{"id":8005,"date":"2011-08-20T18:00:00","date_gmt":"2011-08-20T17:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=7984"},"modified":"2011-08-20T18:00:00","modified_gmt":"2011-08-20T17:00:00","slug":"darkside-of-the-sun-2-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/08\/20\/darkside-of-the-sun-2-2\/","title":{"rendered":"Darkside of the Sun 2\/2"},"content":{"rendered":"
<\/div>\n
autor: WildWind
<\/strong><\/p>\n

„Tak, a sme tu!“<\/p><\/div>\n

Bill za nami zatvoril dvere n\u00e1\u0161ho bytu a ja som si vyd\u00fdchol. Kone\u010dne, po dlhej dobe, som bol doma.<\/div>\n
Hoci prostredie, ktor\u00e9 sa mi doteraz zdalo tak\u00e9 zn\u00e1me, bolo zrazu cudzie.<\/div>\n
D\u00fdchal som vzduch nap\u013a\u0148aj\u00faci chodbu, po\u010d\u00faval som, ako sa bytom nesie ticho, preru\u0161ovan\u00e9 len zvukmi, ktor\u00e9 dnu prenikali otvoren\u00fdmi oknami z ulice.<\/div>\n
Zdalo sa mi zvl\u00e1\u0161tne, \u017ee nepo\u010dujem zn\u00e1me \u0165apkanie ps\u00edch labiek na podlahe a radostn\u00fd \u0161tekot. Chv\u00ed\u013eu mi trvalo, k\u00fdm som si uvedomil, \u017ee psy boli teraz u na\u0161ej mamy, ktor\u00e1 sa o ne starala, ke\u010f\u017ee Bill bol skoro cel\u00fd \u010das so mnou v nemocnici a nechcel na\u0161ich mil\u00e1\u010dikov zanedb\u00e1va\u0165.<\/div>\n
V\u0161etko bolo zrazu tak in\u00e9, akoby som sa ocitol na mieste, ktor\u00e9 pozn\u00e1m len z fotografi\u00ed a neviem, \u010do na \u0148om m\u00f4\u017eem \u010daka\u0165.<\/p>\n

Odrazu som sa c\u00edtil neisto.<\/div>\n

Predt\u00fdm mi bolo jedno, \u010di som nechal svoje top\u00e1nky rozh\u00e1dzan\u00e9, kam som odsunul kreslo alebo kde som polo\u017eil misku na jedlo pre psy. Teraz to bolo viac ne\u017e d\u00f4le\u017eit\u00e9, ak som nechcel znovu skon\u010di\u0165 v nemocnici, tento kr\u00e1t so zlomenou kon\u010datinou alebo rozbitou hlavou.<\/div>\n
Desilo ma uvedomenie, \u010do v\u0161etko<\/em> pre m\u0148a teraz tvorilo prek\u00e1\u017eku. O \u010do som sa mohol potkn\u00fa\u0165, na \u010do som mohol st\u00fapi\u0165, \u010do som mohol zhodi\u0165…<\/div>\n
C\u00edtil som sa ako… ako slepec<\/em>. A ten pocit som nen\u00e1videl o to viac, \u017ee som teraz slepcom bol<\/em>.<\/div>\n
\n
<\/div>\n
<\/div>\n
„Tom, je v\u0161etko v poriadku?“<\/div>\n
Bratov hlas ma prebral a vr\u00e1til sp\u00e4\u0165 do reality.<\/div>\n
„Je, len… Neviem, nejako…“ nevedel som sa vykokta\u0165.<\/div>\n
„Vie\u0161, neviem, kadia\u013e m\u00e1m \u00edst, boj\u00edm sa, \u017ee o nie\u010do zakopnem alebo da\u010do zhod\u00edm…“<\/div>\n
„Po\u010f.“ Bill ma vzal za ruku a viedol cez chodbu do ob\u00fdva\u010dky, kde som sa posadil na gau\u010d. Nastalo ticho.<\/div>\n
„Nemus\u00ed\u0161 sa b\u00e1\u0165, Tom. Zvl\u00e1dol si sa pohybova\u0165 po nemocnici, kde si to v\u00f4bec nepoznal, tak\u017ee prech\u00e1dza\u0165 cez vlastn\u00fd byt ti nebude robi\u0165 probl\u00e9m. Len si mus\u00ed\u0161 zvykn\u00fa\u0165.“ Na chv\u00ed\u013eu sa odml\u010dal.<\/div>\n
„A tie\u017e tu budeme musie\u0165 udr\u017eiava\u0165 poriadok a uklada\u0165 ka\u017ed\u00fa vec st\u00e1le na to ist\u00e9 miesto, aby si sa tu vedel zorientova\u0165 a n\u00e1js\u0165 v\u0161etko, \u010do bude\u0161 potrebova\u0165,“ povzdychol si a ja som sa zasmial. To rozhodne bude probl\u00e9m. Neboli sme s bratom bordel\u00e1ri, ale na vojensk\u00fd poriadok sme si tie\u017e nepotrpeli.<\/p>\n

