161ej dobe \u010fal\u0161\u00ed dielik, tento kr\u00e1t tro\u0161ku d\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed \ud83d\ude42 Je tam mali\u010dk\u00e1 veci\u010dka, od ktorej sa bude odv\u00edja\u0165 \u010fal\u0161\u00ed pr\u00edbeh \ud83d\ude42 Tak si to u\u017eite a sk\u00faste h\u00e1da\u0165 xD<\/em><\/div>\n

<\/em><\/div>\n
\"\"
<\/em><\/div>\n

<\/em><\/div>\n

<\/em> U\u017e p\u00e1r hod\u00edn sedel v kuchyni za stolom a prehrab\u00e1val sa v starej drevenej truhli\u010dke. Na\u0161iel ju na povale. Bola zapr\u00e1\u0161en\u00e1 a z\u00e1mok odomknut\u00fd. Zdala sa mu ve\u013emi povedom\u00e1, no nevedel, kde ju videl. Boli v nej star\u00e9 \u010diernobiele fotografie. Vlastne postupom \u010dasu nabrali sentiment\u00e1lny s\u00e9piov\u00fd odtie\u0148.<\/p>\n

Prezeral si tv\u00e1re jednotliv\u00fdch \u013eud\u00ed, a\u017e pok\u00fdm nenarazil na fotografiu \u017eeny s dvomi b\u00e1b\u00e4tkami na ruk\u00e1ch. T\u00fa \u017eenu poznal zo svojho sna. Zavrtel hlavou a schoval ju sp\u00e4\u0165 do \u0161katu\u013eky. Poh\u013eadom zabl\u00fadil k \u010diernemu klbku na zemi. Bolo to mal\u00e9 \u010dierne ma\u010da, ktor\u00e9 na\u0161iel na povale. Vyd\u00fdchol a vstal. Vzal ho na ruky a vo\u0161iel do svojej izby.<\/p>\n

„Billi,“ usmial sa a polo\u017eil ma\u010diatko pred neho. Chlapec dvihol hlavu od v\u00fdkresu a zad\u00edval sa na zvieratko. V\u00e1havo k nemu natiahol ruku, ale ma\u010da okam\u017eite zaprskalo, naje\u017eilo sa a \u0161karedo chlapca po\u0161krabalo. \u010ciernovl\u00e1sok okam\u017eite odsko\u010dil a do o\u010d\u00ed sa mu predrali slzy. Pritisol si k sebe bo\u013eav\u00fa packu a f\u0148ukal. Tom ho k sebe okam\u017eite prekvapene pritisol a ranu mu jemne f\u00fakal.<\/p>\n<\/div>\n

\n
„Po\u010f. O\u0161etr\u00edme ti to,“ za\u0161epkal a vstal. Pre\u0161iel do k\u00fape\u013ene a d\u00fafal \u017ee maj\u00fa lek\u00e1rni\u010dku. V\u00f4bec nech\u00e1pal, \u010do sa deje. K nemu sa ma\u010diatko t\u00falilo a\u017e prive\u013emi ochotne, pre\u010do tak zareagovalo pri Billovi? Zavrtel hlavou a vytiahol krabi\u010dku. Vr\u00e1til sa do izby a sadol si k Billovi. \u0160krabanec mu vydezinfikoval a prelepil leukoplastom s detsk\u00fdmi obr\u00e1zkami. Bol e\u0161te z d\u00f4b, ke\u010f \u017eili ich rodi\u010dia. Smutne sa na brata usmial.<\/div>\n
„Hotovo.“ Dal mu pusu do vlasov a vzal prskaj\u00face ma\u010da na ruky.<\/div>\n
„Je mi \u013e\u00fato, ale tu zosta\u0165 nem\u00f4\u017ee\u0161.“ Vyd\u00fdchol a odniesol ju nasp\u00e4\u0165 do kuchyne k miske.<\/p>\n

Zavrel za sebou dvere, aby sa n\u00e1hodou nedostalo von a sadol si k stolu. Vzal do ruky noviny, ktor\u00e9 po ceste k\u00fapil, a podrobne sk\u00famal inzer\u00e1ty. Potreboval aspo\u0148 nejak\u00fa pr\u00e1cu. \u010cervenou fixkou kr\u00fa\u017ekoval v\u0161etky mo\u017en\u00e9 varianty, ktor\u00e9 aspo\u0148 trochu prich\u00e1dzali do \u00favahy. Zo zamyslenia ho vyru\u0161il a\u017e hlasn\u00fd \u00fader hromu k\u00fasok za domom. Prudko sa strhol a okam\u017eite vysko\u010dil na nohy. R\u00fdchlo otvoril dvere a zamieril za Billom. Na\u0161iel ho presne tak, ako o\u010dak\u00e1val. Ch\u00falil sa v k\u00fate izby a o\u010dkami vypla\u0161ene tekal okolo sebe. Tom ani nestihol vojs\u0165 poriadne do izby, u\u017e mu bratove telo viselo okolo krku.<\/p>\n

