{"id":705,"date":"2018-03-02T16:00:00","date_gmt":"2018-03-02T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=699"},"modified":"2018-03-02T16:00:00","modified_gmt":"2018-03-02T15:00:00","slug":"stretli-sme-sa-na-vianoce-46","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2018\/03\/02\/stretli-sme-sa-na-vianoce-46\/","title":{"rendered":"Stretli sme sa na Vianoce 46."},"content":{"rendered":"
autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
<\/strong><\/div>\n
<\/strong><\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
„Bill, Bill?“ po\u010dul akoby z dia\u013eky a neochotne otvoril o\u010di. Ostr\u00e9 svetlo ho rezalo, a tak ich r\u00fdchlo op\u00e4\u0165 zavrel.<\/div>\n
„Vydr\u017e chv\u00ed\u013eu, hne\u010f to naprav\u00edme,“ ozval sa op\u00e4\u0165 ten hlas a on si uvedomil, \u017ee je mu povedom\u00fd. Bola to \u017eena, no ur\u010dite nie jeho matka ani Katrin.<\/div>\n
„U\u017e je to v poriadku. M\u00f4\u017ee\u0161 to sk\u00fasi\u0165 znovu,“ ozvala sa \u017eena a on sa na \u0148u pok\u00fasil zaostri\u0165. V miestnosti u\u017e bolo len \u0161ero, no i tak sa mu podarilo poriadne otvori\u0165 o\u010di a\u017e na nieko\u013ek\u00fd kr\u00e1t. Ak\u00e9 bolo jeho prekvapenie, ke\u010f zistil, \u017ee je to jeho psychologi\u010dka.<\/div>\n
„Vitaj medzi \u017eiv\u00fdmi, Bill.“<\/div>\n
„\u010co\u2026 \u010do sa stalo?“ s\u0165a\u017eka zachripel, v \u00fastach mal ako na Sahare.<\/div>\n
„Tu m\u00e1\u0161, napi sa. Ale opatrne,“ pod\u00e1vala mu poh\u00e1r s vodou a slamkou a on sa opatrne napil. Priam c\u00edtil, ako mu chladn\u00e1 tekutina sch\u00e1dzala dole pa\u017eer\u00e1kom a\u017e do \u017eal\u00fadka.<\/div>\n
„To sta\u010d\u00ed. A teraz si odd\u00fdchni. Pr\u00eddem nesk\u00f4r, okej?“ za\u010dul e\u0161te Bill, ne\u017e sa ponoril do sp\u00e1nku. Bol tak\u00fd unaven\u00fd\u2026<\/div>\n
\n

Ke\u010f sa Bill prebral op\u00e4\u0165, bola noc a v izbe bola takmer tma. Jedin\u00e9 svetlo prenikalo z vonku cez \u017eal\u00fazie na okn\u00e1ch a z chodby. Ke\u010f si jeho zrak zvykol na tmu, rozhliadol sa po miestnosti v snahe rozozna\u0165, kde sa nach\u00e1dza. \u00dazka poste\u013e, inf\u00fazia, ktor\u00fa mal zaveden\u00fa do ruky, a okno smeruj\u00face na chodbu mu napovedali, \u017ee sa zrejme nach\u00e1dza v nemocni\u010dnej izbe. C\u00edtil sa om\u00e1men\u00fd a cel\u00e9 telo ho bolelo. Chcel vedie\u0165, \u010do sa stalo, no mozog ho odmietal po\u010d\u00fava\u0165. Posledn\u00e9, na \u010do si spom\u00ednal bolo, ako vybehol z Katrininho domu. \u010co sa stalo potom, netu\u0161il.<\/p><\/div>\n

\n

Ke\u010f sa Bill prebudil tret\u00ed kr\u00e1t, za\u010dal sa koloto\u010d vy\u0161etren\u00ed a kontroln\u00fdch ot\u00e1zok. Nikto mu nechcel \u010di nevedel ni\u010d poveda\u0165, v\u0161etci v\u0161ak chceli vedie\u0165 odpovede na kopu ot\u00e1zok. Ku koncu d\u0148a ho z toho v\u0161etk\u00e9ho za\u010d\u00ednala bolie\u0165 hlava. Ke\u010f ho kone\u010dne previezli nazad na izbu, bol tak\u00fd vy\u010derpan\u00fd, \u017ee okam\u017eite zaspal a zobudil sa a\u017e \u010fal\u0161\u00ed de\u0148 r\u00e1no pri vizite.<\/p><\/div>\n

