{"id":8027,"date":"2011-08-17T18:00:00","date_gmt":"2011-08-17T17:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8006"},"modified":"2011-08-17T18:00:00","modified_gmt":"2011-08-17T17:00:00","slug":"darkside-of-the-sun-1-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/08\/17\/darkside-of-the-sun-1-2\/","title":{"rendered":"Darkside of the Sun 1\/2"},"content":{"rendered":"
<\/div>\n
autor: WildWind
<\/strong> <\/p>\n

P\u00f4vodne som chcela nap\u00edsa\u0165 klasick\u00fa twc poviedku so zauj\u00edmavou (aspo\u0148 d\u00fafam) z\u00e1pletkou a v\u00e1\u0161niv\u00fdm koncom. Pr\u00edbeh s\u00e1m v\u0161ak – ako sa to u\u017e ur\u010dite stalo viacer\u00fdm – ur\u010dil, ak\u00fdm smerom sa bude ubera\u0165.<\/em><\/div>\n

Tak\u017ee tu m\u00e1te poviedku, ktor\u00e1 nie je klasicky twincestn\u00e1, ale o to re\u00e1lnej\u0161ia. A tak si k nej ka\u017ed\u00fd m\u00f4\u017ee doplni\u0165 nejak\u00fd ten k\u00fasok, ka\u017ed\u00fd \u010ditate\u013e do nej m\u00f4\u017ee vlo\u017ei\u0165 trochu svojej fant\u00e1zie. Je to tak\u00e1 spolo\u010dn\u00e1 poviedka m\u0148a a v\u0161etk\u00fdch, \u010do ju bud\u00fa \u010d\u00edta\u0165.<\/em><\/div>\n
A – hoci sa nechcem chv\u00e1li\u0165 – je to rozhodne jedna z najlep\u0161\u00edch poviedok, ak\u00e9 som nap\u00edsala… Ak nie rovno<\/em> \ud83d\ude42.<\/em><\/div>\n
Ale dos\u0165 u\u017e re\u010d\u00ed, u\u017eite si pr\u00edbeh.<\/em><\/div>\n
Enjoy! \ud83d\ude42<\/p>\n

<\/em> Ke\u010f som otvoril o\u010di, nevidel som absol\u00fatne ni\u010d<\/em>.<\/div>\n

Nebolo to tak, ako ke\u010f je v miestnosti tma a vy rozozn\u00e1vate len nejasn\u00e9 obrysy vec\u00ed, ktor\u00e9 z\u00edskaj\u00fa farbu iba vtedy, ak popod okno prejde auto a svetl\u00e1 reflektorov prenikn\u00fa cez sklo. Toto bola t\u00e1 tma, ke\u010f sa zatvor\u00edte do miestnosti bez okien a zapch\u00e1te \u0161k\u00e1ru pod dverami tak, aby dnu neprenikol ani najmen\u0161\u00ed p\u00e1sik svetla. Toto bola absol\u00fatna tma<\/em>.<\/p>\n

Najsk\u00f4r som tomu, samozrejme, neprikladal ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam. Bol som pr\u00edli\u0161 zm\u00e4ten\u00fd na to, aby som mohol nie\u010do ch\u00e1pa\u0165, pr\u00edli\u0161 vyko\u013eajen\u00fd t\u00fdm, \u017ee som nevedel, kde<\/em> som, pre\u010do<\/em> som tam a \u010do<\/em> tam vlastne rob\u00edm.<\/div>\n

Chv\u00ed\u013eu to trvalo.<\/div>\n
Potom som si pomaly za\u010dal uvedomova\u0165 zvuky. Najprv to bolo ako n\u00e1raz, siln\u00e9, bolo ich pr\u00edli\u0161 ve\u013ea a zmiatlo ma to e\u0161te viac. Po \u010dase som rozoznal ak\u00e9si p\u00edpanie, hlasy v pozad\u00ed, tich\u00e9 kroky a otv\u00e1ranie a zatv\u00e1ranie dver\u00ed.<\/p>\n

