{"id":6605,"date":"2012-04-25T14:00:00","date_gmt":"2012-04-25T13:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=6587"},"modified":"2012-04-25T14:00:00","modified_gmt":"2012-04-25T13:00:00","slug":"my-brother-autistic-14","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2012\/04\/25\/my-brother-autistic-14\/","title":{"rendered":"My brother autistic 14."},"content":{"rendered":"
autor: Sisa
<\/strong> <\/p>\n

Tento diel by som ve\u013emi rada venovala T-kay za jej mil\u00fd koment\u00e1r xD a ako som jej spom\u00ednala, rada by som poprosila Janulu, \u010di mi hod\u00ed pod poviedku anketu, aby ste sa rozhodli, ak\u00fd chcete koniec \ud83d\ude42 \u010di dobr\u00fd alebo zl\u00fd, tak sa rozhodnite a u\u017eite si \u010fal\u0161\u00ed dielik… Sisa \ud83d\ude42<\/em><\/div>\n


<\/em><\/div>\n
<\/em><\/div>\n
<\/em><\/div>\n
\"\"<\/em><\/div>\n
<\/em><\/div>\n

<\/em><\/div>\n
R\u00e1no sa zobudil pomerne neskoro. Bolo u\u017e po obede. Unavene rozlepil o\u010di a poobzeral sa. Poh\u013ead sa mu zasekol na dvoch mu\u017eoch v zelenej uniforme s n\u00e1pisom POL\u00cdCIA.<\/em><\/div>\n
„Oh. P\u00e1n Kaulitz, sme radi, \u017ee u\u017e ste sa zobudil.“<\/em><\/div>\n
„\u010co sa deje?“ za\u0161epkal prekvapene a neisto si ich prezeral.<\/em><\/div>\n
„Ide o v\u00e1\u0161ho brata a n\u00e1\u0161ho kolegu…“<\/em><\/div>\n
„\u010co sa stalo?“ vyh\u0155kol okam\u017eite.<\/em><\/div>\n
„Viete. Zrejme ich v noci niekto prepadol. V\u00e1\u0161 brat je v poriadku, ale…“<\/em><\/div>\n
„Ale?!“<\/em><\/div>\n
„Markus je na tom zle. Le\u017e\u00ed v nemocnici na JIP-ke.“ Dohovoril policajt ticho.<\/p>\n

<\/em><\/div>\n

***<\/div>\n
\n

„Kde je Bill?!“<\/p><\/div>\n

„Je u n\u00e1s na stanici ale nem\u00e1 sa o neho kto postara\u0165.“<\/div>\n
„Mus\u00edm hovori\u0165 s lek\u00e1rom!“ vykr\u00edkol a pritisol si dla\u0148 na zranen\u00e9 miesto. Jeden z policajtov prik\u00fdvol a odi\u0161iel z izby. Vr\u00e1til sa o p\u00e1r min\u00fat spolu s lek\u00e1rom.<\/div>\n
„Chcem, aby ste mi vyp\u00edsali reverz! Mus\u00edm za Billom!“ kr\u00edkol na lek\u00e1ra. Ten prekvapivo prik\u00fdvol a pomohol mu na nohy.<\/div>\n
„Po\u010fte pros\u00edm so mnou.“<\/div>\n
Tom okam\u017eite prik\u00fdvol a s pomocou steny kr\u00e1\u010dal za n\u00edm. St\u00e1le sa s\u00edce nec\u00edtil dva kr\u00e1t isto, ale musel za Billom.<\/div>\n
„Podp\u00ed\u0161te to, pros\u00edm,“ ohl\u00e1sil ho lek\u00e1r a postr\u010dil k nemu papier a pero. Tom ho bez prem\u00fd\u0161\u013eania podp\u00edsal a oto\u010dil sa na policajtov.<\/div>\n
„Po\u010fme.“<\/p>\n<\/div>\n
\n
\n<\/div>\n
***<\/div>\n
\n

„Pre\u010do ste ho str\u010dili za mre\u017ee?! Kr\u00edkol a vbehol k Billovi do cely. Chlapec sedel na tvrdej posteli a pohojd\u00e1val sa z boka na bok. Tom si ho okam\u017eite stiahol do n\u00e1ru\u010de a pevne ho objal. Zac\u00edtil, ako sa chlapec uvo\u013enil a zr\u00fatil sa mu do n\u00e1ru\u010de. Musel sa usmia\u0165.<\/p><\/div>\n