\n
„Ako sa c\u00edti\u0161?“ sp\u00fdtala sa ho o p\u00e1r dn\u00ed nesk\u00f4r jeho psychologi\u010dka. Marat\u00f3n r\u00f4znych vy\u0161etren\u00ed u\u017e skon\u010dil a lek\u00e1ri zrejme do\u0161li k z\u00e1veru, \u017ee jeho nehoda nebude ma\u0165 v\u00e1\u017enej\u0161ie n\u00e1sledky. Vraj ho zrazilo auto. Nepam\u00e4tal si. Previezli ho na oby\u010dajn\u00fa izbu, kde na ved\u013eaj\u0161ej posteli le\u017eal star\u010dek, ktor\u00e9ho mali \u010fal\u0161\u00ed de\u0148 prepusti\u0165, a na tej \u010fal\u0161ej asi tridsa\u0165ro\u010dn\u00fd mu\u017e, ktor\u00fd sa dochr\u00e1mal pri jazde na skateboarde.<\/div>\n
Napriek tomu, \u017ee Bill bol v nemocnici u\u017e nieko\u013eko dn\u00ed, e\u0161te za n\u00edm nikto nepri\u0161iel, aby ho nav\u0161t\u00edvil. Pre\u010do tomu tak bolo, sa mal dozvedie\u0165 o chv\u00ed\u013eu.<\/div>\n
„U\u017e je ti lep\u0161ie?“<\/div>\n
„\u00c1no, ove\u013ea. \u010co sa stalo?“<\/div>\n
„O tom sa porozpr\u00e1vame v s\u00fakrom\u00ed. O chv\u00ed\u013eu pr\u00edde sestri\u010dka s invalidn\u00fdm voz\u00ed\u010dkom a ja si \u0165a odveziem niekam, kde n\u00e1s nebude nikto ru\u0161i\u0165, dobre?“<\/div>\n
„Dobre. Ja\u2026 chcem vedie\u0165, \u010do sa stalo a pre\u010do za mnou nikto e\u0161te nepri\u0161iel.“<\/div>\n
„Pol\u00edcia si mysl\u00ed, \u017ee si sa pok\u00fasil sp\u00e1cha\u0165 samovra\u017edu.“ Bill ostal neveriacky doslova \u010dumie\u0165. To si sn\u00e1\u010f rob\u00ed srandu!<\/div>\n
„To sn\u00e1\u010f\u2026 to isto nie! To by som\u2026“ a zm\u013akol.<\/div>\n
\n

„Pam\u00e4t\u00e1\u0161 si na to, \u010do sa stalo?“ sp\u00fdtala sa ho doktorka a on musel pokr\u00fati\u0165 hlavou.<\/p><\/div>\n

„Nie, nepam\u00e4t\u00e1m si. Ale pre\u010do si myslia, \u017ee to bol pokus o samovra\u017edu? Ako\u2026 ve\u010f\u2026“<\/div>\n
„Pod\u013ea toho, \u010do povedali svedkovia. Vraj si sa pozrel na cestu a vo\u0161iel si rovno pod prich\u00e1dzaj\u00face auto. A tomu nasved\u010duje aj kamera z toho auta. Pod\u013ea pol\u00edcie to bol jasn\u00fd pokus o samovra\u017edu, a k\u00fdm sa nepreuk\u00e1\u017ee inak, ost\u00e1va\u0161 pod doh\u013eadom psychiatra. Tak\u017ee hne\u010f, ako \u0165a prepustia z nemocnice, prejde\u0161 sp\u00e4\u0165 na na\u0161e oddelenie. A bude s tebou chcie\u0165 hovori\u0165 aj pol\u00edcia. Hovor\u00edm ti to hlavne preto, aby si si uvedomil, \u017ee cel\u00e1 vec je ve\u013emi v\u00e1\u017ena. Potrebujem vedie\u0165 presne, \u010do sa stalo a pre\u010do sa to stalo.“<\/div>\n
„A pre\u010do za mnou nikto nepri\u0161iel?“<\/div>\n
„Ale pri\u0161iel, samozrejme, \u017ee pri\u0161iel. Boli tu v\u0161etci, dokonca aj Tom. Povedali mne a bohu\u017eia\u013e aj pol\u00edcii, v akom stave si od nich odi\u0161iel. Aj to samozrejme nahr\u00e1valo te\u00f3rii o samovra\u017ede. A k tomu tvoje v\u00fdkyvy n\u00e1lad a celkovo situ\u00e1cia v posledn\u00fdch mesiacoch\u2026 A nako\u013eko sme nevedeli, v akom psychickom stave sa preberie\u0161, rozhodli sme sa, \u017ee k\u00fdm sa s tebou neporozpr\u00e1vam, bude lep\u0161ie, ak sa s tebou nestretn\u00fa, aby \u0165a zbyto\u010dne nerozru\u0161ili.“<\/div>\n
„Nerozru\u0161ili by ma. Len\u2026 Tom\u2026 Ja naozaj neviem, \u010di sa s n\u00edm e\u0161te niekedy dok\u00e1\u017eem norm\u00e1lne bavi\u0165. On\u2026 pobozkal ma. A ja\u2026 dovolil som to. Chcel som to! Preto som u\u0161iel,“ priznal Bill prekvapivo otvorene.<\/p>\n