Nenapadlo ma sa pohn\u00fa\u0165, le\u017eal som – ako som si uvedomil a\u017e v tej chv\u00edli – tam bez pohybu a bez toho, aby som vydal \u010do i len hl\u00e1ska. Mo\u017eno to bolo tou tmou, mo\u017eno t\u00fdmi \u010dudn\u00fdmi tlmen\u00fdmi zvukmi, mo\u017eno v\u0161etk\u00fdm dohromady a mo\u017eno t\u00fdm, na \u010do som si spomenul.<\/div>\n

V\u017edy som si myslel, \u017ee ke\u010f sa \u010dlovek preberie z k\u00f3my, ni\u010d si nepam\u00e4t\u00e1 a spomienky prich\u00e1dzaj\u00fa a\u017e postupne. Ak\u00fd som bol stra\u0161ne naivn\u00fd!<\/div>\n
Hnusn\u00e9 obrazy mi zaplnili hlavu tak n\u00e1hle a ne\u010dakane, a\u017e som sa ich z\u013eakol.<\/div>\n
Hlasn\u00e1 hudba, krik. Br\u00e1cho spieva. Ah, koncert. Prsty mi behaj\u00fa po strun\u00e1ch, hr\u00e1me, hr\u00e1me… Pain Of Love? A potom moje s\u00f3lo. A rana.<\/div>\n
\n
<\/div>\n
<\/div>\n
Ne\u010dudujem sa, \u017ee som sa tak vydesil. V tej tme moje spomienky p\u00f4sobili tak \u017eivo, akoby som to pre\u017e\u00edval znovu. A po tej rane a n\u00e1hlej pr\u00ed\u0161ernej bolesti, ktor\u00e1 akoby mi op\u00e4\u0165 preletela telom. som sa prudko posadil, a\u017e som takmer vytrhol p\u00e1r hadi\u010diek, ktor\u00e9 ma sp\u00e1jali s t\u00fdmi p\u00edpaj\u00facimi pr\u00edstrojmi, a osoba, ktor\u00e1 zrejme sedela ved\u013ea postele, vykr\u00edkla.<\/div>\n
Hl\u00fapa reakcia. Vydesilo ma to e\u0161te viac, bol som dezorientovan\u00fd a mal som chu\u0165 vysko\u010di\u0165 a vrieska\u0165, ale telo mi v panike stuhlo a ja som sa zmohol len na lapanie po vzduchu. Pred o\u010dami mi lietali \u010derven\u00e9 a oran\u017eov\u00e9 obrazce a stra\u0161ne ma rozbolela hlava.<\/p>\n

A potom som okolo seba uc\u00edtil nie\u010die ruky. Z\u013eakol som sa a chcel ich strias\u0165, no st\u00e1le som sa nemohol h\u00fdba\u0165; akoby som zmrzol. Tie ruky ma obj\u00edmali a osoba, ktorej patrili, mi vzlykala na pleci. Nech\u00e1pal som, a\u017e k\u00fdm som nepo\u010dul Billov hlas. Plakal tak, \u017ee skoro nemohol hovori\u0165, zmohol sa len na opakovanie m\u00f4jho mena.<\/div>\n

A\u017e ke\u010f som t\u00fato skuto\u010dnos\u0165 vstrebal, som sa uvo\u013enil, a v tej chv\u00edli akoby sa cezo m\u0148a preliala vlna \u00fanavy. Bol som neskuto\u010dne vy\u010derpan\u00fd, cel\u00e9 telo ma bolelo a chcelo sa mi plaka\u0165.<\/p>\n

Objal som brata a pritisol ho k sebe tak silno, ako mi to moja slabos\u0165 dovo\u013eovala. A plakal som tie\u017e. Slzy sa vp\u00edjali do obv\u00e4zu, ktor\u00fd som mal, ktovie pre\u010do, okolo o\u010d\u00ed a ja som poc\u00edtil tak\u00fa \u00fa\u013eavu, ako nikdy v mojom \u017eivote.<\/div>\n

