{"id":765,"date":"2018-01-29T15:00:00","date_gmt":"2018-01-29T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=759"},"modified":"2018-01-29T15:00:00","modified_gmt":"2018-01-29T14:00:00","slug":"gigolo-5","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2018\/01\/29\/gigolo-5\/","title":{"rendered":"Gigolo 5."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
Zobudil som sa. Videl som v\u0161ak rozmazane. A\u017e po chv\u00edli, ke\u010f som ako tak zaostril, som si uvedomil, \u017ee som vo svojej izbe a le\u017e\u00edm na posteli. Oto\u010dil som hlavu smerom k dver\u00e1m. Boli pootvoren\u00e9 a v dome bolo ticho. Matka a Tom u\u017e ur\u010dite odi\u0161li nakupova\u0165 a ka\u017ed\u00fd na m\u0148a serie ako v\u017edy,<\/em> pomyslel som si a s unaven\u00fdm povzdychom pretrel \u010delo. Povedal som si, \u017ee ak ma bude matka takto kv\u00f4li Tomovi aj na\u010falej tyranizova\u0165, budem musie\u0165 od\u00eds\u0165. Vo chv\u00edli, ke\u010f som si na matkinho gigola spomenul, zachytil som k\u00fatikom oka pri dver\u00e1ch ve\u013ek\u00fa, rozmazan\u00fa, pohybuj\u00facu sa \u0161muhu.<\/p>\n

„Ahoj,“ pozdravil ma Tom ticho odo dver\u00ed a pozrel sa do chodby. Skontroloval ju, vo\u0161iel a potom si prisadol na poste\u013e. Chytil ma za ruku. Za\u010dal mi ju ne\u017ene hladka\u0165 kon\u010dekmi prstov. Ka\u017ed\u00fd dotyk ma pr\u00edjemne \u0161teklil na poko\u017eke. Chv\u00ed\u013eu som so sebou bojoval. Vedel som, \u017ee som ho mal okam\u017eite posla\u0165 pre\u010d, ale…
„Ahoj,“ odzdravil som mu a\u017e po hodnej chv\u00edli nakoniec placho, d\u00edvaj\u00fac sa na na\u0161e spojen\u00e9 ruky.
„Ako ti je?“ op\u00fdtal sa ma a pohladkal ma po l\u00edci.
„Som okay,“ odpovedal som, ale nemal som silu sa na\u0148ho pozrie\u0165. St\u00e1le som mal matkin dne\u0161n\u00fd v\u00fdstup v \u017eivej pam\u00e4ti a to ma dr\u017ealo sp\u00e4\u0165.
„Nezd\u00e1 sa mi, \u017ee by si bol,“ prekukol ma Tom a to ma prin\u00fatilo sa na\u0148ho prekvapene pozrie\u0165. „Nie som idiot,“ pokr\u00fatil hlavou. „St\u00e1le si bled\u00fd a,“ stisol mi ruku, „trasie\u0161 sa,“ dodal a ja som si a\u017e teraz uvedomil, \u017ee som sa skuto\u010dne triasol.
„Nechaj to tak, Tom. Cho\u010f rad\u0161ej do svojej izby, pros\u00edm,“ po\u017eiadal som ho ticho, ale on sa ani nepohol. „Som unaven\u00fd. Pros\u00edm.“ Zrazu sa na m\u0148a Tom uprene zah\u013eadel a ja som mal dojem, \u017ee mi videl a\u017e celkom do du\u0161e. Stuhol som nap\u00e4t\u00edm.
„\u010co ti povedala?“ op\u00fdtal sa ma hne\u010f a znel nahnevane. Vedel som, \u017ee sa nehneval na m\u0148a, ale aj tak ma vy\u013eakal. Usmial sa na m\u0148a a znova mi jemne stisol ruku. „Tak mi to povedz. M\u00f4\u017ee\u0161 mi veri\u0165,“ ubezpe\u010dil ma a ja som mu uveril.<\/div>\n

