{"id":6633,"date":"2012-04-19T15:00:00","date_gmt":"2012-04-19T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=6615"},"modified":"2012-04-19T15:00:00","modified_gmt":"2012-04-19T14:00:00","slug":"my-brother-autistic-13","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2012\/04\/19\/my-brother-autistic-13\/","title":{"rendered":"My brother autistic 13."},"content":{"rendered":"
autor: Sisa<\/p>\n

<\/strong>
Sorry, \u017ee mi to tak trv\u00e1, ale jaksi doch\u00e1dzaj\u00fa n\u00e1pady, no u\u017e p\u00e1r dn\u00ed m\u00e1m Word v mobile, t\u00e1\u00e1\u00e1k\u017ee d\u00fafam, \u017ee odteraz budem p\u00edsa\u0165 st\u00e1le \u010dastej\u0161ie a \u010dastej\u0161ie. U\u017e m\u00e1m aj nejak\u00fa tu predstavu, ako by to mohlo \u00eds\u0165 dalej, tak\u017ee je dobre \ud83d\ude42 d\u00edky za komenty a u\u017eite si \u010fal\u0161\u00ed diel \ud83d\ude42 Sisa<\/em><\/div>\n

<\/p>\n

<\/em><\/div>\n


\"\"
<\/em><\/div>\n
<\/em><\/div>\n

<\/em><\/div>\n

„Oh… pacient sa n\u00e1m kone\u010dne prebral. Mal ste ma zavola\u0165,“ ozn\u00e1mil k\u00e1ravo Markusovi a op\u00e4\u0165 sa na Toma usmial.<\/em><\/div>\n
„Vy ste n\u00e1m ale narobil starosti. B\u00e1li sme sa, \u017ee sa u\u017e nepreberiete.“<\/em><\/div>\n
„Kedy ma pust\u00edte domov?“ sp\u00fdtal sa Tom okam\u017eite. Musel \u00eds\u0165 za Billom.<\/em><\/div>\n
„Najsk\u00f4r za t\u00fd\u017ede\u0148. Mus\u00edme v\u00e1s e\u0161te d\u00f4kladne vy\u0161etri\u0165, aby sme si boli ist\u00fd, \u017ee ste v poriadku.“<\/p>\n

<\/em><\/div>\n

***<\/em><\/div>\n
\n

„Bill.“ Markus neisto vo\u0161iel do chlapcovej izby.<\/p><\/div>\n

„Tom sa dnes prebral z k\u00f3my. Je v poriadku… za p\u00e1r dn\u00ed ho pustia a budete zasa spolu.“<\/div>\n
Chlapec na sekundu odtrhol poh\u013ead od okna a zad\u00edval sa do Markusov\u00fdch o\u010d\u00ed. S\u00fastredene ho sledoval a neodt\u0155hal od neho poh\u013ead.<\/div>\n
Markus sa mu sna\u017eil op\u00e4tov\u00e1va\u0165 poh\u013ead. Vzdal to v\u0161ak takmer okam\u017eite a r\u00fdchlo odi\u0161iel. Zaprel sa v kuchyni o st\u00f4l a stisol vie\u010dka. Pr\u00ed\u0161erne ho bolela hlava. Vzal z mrazni\u010dky pizzu a hodil ju do tr\u00faby. Musel zanies\u0165 Billovi predsa aspo\u0148 nie\u010do na jedenie, u\u017e tak ve\u013emi schudol. Po\u010dkal, k\u00fdm sa ozval zvon\u010dek, a vytiahol ju. Rozkr\u00e1jal, aby sk\u00f4r vychladla, a polo\u017eil na tanier. P\u00e1r kr\u00e1t neisto pre\u0161liapol. Nakoniec sa ale odhodlal a op\u00e4\u0165 vst\u00fapil do izby. Zad\u00edval sa na ne\u0161\u0165astn\u00e9 klbko na posteli. Prekvapene pozrel do \u010diernovl\u00e1skov\u00fdch uplakan\u00fdch o\u010d\u00ed.<\/div>\n
„Bill,“ za\u0161epkal a odlo\u017eil t\u00e1cku. „\u010co sa deje? Pre\u010do pla\u010de\u0161?“ za\u0161epkal a opatrne si k chlapcovi prisadol. „Nooo… p\u0161s\u0161\u0161t. Za p\u00e1r dn\u00ed sa stretne\u0161 s Tomom,“ pok\u00fa\u0161al sa ho uk\u013eudni\u0165 a jemne mu zotieral slzi\u010dky. Chlapec chv\u00ed\u013eu sedel so sklonenou hlavou a sledoval svoje zaja\u010dikove papu\u010dky.<\/div>\n
Markus si \u00fa\u013eavne odd\u00fdchol. Zdalo sa \u017ee v\u0161etko za\u010d\u00edna by\u0165 v poriadku. Ak\u00e9 bolo jeho prekvapenie, ke\u010f na\u0148ho chlapec uprel poh\u013ead. Vykr\u00edknu\u0165 u\u017e nestihol.<\/div>\n
\n
\n

