{"id":726,"date":"2018-02-16T16:00:00","date_gmt":"2018-02-16T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=720"},"modified":"2018-02-16T16:00:00","modified_gmt":"2018-02-16T15:00:00","slug":"stretli-sme-sa-na-vianoce-44","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2018\/02\/16\/stretli-sme-sa-na-vianoce-44\/","title":{"rendered":"Stretli sme sa na Vianoce 44."},"content":{"rendered":"
autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
„Tom sa so mnou chce stretn\u00fa\u0165,“ priznal Bill neochotne na jednom z pravideln\u00fdch stretnut\u00ed so psychologi\u010dkou. Vonku bolo leto v plnom pr\u00fade, slnko svietilo takmer nepretr\u017eite a teploty sa pravidelne \u0161plhali k tridsiatim piatim stup\u0148om, no jemu bola aj tak st\u00e1le zima. Aj teraz mal na sebe \u010dierny sveter s dlh\u00fdm ruk\u00e1vom, ktor\u00fd len zd\u00f4raz\u0148oval, ak\u00fd je \u0161t\u00edhly a bled\u00fd. Vlasy – kedysi dlh\u00e9 a \u010dierne, boli teraz \u00faplne kr\u00e1tke a takmer biele. Na tv\u00e1ri u\u017e nemal \u017eiaden make-up, len nieko\u013eko d\u0148ov\u00e9 strnisko. Nechty u\u017e nemal nalakovan\u00e9, no zato boli poctivo ohryzen\u00e9. P\u00f4sobil nezdravo a unavene a jeho lek\u00e1rka sa preto na\u0148ho d\u00edvala nes\u00fahlasne.<\/div>\n
\n

„Mo\u017eno je to dobr\u00e9.“<\/p><\/div>\n

„To mysl\u00edte v\u00e1\u017ene?“<\/div>\n
„Ke\u010f sa tak na teba pozer\u00e1m… Je\u0161 v\u00f4bec? A sp\u00e1va\u0161? A \u010do tie nechty?“ neodpustila si poznamena\u0165. Nebola to be\u017en\u00e1 prax, ale s Billom sa nau\u010dila, \u017ee ak ho chce prim\u00e4\u0165 k nejakej reakcii, mus\u00ed na\u0148ho trochu pritla\u010di\u0165. Ke\u010f sa stretli po prv\u00fd kr\u00e1t, v\u00f4bec nereagoval. Ako sa nesk\u00f4r priznal, pr\u00edli\u0161 sa hanbil za svoje pocity. A\u017e nesk\u00f4r sa jej otvoril, no i tak ho v\u017edy musela takmer n\u00fati\u0165, aby s \u0148ou hovoril. Akoby v\u017edy za ten \u010das, \u010do spolu neboli, zabudol, \u017ee k nej m\u00f4\u017ee by\u0165 otvoren\u00fd, a op\u00e4\u0165 sa uzavrel do seba.<\/div>\n
\n

„O tom sme sa predsa rozpr\u00e1vali u\u017e minule. \u00c1no, jem, sp\u00e1vam… pod\u013ea mo\u017enost\u00ed a nechty… to je… to je zvyk. Proste… ja len…“<\/p><\/div>\n