K\u00fdm le\u017eal v nemocnici, mal dostatok \u010dasu o tom v\u0161etkom rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165. Nevedel, ako sa ocitol pod kolesami auta, no sn\u00e1\u010f po prv\u00fd kr\u00e1t si uvedomil, \u017ee jeho rozpor my\u0161lienok vo\u010di Tomovi ho m\u00f4\u017ee st\u00e1\u0165 \u017eivot, a to doslova. Bola z neho troska, ktor\u00e1 bez rozmyslu vbehla pod auto, m\u00e1 probl\u00e9m zjes\u0165 aj jogurt a vyzer\u00e1 ako chodiaca m\u0155tvola. Ak to p\u00f4jde takto \u010falej, dopadne zle. U\u017e nedok\u00e1zal svoje pocity potl\u00e1\u010da\u0165. Potreboval o tom hovori\u0165, potreboval sa z toho u\u017e kone\u010dne dosta\u0165. Ve\u010f ubli\u017euje nielen sebe, ale aj celej svojej rodine a priate\u013eom, a hlavne tomu, koho miluje najviac – Tomovi.<\/div>\n

„Tak\u017ee si nesko\u010dil pod to auto vedome?“<\/div>\n
„Nie! Isto nie! Ja\u2026 nepam\u00e4t\u00e1m si to presne, ale\u2026 isto som neprem\u00fd\u0161\u013eal o tom, \u017ee sa zabijem. Boli tak\u00e9 chv\u00edle, isto, ale to bolo u\u017e sk\u00f4r, ke\u010f som mal tie sny. Ke\u010f som utiekol od Toma, v\u00f4bec som na nie\u010do tak\u00e9 nemyslel, prisah\u00e1m. Ja mysl\u00edm\u2026 mysl\u00edm, \u017ee som len jednoducho chcel ujs\u0165. \u010co naj\u010falej. Pred n\u00edm, pred sebou, pred v\u0161etk\u00fdmi.“<\/div>\n
„Pred v\u0161etk\u00fdmi? Ako to mysl\u00ed\u0161?“<\/div>\n
„No\u2026 ja\u2026 m\u00e1m pocit, \u017ee v\u0161etci by chceli, aby som sa s Tomom zmieril. Maj\u00fa ho radi – dokonca aj Gordon a moji priatelia. Neviem si predstavi\u0165, \u017ee by som sa s nimi mal stret\u00e1va\u0165 bez Toma a oni isto tie\u017e nie. Ned\u00e1 sa to oddeli\u0165. \u010co je v podstate smie\u0161ne, preto\u017ee sme boli rodina aj pred t\u00fdm a s Tomom sme sa nikdy nestretli. Ale viem, \u017ee Tom sa s nimi teraz ve\u013emi zbl\u00ed\u017eil a ja sa s mojou matkou a jej rodinou po tom v\u0161etkom ve\u013emi stret\u00e1va\u0165 nechcem a\u2026“ zastavil ho a\u017e nedostatok kysl\u00edka. Po tv\u00e1ri sa mu kot\u00fa\u013eali slzy a on sa skuto\u010dne rozplakal. Bol u\u017e vy\u010derpan\u00fd zo v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch pocitov a my\u0161lienok, ktor\u00e9 mu ned\u00e1vali d\u00fdcha\u0165.<\/div>\n
\n