\n
„Asi o n\u00e1s vie,“ za\u0161epkal som a pozrel sa na Toma. Myslel som si, \u017ee sa bude hneva\u0165, ale on sa tv\u00e1ril celkom neutr\u00e1lne.
„\u010co ti PRESNE povedala?“ vyzvedal \u010falej.
„Vie, \u017ee som bol v noci v tvojej izbe. Povedal som jej, \u017ee sme sa LEN rozpr\u00e1vali, ale ona mi asi neuverila,“ za\u0161epkal som a do o\u010d\u00ed sa mi nahrnuli slzy. Pred o\u010dami som zrazu mal jej rozz\u00faren\u00fd v\u00fdraz.
„Pokojne, my\u0161i\u010dka,“ za\u0161epkal Tom ne\u017ene a pohladkal ma po vlasoch. „Ni\u010d si z toho nerob. Len \u017eiarli.“
„Keby si nebol pri\u0161iel… Zabila by ma,“ odpovedal som takmer ne\u010dujne.
„Nerob si starosti. Ja si to s \u0148ou vybav\u00edm,“ usmial sa a m\u0148a sa zmocnil nepr\u00edjemn\u00fd, hlodav\u00fd pocit.
„Ni\u010d jej nehovor, Tomi,“ za\u0161epkal som, prosebne sa na\u0148ho zah\u013eadel a stisol jeho tri\u010dko v dlani. „Bude vedie\u0165, \u017ee sme sa znova rozpr\u00e1vali. A ona n\u00e1s SPOLU nechce vidie\u0165,“ vysvetlil som svoje d\u00f4vody.
„Tak dobre,“ povedal nakoniec a ja som mu \u00fasmevom nazna\u010dil, \u017ee mu za to \u010fakujem.
„Bol si s \u0148ou u\u017e nakupova\u0165?“ zmenil som t\u00e9mu.
„NECHCEM sa o tom bavi\u0165,“ zamra\u010dil sa Tom.
„Tak\u017ee si s \u0148ou bol von?“ nenechal som sa odbi\u0165 a trocha sa bavil t\u00fdm, \u017ee som ho hneval.
„Bill, asi od\u00eddem,“ povzdychol si, uprene sa na m\u0148a zah\u013eadel a pohladkal ma palcom po ruke. Ke\u010f to povedal, \u0161okovane som vysko\u010dil a okam\u017eite sa posadil.
„Pre\u010do? Kedy? A kam?“ p\u00fdtal som sa ho zm\u00e4tene.
„Proste mus\u00edm,“ odpovedal stroho, pustil ma a vstal. „Rad\u0161ej si odd\u00fdchni,“ usmial sa a odi\u0161iel. Zatvoril za sebou dvere a ja som sa na nich ostal d\u00edva\u0165 e\u0161te hodn\u00fa chv\u00ed\u013eu predt\u00fdm, ne\u017e som si znova \u013eahol.<\/div>\n
\n

Pritiahol som si k sebe vank\u00fa\u0161 a zah\u013eadel sa pred seba. Z o\u010d\u00ed sa mi spustili tich\u00e9 slzy. Nechcem, aby Tom odi\u0161iel, ale na druhej strane bude lep\u0161ie, ke\u010f matku opust\u00ed. Keby ma mal aspo\u0148 z polovice tak r\u00e1d ako ja jeho, potom by sme mohli by\u0165 spolu,“<\/em> pomyslel som si a zatvoril o\u010di. Aj ke\u010f pre\u0161li len dva dni, tak m\u00f4\u017eem s istotou poveda\u0165, \u017ee som do\u0148ho za\u013e\u00faben\u00fd. Viem, \u017ee je to naivn\u00e9, ke\u010f ani neviem, \u010di ku mne V\u00d4BEC nie\u010do c\u00edti. Povedal, \u017ee sa mu p\u00e1\u010dim, \u017ee si rozumieme… To ale nie je l\u00e1ska,<\/em> odpovedalo mi svedomie a ja som si smutne povzdychol. Dlho som le\u017eal a prem\u00fd\u0161\u013eal nad t\u00fdm, \u010di mu to m\u00e1m poveda\u0165. Bol som na v\u00e1\u017ekach. V\u017edy, ke\u010f som sa rozhodol, \u017ee za n\u00edm p\u00f4jdem, zasvietil mi v hlave obrovsk\u00fd \u010derven\u00fd v\u00fdkri\u010dn\u00edk a kri\u010dal: PRACUJE AKO GIGOLO, TY PAKO! MYSL\u00cd\u0160 SI, \u017dE SA OD TAK\u00c9HO \u010cLOVEKA D\u00c1 \u010cAKA\u0164 VERNOS\u0164?! Odpove\u010f bola jasn\u00e1 – nie, k\u00fdm robil eskort. Ale \u010do ak je Tom presne ten typ \u010dloveka, ktor\u00fd jednoducho NEVIE by\u0165 vern\u00fd? Nepoznal som ho. Dokonca mi ani nepovedal svoje cel\u00e9 meno. V\u00f4bec som sa v \u0148om nevyznal. V noci som si myslel, \u017ee by ma mohol milova\u0165, a teraz ma bez slova opustil. Ako som si to mal vysvetli\u0165? Bez Tomovej pomoci som ale nebol schopn\u00fd n\u00e1js\u0165 odpove\u010f, preto som sa rozhodol, \u017ee za n\u00edm z\u00e1jdem.<\/p>\n

