{"id":776,"date":"2018-01-24T15:00:00","date_gmt":"2018-01-24T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=770"},"modified":"2018-01-24T15:00:00","modified_gmt":"2018-01-24T14:00:00","slug":"stretli-sme-sa-na-vianoce-41","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2018\/01\/24\/stretli-sme-sa-na-vianoce-41\/","title":{"rendered":"Stretli sme sa na Vianoce 41."},"content":{"rendered":"
autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
Nieko\u013eko nasleduj\u00facich dn\u00ed Tom prespal. A ak ho aj zobudili nejak\u00e9 biologick\u00e9 potreby, svet okolo seba absol\u00fatne nevn\u00edmal. A potom jedn\u00e9ho d\u0148a vo\u0161iel do kuchyne, pr\u00e1ve ke\u010f Katrin pripravovala ra\u0148ajky, a oslovil ju.<\/div>\n
„Mami?“ vyslovil tak\u00fdm jemn\u00fdm, detsk\u00fdm hl\u00e1skom, a\u017e ho takmer nespoznala. Oto\u010dila sa a on tam st\u00e1l, oble\u010den\u00fd v py\u017eame, do ktor\u00e9ho ho obliekli po tom jeho kolapse, a p\u00e4s\u0165ou si mnul o\u010di.<\/div>\n
„Som hladn\u00fd,“ priznal a napriek svojej v\u00fd\u0161ke skuto\u010dne p\u00f4sobil ako mal\u00fd chlapec. V prvej chv\u00edli nech\u00e1pala, no potom si spomenula na slov\u00e1 lek\u00e1rky o tom, \u017ee Tom sa mo\u017eno bude musie\u0165 vr\u00e1ti\u0165 do svojej minulosti a pre\u017ei\u0165 si tie roky e\u0161te raz. A evidentne mala pravdu. Tom sa vr\u00e1til do svojich detsk\u00fdch rokov, hoci si e\u0161te nebola ist\u00e1, do ktor\u00fdch. Je pre\u0148ho Bill e\u0161te \u017eiv\u00fd? Alebo si na\u0148ho nespom\u00edna? Ako to teraz vlastne bude?<\/div>\n
„Po\u010f. Po\u010f si sadn\u00fa\u0165. Priprav\u00edm ti nie\u010do dobr\u00e9. M\u00e1\u0161 na nie\u010do chu\u0165?“<\/div>\n
„Kakao. A wafle. Billi miluje wafle.“<\/div>\n
„Billi…“<\/div>\n
„Ja viem, e\u0161te sp\u00ed. On v\u017edy sp\u00ed dlho. Ale to nevad\u00ed.“<\/div>\n
\n

„Ke\u010f sa zobud\u00ed, budeme sa spolu hra\u0165…“ dodal Tom po chv\u00edli a ona si v\u0161imla, ako mu po tv\u00e1ri stiekla slza. Akoby mu jeho podvedomie st\u00e1le d\u00e1valo vedie\u0165, \u017ee Bill s n\u00edm nie je. Napriek tomu sa v\u0161ak stato\u010dne detsky usmieval a s chu\u0165ou zjedol svoje ra\u0148ajky. „Ideme sa hra\u0165,“ ozn\u00e1mil potom a Katrin s hr\u00f4zou sledovala, \u010do sa bude dia\u0165. Tom v\u0161ak len odbehol do zimnej z\u00e1hrady, pohodlne sa usadil na lavi\u010dku pri okne a rukami si objal nohy. Sadol si bokom, do rohu, akoby oproti nemu mal niekto sedie\u0165. Takmer sa neh\u00fdbal. Iba sa usmieval a ob\u010das si prudko utrel zabl\u00faden\u00fa slzi\u010dku.<\/p><\/div>\n

