{"id":672,"date":"2018-03-23T16:00:00","date_gmt":"2018-03-23T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=666"},"modified":"2018-03-23T16:00:00","modified_gmt":"2018-03-23T15:00:00","slug":"stretli-sme-sa-na-vianoce-49","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2018\/03\/23\/stretli-sme-sa-na-vianoce-49\/","title":{"rendered":"Stretli sme sa na Vianoce 49."},"content":{"rendered":"
autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
Tom sa po stretnut\u00ed s Billom op\u00e4\u0165 zr\u00fatil, no tento kr\u00e1t to u\u017e netrvalo tak dlho a jeho n\u00e1vrat do reality bol \u013eah\u0161\u00ed – teda ak sa to tak d\u00e1 nazva\u0165. V\u0161etka jeho n\u00e1dej opadla a ostala u\u017e len pr\u00e1zdnota. Mal pocit, \u017ee jeho \u017eivot skon\u010dil, hoci vedel, \u017ee bude musie\u0165 \u017ei\u0165 \u010falej. Katrin sa mu sna\u017eila zdvihn\u00fa\u0165 n\u00e1ladu a presved\u010di\u0165 ho, \u017ee sa z toho dostane. \u017de zabudne a \u010dasom za\u010dne op\u00e4\u0165 \u017ei\u0165, mo\u017eno milova\u0165, a on si samozrejme aj vedome uvedomoval, \u017ee m\u00e1 pravdu. Ale pr\u00e1ve v tejto chv\u00edli mu to nedod\u00e1valo \u00fatechu. Nechcel znovu milova\u0165. Chcel Billa. Chcel milova\u0165 len jeho, aj keby ho mal milova\u0165 len ako brata. Ale \u00faplne najviac t\u00fa\u017eil by\u0165 s n\u00edm tak, ako s n\u00edm bol t\u00fdch nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov pred t\u00fdm, ne\u017e sa jeho \u017eivot zr\u00fatil.<\/div>\n
\n

Len \u010do sa jeho podn\u00e1jomn\u00edk vys\u0165ahoval z jeho bytu, vr\u00e1til sa tam. V\u0161etko vyupratoval, vyum\u00fdval\u2026 d\u00fafal, \u017ee n\u00e1jde nie\u010do po Billovi, no nena\u0161iel ni\u010d. Netu\u0161il, \u017ee jeho rodina byt preh\u013eadala e\u0161te pred t\u00fdm, ne\u017e mu tam nas\u0165ahovali podn\u00e1jomn\u00edka, a odstr\u00e1nili v\u0161etko, \u010do by mohlo patri\u0165 Billovi.<\/p><\/div>\n

Op\u00e4\u0165 chodil do pr\u00e1ce, do posil\u0148ovne a op\u00e4\u0165 za\u010dal hra\u0165 na gitaru. Bolo zvl\u00e1\u0161tne, ako sa tomu dlho vyh\u00fdbal a ako mu to teraz ve\u013emi pom\u00e1halo, hoci mu to zo za\u010diatku pripom\u00ednalo Billa. V\u017edy, ke\u010f siahol po gitare, spomenul si na Billa a jeho t\u00fa\u017ebu, aby hral s nimi v kapele. Ale \u010d\u00edm viac hral, t\u00fdm \u010dastej\u0161ie si pripom\u00ednal aj jeho vlastn\u00fa t\u00fa\u017ebu hra\u0165 a by\u0165 profesion\u00e1lnym hudobn\u00edkom. A tak hral v\u017edy, ke\u010f mal chv\u00ed\u013eu vo\u013eno. Hral cel\u00e9 hodiny, a\u017e k\u00fdm nedost\u00e1val k\u0155\u010de do prstov a nebolel ho chrb\u00e1t, no to ho prim\u00e4lo len e\u0161te viac cvi\u010di\u0165 – na gitare aj v posil\u0148ovni. Potreboval tr\u00e9nova\u0165. Potreboval cvi\u010di\u0165 telo, ruky a ramen\u00e1, aby zvl\u00e1dali dlh\u00e9 hodiny v neprirodzenej polohe pri hran\u00ed na gitaru. A potreboval hra\u0165, aby si jeho telo a jeho ruky op\u00e4\u0165 zvykli a aby mohol hra\u0165 e\u0161te viac.<\/div>\n
Gordon ho bol p\u00e1r kr\u00e1t nav\u0161t\u00edvi\u0165 a sledoval jeho pokrok. Bol \u0161\u0165astn\u00fd, \u017ee sa do jeho hrania za\u010d\u00edna vraca\u0165 t\u00e1 energia a em\u00f3cie, ktor\u00e9 tam b\u00fdvali d\u00e1vno pred nehodou, no o to smutnej\u0161\u00edm ho zanech\u00e1val fakt, \u017ee len \u010do dozneli posledn\u00e9 zvuky gitary, Tomova energia sa vyparila a on bol op\u00e4\u0165 len ak\u00fdmsi tie\u0148om jeho b\u00fdval\u00e9ho \u017eiaka. No Tom robil v\u0161etko, \u010do mohol. Nemohli od neho o\u010dak\u00e1va\u0165 viac. Ve\u010f ako chcete m\u0155tvolu prebra\u0165 op\u00e4\u0165 k \u017eivotu?<\/div>\n
\n