<\/div>\n

***<\/em><\/div>\n
\n

„Tom… mus\u00edte e\u0161te le\u017ea\u0165. Nesmiete teraz vst\u00e1va\u0165!“<\/p><\/div>\n

„Nie! Ja mus\u00edm! Chcem zavola\u0165 Markusovi! Pros\u00edm v\u00e1s.“<\/div>\n
„Tak dobre,“ odpovedal neochotne lek\u00e1r a odi\u0161iel, aby sa o p\u00e1r min\u00fat mohol vr\u00e1ti\u0165 s telef\u00f3nom. Tom si ho okam\u017eite pritisol k uchu a po\u010d\u00faval monot\u00f3nny zvuk, ktor\u00fd nazna\u010doval, \u017ee telef\u00f3n na druhej strane zvon\u00ed.<\/div>\n
„Nedv\u00edha,“ zak\u0148u\u010dal chlapec ticho a prosebne sa zad\u00edval na lek\u00e1ra. Ten len zavrtel hlavou a vzal si od neho telef\u00f3n. Nakoniec ho so slovami, \u017ee ho to mrz\u00ed, nechal v izbe sam\u00e9ho.<\/div>\n
Tom sa nespokojne obzeral. Op\u00e4\u0165 mal ten zl\u00fd pocit. Op\u00e4\u0165 sa nie\u010do dialo s jeho Billom.<\/div>\n
Napriek predch\u00e1dzaj\u00facim protestom lek\u00e1rov vstal a pomaly si z tela vytiahol inf\u00faziu.<\/div>\n
Potichu pre\u0161iel ku dver\u00e1m a vykukol. V\u0161ade naokolo po\u010dul rozruch. Vyu\u017eil chv\u00ed\u013eu nepozornosti sestri\u010diek a prebehol k \u010fal\u0161\u00edm dver\u00e1m. Pomaly ich otvoril a zaprel sa o stenu. Zatmelo sa mu pred o\u010dami a zosunul sa na zem.<\/p>\n<\/div>\n
***<\/em><\/div>\n
\n

Ne\u00f3nky nad schodiskom zablikali a Tom pomaly rozlepil o\u010di\u2026 hlava mu i\u0161la praskn\u00fa\u0165. V\u0161etko ho pr\u00ed\u0161erne bolelo. Poobzeral sa. \u010cerven\u00e1, v\u0161ade bola \u010derven\u00e1. Dvihol poh\u013ead k lamp\u00e1m. Svietili na \u010derveno. Kam zmizla zvy\u010dajn\u00e1 modr\u00e1? Zavrtel hlavou a s vyp\u00e4t\u00edm s\u00edl vstal. Pretrel si o\u010di a pomaly zbehol schodisko. Nemocnica sa zdala by\u0165 pr\u00e1zdna. Op\u00e4\u0165. Pam\u00e4tal si tu situ\u00e1ciu. Bolo to takmer rovnak\u00e9, ako ke\u010f z nemocnice utekal po tom, \u010do im zhorel dom. Zatrepal hlavou a zamieril k v\u00fdchodu. Ke\u010f sa uistil, \u017ee m\u00e1 dos\u0165 s\u00edl, rozbehol sa. Bol len p\u00e1r metrov od dver\u00ed, ke\u010f prudko zastal. Do cesty sa mu postavila \u010diernovlas\u00e1 sestri\u010dka. St\u00e1la chrbtom k nemu a nevidel jej do tv\u00e1re.<\/p>\n

„Kam si sa vybral, Tom? M\u00e1\u0161 predsa le\u017ea\u0165.“ Ozval sa za jeho chrbtom zn\u00e1my hlas. Oto\u010dil sa.<\/div>\n

„Markus, preboha… je Bill v poriadku?“ vyd\u00fdchol. „Nemohol som sa mu dovola\u0165! Mus\u00edm ho vidie\u0165. Pros\u00edm!“ vyh\u0155kol okam\u017eite. Policajt sa len u\u0161krnul. Samozrejme, \u017ee je v poriadku. Je tu so mnou. Oto\u010d sa.“ Tom posl\u00fachol a pomaly sa oto\u010dil.
„Bill.“ Za\u0161epkal prekvapene. Skuto\u010dne to bol on, ale… pre\u010do mal oble\u010denie sestri\u010dky?<\/div>\n
„Mark? \u010co sa to tu deje? Pros\u00edm, nerozumiem.“ Za\u0161epkal a pevne brata objal. N\u00e1sledne s v\u00fdkrikom odsko\u010dil. Bol tak \u013eadov\u00fd. \u010ciernovl\u00e1skove telo nehlu\u010dne dopadlo na zem. \u010cokol\u00e1dov\u00e9 o\u010di zostali do\u0161iroka otvoren\u00e9. Tomove telo dopadlo okam\u017eite k nemu a chlapec ho pevne objal.<\/div>\n
„Bill! Billi… d\u00fdchaj… pros\u00edm!“ kri\u010dal. „\u010co sa mu stalo?“ pozrel na Markusa. Mu\u017e si \u010dupol k nemu. „Je m\u0155tvy, Tom.“ Povedal nevzru\u0161ene.
„To nie. Pros\u00edm… povedz, \u017ee nie!“<\/div>\n
„Ale \u00e1no. Zomrel, preto\u017ee si sa o\u0148ho nedok\u00e1zal postara\u0165.“
„Dok\u00e1\u017eem! On nem\u00f4\u017ee by\u0165 m\u0155tvy, nem\u00f4\u017ee!“<\/div>\n
„\u010clovek sa nikdy nepostar\u00e1 o anjela.“ \u0160kodoradostne sa zasmial a vstal.<\/div>\n
„Anjela?“ za\u0161epkal a pevnej\u0161ie zovrel bratove krehk\u00e9 telo.<\/div>\n
„Oh, h\u00e1dam si si nemyslel, \u017ee tak dokonal\u00e9 stvorenie m\u00f4\u017ee by\u0165 podradn\u00fd \u010dlovek. Si hl\u00fapy.“<\/div>\n
Tom prudko zavrtel hlavou. „Anjel… nie!! On nie je m\u0155tvy!“ skr\u00edkol.<\/p>\n