\n

O nie\u010do nesk\u00f4r, ke\u010f sa zobudili Kay a Andrea, pozeral spolu s nimi a „s Billom“ rozpr\u00e1vky. Deti nech\u00e1pali, pre\u010do sa Tom zrazu chov\u00e1 tak zvl\u00e1\u0161tne, a bolo \u0165a\u017ek\u00e9 im to vysvetli\u0165, ale Katrin sa to nakoniec podarilo. Ke\u010f sa J\u00f6rg kone\u010dne vr\u00e1til domov, bola u\u017e s nervami v koncoch. Bolo pr\u00edli\u0161 \u0165a\u017ek\u00e9 sa na\u0148ho po cel\u00fd ten \u010das d\u00edva\u0165 a usmieva\u0165 sa.<\/p><\/div>\n

„Billi mi \u010d\u00edtal rozpr\u00e1vky,“ zvestoval Tom otcovi, k\u00fdm spolu ve\u010derali.<\/div>\n
„\u010c\u00edtal?“<\/div>\n
„No… ja viem, \u017ee nevie \u010d\u00edta\u0165. Ale… aj tak s\u00fa jeho rozpr\u00e1vky lep\u0161ie ne\u017e tie v kni\u017ek\u00e1ch,“ pokr\u010dil ramenami a J\u00f6rg sa zarazil. Spomenul si, \u017ee presne toto mu hovoril aj pred mnoh\u00fdmi rokmi, e\u0161te ke\u010f bol skuto\u010dne mal\u00fd chlapec. Pohladil ho preto po vlasoch a nechal ho v pokoji najes\u0165.<\/div>\n
\n
Toto sa opakovalo nieko\u013eko dn\u00ed. Tom tr\u00e1vil v\u00e4\u010d\u0161inu \u010dasu osamote, len s Billom vo svojich my\u0161lienkach. Pozeral rozpr\u00e1vky, nosil mu sladkosti, rozpr\u00e1val mu. A usmieval sa. V\u00e4\u010d\u0161inu \u010dasu sa len usmieval, hoci ob\u010das sa mu po tv\u00e1ri kot\u00fa\u013eali slzy. Katrin uva\u017eovala, \u017ee by svoje mal\u00e9 deti poslala k svojim rodi\u010dom, no ke\u010f\u017ee nevedela, ako dlho to bude trva\u0165, nakoniec tento n\u00e1pad zavrhla. Ale Tom si ich takmer ani nev\u0161\u00edmal. Iba ke\u010f Anna zabudla svojho ply\u0161\u00e1ka v ob\u00fdva\u010dke, vzal ho a zaniesol do zimnej z\u00e1hrady „Billovi.“ A potom, jedn\u00e9ho d\u0148a… J\u00f6rg bol na\u0161\u0165astie pr\u00e1ve na prech\u00e1dzke s Tobiasom a Annou, ke\u010f sa Tom za\u010dal spr\u00e1va\u0165 zvl\u00e1\u0161tne. Chodil nerv\u00f3zne po dome a h\u013eadal Billiho.<\/div>\n
„Billi? Kde je Billi?! Billi? Kam si ho schovala? Kde je?“ pri\u0161iel za \u0148ou cel\u00fd rozru\u0161en\u00fd a roztrasen\u00fd.<\/div>\n
„Ja neviem, Tomi. Bol predsa s tebou,“ odpovedala mu pokojne, no Toma to neupokojilo, sk\u00f4r naopak.<\/div>\n
„Nie, nebol tam. Odkedy som sa zobudil, nebol tam. Mus\u00edm ho n\u00e1js\u0165. Mus\u00edm…“ odbehol pre\u010d a \u010falej z\u00fafalo h\u013eadal svojho brata.<\/p>\n