„Ahoj,“ ozval sa nesmel\u00fd hl\u00e1sok jedno studen\u00e9 jesenn\u00e9 r\u00e1no k\u00fasok od vchodu do Tomovej bytovky. Tom bol pr\u00e1ve na odchode do pr\u00e1ce, a ke\u010f za\u010dul ten povedom\u00fd hlas, v prvej chv\u00edli si myslel, \u017ee sa mu to len zdalo. No nebolo to tak a on zrazu k\u00fasok od seba zbadal toho, koho t\u00fa\u017eil vidie\u0165 ka\u017ed\u00fd de\u0148 posledn\u00fdch nieko\u013eko mesiacov. Bolo to u\u017e t\u00fd\u017edne od ich stretnutia a on samozrejme nevedel, \u017ee Bill mal nehodu a v\u00e4\u010d\u0161inu toho \u010dasu str\u00e1vil v nemocnici. Nevedel ani, \u017ee \u010fal\u0161\u00edch p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148ov tr\u00e1vieval r\u00e1na doma \u010di len k\u00fasok od Toma a dod\u00e1val si odvahu pr\u00eds\u0165 za n\u00edm a oslovi\u0165 ho. Netu\u0161il, \u017ee t\u00fdch p\u00e1r kr\u00e1t, \u010do sa mu zdalo, \u017ee Billa zahliadol\u2026 \u017ee ho skuto\u010dne zahliadol. A teraz tu kone\u010dne st\u00e1l. St\u00e1le rovnako bled\u00fd, no u\u017e nie tak\u00fd pochudnut\u00fd, a on mal chu\u0165 rozbehn\u00fa\u0165 sa k nemu a vzia\u0165 ho do n\u00e1ru\u010dia, no neurobil to. Pr\u00edli\u0161 jasne si spom\u00ednal, s akou hr\u00f4zou od neho Bill u\u0161iel naposledy, ke\u010f sa o to pok\u00fasil. A tak tam len st\u00e1l a nedok\u00e1zal sa vynad\u00edva\u0165 na t\u00fa milovan\u00fa tv\u00e1r.<\/p><\/div>\n

\n
„A\u2026 ahoj,“ podarilo sa mu vykokta\u0165 po chv\u00edli. Bill sa na\u0148ho trochu usmial a jemu sa skoro zastavilo srdce. Bol tak\u00fd kr\u00e1sny\u2026 a zdalo sa, \u017ee sa na\u0148ho nehnev\u00e1. „Ako sa m\u00e1\u0161?“ sp\u00fdtal sa ho nesmelo a ruky str\u010dil do vreciek, aby nepod\u013eahol poku\u0161eniu sa ho dotkn\u00fa\u0165.<\/div>\n
„Fajn. Ja\u2026 u\u017e sa m\u00e1m lep\u0161ie. Ja\u2026 chcel by som sa ti ospravedlni\u0165.“<\/div>\n
„O\u2026 ospravedlni\u0165? A za \u010do? Ve\u010f si ni\u010d\u2026“<\/div>\n
„Ale \u00e1no. Spr\u00e1val som sa stra\u0161ne. Nechcel som, aby si si myslel, \u017ee sa s tebou c\u00edtim zle. Ja len\u2026 je to pre m\u0148a ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9. Pam\u00e4t\u00e1m si \u0165a ako brata, ale to, \u010do sme spolu za\u017eili teraz\u2026 Bolo to tak\u00e9 intenz\u00edvne a ja\u2026 nedok\u00e1\u017eem na to zabudn\u00fa\u0165.“<\/div>\n
„Ani ja na to nedok\u00e1\u017eem zabudn\u00fa\u0165. Boli to najkraj\u0161ie dva mesiace v mojom \u017eivote.“<\/div>\n
„Aj v mojom,“ priznal Bill a na chv\u00ed\u013eu sa obaja stratili v spomienkach. „Len\u017ee neviem sa odosobni\u0165 od toho, \u017ee sme bratia. A bratia toto spolu nerobia,“ zosmutnel Bill a zah\u013eadel sa do zeme.<\/div>\n
„Ja si tie\u017e pam\u00e4t\u00e1m na na\u0161e detstvo. Spomenul som si na v\u0161etko. A st\u00e1le \u0165a milujem rovnako,“ priznal Tom. Bill zdvihol hlavu a smutne sa na\u0148ho usmial. Aj on ho miloval st\u00e1le rovnako. Ale bolo to takto spr\u00e1vne? „Ale ch\u00e1pem, \u017ee to, \u010do sme za\u017eili nesk\u00f4r, \u017ee to je\u2026 Ch\u00e1pem, ak to takto nechce\u0161. Som ochotn\u00fd urobi\u0165 \u010doko\u013evek, len aby si bol \u0161\u0165astn\u00fd,“ pokra\u010doval Tom. „Nechcem \u0165a strati\u0165. Viem, \u017ee to nebude \u013eahk\u00e9, ale r\u00e1d by som to sk\u00fasil.“<\/div>\n
\n