Vstal som teda z postele, vy\u0161iel na chodbu a o sekundu u\u017e klopal na dvere jeho izby. Nikto sa neoz\u00fdval, a tak som bez vyzvania pomaly otvoril dvere a nakukol dovn\u00fatra. Izba bola pr\u00e1zdna. Vr\u00e1til som sa na chodbu a zdola za\u010dul hlasn\u00fa konverz\u00e1ciu. Zrazu sa na schodoch zjavil Tom a v z\u00e1vese za n\u00edm rozru\u0161en\u00e1 matka. Zdalo sa, \u017ee si ma ani jeden z nich zatia\u013e nev\u0161imol.
„Tom, pros\u00edm,“ matka chytila Toma za rameno. Oto\u010dil sa k nej.
„V\u0161etko je vybaven\u00e9. Odch\u00e1dzam. U\u017e som sa rozhodol,“ odpovedal jej r\u00e1zne a vtedy ma uvidela st\u00e1\u0165 pri dver\u00e1ch od jeho izby.
„TO V\u0160ETKO ON!“ skr\u00edkla nahnevane a uk\u00e1zala na m\u0148a. Zachytil som Tomov ospravedl\u0148uj\u00faci poh\u013ead a sna\u017eil sa vpi\u0165 do steny. Pri pomyslen\u00ed na to, \u017ee by sa ku mne matka dostala, som sa roztriasol. „To kv\u00f4li BILLOVI ma op\u00fa\u0161\u0165a\u0161?!“ povedala neveriacky a Tom sa k nej znova oto\u010dil.
„Nehovor hl\u00faposti. Ni\u010d s n\u00edm nem\u00e1m,“ odpovedal jej pokojne. Vedel som, \u017ee mi nechcel robi\u0165 probl\u00e9my, ale aj tak to zabolelo. A naviac som nechcel, aby odi\u0161iel. Ke\u010f to dnes spomenul, nemyslel som si, \u017ee to bude hne\u010f.
„V\u010dera v noci som ho videla vyjs\u0165 z tvojej izby. Chce\u0161 mi poveda\u0165, \u017ee ste sa tam spolu modlili?“ oborila sa na Toma.
„Rozpr\u00e1vali sme sa. Aj ja sa ob\u010das potrebujem LEN porozpr\u00e1va\u0165,“ odbil ju Tom a matka zm\u013akla. Tak trochu mi padol kame\u0148 zo srdca, ale e\u0161te st\u00e1le som mal strach z toho, \u010do bude, ke\u010f od\u00edde.<\/p>\n