Katrin preto r\u00fdchlo zavolala man\u017eelovi, aby nechal deti u jej rodi\u010dov a \u010do najsk\u00f4r pri\u0161iel domov. Hne\u010f \u010fal\u0161\u00ed telefon\u00e1t patril Tomovej psychiatri\u010dke. Bolo to tu. Tom si zrejme za\u010d\u00ednal spom\u00edna\u0165 na chv\u00ed\u013eu, kedy ho matka zranila a aj s Billom u\u0161la z domu. Netrvalo to dlho. E\u0161te sk\u00f4r, ne\u017e stihol pr\u00eds\u0165 domov jej man\u017eel, chcela chlapca upokoji\u0165, no on pred \u0148ou s hr\u00f4zou utiekol. Pom\u00fdlil si ju so svojou matkou a b\u00e1l sa, \u017ee ho chce zabi\u0165. Schoval sa pred \u0148ou v zimnej z\u00e1hrade medzi kvetinami a len \u010do sa k nemu pribl\u00ed\u017eila, schoval si hlavu rukami, sch\u00falil sa do klbka a prosil ju, aby mu neubli\u017eovala. Katrin ho preto nechala tak a man\u017eela po\u010dkala rad\u0161ej vonku.<\/div>\n

\n

Nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch dn\u00ed sa Katrin k Tomovi nemohla ani pribl\u00ed\u017ei\u0165. B\u00e1l sa jej a bol presved\u010den\u00fd, \u017ee ho chce zabi\u0165. V tom \u010dase sa o\u0148ho staral J\u00f6rg spolu s Gordonom, ktor\u00fd pri\u0161iel na pomoc, k\u00fdm bol J\u00f6rg v pr\u00e1ci. Tom si v tom \u010dase spomenul na niektor\u00e9 chv\u00edle tesne pred t\u00fdm, ne\u017e ho jeho matka bodla, a odhalil tak nieko\u013eko tajomstiev o tom, pre\u010do sa to v\u0161etko vlastne stalo. Tom toti\u017e h\u013eadal Billa \u00faplne v\u0161ade. A raz pri tom narazil na pr\u00e1\u010dov\u0148u a v nej pove\u0161an\u00e9 oble\u010denie malej Anny. Tom ich strhol dolu zo \u0161n\u00fary a za\u010dal ich z\u00farivo trha\u0165. Ke\u010f mu to ne\u0161lo, vzal si no\u017enice a veci za\u010dal striha\u0165. Takto ho na\u0161iel Gordon.<\/p><\/div>\n

„Tomi, \u010do to rob\u00ed\u0161?“ oslovil ho ticho, aby ho nevystra\u0161il. Tom na jeho slov\u00e1 nijako priamo nereagoval, no potom si uvedomil, \u017ee si nie\u010do brble popod nos.<\/div>\n
„Billi nie je diev\u010datko. M\u00f4j Billi je chlap\u010dek. On je m\u00f4j bra\u010dek. On nie je diev\u010datko. On je m\u00f4j bra\u010dek…“ opakoval si st\u00e1le dookola.<\/div>\n
„Tomi, \u010do to rob\u00ed\u0161?“ zopakoval Gordon e\u0161te raz a rukou chytil no\u017eni\u010dky, aby mu tak zabr\u00e1nil pokra\u010dova\u0165 v ni\u010den\u00ed \u0161iat. Tom a\u017e teraz zaregistroval jeho pr\u00edtomnos\u0165 a zdvihol hlavu, aby sa na\u0148ho pozrel. <\/div>\n
„Mama hovor\u00ed, \u017ee Billi je diev\u010datko. Ale on je chlapec ako ja! Je to m\u00f4j bra\u010dek! Ja nechcem, aby ho obliekala ako diev\u010da. Ani on to nechce. Boj\u00ed sa jej. Chcel som mu pom\u00f4c\u0165, ale mama ma st\u00e1le zatv\u00e1ra v mojej izbe a nechce ma k nemu pusti\u0165. Ale ke\u010f zni\u010d\u00edm tieto \u0161aty, tak u\u017e ho nebude m\u00f4c\u0165 oblieka\u0165 ako diev\u010da a budeme sa m\u00f4c\u0165 znovu spolu hra\u0165,“ informoval ho mlad\u00edk detsk\u00fdm hl\u00e1skom a jemu sa zastavilo srdce. Napadlo ho…<\/div>\n
\n