Bill je tu. V\u0161etko je v poriadku.<\/div>\n
Chcel som to poveda\u0165 aj jemu, ale z hrdla mi vy\u0161iel len neidentifikovate\u013en\u00fd pazvuk, ktor\u00fd mi pri\u0161iel odrazu stra\u0161ne smie\u0161ny. Rozrehotal som sa na cel\u00e9 kolo, obj\u00edmal dvoj\u010da a plakal.<\/p>\n

***<\/p>\n

O dve hodiny nesk\u00f4r, ke\u010f u\u017e lek\u00e1ri aj mama s Gordonom odi\u0161li a v miestnosti so mnou zostal len Bill, som kone\u010dne dostal pr\u00edle\u017eitos\u0165 zisti\u0165, \u010do sa udialo. Konverz\u00e1cia, ktor\u00fa som viedol s rodi\u010dmi a doktormi sa t\u00fdkala hlavne m\u00f4jho zdravotn\u00e9ho stavu, toho, ako sa c\u00edtim, \u010di nem\u00e1m z\u00e1vrate, nie je mi na zvracanie a podobne. A teraz som to chcel kone\u010dne v\u0161etko pochopi\u0165.<\/p>\n

„\u010co sa to vlastne stalo?“<\/div>\n

Jednoduch\u00e1 ot\u00e1zka.<\/div>\n
„V\u00fdbuch.“<\/div>\n
Jednoduch\u00e1 odpove\u010f.<\/div>\n
„\u010co\u017ee?“<\/em><\/div>\n
Nech\u00e1pal som to.<\/div>\n
!Ak\u00fd v\u00fdbuch, \u010do t\u00fdm mysl\u00ed\u0161…?“ Ale veci naraz za\u010dali do seba zapada\u0165.<\/div>\n
Moje s\u00f3lo. Rana. Vreskot. Boles\u0165.<\/div>\n
Roztriasol som sa, c\u00edtil som, ako mnou vo vln\u00e1ch prech\u00e1dza chlad.<\/div>\n
„… Tom! Tom, si v poriadku?“<\/div>\n
Billov starostliv\u00fd hlas mi zaplnil mozog ako ja\u010diaca sir\u00e9na.<\/div>\n
A v tom momente som poc\u00edtil, ako sa pl\u00ed\u017eivo pribli\u017euje strach. Nie, nie strach. Panika.<\/em><\/div>\n
Schmatol som Billa za ruku, ktor\u00fa mal polo\u017een\u00fa na mojej tv\u00e1ri, a stiahol ho na poste\u013e tak prudko, a\u017e hekol.<\/div>\n
„Tom, \u010do to…“<\/div>\n
!Si- si v poriadku? Nie je ti ni\u010d? Tak nie?! Preboha, Bill, hovor!“<\/p>\n

M\u00f4j brat zrejme na chv\u00ed\u013eu stratil re\u010d a t\u00fdm dal podnet, aby som za\u010dal panik\u00e1ri\u0165 e\u0161te viac. V hlave sa mi za\u010dali premieta\u0165 tie najhor\u0161ie scen\u00e1re a fakt, \u017ee som nemohol Billa vidie\u0165, to e\u0161te zhor\u0161oval.<\/div>\n

„Bill, pros\u00edm, povedz, \u017ee je v\u0161etko v poriadku, \u017ee si ty<\/em> v poriadku, pros\u00edm<\/em>… !“ Dr\u017eal som ho pevne v n\u00e1ru\u010d\u00ed, rukami sa sna\u017eil ohmata\u0165 jeho telo, aby som sa presved\u010dil, \u017ee mu naozaj ni\u010d nie je, aby som z\u00edskal t\u00fa istotu, ktor\u00fa mi obv\u00e4zy na o\u010diach odobrali.<\/div>\n
„Tom, Tom, upokoj sa, pokoj. Som<\/em> v poriadku, ni\u010d mi nie je, v\u0161etko je okej…“ Billov hlas bol tak jemn\u00fd a tak mil\u00fd, a ja som zase plakal. Dr\u017eal som ho pevne, mo\u017eno a\u017e pr\u00edli\u0161, lebo ticho bolestne sykol. Ale ani tak som sa neodhodlal ho pusti\u0165, nemohol som. Predstava, \u017ee by sa mu nie\u010do stalo, ma desila, ni\u010dila, zab\u00edjala. Bolo to zl\u00e9, bolo to to najhor\u0161ie…!<\/div>\n
Bill bol m\u00f4j brat, nie, bol viac, bol moje dvoj\u010da<\/em>. A hoci sme v\u0161ade vyhlasovali, ak\u00e9 je na\u0161e puto siln\u00e9, a\u017e teraz som si uvedomil podstatu toho v\u0161etk\u00e9ho a pochopil som, \u017ee keby sa Billovi nie\u010do stalo, ja by som umrel<\/em>. Bez srandy, bez Billa by som \u017ei\u0165 nedok\u00e1zal.<\/p>\n