„Ja\u2026 ani ja \u0165a nechcem strati\u0165. Ale neviem, \u010di to dok\u00e1\u017eem.“<\/p><\/div>\n

„Aha. Ja\u2026“<\/div>\n
„Ale m\u00f4\u017eeme to sk\u00fasi\u0165, ak chce\u0161. Teda\u2026 ja by som bol r\u00e1d.“ Tom prekvapene vyvalil o\u010di. Toto skuto\u010dne ne\u010dakal. Myslel si, \u017ee ho Bill op\u00e4\u0165 odmietne, nevyzeral, \u017ee by sa s t\u00fdm v\u0161etk\u00fdm u\u017e vyrovnal.<\/div>\n
Bill v\u0161ak bol rovnako prekvapen\u00fd. Nechcel sa s n\u00edm e\u0161te stret\u00e1va\u0165. Skuto\u010dne si nebol ist\u00fd, \u017ee to zvl\u00e1dne. Ve\u010f e\u0161te pred ned\u00e1vnom od neho s hr\u00f4zou u\u0161iel a teraz sa s n\u00edm chce dobrovo\u013ene stret\u00e1va\u0165? Ale na druhej strane, mo\u017eno to tak bude lep\u0161ie. Sk\u00fasia si to a uvidia.<\/div>\n
„Ja\u2026 mus\u00edm u\u017e \u00eds\u0165. Do pr\u00e1ce\u2026 ale\u2026“<\/div>\n
„To je v poriadku, Tomi. Ja viem. Len som\u2026 chcel som \u0165a vidie\u0165.“<\/div>\n
„Hm\u2026 Ja\u2026 som r\u00e1d. A\u2026 kedy sa uvid\u00edme?“<\/div>\n
„Ja\u2026 neviem. Nemyslel som na to. Ja\u2026“<\/div>\n
„Ja b\u00fdvam doma ka\u017ed\u00fd ve\u010der. M\u00f4\u017ee\u0161 pr\u00eds\u0165 kedyko\u013evek. Budem r\u00e1d.“<\/div>\n
„Ja\u2026 uvid\u00edm. Pr\u00eddem. S\u013eubujem.“<\/div>\n
„\u010eakujem. Maj sa kr\u00e1sne. Milujem \u0165a,“ vyriekol Tom a Bill zamrzol. „Prep\u00e1\u010d. Ja\u2026 d\u00e1m si pozor,“ zosmutnel Tom, ke\u010f si to uvedomil. U\u017e asi nebolo vhodn\u00e9 to hovori\u0165. Nikto nehovor\u00ed milujem \u0165a svojmu bratovi.<\/div>\n
„Ja viem, Tomi. Ja viem. U\u017e cho\u010f, aby si nepri\u0161iel neskoro.“<\/div>\n
„Okej. Ja\u2026 te\u0161\u00edm sa,“ usmial sa na\u0148ho naposledy a popon\u00e1h\u013eal sa k autu.<\/div>\n
\n