„Ja viem. A ch\u00e1pem to. Ale v\u0161etko toto… Nie si v poriadku, Billi. Nie si, nech si u\u017e nahov\u00e1ra\u0161 \u010doko\u013evek. St\u00e1le m\u00e1va\u0161 tie sny? Tie s Tomom?“<\/div>\n
„Nie. Ja… beriem tie lieky na spanie a vtedy si sny nepam\u00e4t\u00e1m,“ priznal Bill. U\u017e nepriznal, \u017ee aj pri nich sa bud\u00ed po p\u00e1r hodin\u00e1ch sp\u00e1nku \u010dasto s pla\u010dom, alebo po pre\u017eitom snovom orgazme. Nikdy u\u017e potom znovu nezaspal. Preto b\u00fdva st\u00e1le unaven\u00fd a nerv\u00f3zny, preto si ohr\u00fdza nechty. A jedlo? Po tom, \u010do ho prepustili z nemocnice, kde ho u\u010dili znovu jes\u0165 a v\u0161etko nevyvr\u00e1ti\u0165… st\u00e1le to bolo \u0165a\u017ek\u00e9. Jedlo mu pripom\u00ednal mobil, ako in\u00fdm pripom\u00edna pitn\u00fd re\u017eim. Ale hoci u\u017e udr\u017eal jedlo, nedok\u00e1zal zjes\u0165 \u010doko\u013evek. Jed\u00e1val len ovocie a zeleninu, ob\u010das cestoviny. Nezvl\u00e1dol zjes\u0165 ani len syr alebo jogurt. Pod\u013ea psychologi\u010dky sa mu to podar\u00ed vtedy, ke\u010f sa jeho \u00farove\u0148 vn\u00fatorn\u00e9ho stresu a rozpolo\u017eenia dostane do poriadku. In\u00fdmi slovami, ke\u010f sa vyrovn\u00e1 s Tomom.<\/div>\n
\n
„Vie\u0161, mo\u017eno… mo\u017eno keby si sa op\u00e4\u0165 stretol s Tomom, teraz, ke\u010f u\u017e vie\u0161, kto to je… Mo\u017eno by ti to pomohlo za\u010da\u0165 ho bra\u0165 ako brata. Vravel si, \u017ee si na va\u0161e detstvo pam\u00e4t\u00e1\u0161 a \u017ee Tom si tie\u017e spomenul. Mo\u017eno by ste cez tieto spomienky mohli nadviaza\u0165 na minulos\u0165 a obnovi\u0165 v\u00e1\u0161 bratsk\u00fd vz\u0165ah. A ak Toma prijme\u0161 ako svojho brata, mohli by sa zmierni\u0165 tvoje sexu\u00e1lne pocity vo\u010di jeho osobe.“<\/div>\n
„Ja neviem.“<\/div>\n
„Nemus\u00ed\u0161 sa rozhodn\u00fa\u0165 hne\u010f. Len… sk\u00fas o tom porozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165, okej?“ <\/div>\n
„Dobre. Porozm\u00fd\u0161\u013eam.“<\/div>\n
\n

A Bill prem\u00fd\u0161\u013eal. Viac ne\u017e len prem\u00fd\u0161\u013eal. Nechty si ohr\u00fdzal a\u017e do krvi, a\u017e k\u00fdm sa mu jeden z nich nezap\u00e1lil a Katrin ho nedotiahla k lek\u00e1rovi a n\u00e1sledne mu v\u0161etky poctivo neoblepila. Sp\u00e1nok sa mu zhor\u0161il e\u0161te viac, ani tabletky u\u017e nepom\u00e1hali. Ke\u010f od \u00fanavy takmer odpadol priamo pred id\u00face auto, uvedomil si, \u017ee nem\u00e1 na v\u00fdber. Bu\u010f sa s Tomom stretne a pok\u00fasi sa to urovna\u0165, alebo sa z toho zbl\u00e1zni. Vedel v\u0161ak, \u017ee sa s n\u00edm nedok\u00e1\u017ee stretn\u00fa\u0165 niekde v s\u00fakrom\u00ed. Dohodol sa teda s J\u00f6rgom, \u017ee sa stretn\u00fa u nich doma.<\/p><\/div>\n

\n

V ten de\u0148 bol Bill tak\u00fd nerv\u00f3zny, \u017ee vyvr\u00e1til aj \u010daj, ktor\u00fd si dal miesto ra\u0148ajok. Do Gustavovho domu ho pri\u0161iel vyzdvihn\u00fa\u0165 Gordon, aby ho bezpe\u010dne doviezol za Tomom a nesk\u00f4r domov. Ke\u010f ho v ten de\u0148 zbadal, okam\u017eite takmer o\u013eutoval, \u017ee s t\u00fdm stretnut\u00edm s\u00fahlasil. Bill vyzeral tak stra\u0161ne, a\u017e si nebol ist\u00fd, \u010di to je dobr\u00fd n\u00e1pad. Nie pre Toma. Ten bude ur\u010dite vydesen\u00fd. Ale mo\u017eno – len mo\u017eno – to bude dobr\u00e9 pre Billa. Ak to jemu pom\u00f4\u017ee, tak to h\u00e1dam bude st\u00e1\u0165 za to.<\/p><\/div>\n

\n

Tom sedel na svojom – v posledn\u00fdch t\u00fd\u017ed\u0148och – ve\u013emi ob\u013e\u00fabenom mieste v letnej z\u00e1hrade, rukami si obj\u00edmal kolen\u00e1 a pozoroval z\u00e1hradu. Jeho kedysi svalnat\u00e9 telo bolo pochudnut\u00e9, l\u00edca mal vpadnut\u00e9 a pod o\u010dami tmav\u00e9 kruhy. Svoje cornrows mal rozpleten\u00e9 a vlasy mal na temene stiahnut\u00e9 gumi\u010dkou. V\u00f4bec nepripom\u00ednal toho bezstarostn\u00e9ho mlad\u00edka, ktor\u00fdm bol pred ned\u00e1vnom. Jeho o\u010di, strnulos\u0165, ne\u010dinnos\u0165, to v\u0161etko ho robilo na poh\u013ead star\u0161ieho a vyzretej\u0161ieho. S trochou ir\u00f3nie by sa dalo poveda\u0165, \u017ee dospel, no nebola to \u0161\u0165astn\u00e1 dospelos\u0165. Jeho bl\u00edzki by boli rozhodne rad\u0161ej, keby bol op\u00e4\u0165 t\u00fdm bezstarostn\u00fdm mlad\u00edkom, ak\u00fdm bol doned\u00e1vna. Ale to sa u\u017e zrejme nemalo nikdy vr\u00e1ti\u0165.<\/p><\/div>\n