„To d\u00e1me,“ zasmial som sa a natiahol sa na pohovku.<\/div>\n

„D\u00e1\u0161 si nie\u010do na jedenie? T\u00e1 nemocni\u010dn\u00e1 strava ti ve\u013emi neprospela, vyzer\u00e1\u0161 ako anorektik,“ vyhl\u00e1silo moje dvoj\u010da a pichlo ma prstom do boku. Zasmial som sa.<\/div>\n
„Ty m\u00e1\u0161 teda \u010do hovori\u0165… Ale fajn, nie\u010do si d\u00e1m… M\u00e1me pizzu?“<\/div>\n
„Jasn\u00e9, d\u00e1m ju piec\u0165.“<\/div>\n
Po\u010dul som, ako pre\u0161iel do kuchyne a otvoril chladni\u010dku.<\/div>\n
Bolo to cel\u00e9 \u010dudn\u00e9. Le\u017eal som na gau\u010di vo vlastnej ob\u00fdva\u010dke, ktor\u00fa som ani nevidel. Rozpr\u00e1val som sa s bratom, akoby sa nebolo ni\u010d stalo, a pritom sa mi cel\u00fd \u017eivot obr\u00e1til naruby.<\/p>\n

Tak som sa zamyslel, \u017ee som ani nepo\u010dul, kedy Bill vo\u0161iel do miestnosti a zaregistroval som ho a\u017e vtedy, ke\u010f sa pod jeho v\u00e1hou prehla pohovka.<\/div>\n

„Je\u017ei\u0161i, vydesil si ma,“ vyd\u00fdchol som, ke\u010f som na tv\u00e1ri zac\u00edtil jeho dla\u0148. „Nechce\u0161 ma, d\u00fafam, zase dosta\u0165 do toho steriln\u00e9ho \u00fastavu?“ zasmial som sa.<\/div>\n
C\u00edtil som, ako sa Bill usmial a pohladil ma po tv\u00e1ri.<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d, mus\u00edm si d\u00e1va\u0165 v\u00e4\u010d\u0161\u00ed pozor,“ povedal a objal ma. Uvelebil sa na mne, tv\u00e1r mi zaboril do krku a prsty vplietol do vlasov. Potom znehybnel.<\/div>\n
Nevedel som, \u010do m\u00e1m robi\u0165. Bill sa predt\u00fdm takto nechoval, nech\u00e1pal som, pre\u010do t\u00e1 zmena. Ale po chv\u00edli som mu ruky nesmelo polo\u017eil na chrb\u00e1t a trochu sa uvo\u013enil. A\u017e teraz som si uvedomil, ak\u00fd som stuhnut\u00fd.<\/div>\n
Le\u017eali sme tak, bez slova, bez pohybu, asi dvadsa\u0165 min\u00fat. Potom Bill vstal a op\u00e4\u0165 pre\u0161iel do kuchyne, aby vybral z r\u00fary na\u0161u ve\u010deru.<\/div>\n
A ja som nech\u00e1pal.<\/p>\n

***<\/p>\n

Billove z\u00e1chvaty maznavosti sa opakovali pribli\u017ene ka\u017ed\u00fd druh\u00fd de\u0148. V\u017edy za mnou pri\u0161iel, objal ma a nepustil, k\u00fdm sa nedialo nie\u010do, \u010do ho k tomu vyslovene nedon\u00fatilo.<\/div>\n

Nevadilo mi to. Naopak, bolo mi to pr\u00edjemn\u00e9, c\u00edti\u0165 nie\u010diu pr\u00edtomnos\u0165 a hlavne, ke\u010f to bola pr\u00edtomnos\u0165 \u010dloveka mne tak bl\u00edzkeho. U\u017e som sa to ani nesna\u017eil pochopi\u0165, hoci hlboko v mozgu mi to st\u00e1le v\u0155talo pre\u010do<\/em>, a u\u017e\u00edval si tie chv\u00ed\u013eky vz\u00e1jomn\u00e9ho pochopenia.<\/p>\n