Pre\u0161lo nieko\u013eko dn\u00ed a ni\u010d sa nedialo. Tom ka\u017ed\u00fd ve\u010der \u010dakal na Billa alebo aspo\u0148 na jeho telefon\u00e1t, no Bill sa neozval ani nezavolal. U\u017e to takmer vzd\u00e1val a zmieroval sa s t\u00fdm, \u017ee si to Bill rozmyslel, ke\u010f sa jedn\u00e9ho ve\u010dera ozval zvon\u010dek. Billa u\u017e ne\u010dakal, myslel si, \u017ee to je Andreas alebo Sami, a tak bol poriadne prekvapen\u00fd, ke\u010f sa v domovom telef\u00f3ne ozval hlas jeho brata. Okam\u017eite stla\u010dil tla\u010didlo na otvorenie dver\u00ed do bytovky a nerv\u00f3zne sa rozhliadol po svojom byte, \u010di je v\u0161etko v poriadku. Ruky sa mu triasli a okam\u017eite sa za\u010dal poti\u0165, a tak len \u010do za\u010dul zvuk v\u00fd\u0165ahu, prebehol do k\u00fape\u013ene, aby sa opl\u00e1chol a pou\u017eil deodorant. Okam\u017eite sa v\u0161ak vr\u00e1til k dver\u00e1m, aby ich otvoril a priv\u00edtal Billa.<\/p><\/div>\n

\n

„Ahoj,“ ozval sa pri\u0161krten\u00fdm hlasom a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed si nerv\u00f3zne odka\u0161lal. S\u00e1m seba nespozn\u00e1val, bol nerv\u00f3zny ako puber\u0165\u00e1k pred prv\u00fdm sexom. Ale o nie\u010do tak\u00e9 ne\u0161lo. Bill s n\u00edm chce by\u0165 len ako s bratom a on bol odhodlan\u00fd urobi\u0165 v\u0161etko preto, aby to zvl\u00e1dol.<\/p><\/div>\n

„Ahoj. Prep\u00e1\u010d, \u017ee som sa neozval sk\u00f4r. Ja\u2026“<\/div>\n
„To je\u2026 to je v poriadku. Ja to ch\u00e1pem. Ja\u2026 som r\u00e1d, \u017ee si pri\u0161iel.“<\/div>\n
„No\u2026 \u00e1no. M\u00f4\u017eem \u010falej?“ pousmial sa na\u0148ho, a a\u017e vtedy si Tom uvedomil, \u017ee st\u00e1le stoja vo dver\u00e1ch. R\u00fdchlo preto ust\u00fapil a nazna\u010dil mu, aby vst\u00fapil. Bill vo\u0161iel do jeho bytu, vyzul sa a kab\u00e1t si zavesil na ve\u0161iak. Bolo to tak\u2026 zn\u00e1me. Akoby to robil cel\u00fd \u017eivot, a pritom to bolo len p\u00e1r mesiacov.<\/div>\n
„D\u00e1\u0161 si nie\u010do? V\u00edno, pivo\u2026“<\/div>\n
„Nie. Ja\u2026 chcem osta\u0165 pri zmysloch. Ale ak m\u00e1\u0161 \u010daj\u2026“<\/div>\n
„Jasn\u00e9. M\u00e1m. Viem, \u017ee ho m\u00e1\u0161 r\u00e1d.“ Bill musel na p\u00e1r sek\u00fand silno zavrie\u0165 o\u010di, aby zabr\u00e1nil slz\u00e1m, ktor\u00e9 sa mu do nich tisli. \u00c1no, presne toto bol jeho Tom. Tak starostliv\u00fd, tak pozorn\u00fd. V\u017edy myslel v prvom rade na\u0148ho. On s\u00e1m \u010daj nepil, to vedel. Raz sa mu priznal, \u017ee ho k\u00fapil len preto, lebo mu Bill povedal, \u017ee ho pije. Vlastne, Tom ho pil len dva kr\u00e1t, s n\u00edm.<\/div>\n
\n

Pre\u0161li do kuchyne a Tom sa hne\u010f pustil do pr\u00edpravy \u010daju. Presne ako Bill \u010dakal, Tom pripravil rovno dve \u0161\u00e1lky, aby si ho mohol da\u0165 s n\u00edm.<\/p><\/div>\n