„\u0160\u0161, je to dobr\u00e9, som s tebou, som tu, som tu…“<\/div>\n

\u00c1no, bol tam. V\u017edy tam bol, ke\u010f som ho potreboval.<\/div>\n
„M\u00e1m \u0165a tak r\u00e1d,“ odrazu som mu to musel poveda\u0165, „bo\u017ee, tak stra\u0161ne<\/em> \u0165a m\u00e1m r\u00e1d, nedok\u00e1\u017ee\u0161 si predstavi\u0165…!“ zlomil sa mi hlas.<\/div>\n
„Dok\u00e1\u017eem. Ver mi, \u017ee dok\u00e1\u017eem.“ Po\u010dul som, \u017ee sa usmial, a tak som sa cez slzy usmial tie\u017e.<\/div>\n
C\u00edtil som ho, jeho \u0161t\u00edhle telo bolo v mojom n\u00e1ru\u010d\u00ed tak\u00e9 re\u00e1lne a poskytlo mi oporu a istotu.<\/div>\n
Po chv\u00edli Bill op\u00e4\u0165 ticho zak\u0148u\u010dal a ja som ho pustil. Nie v\u0161ak \u00faplne, st\u00e1le som mal jednu ruku polo\u017een\u00fa na jeho chrbte a druh\u00fa zamotan\u00fa v jeho jemn\u00fdch \u010diernych vlasoch.<\/div>\n
„Bol\u00ed \u0165a nie\u010do?“ op\u00fdtal som sa potichu. Presne som si vedel predstavi\u0165, ako sa asi teraz tv\u00e1ri. Ur\u010dite sa \u0161k\u013eab\u00ed, o\u010di m\u00e1 pri\u017em\u00faren\u00e9. A ke\u010f sa uchechtol, presne mi moju domnienku potvrdil.<\/div>\n
„Pre\u017eijem to. Ale ten v\u00fdbuch bol dos\u0165 ve\u013ek\u00fd na to, aby som to poriadne schytal aj ja. Na\u0161\u0165astie-“ zasekol sa. V miestnosti sa rozhostilo ticho.<\/div>\n
„Na\u0161\u0165astie?“ nadhodil som s ot\u00e1zkou. Chv\u00ed\u013eu ml\u010dal a ke\u010f prehovoril, jeho hlas bol odrazu \u00faplne in\u00fd. Tich\u00fd, bolestn\u00fd, a\u017e som sa z\u013eakol.<\/div>\n
„Nie, nie na\u0161\u0165astie. To-“ hlas sa mu zadrhol, prehltol a zm\u013akol.<\/div>\n
„Bill, \u010do sa deje?“<\/p>\n