„Tak PRE\u010cO potom odch\u00e1dza\u0161?“ op\u00fdtala sa ho nech\u00e1pavo a v o\u010diach mala slzy. Pomyslel som si, \u017ee to na\u0148ho len hrala. „Chce\u0161 viac? Zaplat\u00edm ti, ko\u013eko chce\u0161,“ dodala r\u00fdchlo.
„Nejde o peniaze, Elena,“ m\u00e1vol rukou Tom. „Ide o to, \u017ee sa u\u017e jednoducho chcem posun\u00fa\u0165 \u010falej,“ uprene sa na \u0148u pozrel a ja som sledoval, ako matka zbledla.
„Posun\u00fa\u0165 kam? Tom, necho\u010f. C\u00edti\u0161 sa tu zle? Povedz mi, \u010do ti prek\u00e1\u017ea a ja to zmen\u00edm,“ zmenila taktiku a vyn\u00fatila si jeho poh\u013ead.
„Chcem sa jednoducho vr\u00e1ti\u0165 do Vegas. Nem\u00e1m tu \u017eiadnu slobodu ani priate\u013eov. Nebav\u00ed ma to tu,“ vysvetlil jej.
„Ale ve\u010f m\u00f4\u017ee\u0161 chodi\u0165, kam len chce\u0161, s k\u00fdm chce\u0161. Nebr\u00e1nim ti, Tom. Prep\u00e1\u010d, ak si si myslel, \u017ee \u0165a nikam nechcem pusti\u0165,“ hovorila, ale mne z toho bolo akosi zle. A ani Tom sa pritom netv\u00e1ril dvakr\u00e1t nad\u0161ene.
„Dobre vie\u0161, \u017ee to, \u010do si pr\u00e1ve povedala, nie je pravda,“ uviedol ju hne\u010f na prav\u00fa mieru.
„\u010co t\u00fdm chce\u0161 poveda\u0165?“ zdvihla hlas.
„Chcem t\u00fdm poveda\u0165, \u017ee \u017eiarli\u0161 a rob\u00ed\u0161 zbyto\u010dn\u00e9 sc\u00e9ny,“ dal jej Tom odpove\u010f a ona ticho zaprotestovala. „Nie? Chce\u0161 mi poveda\u0165, \u017ee si ma pr\u00e1ve neobvinila z toho, \u017ee sa tajne stret\u00e1vam s tvoj\u00edm synom?“
„Ale ve\u010f… Videla som ho \u00cdS\u0164 z tvojej izby!“ skr\u00edkla nech\u00e1pavo.
„\u00cds\u0165? Vie\u0161, \u017ee som s n\u00edm bol na obede. Keby si sa ma aspo\u0148 raz op\u00fdtala na to, ako s n\u00edm bolo, vedela by si, \u017ee si rozumieme,“ nenechal sa uml\u010da\u0165 Tom.<\/p>\n

„Vedela som, \u017ee ho…“ zasipela okam\u017eite nen\u00e1vistne.
„Nie som GAY!“ skr\u00edkol u\u017e aj Tom a vo mne to jedno zv\u00fdraznen\u00e9 slovo hrklo. „Nehnevaj sa, ale naozaj to u\u017e s tebou nezvl\u00e1dam. Toto tvoje hysterick\u00e9 spr\u00e1vanie je \u00faplne mimo.“
„Ty ma nemiluje\u0161?“ za\u0161epkala zrazu \u0161okovane, akoby ho predt\u00fdm ani nepo\u010d\u00favala.
„Je mi to \u013e\u00fato, ale nie,“ odpovedal Tom slu\u0161ne. „Od za\u010diatku si vedela, \u017ee je to len slu\u017eba. Nem\u00f4\u017ee\u0161 odo m\u0148a \u010daka\u0165 ni\u010d in\u00e9.“
„Oh, Tom, ale ja som si myslela, \u017ee…“ n\u00e1hle zm\u013akla a Tom si povzdychol. V\u0161imol som si, \u017ee t\u00fato situ\u00e1ciu u\u017e asi d\u00f4verne poznal, a to ma znova znepokojilo. Uvedomil som si, \u017ee mi pomyslenie na Toma v podobnej situ\u00e1cii s niek\u00fdm nezn\u00e1mym robilo \u017eal\u00fado\u010dn\u00e9 k\u0155\u010de.
„Nechcem sa rozch\u00e1dza\u0165 v zlom, Elena. Kedyko\u013evek bude\u0161 vo Vegas, m\u00f4\u017eeme sa vidie\u0165,“ povedal nakoniec a zdalo sa, \u017ee to na matku asi zabralo.
„Nechcem, aby si odi\u0161iel, ale nem\u00f4\u017eem \u0165a n\u00fati\u0165, aby si ostal,“ pohladkala ho po ramene a Tom k\u00fdvol. To, ak\u00fdm int\u00edmnym sp\u00f4sobom to urobila, ma nepote\u0161ilo, ale aspo\u0148 sa na m\u0148a nehnevala. Musel som sa mu za to nesk\u00f4r po\u010fakova\u0165. „Ur\u010dite za tebou niekedy pr\u00eddem, Tomi,“ dodala.
„Te\u0161\u00edm sa. Tak sa rad\u0161ej idem pobali\u0165. Pr\u00eddem sa nesk\u00f4r dole rozl\u00fa\u010di\u0165,“ pobozkal ju na obe l\u00edca a matka spokojne odi\u0161la. Celkom ma prekvapilo, ako r\u00fdchlo ju Tom spracoval a ani pritom ve\u013emi nevrieskala. Mo\u017eno sa len pretvarovala. Alebo mala Toma skuto\u010dne rada. „Ahoj, my\u0161ia\u010dik,“ usmial sa Tom, ke\u010f okolo m\u0148a pre\u0161iel a vo\u0161iel do svojej izby. Dvere nechal odch\u00fdlen\u00e9, tak som to bral ako povolenie na vstup.<\/div>\n