„Billi.“ Zasmial sa ticho a pevne ho objal okolo \u00fatleho p\u00e1sa. Vzal ho na ruky a odniesol do postele. „Neboj sa, srdie\u010dko. Som pri tebe. Ni\u010d sa ti nestane.“ Pohladkal ho po vl\u00e1skoch a don\u00fatil \u013eahn\u00fa\u0165 si. Chlapec mu vtisol do ruky obr\u00e1zok, oto\u010dil sa k nemu chrbtom a zavrel o\u010dk\u00e1. Tom ho prekvapene zakryl a zad\u00edval sa na v\u00fdkres. Bolo tam more \u017eltej a oran\u017eovej farby. \u0160okovane po v\u00fdkrese pre\u0161iel prstami. Nikdy nepou\u017e\u00edval in\u00e9 farby ako odtiene \u0161edej, a dnes tu pozeral na v\u00fdkres pln\u00fd farebn\u00fdch kvetov. Vyk\u00fazlilo mu to na tv\u00e1ri obrovsky \u00fasmev. Ticho za\u0161epkal bratove meno a pohladkal ho po perinou zakrytom ramene. V\u00fdkres odlo\u017eil na stol\u00edk a vstal. Pre\u0161iel k balk\u00f3nov\u00fdm dver\u00e1m a otvoril. Ovial ho n\u00e1val \u013eadov\u00e9ho vzduchu. Pousmial sa a vy\u0161iel von.<\/p>\n

Oprel sa o z\u00e1bradlie a zavrel o\u010di. Zvuk padaj\u00faceho da\u017e\u010fa ho upokojoval. Strhol sa, a\u017e ke\u010f sa za n\u00edm ozvala hlu\u010dn\u00e1 rana. Prekvapene sa oto\u010dil a zamrkal. Dvere od jeho izby sa s hlasn\u00fdm zabuchnut\u00edm zavreli, a hne\u010f ako spravil krok smerom do izby, s rovnakou ranou sa zabuchli aj tie balk\u00f3nov\u00e9. Zalapal po dychu a okam\u017eite do nich zatla\u010dil. Nepovolili. Vystra\u0161ene sledoval, ako sa dvere od sp\u00e1lne otv\u00e1raj\u00fa.<\/p>\n

„Bill!“ kr\u00edkol a zab\u00fachal na dvere. „Bill! Bra\u010dek, zobu\u010f sa, pros\u00edm.“ Chlapec sa s\u00edce slabo pomrvil, ale o\u010di neotvoril. Na\u010falej bol ticho a spokojne spinkal. Izbou preletel tie\u0148 a pomaly sa formoval do neistej polopriesvitnej postavy. \u010cierna postava sa nahla nad poste\u013e a vztiahla deformovan\u00fa ruku nad spiaceho Billa.
„Nie!“ vykr\u00edkol Tom op\u00e4\u0165 a treskol p\u00e4s\u0165ami do dver\u00ed. Prudko odsko\u010dil, ke\u010f sa rozlialo naokolo modle svetlo sp\u00f4soben\u00e9 bleskom, ktor\u00fd udrel pr\u00edli\u0161 bl\u00edzko. Strom p\u00e1r metrov od domu prudko vzb\u013akol. Ohe\u0148 horel aj napriek \u0161\u013eahaj\u00facim kvapk\u00e1m da\u017e\u010fa. To teraz ale nebolo podstatn\u00e9. Op\u00e4\u0165 sa oto\u010dil tv\u00e1rou ku dver\u00e1m a prudko zalapal po dychu.<\/p>\n

„Bill.“ Za\u0161epkal. Chlapec le\u017eal na zemi ved\u013ea postele sto\u010den\u00fd do klbka a nechtami nie\u010do vyr\u00fdval do podlahy. Ozvalo sa prasknutie a dvere sa sam\u00e9 otvorili. Okam\u017eite vletel do bytu a dopadol k chlapcovi na kolen\u00e1. „Billi. Bra\u010dek. Preboha, si v poriadku?“ pevne si ho pritisol do n\u00e1ru\u010dia a vzal ho za bradu. Zad\u00edval sa mu do o\u010d\u00ed. „Bra\u010dek m\u00f4j.“ Za\u0161epkal zaseknuto a jemne mu zotieral z tv\u00e1re slzy silno \u010dervenej farby. „\u010co ti to urobil, Billi?“ Opatrne ho ulo\u017eil na poste\u013e a svojim tri\u010dkom mu utieral uplakan\u00fa tv\u00e1ri\u010dku.<\/p>\n