To v\u0161ak nebola jedin\u00e1 vec, ktor\u00e1 sa zmenila.<\/div>\n

Samozrejme, ch\u00fdry o tom, \u017ee som znovu doma, vo svojom byte v Nemecku, obleteli internetom r\u00fdchlos\u0165ou blesku. Kedyko\u013evek Bill chcel \u00edst von so psami alebo na n\u00e1kup, akon\u00e1hle otvoril dvere, ozvalo sa cvakanie fotoapar\u00e1tov a nekone\u010dn\u00e9 ot\u00e1zky novin\u00e1rov, ktor\u00ed pred bytovkou div nestanovali. Po\u0161tu a mailov\u00fa schr\u00e1nku sme mali zahlten\u00fa spr\u00e1vami od fan\u00fa\u0161ikov, ktor\u00ed chceli vedie\u0165, \u010do sa to stalo, \u010di som v poriadku, a hlavne \u010di s\u00fa spr\u00e1vy o mojej slepote pravdiv\u00e9. Hoci sa toti\u017e tieto inform\u00e1cie na verejnosti objavili, nikto z n\u00e1s \u010di z t\u00fdmu ich ani nepotvrdil, ani nevyvr\u00e1til. A tak nastali \u010fal\u0161ie a \u010fal\u0161ie \u0161pekul\u00e1cie, dohady a scen\u00e1re mnohokr\u00e1t tak bl\u00e1zniv\u00e9, \u017ee sa mi zdali absurdn\u00e9 aj v mojej, u\u017e aj tak dos\u0165 nere\u00e1lnej situ\u00e1ci\u00ed.<\/div>\n
A tak sa nakoniec rozhodlo, \u017ee sa usporiada tla\u010dov\u00e1 konferencia.<\/div>\n
Samozrejme, \u017ee som na nej nebol. Nedok\u00e1zal by som sa postavi\u0165 pred tie haldy novin\u00e1rov a pokojne vyhl\u00e1si\u0165:<\/div>\n
„\u00c1no, je to pravda, som slep\u00fd a u\u017e nav\u017edy budem.“ Viem, \u017ee by som sa zr\u00fatil.<\/p>\n

A tak som t\u00fato nepr\u00edjemn\u00fa povinnos\u0165 nechal na svojom bratovi a G\u00e9\u010dkach.<\/div>\n

V\u0161etci boli, samozrejme, \u0161okovan\u00ed a zdesen\u00ed. Po\u0161ta a mail u\u017e neboli zahlten\u00e9, preto\u017ee ani keby som sa s Andreasom tajne o\u017eenil v Las Vegas, nebol by z toho tak\u00fd poprask. Mal som pocit, akoby som nemohol ani d\u00fdcha\u0165, akoby bol ka\u017ed\u00fd m\u00f4j n\u00e1dych, ka\u017ed\u00e9 moje \u017emurknutie starostlivo zaznamenan\u00e9 a analyzovan\u00e9, akoby ma videli v\u0161etci, nech u\u017e som robil \u010doko\u013evek.<\/p>\n

No ako sa hovor\u00ed, z\u00edde z o\u010d\u00ed, z\u00edde z mysle a na m\u0148a a moje probl\u00e9my sa postupom \u010dasu pomali\u010dky zab\u00fadalo.<\/div>\n

U\u017e som neobsadzoval titulky \u010dasopisov a rubriky telev\u00edznych rel\u00e1ci\u00ed, fotografov pred na\u0161\u00edm domom bolo \u010doraz menej a ja som mohol kone\u010dne vo\u013enej\u0161ie d\u00fdcha\u0165.<\/div>\n
Po \u010dase, ke\u010f rozruch okolo m\u0148a dostato\u010dne ut\u00edchol, som sa odv\u00e1\u017eil vyjs\u0165 s Billom von. I\u0161li sme sa prejs\u0165 so psami, nad\u00fdcha\u0165 sa \u010derstv\u00e9ho vzduchu.<\/p>\n

Bolo to pre m\u0148a tak nov\u00e9, tak nepoznan\u00e9, a\u017e ma to desilo, vzru\u0161ovalo a fascinovalo z\u00e1rove\u0148.<\/div>\n