„Nie!!!“ nemocni\u010dnou izbou sa rozoznel hlasn\u00fd v\u00fdkrik a mlad\u00fd mu\u017e sa na posteli prudko posadil. „On nie je m\u0155tvy!“ za\u0161epkal s\u00e1m pre seba a zmetene sa obzeral. Sedel na svojej posteli v svojej nemocni\u010dnej izbe.
Dvere sa prudko otvorili a dnu vletela blon\u010fav\u00e1 sestri\u010dka. „Stalo sa nie\u010do? Kri\u010dal ste.“<\/div>\n

„Kde to som? \u010co- \u010do tu rob\u00edm? Mus\u00edm za Billom! On nie je m\u0155tvy! V\u0161ak nie! Pros\u00edm… povedzte, \u017ee nie.“ Za\u0161epkal a po tv\u00e1ri mu stiekla slza.<\/div>\n
„Preboha, upokojte sa, p\u00e1n Kaulitz. Na\u0161li sme v\u00e1s na schodisku. Nem\u00e1te e\u0161te to\u013eko sily, aby ste n\u00e1m utekal. Jemne mu zatla\u010dila na ramen\u00e1 a don\u00fatila ho \u013eahn\u00fa\u0165 si.
„Kde je Bill?!“ zopakoval tvrdohlavo ot\u00e1zku.
„Nebojte sa. Je doma a ur\u010dite v poriadku.“ Odpovedala sestri\u010dka s \u00fasmevom a do inf\u00fazie mu pichla injekciu s roztokom na upokojenie. „Teraz mus\u00edte spa\u0165. R\u00e1no sa v\u0161etko vyrie\u0161i.“ Ozn\u00e1mila mu s jemn\u00fdm \u00fasmevom a zavrela za sebou dvere.<\/div>\n
Znova sa posadil a obzeral. Musel s n\u00edm hovori\u0165. Pretrel si o\u010di. Zatv\u00e1rali sa mu aj napriek tomu, ako ve\u013emi s t\u00fdm bojoval. Netrvalo ani desa\u0165 min\u00fat a zaspal bezsenn\u00fdm sp\u00e1nkom.<\/p>\n<\/div>\n
***<\/em><\/div>\n
\n

R\u00e1no sa zobudil pomerne neskoro. Bolo u\u017e po obede. Unavene rozlepil o\u010di a poobzeral sa. Poh\u013ead sa mu zasekol na dvoch mu\u017eoch v zelenej uniforme s n\u00e1pisom POL\u00cdCIA.<\/p><\/div>\n

„Oh. P\u00e1n Kaulitz, sme radi, \u017ee u\u017e ste sa zobudil.“<\/div>\n
„\u010co sa deje?“ za\u0161epkal prekvapene a neisto si ich prezeral.<\/div>\n
„Ide o v\u00e1\u0161ho brata a n\u00e1\u0161ho kolegu….“<\/div>\n
„\u010co sa stalo?“ vyh\u0155kol okam\u017eite.<\/div>\n
„Viete. Zrejme ich v noci niekto prepadol. V\u00e1\u0161 brat je v poriadku, ale…“<\/div>\n
„Ale?!“<\/div>\n
„Markus je na tom zle. Le\u017e\u00ed v nemocnici na JIP-ke.“ Dohovoril policajt ticho.<\/p>\n

autor: Sisa<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Sisa Sorry, \u017ee mi to tak trv\u00e1, ale jaksi doch\u00e1dzaj\u00fa n\u00e1pady, no u\u017e p\u00e1r dn\u00ed m\u00e1m Word v mobile, t\u00e1\u00e1\u00e1k\u017ee d\u00fafam, \u017ee odteraz budem p\u00edsa\u0165 st\u00e1le \u010dastej\u0161ie a \u010dastej\u0161ie. U\u017e m\u00e1m aj nejak\u00fa tu predstavu, ako by to mohlo \u00eds\u0165 dalej,<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[466],"tags":[],"class_list":["post-6633","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-my-brother-autistic"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6633","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6633"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6633\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6633"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6633"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6633"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}