Smer vetra sa zmenil a do izby za\u010dalo cez otvoren\u00e9 dvere pr\u0161a\u0165. Ignoroval to a\u017e pok\u00fdm sa voda nedostala k jeho kolen\u00e1m. Prudko sa strhol a dvere zabuchol. Vr\u00e1til sa za chlapcom a pomaly mu vyzliekol roztrhan\u00e9 tri\u010dko. Zamrkal, ke\u010f prstom na jeho v\u017edy hladkom chrbte zavadil o nie\u010do… nie\u010do. Nie\u010do, \u010do nevedel pop\u00edsa\u0165. Vstal a opatrne sa naklonil nad chlapca. Prstom prekvapene pre\u0161iel po p\u00e1r zvl\u00e1\u0161tnych pup\u00e1\u010dikoch medzi lopatkami. Zavrtel hlavou a obliekol mu nov\u00e9 tri\u010dko. Ulo\u017eil ho do postie\u013eky.<\/p>\n

„Tak a teraz p\u00f4jde\u0161 spinka\u0165, \u00e1no? Je ve\u013ea hod\u00edn a ty… ty si vy\u010derpan\u00fd.“ Poriadne ho pozakr\u00fdval. Zad\u00edval sa do hned\u00fdch o\u010d\u00ed, ktor\u00fdmi ho Billi sledoval. Musel sa usmia\u0165. „Ke\u010f sa vyspink\u00e1\u0161, vezmem \u0165a do mesta a k\u00fapim ti z\u00e1kusok. Ten, ktor\u00fd tak ve\u013emi \u013e\u00fabi\u0161.“ \u0160epkal mu do vlasov. Chlapec spokojne vyd\u00fdchol a slabu\u010dko prik\u00fdvol. Pritisol si k hrudi blok s papiermi a zavrel o\u010di. Naozaj chcel spinka\u0165.<\/p>\n

Tom sedel na posteli dlho do noci. Hladkal jeho tmav\u00e9 vl\u00e1sky a rozm\u00fd\u0161\u013eal. Musel \u00eds\u0165 za Markusom do nemocnice. Musel vedie\u0165, \u010do sa stalo. Zaspal a\u017e nad r\u00e1nom, no napriek tomu nenaspal dlho. Z domu odi\u0161iel skoro, aby bol \u010do najsk\u00f4r op\u00e4\u0165 doma.<\/div>\n

„Pros\u00edm v\u00e1s, h\u013ead\u00e1m Markusa Krauza.“ Usmial sa na mlad\u00fa sestri\u010dku na recepci\u00ed.<\/div>\n
„Ste rodina?“<\/div>\n
„Nie, sme zn\u00e1my. Pros\u00edm. Potrebujem \u00eds\u0165 za n\u00edm, je to ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9. Alebo mi aspo\u0148 povedzte, \u010do s n\u00edm je.“<\/div>\n
„Je mi \u013e\u00fato, ale ne…“<\/div>\n
„\u00c1no, ja viem, \u017ee nem\u00f4\u017eete, ale pros\u00edm v\u00e1s. Je to pre m\u0148a ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9.“<\/div>\n
„Je v k\u00f3me.“ Vyd\u00fdchla sestri\u010dka ticho. „Nevieme, kedy sa preberie, ale lek\u00e1ri mu moc \u0161anc\u00ed ned\u00e1vaj\u00fa.“<\/p>\n

autor: Sisa<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Sisa Ahooj \ud83d\ude42 Tak po dlh\u0161ej dobe \u010fal\u0161\u00ed dielik, tento kr\u00e1t tro\u0161ku d\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed \ud83d\ude42 Je tam mali\u010dk\u00e1 veci\u010dka, od ktorej sa bude odv\u00edja\u0165 \u010fal\u0161\u00ed pr\u00edbeh \ud83d\ude42 Tak si to u\u017eite a sk\u00faste h\u00e1da\u0165 xD U\u017e p\u00e1r hod\u00edn sedel v kuchyni za<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[466],"tags":[],"class_list":["post-6448","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-my-brother-autistic"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6448","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6448"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6448\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6448"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6448"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6448"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}