Op\u00e4\u0165 som objavoval svet ako mal\u00e9 die\u0165a, ktor\u00e9 nech\u00e1pe, \u010do je to a tamto, a u\u010d\u00ed sa to spozn\u00e1va\u0165.<\/div>\n
A ja som bol<\/em> ako die\u0165a.<\/div>\n
Neviete si predstavi\u0165, ak\u00e9 pote\u0161enie mi p\u00f4sobilo dot\u00fdkanie sa k\u00f4ry a listov stromov. Ak\u00fd som bol nad\u0161en\u00fd, ke\u010f som prech\u00e1dzal prstami po lupienkoch kvet\u00edn, ke\u010f som sa dot\u00fdkal chladn\u00e9ho povrchu chodn\u00edka. Ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu som sa zastavil, aby som presk\u00famal nie\u010do, na \u010do ma upozornil Bill, ne\u00fanavne opisuj\u00faci krajinu okolo n\u00e1s. A ten sa na mne smial, smial sa, ke\u010f som nad\u0161ene sko\u010dil do kalu\u017ee, ke\u010f som sa zvalil do tr\u00e1vy; smial sa a nakazil t\u00fdm smiechom aj m\u0148a.<\/p>\n

Od tej nehody som nebol tak \u0161\u0165astn\u00fd, tak nad\u0161en\u00fd ako v tej chv\u00edli. \u017divot, ktor\u00fd som sa nau\u010dil nen\u00e1vidie\u0165, sa mi zrazu nezdal tak pr\u00ed\u0161ern\u00fd, pr\u00e1ve naopak; mo\u017enos\u0165 c\u00edti\u0165 na tv\u00e1ri slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de a po\u010du\u0165 smiech m\u00f4jho brata bola tak \u00fa\u017easn\u00e1, a\u017e som sa rozplakal. A Bill plakal so mnou, plakal od \u0161\u0165astia, \u017ee svet je svetom a my sme tu, \u017ee \u017eijeme a d\u00fdchame tento vzduch.<\/div>\n

E\u0161te dlho po tom, ako sme sa vr\u00e1tili do n\u00e1\u0161ho bytu, vy\u010derpan\u00ed, \u0161pinav\u00ed ale neskuto\u010dne \u0161\u0165astn\u00ed, mi na tv\u00e1ri pohr\u00e1val \u00fasmev. A vedel som, \u017ee rovnak\u00fd \u00fasmev zdob\u00ed aj tv\u00e1r m\u00f4jho dvoj\u010da\u0165a.<\/p>\n

Ten ve\u010der, ke\u010f u\u017e som pomaly upadal do r\u00ed\u0161e snov, som po\u010dul, ako sa dvere mojej izby otvorili a okrem \u0165apkania labiek psov som rozoznal aj kroky m\u00f4jho brata.<\/div>\n

„Sp\u00ed\u0161?“<\/div>\n
Potichu som sa zasmial, ke\u010f som si uvedomil, ak\u00e1 je t\u00e1 ot\u00e1zka hl\u00fapa, a pokr\u00fatil som hlavou.<\/div>\n
„E\u0161te nie.“<\/div>\n
„M\u00f4\u017eem \u00edst k tebe?“<\/div>\n
Na okamih som nevedel, \u010do t\u00fdm mysl\u00ed, ale potom som pochopil a prik\u00fdvol.<\/div>\n
Bill okam\u017eite vliezol pod prikr\u00fdvku a ja som za\u00fapel, ke\u010f mi moje vyhriate hniezdo\u010dko naru\u0161il pr\u00edval chladu. Bill sa ku mne prit\u00falil, objal ma okolo p\u00e1sa a urobil si zo m\u0148a vank\u00fa\u0161.<\/div>\n
„M\u00e1\u0161 \u013eadov\u00e9 nohy. Zase bude\u0161 chor\u00fd,“ zamrmlal som, ke\u010f som sa dotkol jeho studenej poko\u017eky. Bill len zavrtel hlavou a pohodlne sa uvelebil.<\/div>\n
Psy sa zlo\u017eili pri mojej posteli a ja som v tichu izby po\u010dul ich oddychovanie. C\u00edtil som, ako mi Bill d\u00fdcha na krk a obj\u00edma ma a odrazu ma obostrel \u00fapln\u00fd pokoj.<\/p>\n

Le\u017eali sme tak nieko\u013eko min\u00fat, ke\u010f sa m\u00f4j brat ozval znovu.<\/div>\n