„M\u00e1m aj med,“ ozval sa Tom, zatia\u013e \u010do \u010dakali, k\u00fdm zovrie voda. Vzal f\u013ea\u0161ku, otvoril ju a priniesol na st\u00f4l.<\/div>\n
„\u010eakujem.“<\/div>\n
„Niet za\u010d. Ja\u2026 ako sa m\u00e1\u0161? Vyzer\u00e1\u0161 u\u017e lep\u0161ie ako naposledy.“<\/div>\n
„\u00c1no. Ja\u2026 skuto\u010dne sa c\u00edtim lep\u0161ie. Kone\u010dne. Nie je to e\u0161te \u00faplne, ale zlep\u0161ujem sa,“ priznal Bill a Tom sa na\u0148ho povzbudzuj\u00faco usmial. Zalial \u010daj a na r\u00fare nastavil \u010das, po ktor\u00fd sa mal l\u00fahova\u0165. „A \u010do ty?“<\/div>\n
„Ja sa m\u00e1m fajn. Za\u010dal som op\u00e4\u0165 hra\u0165 na gitaru,“ priznal Tom a brat sa na\u0148ho \u0161\u0165astne usmial.<\/div>\n
„To som r\u00e1d. Viem, \u017ee si to miloval.“<\/div>\n
„\u00c1no, ale je to \u0165a\u017ek\u00e9. Je to, akoby som sa to u\u010dil znovu od za\u010diatku.“<\/div>\n
„To je pochopite\u013en\u00e9. Dlho si nehral. A \u010do tvoja ruka?“<\/div>\n
„Je to ove\u013ea lep\u0161ie. Sami ma nau\u010dil nejak\u00e9 cviky a aj so mnou cvi\u010d\u00ed nejak\u00e9 veci, ktor\u00e9 nezvl\u00e1dnem s\u00e1m. Ten doktor, \u010do si mi ho na\u0161iel, je skuto\u010dne skvel\u00fd.“<\/div>\n
„To som r\u00e1d. Som r\u00e1d, \u017ee ti pomohol.“<\/div>\n
„\u00c1no. Ale hlavne Sami. V\u010faka nemu je to lep\u0161ie. Chodil k nemu na kurz, a potom so mnou tr\u00e9noval, aj ke\u010f som bol \u00faplne mimo a nech\u00e1pal som, \u010do rob\u00ed. Teraz m\u00e1 vlastn\u00fdch s\u00fakromn\u00fdch pacientov.“<\/div>\n
„\u00c1no, ja viem. Bol za mnou pred p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148ami. Bol t\u00fdm nad\u0161en\u00fd. Vraj m\u00e1 zatia\u013e len \u013eahk\u00e9 pr\u00edpady. A st\u00e1le sa mus\u00ed u\u010di\u0165. Je to dos\u0165 drah\u00e9, ale Gustav mu pom\u00e1ha.“<\/div>\n
„\u00c1no. Je to fajn chalan.“<\/div>\n
„Hlavne r\u00e1ta, \u017ee ak by sa mu nie\u010do stalo, Sami ho bude lie\u010di\u0165 zadarmo,“ uchechtol sa a Tom sa k nemu pridal. Vytiahol vrec\u00fa\u0161ka s \u010dajom a oba hrn\u010deky polo\u017eil na st\u00f4l. Bill si pridal trochu medu a na chv\u00ed\u013eu sa odml\u010dal.<\/div>\n
\n

Pre\u0161li dve hodiny, oni sedeli v izbe na gau\u010di a bavili sa rovnako dobre, ako na za\u010diatku toho roku, len kr\u00e1tko po ich zozn\u00e1men\u00ed. \u010caj u\u017e mali d\u00e1vno vypit\u00fd a teraz pili kolu a jedli zemiakov\u00e9 lupienky. V telev\u00edzii hral nejak\u00fd film, no oni ho ve\u013emi nevn\u00edmali. Mali sa st\u00e1le o \u010dom rozpr\u00e1va\u0165. Obaja sa podvedome vyh\u00fdbali v\u0161etk\u00e9mu, \u010do s\u00faviselo s ich detstvom a dospievan\u00edm, hoci obaja mali obrovsk\u00e9 mno\u017estvo ot\u00e1zok. Akosi vedeli, \u017ee to, \u010do je medzi nimi, je pr\u00edli\u0161 krehk\u00e9, ne\u017e aby zvl\u00e1dli tak\u00fa \u0165a\u017ek\u00fa t\u00e9mu, hoci Bill vo chv\u00ed\u013each ticha uva\u017eoval, \u010di by to nemal nadhodi\u0165. Pripomenulo by im to ich bratsk\u00fd vz\u0165ah. Ale Tom sa mu zdal e\u0161te st\u00e1le pr\u00edli\u0161 krehk\u00fd na to, aby ho tak rozru\u0161oval. St\u00e1le si pripom\u00ednal chv\u00ed\u013eu, ke\u010f sa s n\u00edm stretol v lete. Nechcel mu znovu tak ubl\u00ed\u017ei\u0165. A ani on s\u00e1m nechcel hovori\u0165 o ich matke a ostatnej rodine. St\u00e1le sa s nimi tak \u00faplne nezmieril. Ale aj tak sa mali o \u010dom rozpr\u00e1va\u0165. A Tom mu zahral na gitaru. A Bill mu k tomu zaspieval.<\/p><\/div>\n