\n

„Naozaj ide\u0161 pre\u010d? Mus\u00ed\u0161 \u00eds\u0165 u\u017e TERAZ?“ op\u00fdtal som sa ho ticho, ke\u010f som za sebou zatvoril a sledoval, ako si Tom zo \u0161atn\u00edka vytiahol kufre.
„Zd\u00e1 sa, \u017ee je to realita,“ povedal a za\u010dal si bali\u0165. Chv\u00ed\u013eu som ho sledoval a potom mu pom\u00e1hal. Chcel som mu vr\u00e1ti\u0165 jeho l\u00e1skavos\u0165.
„Uvid\u00edm \u0165a e\u0161te niekedy?“ op\u00fdtal som sa ho s n\u00e1dejou, ke\u010f sa mi kone\u010dne podarilo zachyti\u0165 jeho poh\u013ead. „Len pros\u00edm nehovor, \u017ee ti m\u00f4\u017eem kedyko\u013evek zavola\u0165, ke\u010f budem vo Vegas,“ dodal som, ke\u010f dlho ni\u010d nevravel.
„Och, Bill,“ povzdychol si Tom a dlho sa na m\u0148a zah\u013eadel. Odpovedal som mu na to sp\u00fdtav\u00fdm poh\u013eadom a on ma zrazu silno objal. Vyrazil mi t\u00fdm na okamih dych, ale po chv\u00edli som ho tie\u017e stisol.
„Povedz mi, pre\u010do skuto\u010dne odch\u00e1dza\u0161?“ za\u0161epkal som a pevne stisol vie\u010dka, aby som zadr\u017eal slzy.
„Nechcem o tom hovori\u0165,“ odpovedal a pobozkal ma do vlasov. „Bude\u0161 mi ch\u00fdba\u0165, my\u0161i\u010dka<\/em>.“
„Aj ty mne, Tomi<\/em>,“ odpovedal som pravdivo a rozochvela sa mi pritom spodn\u00e1 pera. Sna\u017eil som sa zapam\u00e4ta\u0165 si z Toma \u010do najviac.
„Asi by si u\u017e mal \u00eds\u0165 do izby, aby si tvoja mama znova nemyslela nie\u010do zl\u00e9,“ za\u0161epkal, ke\u010f sme sa kone\u010dne odtiahli a ja som u\u017e neudr\u017eal slzy. Tom sa na m\u0148a usmial a o\u010di sa mu pritom zvl\u00e1\u0161tne zaleskli. Zrazu pre\u0161iel k \u0161atn\u00edku a podal mi mal\u00fa ply\u0161ov\u00fa my\u0161. Zachichotal som sa. „Viem, \u017ee my\u0161i nen\u00e1vid\u00ed\u0161, ale chcel som ti da\u0165 nie\u010do na pamiatku a ni\u010d in\u00e9 mi nenapadlo,“ usmial sa a ja som si ju od neho vzal. Bolo to od neho tak\u00e9 roztomil\u00e9 gesto, \u017ee som asi na sekundu ostal celkom bez slov.<\/p>\n