„Tomi, u\u017e si niekedy ni\u010dil Billove \u0161aty?“<\/p><\/div>\n

„\u00c1no. Mal pr\u00eds\u0165 domov ocko, a tak ma mama pustila von, aby som sa najedol a ja som na\u0161iel tie \u0161aty. Billi ich mal na sebe, ale nep\u00e1\u010dilo sa mu to. Chcel som ich da\u0165 dole, ale ne\u0161lo to. Tak som zobral no\u017e\u00edk a chcel som mu ich da\u0165 dole, ale videla to mama a… Pichla ma n\u00edm. Chcela mi ho zobra\u0165, ale ja som jej ho nechcel da\u0165. Billi nechcel ma\u0165 tie \u0161aty oble\u010den\u00e9. Chcel, aby som mu to dal dole. Ale mama nechcela. Kri\u010dala a…“<\/div>\n
„To ma mrz\u00ed, Tomi. Ale tvoja mama tu teraz nie je a u\u017e nikdy nebude Billa oblieka\u0165 do \u0161iat. Nemus\u00ed\u0161 ich u\u017e ni\u010di\u0165.“<\/div>\n
„S\u013eubuje\u0161?“<\/div>\n
„S\u013eubujem, Tomi. M\u00f4\u017ee\u0161 mi da\u0165 tie no\u017eni\u010dky. U\u017e to bude v poriadku.“<\/div>\n
„Oukej. Ale… Ja ich aj tak pokaz\u00edm. Pre istotu. Dobre?“<\/div>\n
„Dobre, Tomi. Ako len chce\u0161. Ale potom sa p\u00f4jdeme najes\u0165, dobre?“<\/div>\n
„Dobre. A bude s nami aj Billi? Ch\u00fdba mi.“<\/div>\n
„Ja neviem, Tomi. Ja neviem.“<\/div>\n
\n

Katrin sa domov vr\u00e1tila a\u017e ve\u010der, ke\u010f u\u017e si v\u0161etci mysleli, \u017ee Tom sp\u00ed. Chcela vzia\u0165 nejak\u00e9 veci pre seba a deti, preto\u017ee to vyzeralo, \u017ee sa jej pobyt u rodi\u010dov pred\u013a\u017ei. Bola pr\u00e1ve v kuchyni, po\u010d\u00favala, \u010do v\u0161etko sa stalo po\u010das jej nepr\u00edtomnosti, a podvedome upratovala umyt\u00fd riad z um\u00fdva\u010dky, ke\u010f sa vo dver\u00e1ch zrazu zjavil Tom a zbadal ju pr\u00e1ve s no\u017eom v ruke.<\/p><\/div>\n

„Nie, nie nie nie nie…“ rozkri\u010dal sa a u\u0161iel z hr\u00f4zou z miestnosti. Domom sa ozval z\u00fafal\u00fd v\u00fdkrik „Bill\u00ed\u00ed\u00ed\u00ed\u00ed,“ a n\u00e1sledne buchot. A potom Katrin na\u0161la Toma le\u017ea\u0165 na zemi. Tv\u00e1r mal zm\u00e1\u010dan\u00fa slzami a bol v bezvedom\u00ed.<\/div>\n
\n