„Tom?“<\/div>\n
„Hm?“<\/div>\n
„Ja… M\u00e1m \u0165a stra\u0161ne r\u00e1d, vie\u0161?“ hovoril Bill tak potichu, \u017ee keby nele\u017eal hne\u010f ved\u013ea m\u0148a, nerozumel by som mu.<\/div>\n
„A nedok\u00e1\u017ee\u0161 si ani predstavi\u0165, ak\u00fd som \u0161\u0165astn\u00fd, ke\u010f viem, \u017ee u\u017e… Nedok\u00e1\u017ee\u0161 si predstavi\u0165, ak\u00fd som bol \u0161\u0165astn\u00fd, ke\u010f som \u0165a dnes videl. Vie\u0161, ja… Od tej nehody som sa o teba stra\u0161ne b\u00e1l. Mal som pocit, \u017ee \u0165a str\u00e1cam, \u017ee… \u017ee sa mi stra\u0161ne vz\u010fa\u013euje\u0161 a ja \u0165a nem\u00f4\u017eem privies\u0165 sp\u00e4\u0165.“ Zamechril sa s stisol mi ruku, prsty preplietol s mojimi.<\/div>\n
„V\u017edy som si stra\u0161ne zakladal na tom na\u0161om pute, na tom, \u010do sme v\u0161ade tak vyhlasovali. Ako si rozumieme, ako v\u017edy vieme, na \u010do ten druh\u00fd mysl\u00ed…<\/div>\n
Ale nikdy som nepochopil, \u010do to naozaj znamen\u00e1.“<\/p>\n<\/div>\n
Po\u010d\u00faval som Billa so zatajen\u00fdm dychom a c\u00edtil sa zvl\u00e1\u0161tne, lebo hovoril presne to, \u010do som ja c\u00edtil.<\/div>\n
„A potom tu bola t\u00e1 nehoda,“ pokra\u010doval ticho \u010falej. „Nedok\u00e1\u017eem ti op\u00edsa\u0165, \u010do som vtedy c\u00edtil. Viem len, \u017ee to bol ten najhor\u0161\u00ed pocit, ak\u00fd som kedy za\u017eil. Po tom v\u00fdbuchu mi za\u013eahlo v u\u0161iach a ja som nech\u00e1pal, \u010do sa to deje. Ale videl som, ako \u0165a to odhodilo, ty si preletel nieko\u013eko metrov a vrazil si rovno do m\u0148a. Zvalil si ma na zem a neh\u00fdbal sa, a ja som sa neh\u00fdbal tie\u017e. Myslel som… Neviem, na \u010do som myslel, ale bol si stra\u0161ne \u0165a\u017ek\u00fd a ja som sa v prvom momente nedok\u00e1zal pohn\u00fa\u0165. V\u0161ade bolo stra\u0161n\u00e9 ticho… Akoby niekto zrazu vypol zvuk a svet okolo m\u0148a zm\u013akol. A potom sa ozval krik.<\/div>\n
V\u0161etci stra\u0161ne ja\u010dali a ja som ni\u010d nech\u00e1pal a potom som si uvedomil, \u017ee na mne le\u017e\u00ed\u0161 a neh\u00fdbe\u0161 sa a zac\u00edtil som, ako mi nie\u010do stek\u00e1 po tv\u00e1ri. Zotrel som to a bola to krv… Najsk\u00f4r som si myslel, \u017ee je moja, ale potom som uvidel teba…“<\/p>\n

Zac\u00edtil som, \u017ee m\u00e1m mokr\u00fd krk a pochopil, \u017ee Bill pla\u010de. Srdce mi zovrelo, no nepreru\u0161il som ho, dokonca ho ani pevnej\u0161ie neobjal. C\u00edtil som, \u017ee to zo seba potrebuje dosta\u0165 a \u010doko\u013evek z toho by ho len vyru\u0161ilo a zabr\u00e1nilo mu \u010falej hovori\u0165. A hoci ma to zn\u00fatra trhalo na k\u00fasky a vn\u00edmanie jeho bolesti ma ni\u010dilo, vedel som, \u017ee ako n\u00e1hle to zo seba dostane, bude v poriadku.<\/div>\n

Bill sa trhane nad\u00fdchol, a pokra\u010doval:<\/p>\n

„Krv\u00e1cal si a ja som mal t\u00fa krv v\u0161ade. Bolo to… Bolo to stra\u0161n\u00e9, vidie\u0165 na mojich ruk\u00e1ch na mojej tv\u00e1ri a oble\u010den\u00ed, v\u0161ade tam vidie\u0165 tvoju krv. Bolo jej to\u013eko…<\/div>\n