„T\u00fato budem ur\u010dite milova\u0165,“ usmial som sa na\u0148ho a znova ho objal. Tentoraz s ply\u0161ovou my\u0161ou medzi nami. „Budem ju vola\u0165 Tomi.“ Do o\u010d\u00ed sa mi nahrnuli slzy a Tom sa mi zasmial do vlasov. Uvedomil som si, \u017ee je to mo\u017eno posledn\u00fdkr\u00e1t, \u010do som ho videl, dr\u017eal alebo s n\u00edm v\u00f4bec hovoril. „Aj ja ti chcem nie\u010do da\u0165,“ za\u0161epkal som a uprene sa mu zah\u013eadel do o\u010d\u00ed.<\/div>\n

„V pohode. Nemus\u00ed\u0161 mi d\u00e1va\u0165 dar\u010deky,“ pohladkal ma po vlasoch a ja som si z krku odopol jednu z retiazok. Uk\u00e1zal som mu medail\u00f3n s p\u00edsmenom B. „To nem\u00f4\u017eem prija\u0165.“
„Len si ju vezmi,“ dal som mu ju do ruky a stisol ju.
„\u010eakujem,“ dal mi pusu na \u010delo a pustil ma.
„Ja ti \u010fakujem. Za v\u0161etko,“ chytil som ho aspo\u0148 na okamih ruku a zotrel si slzy. Vedel som, \u017ee bol \u010das \u00eds\u0165. „\u0160\u0165astn\u00fa cestu, Tom,“ za\u017eelal som mu.
„Nie je za \u010do. Maj sa dobre,“ stisol mi naposledy ruku a ja som sa vybral smerom k dver\u00e1m. Otvoril som ich a na okamih zav\u00e1hal. Obzrel som sa, ale Tom si u\u017e znova balil veci, tak\u017ee som ne\u010dujne vy\u0161iel von, zatvoril dvere a zmizol vo svojej izbe.<\/p>\n

Zamkol som sa a hodil som sa na poste\u013e. Chv\u00ed\u013eu som ticho plakal do vank\u00fa\u0161a, a potom sa premiestnil k oknu. Vedel som, \u017ee Toma mus\u00edm e\u0161te aspo\u0148 raz vidie\u0165. A tak som na\u0148ho pri okne \u010dakal a\u017e do ve\u010dera. Videl som prich\u00e1dza\u0165 tax\u00edk. \u0160of\u00e9r mu do auta nalo\u017eil bato\u017einu, Tom si sadol dozadu a ja som mu zak\u00fdval. On ma ale nevidel. Vozidlo s n\u00e1pisom taxi sa vz\u010fa\u013eovalo z n\u00e1\u0161ho pozemku a s n\u00edm aj kus m\u00f4jho srdca. V tom momente som si uvedomil, \u017ee ma v tomto dome u\u017e ni\u010d viac nedr\u017ealo, a tak som si na mobile vyh\u013eadal realitn\u00e9 kancel\u00e1rie. Ulo\u017eil som si \u010d\u00edsla nieko\u013ek\u00fdch realitn\u00fdch makl\u00e9rov a povedal si, \u017ee im zavol\u00e1m hne\u010f zajtra r\u00e1no. V tom niekto zaklopal, a tak som si r\u00fdchlo zotrel slzy.
„\u010ealej!“ zakri\u010dal som a obzrel sa. Vst\u00fapila Dominga, kuch\u00e1rka.
„Ve\u010dera je hotov\u00e1,“ usmiala sa na m\u0148a.
„Okay, u\u017e idem,“ vstal som. „Mus\u00edm jes\u0165 s matkou?“ op\u00fdtal som sa jej, ke\u010f sme vy\u0161li na chodbu.<\/div>\n

„Clifford ju pr\u00e1ve niekam vezie,“ usmiala sa na m\u0148a a ja som si vyd\u00fdchol.
„To som r\u00e1d,“ op\u00e4toval som jej mal\u00fd \u00fasmev. „\u010co bude na ve\u010deru?“
„Tvoje ob\u013e\u00faben\u00e9 cestoviny,“ poklepala ma po pleci a vo\u0161li sme spolu do kuchyne. „Bude\u0161 jes\u0165 v jed\u00e1lni?“
„Vezmem si to asi na terasu,“ odpovedal som jej bez n\u00e1lady a zad\u00edval sa do pr\u00e1zdna. Dominga mi podala tanier s pr\u00edborom. „\u010eakujem,“ usmial som sa na \u0148u a chcel od\u00eds\u0165.
„Oh, po\u010dkaj e\u0161te,“ zastavila ma a vytiahla zo z\u00e1stery ob\u00e1lku. „To ti tu nechal Tom,“ \u017emurkla na m\u0148a a podala mi list.
„V\u00e1\u017ene?“ prekvapene som sa zah\u013eadel najprv na papier a potom na \u0148u. K\u00fdvla. „\u010eakujem,“ objal som ju, vzal si list a nedo\u010dkavo s n\u00edm utekal na terasu.<\/p>\n