Tom prespal \u010fal\u0161\u00edch nieko\u013eko dn\u00ed, a ke\u010f sa prebral, okam\u017eite h\u013eadal Billa. Jeho spr\u00e1vanie v\u0161ak u\u017e nebolo tak\u00e9 detsk\u00e9. Cez de\u0148 to bolo vlastne celkom dobr\u00e9. Navonok. Op\u00e4\u0165 tr\u00e1vil v\u00e4\u010d\u0161inu \u010dasu v zimnej z\u00e1hrade, sediac na rovnakej lavi\u010dke ako pred t\u00fdm. Alebo sch\u00falen\u00fd vo svojom ob\u013e\u00fabenom kresle. Niekedy sa usmieval, inokedy mu po tv\u00e1ri tiekli slzy. V\u017edy pod\u013ea toho, ak\u00e9 spomienky sa mu vyn\u00e1rali. Len\u017ee v noci… V noci sa budil s krikom, ke\u010f ho prenasledovali no\u010dn\u00e9 mory. A potom plakal a st\u00e1le dookola sa p\u00fdtal, pre\u010do ho chcela zabi\u0165 a pre\u010do mu vzala Billiho. Bolo \u0165a\u017ek\u00e9 ho upokoji\u0165, niekedy to trvalo aj hodinu. Ke\u010f bolo najhor\u0161ie, dali mu lieky, no sna\u017eili sa to obmedzi\u0165, aby mu neovplyvnili spomienky. Sna\u017eili sa s n\u00edm \u010do najviac rozpr\u00e1va\u0165. Otec mu uk\u00e1zal t\u00fdch p\u00e1r fotografi\u00ed, ktor\u00e9 sa mu podarilo zachr\u00e1ni\u0165, a rozpr\u00e1val mu o jeho detstve a o v\u0161etkom pred tou udalos\u0165ou. Rozpr\u00e1val mu aj o tom, \u010do sa dialo nesk\u00f4r. O mesiacoch, ktor\u00e9 str\u00e1vil v nemocnici, o n\u00e1vrate do \u0161koly a o priate\u013estve s Andym. Zo za\u010diatku si na\u0148ho Tom nespom\u00ednal, no potom si spomenul, a tak ho pri\u0161iel Andy nav\u0161t\u00edvi\u0165. Tom bol najsk\u00f4r zm\u00e4ten\u00fd, nespozn\u00e1val ho. Evidentne si ho pam\u00e4tal ako ove\u013ea mlad\u0161ieho. Andy mu preto rozpr\u00e1val historky z ich \u0161kolsk\u00fdch \u010dias. O tom, ako sa zozn\u00e1mili a stali sa priate\u013emi. O Tomovom \u017eivote potom, a dokonca aj o jeho viano\u010dnej nehode. A o Samim. Tom si na\u0148ho spomenul r\u00fdchlo, a ke\u010f za n\u00edm mlad\u00edk pri\u0161iel, bol skuto\u010dne nad\u0161en\u00fd. A\u017e Andy \u017eiarlil. To v\u0161ak nemusel, preto\u017ee Tom Samiho porovn\u00e1val s Billom. So svojim bratom Billom. Hovoril mu, \u017ee s\u00fa si podobn\u00ed a v\u00f4bec si pri tom neuvedomil, \u017ee v jeho rozpr\u00e1van\u00ed sa sp\u00e1ja Bill \u010doby mal\u00fd chlap\u010dek a Bill – jeho dospel\u00fd priate\u013e. To pri\u0161lo a\u017e \u010dasom.<\/p><\/div>\n

\n

Spom\u00ednal na svojho brata a rozpr\u00e1val o \u0148om, no u\u017e sa zmieril s t\u00fdm, \u017ee s n\u00edm Bill nie je. P\u00fdtal sa na\u0148ho, a ke\u010f mu vysvetlili, \u017ee ostal \u017ei\u0165 s matkou, zdalo sa, \u017ee sa s t\u00fdm zmieril. Aspo\u0148 do\u010dasne. Nesk\u00f4r sa za\u010dal zauj\u00edma\u0165 o to, \u010di by sa nemohli znovu stretn\u00fa\u0165. Ve\u010f s\u00fa u\u017e dospel\u00ed.<\/p><\/div>\n