Nejako… Nejako sa mi podarilo \u0165a zo seba odvali\u0165, a potom som uvidel to zni\u010den\u00e9 p\u00f3dium. Div\u00e1ci kri\u010dali a odpad\u00e1vali a bol tam stra\u0161n\u00fd zm\u00e4tok. Georg tam len st\u00e1l a pozeral na m\u0148a, ale vyzeralo to, akoby ma ani nevidel. A potom mi pozrel priamo do o\u010d\u00ed a za\u010dal kri\u010da\u0165 tie\u017e.<\/div>\n
Nikdy som ho tak nevidel, bol \u00faplne v \u0161oku, hysterick\u00fd. Gustav len sedel pri bubnoch a neh\u00fdbal sa. Ani len tro\u0161i\u010dku sa nepohol, bolo to desiv\u00e9…<\/div>\n
A st\u00e1le si tam bol ty a krv\u00e1cal si a ja som nevedel, \u010do m\u00e1m robi\u0165, tak som \u0165a len obj\u00edmal…<\/div>\n
Potom pri\u0161li z\u00e1chran\u00e1ri a ja si viac nepam\u00e4t\u00e1m. Len ako som sa zobudil v nemocnici a mama sedela pri mojej posteli, opakovala tvoje meno a stra\u0161ne plakala.<\/div>\n
V prvom momente som si myslel… Myslel som si, \u017ee si… m\u0155tvy.“ Posledn\u00e9 slovo temer ne\u010dujne za\u0161epkal.<\/p>\n

„Bolo to… Neviem to op\u00edsa\u0165. Akoby mi za\u017eiva vytrhli polovicu vn\u00fatornost\u00ed. Norm\u00e1lne to fyzicky bolelo, ten pocit… Ale nejako som vedel, \u017ee a\u017e tak\u00e9 zl\u00e9 to nie je. Nech\u00e1pem ako, ale vedel som, \u017ee \u017eije\u0161. Mo\u017eno nie si pri vedom\u00ed, mo\u017eno ani nikdy pri vedom\u00ed nebude\u0161, ale si na\u017eive, srdce ti bije a mozog pracuje. C\u00edtil som to.<\/em><\/div>\n

A mal som pravdu. Ale ke\u010f som \u0165a tam potom uvidel, napojen\u00e9ho na pr\u00edstroje a s obv\u00e4zmi na o\u010diach a dozvedel sa, \u017ee si a bude\u0161 slep\u00fd… Nikdy som tak neplakal, nikdy za cel\u00fd svoj \u017eivot.<\/div>\n
A ke\u010f si sa prebral… To \u0161\u0165astie op\u00edsa\u0165 nedok\u00e1\u017eem.“<\/div>\n
Bill zm\u013akol. Slzy mu tiekli z o\u010d\u00ed, stekali po mojom krku a vp\u00edjali sa do plachty. A ja som ho kone\u010dne objal a privinul k sebe a poc\u00edtil som, ak\u00fd je tento \u010dlovek pre m\u0148a d\u00f4le\u017eit\u00fd. Ako ve\u013emi ho milujem.<\/div>\n
„Som r\u00e1d, \u017ee \u0165a m\u00e1m,“ za\u0161epkal som.<\/div>\n
Bill sa rozosmial cez slzy a zodvihol ku mne mokr\u00fa tv\u00e1r.<\/div>\n
„Aj ja som r\u00e1d, bo\u017ee, ani nevie\u0161 ako som r\u00e1d!“<\/p>\n

***<\/div>\n

Bol to zvl\u00e1\u0161tny pocit, za\u010d\u00edna\u0165 odznova. A to nielen s be\u017en\u00fdm \u017eivotom, ale aj so vz\u0165ahmi, \u010di u\u017e t\u00fdm s Billom alebo ostatn\u00fdmi \u013eu\u010fmi v mojom okol\u00ed. <\/p>\n

S Billom sme si boli bli\u017e\u0161\u00ed ako kedyko\u013evek predt\u00fdm. Teraz sme skuto\u010dne vedeli, na \u010do ten druh\u00fd mysl\u00ed, bolo to a\u017e desiv\u00e9 sledova\u0165, ako som napr\u00edklad dostal chu\u0165 na zmrzlinu a Bill sa vr\u00e1til z prech\u00e1dzky so psami a str\u010dil mi do ruky korn\u00fatok s t\u00fdm, \u017ee uvidel st\u00e1nok, spomenul si na m\u0148a a neodolal. Alebo ako sme raz, ke\u010f pri\u0161li na n\u00e1v\u0161tevu rodi\u010dia, odpovedali skoro na ka\u017ed\u00fa tretiu z ich ot\u00e1zok naraz tou istou vetou.<\/div>\n