Doktorka mu podala krabi\u010dku s vreckovkami a sama pri tom musela za\u017emurka\u0165, aby odohnala slzy z o\u010d\u00ed. Po\u010das svojej praxe u\u017e za\u017eila v\u0161eli\u010do, ale Bill a jeho pr\u00edpad sa jej dostali poriadne hlboko pod ko\u017eu. U\u017e ke\u010f jej zavolali, \u017ee Bill skon\u010dil op\u00e4\u0165 v nemocnici po tom, \u010do ho zrazilo auto, uvedomila si, \u017ee k tomu cel\u00e9mu mo\u017eno pristupovala zle. \u010co ak cel\u00fd \u010das robila niekde chybu? Preto si dohodla stretnutie so svojim b\u00fdval\u00fdm profesorom a mentorom. Vedela o \u0148om, \u017ee v\u017edy sledoval najnov\u0161ie inform\u00e1cie z oblasti psychol\u00f3gie a bola si preto ist\u00e1, \u017ee ak jej niekto porad\u00ed, tak on. A pr\u00e1ve dnes jej volal, \u017ee m\u00e1 pre \u0148u podstatn\u00e9 inform\u00e1cie a chce sa s \u0148ou ur\u00fdchlene stretn\u00fa\u0165.<\/p><\/div>\n

„Netr\u00e1p sa t\u00fdm teraz, Bill. V prvom rade sa mus\u00ed\u0161 odtia\u013eto dosta\u0165 a potom sa to v\u0161etko pok\u00fasime vyrie\u0161i\u0165. Ak to bolo takto, pol\u00edciu isto presved\u010d\u00edme, \u017ee to bola len nehoda, ale p\u00e1r dn\u00ed si u n\u00e1s na oddelen\u00ed isto ostane\u0161. Ale kto vie, mo\u017eno k\u00fdm \u0165a odtia\u013eto pustia, bude u\u017e v\u0161etko vyrie\u0161en\u00e9. Teraz u\u017e mus\u00edm \u00eds\u0165, m\u00e1m jedno d\u00f4le\u017eit\u00e9 stretnutie. Ale pr\u00eddem za tebou zas zajtra popoludn\u00ed a porozpr\u00e1vame sa o tom. Dovtedy to nejako vydr\u017e. A netr\u00e1p sa t\u00fdm, \u010do by si myslela \u010di \u017eelala tvoja rodina a priatelia. Mysl\u00edm si, \u017ee pre nich je najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie to, aby si bol \u0161\u0165astn\u00fd a spokojn\u00fd a je jedno, \u010di sa bude\u0161 s Tomom stret\u00e1va\u0165, alebo nie. Ak by si sa nakoniec rozhodol, \u017ee sa s n\u00edm stret\u00e1va\u0165 nedok\u00e1\u017ee\u0161, isto to v\u0161etci pochopia. Ale teraz nepredbiehajme. E\u0161te m\u00e1me \u010das. Okej? Zvl\u00e1dne\u0161 to?“ Bill si utrel o\u010di a prik\u00fdvol. Vedel, \u017ee to nebude jednoduch\u00e9, ale z\u00e1rove\u0148 vedel aj to, \u017ee nem\u00e1 in\u00fa mo\u017enos\u0165. Mus\u00ed to zvl\u00e1dnu\u0165. Ve\u010f len do zajtra. A potom do konca svojho \u017eivota.<\/p>\n

autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n

betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Jasalia „Bill, Bill?“ po\u010dul akoby z dia\u013eky a neochotne otvoril o\u010di. Ostr\u00e9 svetlo ho rezalo, a tak ich r\u00fdchlo op\u00e4\u0165 zavrel. „Vydr\u017e chv\u00ed\u013eu, hne\u010f to naprav\u00edme,“ ozval sa op\u00e4\u0165 ten hlas a on si uvedomil, \u017ee je mu povedom\u00fd. Bola to<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[638],"tags":[],"class_list":["post-705","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-stretli-sme-sa-na-vianoce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/705","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=705"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/705\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=705"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=705"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=705"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}