„U\u017e je dobre, Billi… u\u017e som s tebou,“ \u0161epkal mu do vlasov a jemne s n\u00edm hojdal. Nebol si ist\u00fd, \u010di t\u00fdm chce upokoji\u0165 seba alebo chlapca. Prekvapene sa odtiahol, ke\u010f sa z jeho \u00fast vydralo tich\u00e9 hmkanie jemu nezn\u00e1mej mel\u00f3die.<\/div>\n
„Billi,“ za\u0161epkal \u0161okovane. Bol by to dokonal\u00fd moment, keby ich nevyru\u0161il policajt.<\/div>\n
„Je mi \u013e\u00fato, ale tu zosta\u0165 nem\u00f4\u017eete.“<\/div>\n
„Rozumiem,“ za\u0161epkal Tom ticho a spolu s Billom vstal. „Neviete, kde by som na\u0161iel moje auto?“ sk\u00fasil.<\/div>\n
„Va\u0161e auto je tu, ale neviem, kde s\u00fa k\u013e\u00fa\u010de a doklady.“<\/div>\n
„A mohli by ste mi aspo\u0148 zavola\u0165 tax\u00edk, pros\u00edm?“<\/div>\n
„Samozrejme.“<\/p>\n<\/div>\n
***<\/em><\/div>\n
\n

U\u017e p\u00e1r hod\u00edn sedel v hotelovej izbe. Na kline mu spal Bill a spokojne oddychoval. V prstoch pevne tisol jeho tri\u010dko. Tom s jemn\u00fdm \u00fasmevom po\u010d\u00faval hlasn\u00e9 oddychovanie a buchot Billovho srdca. V hlave mu st\u00e1le hrala mel\u00f3dia, ktor\u00fa si Bill hm-kal. Bola mu hrozne povedom\u00e1. Zavrtel hlavou a privrel o\u010di. Hlavu si oprel o stenu a v mysli si ju st\u00e1le opakoval. Zaspal takmer okam\u017eite.<\/p>\n

St\u00e1l nad malou kol\u00edskou a nap\u00e4to po\u010d\u00faval mel\u00f3diu vych\u00e1dzaj\u00facu z to\u010diacej sa hra\u010dky nad \u0148ou. Spali v nej dve mal\u00e9 b\u00e1b\u00e4tk\u00e1. Dvere sa otvorili a dnu vo\u0161la \u017eena v strednom veku. Pre\u0161la okolo Toma, akoby tam ani nebol, a jedno die\u0165a vzala do ruky. Posadila sa s n\u00edm na hojdacie kreslo v rohu miestnosti a k pusinke mu prilo\u017eila f\u013ea\u0161ku mlieka. Hojdala sa s n\u00edm a spievala mel\u00f3diu toto\u017en\u00fa s hra\u010dkou nad kol\u00edskou.
Tom vykr\u00edkol a dopadol na kolen\u00e1. Dlane si pritisol k hlave. T\u00e1 boles\u0165… Bola tak neznesite\u013en\u00e1. Stup\u0148ovala sa s ka\u017ed\u00fdm t\u00f3nom a spevom vych\u00e1dzaj\u00facim zo \u017eenin\u00fdch \u00fast.<\/p>\n

„Dos\u0165!“ skr\u00edkol z pln\u00fdch p\u013e\u00fac a v\u0161etko okolo neho zahalila tma, ticho a pr\u00edjemn\u00fd chlad. Boles\u0165 ustala. Obzeral sa po tme okolo seba. Na konci, niekde \u010faleko od neho, uvidel svetlo. Nev\u00e1hal ani sekundu a rozbehol sa t\u00fdm smerom. \u010c\u00edm bol bli\u017e\u0161ie, t\u00fdm teplej\u0161ie mu bolo. Prikryl si o\u010di a vst\u00fapil do svetla. Ke\u010f ich znova rozlepil, nach\u00e1dzal sa na hranici. Bol priviazan\u00fd o vysok\u00fd dreven\u00fd k\u00f4l a ved\u013ea neho st\u00e1l on. Bill. V\u0161ade naokolo st\u00e1lo kopec dedin\u010danov s nen\u00e1vistn\u00fdmi v\u00fdrazmi a k\u00fasok od nich…<\/p>\n

„Mami.“ Za\u0161epkal. St\u00e1la tam a po tv\u00e1ri jej nehlu\u010dne stekali slzy. Napriek situ\u00e1ci\u00ed sa ani nepohla. Nedok\u00e1zala to. Oni neboli jej synovia! Boli to len ich tel\u00e1 a v nich…<\/em><\/div>\n

„Tomi…“ za\u0161epkal \u010diernovl\u00e1sok ticho. „Pre\u010do n\u00e1m to robia?“ po porcel\u00e1novej tv\u00e1ri tiekli pot\u00f4\u010dky s\u013az.<\/em><\/div>\n
„Bill… Billi… \u010do sa tu deje? Pros\u00edm… povedz mi to!“ \u0161epkal naliehavo a trhal rukami v snahe vyslobodi\u0165 sa.<\/em><\/div>\n
„Ja nie som d\u00e9mon… nie som zl\u00fd… pros\u00edm… ver mi Tomi… nie som to, \u010do tvrdia.“ Plakal ticho a nesp\u00fa\u0161\u0165al z brata poh\u013ead. „Pros\u00edm… povedz mi, \u017ee mi ver\u00ed\u0161, pros\u00edm, moc \u0165a pros\u00edm.“
„Ver\u00edm… ver\u00edm t\u00ed!“ kr\u00edkol Tom \u00fazkostlivo a trhol rukami. Jeden z mu\u017eov podp\u00e1lil slamu poukladan\u00fa okolo hranice a t\u00e1 okam\u017eite zb\u013akla.<\/em><\/div>\n
Zdesene sledoval Billovu tv\u00e1r o\u017eiaren\u00fa svetlom plame\u0148ov.<\/em><\/div>\n
„Billi.“ Za\u0161epkal ne\u010dujne.<\/em><\/div>\n
„Bude to dobr\u00e9. Ni\u010d sa nedeje.“ Odpovedal \u010diernovl\u00e1sok ticho a s v\u00fdkrikom prudko zaklonil hlavu, ke\u010f sa jeho tela po prv\u00fd kr\u00e1t dotkol jeden z plame\u0148ov.<\/em><\/div>\n
„Bill!“ skr\u00edkol a prudko cukol rukami.<\/p>\n