\n

Ako sa mu vracali spomienky, za\u010d\u00ednal si spom\u00edna\u0165 aj na Billa, svojho priate\u013ea. Niekde na\u0161iel ich spolo\u010dn\u00fa fotku, a ke\u010f sa na\u0148ho sp\u00fdtal, nikto nevedel, \u010do mu m\u00e1 o \u0148om poveda\u0165. A pr\u00e1ve vtedy to za nich vyrie\u0161ila pr\u00e1ve mal\u00e1 Anna, ktor\u00e1 zahl\u00e1sila, \u017ee to je Bill a za\u010dala ukazova\u0165, \u017ee ho bozk\u00e1va. A na to Tobias zahl\u00e1sil, \u017ee to je jeho frajer. Tom bol spo\u010diatku zm\u00e4ten\u00fd, no ke\u010f mu porozpr\u00e1vali, ako sa zozn\u00e1mili, za\u010dal si spom\u00edna\u0165. Na ich zozn\u00e1menie a spolo\u010dn\u00fd \u010das. \u00c1no, ist\u00fdm sp\u00f4sobom si ho pam\u00e4tal aj pred t\u00fdm, no boli to len pocity ako sm\u00fatok a osamelos\u0165. Jednoducho mu ch\u00fdbal. Ch\u00fdbala mu jeho pr\u00edtomnos\u0165, bl\u00edzkos\u0165. Ale to si zamie\u0148al s boles\u0165ou zo straty brata. A\u017e teraz si za\u010d\u00ednal spom\u00edna\u0165 na re\u00e1lneho, dospel\u00e9ho Billa a na ich skuto\u010dn\u00e9 spolo\u010dn\u00e9 chv\u00edle. Na ich zozn\u00e1menie v posil\u0148ovni, prv\u00e9 milovanie, spolo\u010dn\u00e9 b\u00fdvanie. Len st\u00e1le nech\u00e1pal, pre\u010do teraz nie je s n\u00edm. Jeho Bill. Chcel svojho Billa vidie\u0165. Len\u017ee nezabudol ani na svojho brata Billa. Vlastne… bolo to \u00faplne zm\u00e4ten\u00e9, preto\u017ee \u010dasom, ako si za\u010d\u00ednal aj vedome d\u00e1va\u0165 dve a dve dohromady, ani on s\u00e1m nevedel poveda\u0165, \u010di h\u013ead\u00e1 svojho brata, \u010di svojho priate\u013ea. H\u013eadal jednoducho Billa. Svojho Billa. Chv\u00ed\u013eu v\u0161ak o \u0148om hovoril ako o bratovi, chv\u00ed\u013eu ako o milencovi. Ale on s\u00e1m si to neuvedomoval. Nemohli mu poveda\u0165, \u017ee sa op\u00e4\u0165 stretli a zamilovali. \u017de jeho priate\u013e a jeho brat s\u00fa jedna a t\u00e1 ist\u00e1 osoba. Musel si na to spomen\u00fa\u0165 s\u00e1m. A vtedy to za\u010d\u00ednalo do seba zapada\u0165. Jeho Bill. Jeho milenec Bill. A jeho bra\u010dek Bill. A ke\u010f mu to do\u0161lo…<\/p>\n

autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n

<\/div>\n
betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Jasalia Nieko\u013eko nasleduj\u00facich dn\u00ed Tom prespal. A ak ho aj zobudili nejak\u00e9 biologick\u00e9 potreby, svet okolo seba absol\u00fatne nevn\u00edmal. A potom jedn\u00e9ho d\u0148a vo\u0161iel do kuchyne, pr\u00e1ve ke\u010f Katrin pripravovala ra\u0148ajky, a oslovil ju. „Mami?“ vyslovil tak\u00fdm jemn\u00fdm, detsk\u00fdm hl\u00e1skom, a\u017e<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[638],"tags":[],"class_list":["post-776","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-stretli-sme-sa-na-vianoce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/776","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=776"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/776\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=776"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=776"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=776"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}