No obaja sme si tento dar v\u00e1\u017eili, obaja sme vedeli, \u017ee je to nie\u010do \u00fa\u017easn\u00e9 a boli sme z toho nad\u0161en\u00ed. <\/p>\n

Georg a Gustav niesli zo za\u010diatku moju slepotu \u0165a\u017eko. A nielen kv\u00f4li m\u00f4jmu stavu. Predstava, \u017ee by u\u017e nikdy nehrali, ich zo\u017eierala.<\/div>\n

Ale potom sme ich raz s Billom ukecali, aby sa s nami i\u0161li prejs\u0165. Sadli sme si na terasu jednej zastr\u010denej kaviarni\u010dky, objednali si hor\u00facu \u010dokol\u00e1du a cel\u00e9 \u0161tyri hodiny tam sedeli a rozpr\u00e1vali sme sa o tom, \u010do n\u00e1m slina priniesla na jazyk. Skoro tak ako pred koncertmi, ke\u010f sme rozpr\u00e1vali doslova \u010do n\u00e1m pri\u0161lo na um a ve\u013eakr\u00e1t to boli sam\u00e9 hl\u00faposti a nikto n\u00e1s pri tom nesmel vyru\u0161ova\u0165.<\/div>\n
Ke\u010f sme sa vtedy l\u00fa\u010dili, obaja ma pevne objali a op\u00fdtali sa, kedy si zahr\u00e1me. Len tak, pre rados\u0165 a pre hudbu, bez fan\u00fa\u0161ikov, ich energie, l\u00e1sky a radosti. Iba pre n\u00e1s \u0161tyroch.<\/div>\n
Myslel som si, \u017ee sa tam rozpla\u010dem, tak ma to dojalo. <\/p>\n

David nebol nad\u0161en\u00fd, ke\u010f sa dozvedel, \u017ee ak sa skupina v\u00f4bec niekedy znovu d\u00e1 dokopy, nebude to v\u00f4bec skoro. Vyzeralo to sk\u00f4r na n\u00e1\u0161 koniec ne\u017e na dlh\u00fa prest\u00e1vku, a ako mana\u017e\u00e9r to niesol ve\u013emi zle.<\/div>\n

Ale zvl\u00e1dol to. Za ten \u010das sme mu prir\u00e1stli k srdcu a boli sme sk\u00f4r ako jeho deti ne\u017e kapela, pomocou ktorej mal zar\u00e1ba\u0165 peniaze. A tak bol r\u00e1d, \u017ee som v poriadku. <\/p>\n

A ja?<\/div>\n

Bol som pokojn\u00fd, ako nikdy predt\u00fdm. \u017divot sl\u00e1vnej hviezdy bol \u00fa\u017easn\u00fd, ale neskuto\u010dne n\u00e1ro\u010dn\u00fd, a ja som si u\u017e\u00edval dni pln\u00e9 pokoja a pohody, ke\u010f som sa nemusel stresova\u0165, ako vyzer\u00e1m, \u010do poviem alebo urob\u00edm, lebo v\u0161ade striehnu fotografi a \u010dakaj\u00fa len na nejak\u00fd „prehre\u0161ok“, ktor\u00fd by mohli preda\u0165 na verejnos\u0165.<\/div>\n
U\u017e\u00edval som si prech\u00e1dzky so psami, rozhovory s Billom a s\u00fakromn\u00e9 ve\u010dierky s G\u00e9\u010dkami.<\/div>\n
\u017dil som jednoducho od sekundy k sekunde, odo d\u0148a ku d\u0148u, od mesiaca k mesiacu a nestaral sa o to, \u010do bude. <\/p>\n

Samozrejme, t\u00e1 nehoda mala e\u0161te nejak\u00fa dohru a s\u00fad so \u0161ialencom, ktor\u00fd dal na p\u00f3dium bombu, bol celosvetovo sledovan\u00fd pr\u00edpad.<\/div>\n