Vzlykol, a rozplakal sa.<\/div>\n

„Ke\u010f to vybuchlo… Bol som asi v strede p\u00f3dia, ve\u010f vie\u0161. T\u00e1 bomba bola pri repr\u00e1koch, tam kde- kde si st\u00e1l ty. Bol si presne medzi mnou a v\u00fdbuchom a…“ Bill odrazu hovoril stra\u0161ne r\u00fdchlo, v hlase mu bolo po\u010du\u0165 pla\u010d a strach. Znovu som ho pevne objal, chcel som ho preru\u0161i\u0165, aby sa upokojil, ale nedal mi pr\u00edle\u017eitos\u0165.<\/div>\n
,,Strhlo \u0165a to. Jedin\u00e9 \u0161\u0165astie bolo, \u017ee si nebol a\u017e tak bl\u00edzko a tak, in\u00e1\u010d by si… Videl som, ako si preletel vzduchom, Tom.<\/em> Spadol si na m\u0148a a strhol ma na zem a v\u0161ade bola krv, tvoja<\/em> krv, bol som cel\u00fd od nej a v\u0161etci tak stra\u0161ne kri\u010dali<\/em>, aj Gustav a Georg a…“<\/div>\n
Bill sa rozplakal a ja som nevedel.<\/div>\n
Nevedel som, ako na to reagova\u0165. Samozrejme, ja som v tej chv\u00edli bol u\u017e v bezvedom\u00ed, ni\u010d som nevn\u00edmal, a tak si prirodzene ni\u010d z toho nepam\u00e4t\u00e1m. Ale dok\u00e1zal som si \u017eivo predstavi\u0165, ak\u00e9 to pre brata muselo by\u0165. Ten strach a krv, moja<\/em> krv na \u0148om<\/em>… Bill nezn\u00e1\u0161al krv…<\/p>\n

„A potom v\u0161etko i\u0161lo tak r\u00fdchlo, nepam\u00e4t\u00e1m si to, len ako som sa prebral v nemocnici a potom tie stra\u0161ne dlh\u00e9, pr\u00ed\u0161ern\u00e9 dva t\u00fd\u017edne, ke\u010f sme \u010dakali, k\u00fdm sa preberie\u0161… A ke\u010f n\u00e1m doktor povedal, \u017ee- \u017ee u\u017e nikdy neuvid\u00ed\u0161<\/em>, tak som… Ja som…“<\/p>\n<\/div>\n

Chv\u00ed\u013eu mi trvalo, k\u00fdm som pochopil, \u010do vlastne povedal. Prec\u00edtil som Billovu boles\u0165 a strach tak hlboko, \u017ee mi v\u00fdznam jeho slov do\u0161iel a\u017e o \u010dosi nesk\u00f4r.<\/div>\n
Stuhol som. T\u00fato<\/em> podstatn\u00fa mali\u010dkos\u0165 predo mnou zatajili.<\/div>\n
„Ja u\u017e \u010do<\/em>… ?!“<\/div>\n
M\u00f4j hlas znel pr\u00edli\u0161 vysoko, pr\u00edli\u0161 neprirodzene, nespozn\u00e1val som ho.<\/div>\n
„Ja… To…“ Bill koktal, o\u010dividne nevedel, \u010do m\u00e1 poveda\u0165. Zrejme mi t\u00fato<\/em> skuto\u010dnos\u0165 e\u0161te prezradi\u0165 nechcel. Holt, stalo sa.<\/div>\n
„Povedz, \u017ee to e\u0161te nie je ist\u00e9… \u017de sa s t\u00fdm d\u00e1 e\u0161te nie\u010do robi\u0165.“ M\u00f4j hlas znel prekvapivo pokojne, ale ja som c\u00edtil, ako vo mne \u010dosi narast\u00e1. A to \u010dosi a\u017e pr\u00edli\u0161 pripom\u00ednalo hyst\u00e9riu.<\/div>\n
„Bill!“<\/em><\/div>\n
Ale on ml\u010dal. A ja som prekl\u00ednal schopnos\u0165 \u010d\u00edta\u0165 v \u0148om ako v otvorenej knihe, porozumie\u0165 mu aj bez ak\u00fdchko\u013evek slov. Preto\u017ee pr\u00e1ve teraz som porozumie\u0165 nechcel. Av\u0161ak predsa pochopil…<\/div>\n
A vtedy som sa naozaj zr\u00fatil.<\/p>\n

***<\/p>\n

M\u00f4j \u017eivot sa zmenil tak, ako sa len \u017eivot \u010dloveka zmeni\u0165 m\u00f4\u017ee. A ja som sa postupne u\u010dil tento nov\u00fd \u017eivot nen\u00e1vidie\u0165.<\/p>\n