\n

„Spieva\u0161 n\u00e1dherne,“ usmial sa na\u0148ho Tom, ke\u010f skon\u010dili a Bill zahanbene sklonil hlavu. Tom automaticky natiahol ruku, pohladil ho po tv\u00e1ri a zdvihol mu bradu, aby ho prim\u00e4l pozrie\u0165 sa na\u0148ho. Usmieval sa a v jeho o\u010diach bolo to\u013eko nehy\u2026 Bill sa do t\u00fdch o\u010d\u00ed zah\u013eadel ako u\u017e mnohokr\u00e1t pred t\u00fdm a zrazu sa pristihol pri tom, ako sa k nemu pomaly nakl\u00e1\u0148a. Chystal sa ho pobozka\u0165 a Tom bol na tom rovnako. R\u00fdchlo sa od neho odtiahol a musel sa nieko\u013eko kr\u00e1t zhlboka nad\u00fdchnu\u0165, aby to rozd\u00fdchal. Bo\u017ee, \u010do to zase rob\u00ed? Ve\u010f to vyzeralo tak n\u00e1dejne!<\/p><\/div>\n

„Ja\u2026 u\u017e by som mal \u00eds\u0165,“ za\u0161omral Bill, a ke\u010f Tom bez slova prik\u00fdvol, vstal. Chv\u00ed\u013eu sa neh\u00fdbal, akoby na nie\u010do \u010dakal, no potom sa pobral ku dver\u00e1m. Ne\u017e sa stihol obu\u0165, Tom pri\u0161iel za n\u00edm.<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d mi to. Ja\u2026 s\u013eubujem, \u017ee sa budem sna\u017ei\u0165 viac.“<\/div>\n
„To nie, Tomi. To nebola len tvoja chyba. Aj pre m\u0148a je \u0165a\u017ek\u00e9 dr\u017ea\u0165 sa od teba \u010falej.“<\/div>\n
„Tak \u010do budeme robi\u0165? Ja \u0165a nechcem strati\u0165. U\u017e som \u0165a raz stratil, ke\u010f sme boli e\u0161te deti, a m\u00f4j \u017eivot od tej chv\u00edle nemal \u017eiaden zmysel. Vr\u00e1til sa a\u017e spolu s tebou. Bolo to\u2026 akoby zo m\u0148a spadla v\u0161etka \u0165archa a zrazu som sa mohol slobodne smia\u0165. Chcem, aby sa to vr\u00e1tilo, Billi.“<\/div>\n
„Ja viem, Tomi. Aj ja by som to chcel. A s\u013eubujem, \u017ee sa nevzd\u00e1m. Len\u2026 pros\u00edm, daj mi \u010das.“<\/div>\n
„D\u00e1m ti to\u013eko \u010dasu, ko\u013eko bude\u0161 potrebova\u0165. Urob\u00edm \u010doko\u013evek\u2026“<\/div>\n
„Ja viem, Tomi. Ja viem,“ pohladil Bill brata po tv\u00e1ri a smutne sa na\u0148ho usmial. „Dobr\u00fa noc, Tomi.“<\/div>\n
„Dobr\u00fa noc.“<\/p>\n

autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Jasalia Tom sa po stretnut\u00ed s Billom op\u00e4\u0165 zr\u00fatil, no tento kr\u00e1t to u\u017e netrvalo tak dlho a jeho n\u00e1vrat do reality bol \u013eah\u0161\u00ed – teda ak sa to tak d\u00e1 nazva\u0165. V\u0161etka jeho n\u00e1dej opadla a ostala u\u017e len pr\u00e1zdnota.<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[638],"tags":[],"class_list":["post-672","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-stretli-sme-sa-na-vianoce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/672","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=672"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/672\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=672"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=672"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=672"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}