Ten \u010dlovek, \u010do to urobil, bol ment\u00e1lne naru\u0161en\u00fd chud\u00e1k, ktor\u00fd n\u00e1s nen\u00e1videl preto, lebo mal pocit, \u017ee ho kv\u00f4li n\u00e1m opustila priate\u013eka. Skon\u010dil na psychiatrii.<\/div>\n
Na s\u00fad som sved\u010di\u0165 ne\u0161iel. Nebolo to treba, a aby som bol \u00faprimn\u00fd, po \u010dase som, hoci som zo za\u010diatku neveril, \u017ee som nie\u010doho tak\u00e9ho schopn\u00fd, tomu \u010dloveku odpustil.<\/div>\n
Zo za\u010diatku som mal pocit, \u017ee mi zni\u010dil \u017eivot, no postupne som pochopil, \u017ee v\u0161etko, naozaj v\u0161etko<\/em> zl\u00e9, \u010do sa n\u00e1m stane je aj na nie\u010do dobr\u00e9 a \u017eivot n\u00e1m nikdy ni\u010d nevezme bez toho, aby n\u00e1m na opl\u00e1tku nie\u010do nedal.<\/div>\n
Mne zobral zrak, ale vr\u00e1til mi milovan\u00e9ho brata. Vr\u00e1til mi pochopenie, l\u00e1sku, pokoj, uvedomenie si kr\u00e1s \u017eivota, ktor\u00e9 som dovtedy bral ako samozrejmos\u0165.<\/div>\n
A tak som nakoniec videl viac, ne\u017e za cel\u00fd m\u00f4j predo\u0161l\u00fd \u017eivot. <\/p>\n

*** <\/p>\n

Le\u017eal som na gau\u010di, moje dvoj\u010da vyvalen\u00e9 ved\u013ea m\u0148a. Jedli sme chipsy a gumov\u00e9 medved\u00edky, zap\u00edjali to Colou a pozerali film.<\/div>\n

Teda, Bill pozeral, ja som po\u010d\u00faval dial\u00f3gy hercov a Billove v\u00fdsti\u017en\u00e9 opisy, vtipn\u00e9 hl\u00e1\u0161ky a koment\u00e1re, a smial sa. Ke\u010f za\u010dala reklamn\u00e1 pauza, zobral som z bratovho brucha dia\u013ekov\u00e9 ovl\u00e1danie a vypol zvuk.<\/div>\n
„Ty, Bill,“ ozval som sa po chv\u00edli ticha, „mysl\u00ed\u0161, \u017ee raz bude n\u00e1\u0161 \u017eivot zase norm\u00e1lny? Ja viem, \u017ee to u\u017e nebude tak ako predt\u00fdm, ale… Nedok\u00e1zal by som sa zaob\u00eds\u0165 napr\u00edklad bez hrania. Viem, \u017ee to nep\u00f4jde hne\u010f, ale raz by sme mohli zase nahr\u00e1va\u0165 a vystupova\u0165, nie? Chcem poveda\u0165, m\u00f4\u017eeme o tom sn\u00edva\u0165, nie? Ve\u010f sny sa niekedy plnia…“ <\/p>\n

Miestnos\u0165 op\u00e4\u0165 naplnilo ticho, ale ja som vedel, \u017ee Bill sa usmial.<\/div>\n

Bill sa usmial a v\u0161etko bolo odrazu jasn\u00e9. <\/p>\n

*** <\/p>\n

Tri roky po Tomovej nehode skupina Tokio Hotel \u0161okovala verejnos\u0165, ke\u010f bez ak\u00fdchko\u013evek predch\u00e1dzaj\u00facich spr\u00e1v \u010di upozornen\u00ed vydala \u010fal\u0161\u00ed album. CD-\u010dko osl\u00e1vilo obrovsk\u00fd \u00faspech, tak\u00fd, ako sn\u00e1\u010f kapela e\u0161te neza\u017eila. Z pultov zmizlo priam behom nieko\u013ek\u00fdch hod\u00edn od spustenia jeho predaja a vynieslo skupine obrovsk\u00e9 zisky.<\/em><\/div>\n

Nieko\u013eko piesn\u00ed nadlho obsadilo prv\u00e9 prie\u010dky hitpar\u00e1d a skupina s albumom vyhrala tri prest\u00ed\u017ene ceny MTV.<\/em><\/div>\n
—–<\/em><\/div>\n
24.12.2016 hrala skupina v kompletnom zlo\u017een\u00ed mal\u00fd s\u00fakromn\u00fd Viano\u010dn\u00fd koncert v Magdeburg-Clube. <\/p>\n

<\/em>autor: WildWind<\/strong><\/div>\n

betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: WildWind „Tak, a sme tu!“ Bill za nami zatvoril dvere n\u00e1\u0161ho bytu a ja som si vyd\u00fdchol. Kone\u010dne, po dlhej dobe, som bol doma. Hoci prostredie, ktor\u00e9 sa mi doteraz zdalo tak\u00e9 zn\u00e1me, bolo zrazu cudzie. D\u00fdchal som vzduch nap\u013a\u0148aj\u00faci chodbu,<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-8005","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8005","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8005"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8005\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8005"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8005"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8005"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}