Nikdy som si neuvedomil, ak\u00fd je pre m\u0148a zrak d\u00f4le\u017eit\u00fd. Ako ve\u013emi sa spolieham na svoje o\u010di, ako ve\u013emi som z\u00e1visl\u00fd na tom, \u010do vid\u00edm. A teraz som to v\u0161etko stratil.<\/div>\n

Nebol to len samotn\u00fd fakt<\/em>, \u017ee nevid\u00edm. Bolo to to vedomie,<\/em> \u017ee nevid\u00edm. Postupne som za\u010d\u00ednal ch\u00e1pa\u0165, \u017ee u\u017e nikdy v \u017eivote<\/em> si nepre\u010d\u00edtam knihu, list, nikdy sa nepozriem na film, nikdy neuvid\u00edm tak\u00e9 mali\u010dkosti ako stromy, cestu, aut\u00e1, \u013eud\u00ed<\/em>…<\/div>\n
\u017de nikdy neuvid\u00edm svojich rodi\u010dov, \u017ee nikdy neuvid\u00edm Billa.<\/p>\n

<\/em> K\u00fdm som v\u0161ak mal na o\u010diach obv\u00e4zy, v\u0161etko mi pripadalo tak akosi nere\u00e1lne, akoby to bol len vtip. Ve\u013emi nepodaren\u00fd, ale vtip. A st\u00e1le som mal n\u00e1dej, \u017ee sa lek\u00e1ri zm\u00fdlili, \u017ee nakoniec predsa len vidie\u0165 budem, aj ke\u010f mo\u017eno nie tak dobre ako doteraz.<\/div>\n

V momente, ke\u010f mi zlo\u017eili obv\u00e4zy a ja som po dlhej dobe kone\u010dne otvoril o\u010di. sa v\u0161ak v\u0161etky sny, v\u0161etky n\u00e1deje rozpadli na diamantov\u00fd pr\u00e1\u0161ok, ktor\u00fd sa posledn\u00fdkr\u00e1t zatrblietal pred t\u00fdm, ako sa mi ticho presypal pomedzi prsty.<\/div>\n
Nebolo to zl\u00e9<\/em>. Bolo to e\u0161te hor\u0161ie<\/em> ako zl\u00e9. Mal som pocit, akoby som stratil polovicu svojho \u017eivota. Polovicu seba<\/em>.<\/div>\n
Hoci som si to neuvedomoval, ve\u013emi som si zakladal na kr\u00e1se. Kr\u00e1sne diev\u010dat\u00e1, kr\u00e1sne aut\u00e1, v\u0161etko okolo m\u0148a bolo kr\u00e1sne<\/em>. A ja som vedel, \u017ee sa to nezmenilo. Akur\u00e1t ja som u\u017e t\u00fato kr\u00e1su nevidel<\/em>.<\/p>\n

Prv\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 po zlo\u017een\u00ed obv\u00e4zov bol najhor\u0161\u00ed. Ve\u013ea si z neho nepam\u00e4t\u00e1m. Bol som zni\u010den\u00fd, zm\u00e4ten\u00fd a ni\u010d som nech\u00e1pal, nedok\u00e1zal<\/em> som to pochopi\u0165. Ako sa mohlo v\u0161etko tak n\u00e1hle a ne\u010dakane zmeni\u0165. C\u00edtil som hnev, pre\u010do pr\u00e1ve ja?! Pre\u010do nie niekto in\u00fd?!<\/div>\n