Tanier a pr\u00edbor som polo\u017eil na st\u00f4l a s nap\u00e4t\u00edm som otvoril ob\u00e1lku a vybral list. „Som pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00fd zbabelec a nikdy by som ti to nedok\u00e1zal poveda\u0165 do o\u010d\u00ed. Viem ale jednu vec – po tom v\u0161etkom, \u010do sme spolu za tie dva dni za\u017eili, ti ur\u010dte dlhujem odpove\u010f. Prive\u013emi mi na tebe z\u00e1le\u017e\u00ed a nechcem, aby ti niekto kv\u00f4li mne ubli\u017eoval. S\u013eubujem, \u017ee na teba budem \u010dasto myslie\u0165 a d\u00fafam, \u017ee na m\u0148a nikdy nezabudne\u0161,“ \u010d\u00edtal som si ticho a v o\u010diach ma znova za\u010dali p\u00e1li\u0165 slzy. Nebol som u\u017e v\u0161ak smutn\u00fd, pr\u00e1ve naopak. Usmieval som sa na ten list papiera a mal d\u00f4kaz o tom, \u017ee na mne Tomovi skuto\u010dne z\u00e1le\u017ealo. E\u0161te p\u00e1rkr\u00e1t som si ho pre\u010d\u00edtal, vlo\u017eil ho sp\u00e4\u0165 do ob\u00e1lky a ukryl si ho do vrecka tepl\u00e1kov. Potom som sa s chu\u0165ou pustil do ve\u010dere. Ke\u010f som dojedol, odniesol som riad do drezu a vy\u0161iel na poschodie. Na tv\u00e1ri mi e\u0161te st\u00e1le hral jemn\u00fd \u00fasmev.<\/div>\n

\n

„Si spokojn\u00fd?“ za\u010dul som matku a oto\u010dil sa za hlasom.
„S \u010d\u00edm?“ nech\u00e1pal som.
„\u017de je Tom kone\u010dne pre\u010d,“ odpovedala a vyzerala na to, \u017ee bola opit\u00e1.
„Rozhodol sa s\u00e1m,“ za\u0161epkal som a sklopil poh\u013ead.
„Aj tak je to zvl\u00e1\u0161tne. Nemysl\u00ed\u0161? Najprv si ho nen\u00e1videl a zrazu sa z v\u00e1s stali ve\u013ek\u00ed kamar\u00e1ti,“ povedala a opierala sa pritom o z\u00e1rub\u0148u dver\u00ed svojej izby.
„Jednoducho som sa v \u0148om zm\u00fdlil. Tak\u00e9 veci sa st\u00e1vaj\u00fa,“ pozrel som sa na \u0148u placho. Sk\u00famala ma.
„Hm, m\u00e1\u0161 \u0161\u0165astie, Ver\u00edm ti,“ odpovedala a zmizla za dverami. V tom momente som sa rozhodol, \u017ee mus\u00edm okam\u017eite od\u00eds\u0165. Vo\u0161iel som do izby, balil si veci a vybavil si letenku do Vegas. Musel som Toma n\u00e1js\u0165. Po tom, \u010do mi nap\u00edsal som ho nemohol necha\u0165 len tak od\u00eds\u0165.<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

<\/div>\n
betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories Zobudil som sa. Videl som v\u0161ak rozmazane. A\u017e po chv\u00edli, ke\u010f som ako tak zaostril, som si uvedomil, \u017ee som vo svojej izbe a le\u017e\u00edm na posteli. Oto\u010dil som hlavu smerom k dver\u00e1m. Boli pootvoren\u00e9 a v dome bolo ticho.<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[691],"tags":[],"class_list":["post-765","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-gigolo"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/765","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=765"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/765\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=765"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=765"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=765"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}