Zvuk plame\u0148ov bol hlasnej\u0161\u00ed a hlasnej\u0161\u00ed. Stmievalo sa mu pred o\u010dami, no napriek tomu nedok\u00e1zal spusti\u0165 poh\u013ead z bezbranne sa cukaj\u00faceho Billa. Po tv\u00e1ri mu tiekli slzy.<\/p>\n

<\/em> „Nie!“ s hlasn\u00fdm v\u00fdkrikom sa prudko posadil. Spla\u0161ene d\u00fdchal a obzeral sa po tme. Po tele mu stekali pot\u00f4\u010diky potu a c\u00edtil zimnicu. Izba… je v hotelovej izbe. Okam\u017eite sto\u010dil poh\u013ead k vypla\u0161en\u00fdm hned\u00fdm o\u010diam, ktor\u00e9 sa k nemu upierali.
„Bill!“ pevne ho k sebe pritisol a zaboril mu nos do vl\u00e1skov. „Bra\u010dek, zlat\u00ed\u010dko moje… anjelik m\u00f4j.“ Stisol v prstoch pevne svoju mikinu, ktor\u00fa mal Bill na sebe. Jemne sa klepal.<\/p>\n

Sto\u010dil poh\u013ead k otvoren\u00e9mu oknu. Z\u00farila za n\u00edm divok\u00e1 b\u00farka a p\u00e1r kvapiek dopadlo aj na jeho tv\u00e1r. Zotrel si p\u00e1r s\u013az a opatrne od seba Billa odtiahol. Vstal a pre\u0161iel k oknu. Zavrel ho a zastrel rolety. Bill sa b\u00farok b\u00e1l. Op\u00e4\u0165 sa posadil k nemu na poste\u013e, av\u0161ak dostato\u010dne \u010faleko. Izbu na sekundu o\u017eiarilo jasn\u00e9 modro-biele svetlo a n\u00e1sledne sa ozval \u00fader hromu. Zad\u00edval sa na \u010diernovl\u00e1ska a opatrne vystrel obe ruky jeho smerom.<\/p>\n

„Po\u010f ku mne… pros\u00edm,“ za\u0161epkal a \u010dakal. Hned\u00e9 o\u010di ho pozorne sledovali. Ten odlesk v nich.. .akoby to u\u017e neboli o\u010di autistu. Odprisahal by, \u017ee ho vn\u00edmal, \u017ee v\u0161etko to zl\u00e9, \u010do sa v posledn\u00fdch t\u00fd\u017ed\u0148och stalo, akoby, to bolo dobr\u00e9 pre Billa. Akoby za\u010d\u00ednal pomaly vn\u00edma\u0165 realitu a skuto\u010dn\u00fd svet ale… bol toto skuto\u010dn\u00fd svet? Toto, \u010do sa dialo okolo nich. Bolo to pr\u00edli\u0161 fantastick\u00e9. Nere\u00e1lne. Z prem\u00fd\u0161\u013eania ho vytrhol jemn\u00fd dotyk. Prekvapene sa zad\u00edval na Billa, ktor\u00fd sa k nemu op\u00e4\u0165 pevne pritisol.<\/div>\n

„U\u017e je dobre. Bude dobre, anjelik m\u00f4j. Ja sa o teba postar\u00e1m. Budem sa o teba bi\u0165 zubami nechtami a nedovol\u00edm, aby ti niekto ubl\u00ed\u017eil. Si moje v\u0161etko, a tak to nav\u017edy ostane.“ Za\u0161epkal mu do vl\u00e1skov a stisol jeho krehk\u00e9 tel\u00ed\u010dko pevne v n\u00e1ru\u010d\u00ed.<\/div>\n
…B\u00farka ustala.<\/p>\n

autor: Sisa<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/p>\n

<\/strong><\/div>\n

Klikn\u011bte na anketu!<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Sisa Tento diel by som ve\u013emi rada venovala T-kay za jej mil\u00fd koment\u00e1r xD a ako som jej spom\u00ednala, rada by som poprosila Janulu, \u010di mi hod\u00ed pod poviedku anketu, aby ste sa rozhodli, ak\u00fd chcete koniec \ud83d\ude42 \u010di dobr\u00fd alebo<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[466],"tags":[],"class_list":["post-6605","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-my-brother-autistic"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6605","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6605"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6605\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6605"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6605"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6605"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}