\n

„Gordon volal, \u017ee s\u00fa u\u017e na ceste. Nem\u00e1m ti nie\u010do prinies\u0165? Vodu? \u010caj…“ ozvala sa za n\u00edm Katrin ticho a jeho a\u017e trhlo pri za\u010dut\u00ed jej hlasu, no hlavu jej smerom len jemne pooto\u010dil.<\/p><\/div>\n

„Nie, \u010fakujem. Nepotrebujem ni\u010d. Hoci…“ ozval sa po chv\u00edli, ke\u010f sa u\u017e Katrin zberala k odchodu a ona zastala a oto\u010dila sa sp\u00e4\u0165. „Mo\u017eno by bolo fajn ma\u0165 tu trochu vody. Pre istotu.“<\/div>\n
„Dobre. Prinesiem ju. Hne\u010f som sp\u00e4\u0165.“ Katrin odi\u0161la, a hne\u010f sa zase vr\u00e1tila s kr\u010dahom citr\u00f3novej vody a dvoma poh\u00e1rmi. Spolu s nimi v\u0161ak priniesla aj krabi\u010dku s papierov\u00fdmi vreckovkami. Tu\u0161ila, \u017ee toto stretnutie bude ve\u013emi emot\u00edvne. Len netu\u0161ila, \u010di v dobrom alebo v zlom.<\/div>\n
\n

Gordon zastavil auto pred domom svojej b\u00fdvalej man\u017eelky a rozopol si p\u00e1s, no nevyst\u00fapil. Bill sa ani nepohol a on \u010dakal, \u010di si svoje rozhodnutie n\u00e1hodou nerozmysl\u00ed a nerozhodne sa od\u00eds\u0165. Chlapec na sedadle bol akoby stiahnut\u00fd do seba, nerv\u00f3zne sa hral s rukami a poh\u013ead mal upret\u00fd niekam do palubnej dosky. Sna\u017eil si nehr\u00fdz\u0165 nechty a miesto toho si hr\u00fdzol pery, a\u017e mu na ne nakoniec Gordon polo\u017eil ruku.<\/p><\/div>\n

„Nerob to, Billi. Ak tu nechce\u0161 by\u0165, m\u00f4\u017eem \u0165a odvies\u0165 sp\u00e4\u0165 domov, ale neubli\u017euj si tak. Nestoj\u00ed to za to.“<\/div>\n
„Ja neviem. Nie som si ist\u00fd. Tom… on mi za to st\u00e1l. St\u00e1l mi za to.“<\/div>\n
„A teraz? Teraz za to u\u017e nestoj\u00ed?“<\/div>\n
„Ja neviem. To pr\u00e1ve… to pr\u00e1ve neviem. Je to… je to pr\u00edli\u0161 zlo\u017eit\u00e9 a ja… boj\u00edm sa. Ve\u013emi sa boj\u00edm.“<\/div>\n
„Ako som povedal, nemus\u00ed\u0161 tam chodi\u0165. Je to na tebe.“<\/div>\n
„Cha,“ ironicky sa u\u0161krnul Bill. „Mo\u017eno by bolo jednoduch\u0161ie, ak by to na mne nebolo.“<\/div>\n
„Billi…“ chcel mu poveda\u0165, \u017ee toto za\u0148ho nem\u00f4\u017ee rozhodn\u00fa\u0165 nikto, no on ho nenechal dohovori\u0165.<\/div>\n
„Po\u010fme, nech to m\u00e1m za sebou,“ rozhodol Bill a energicky vyst\u00fapil z auta.<\/p>\n

autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n

<\/div>\n
betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Jasalia „Tom sa so mnou chce stretn\u00fa\u0165,“ priznal Bill neochotne na jednom z pravideln\u00fdch stretnut\u00ed so psychologi\u010dkou. Vonku bolo leto v plnom pr\u00fade, slnko svietilo takmer nepretr\u017eite a teploty sa pravidelne \u0161plhali k tridsiatim piatim stup\u0148om, no jemu bola aj tak<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[638],"tags":[],"class_list":["post-726","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-stretli-sme-sa-na-vianoce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/726","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=726"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/726\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=726"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=726"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=726"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}