A potom sa dostavil pocit viny, viny tak obrovskej, ako sn\u00e1\u010f nikdy v \u017eivote.<\/div>\n
C\u00edtil som sa previnilo vo\u010di Billovi, \u017ee som mu zni\u010dil sen, v\u0161etko, na \u010dom tak dlho pracoval, do \u010doho vkladal tak\u00e9 obrovsk\u00e9 \u00fasilie. Preto\u017ee takto<\/em> som hra\u0165 nemohol.<\/div>\n
„Zni\u010dil som skupinu,“ povedal som mu raz. Plakal som, po l\u00edcach mi stekali obrovsk\u00e9 slzy, vytekali z mojich slep\u00fdch o\u010d\u00ed. T\u00e1 boles\u0165 bola stra\u0161n\u00e1, a o to hor\u0161ia, \u017ee nebola fyzick\u00e1. Psychick\u00e1 boles\u0165 sa nevylie\u010di tak r\u00fdchlo. Nemo\u017eno ju odstr\u00e1ni\u0165 oper\u00e1ciou, ned\u00e1 sa ut\u00ed\u0161i\u0165 liekmi.<\/div>\n
V miestnosti bolo chv\u00ed\u013eu ticho. Potom ma Bill objal.<\/div>\n
Obj\u00edmal ma dlho, ve\u013emi dlho a nepovedal ani slovo.<\/div>\n
„Ni\u010d si nezni\u010dil, Tom<\/em>,“ povedal nakoniec. „Je mi jedno, \u010do bude so skupinou, je mi fuk, ak u\u017e nebudeme hra\u0165. Jedin\u00e1<\/em> vec, na ktorej z\u00e1le\u017e\u00ed, jedin\u00e1 vec, na ktorej skuto\u010dne<\/em> z\u00e1le\u017e\u00ed je, \u017ee si na \u017eive a relat\u00edvne v poriadku.“<\/p>\n<\/div>\n
Bill sa stal mojou oporou, doslova a do p\u00edsmena svetlom v temnot\u00e1ch. Bol so mnou st\u00e1le.<\/div>\n
Pom\u00e1hal mi, ke\u010f som sa op\u00e4\u0165 u\u010dil s\u00e1m jes\u0165 a chodi\u0165, pod\u00e1val mi predmety, ktor\u00e9 som potreboval. Bol so mnou, ke\u010f som sa preb\u00fadzal z no\u010dn\u00fdch m\u00f4r, a ke\u010f som zasp\u00e1val s obavami z nich. Smial sa so mnou, ke\u010f sa mi nie\u010do podarilo, plakal so mnou, ke\u010f som mal pocit, \u017ee u\u017e to viac nezvl\u00e1dnem.<\/div>\n
Spieval mi, \u010d\u00edtal tie tis\u00edcky listov a mailov od zdesen\u00fdch fan\u00fa\u0161ikov, ktor\u00ed ma taktie\u017e podporovali. Opisoval veci, ktor\u00e9 videl za oknom, \u013eud\u00ed, ktor\u00ed so mnou hovorili.<\/div>\n
Dr\u017eal ma nad vodou a nedovo\u013eoval mi sk\u013aznu\u0165 do toho pomyseln\u00e9ho jazera depresie. Bol moj\u00edm anjelom str\u00e1\u017enym.<\/div>\n
A ja som pomaly, ve\u013emi, ve\u013emi pomaly za\u010d\u00ednal d\u00fafa\u0165, \u017ee to zvl\u00e1dnem. <\/p>\n

*** <\/p>\n

Zlom nastal v momente, ke\u010f Bill vo\u0161iel do mojej izby, bez jedin\u00e9ho slova, \u010di \u010do i len pozdravu, pre\u0161iel k mojej posteli a vlo\u017eil mi do r\u00fak tvrd\u00fd hladk\u00fd predmet. Gitaru.<\/div>\n

„Bill, \u010do… ?“<\/div>\n
Ani som nepomyslel na to, \u017ee by som znovu hral. Nebol na to \u010das, nebol na to priestor. Ale teraz…<\/div>\n
Mal som pocit, akoby mi vlo\u017eil do r\u00fak kus m\u0148a samotn\u00e9ho.<\/div>\n
Opatrne som pre\u0161iel po strun\u00e1ch a tie vydali jemnulink\u00fd zvuk. Srdce sa mi rozt\u013aklo a dych zr\u00fdchlil, a ja som op\u00e4\u0165 poc\u00edtil to zn\u00e1me opojenie.<\/div>\n
„Zahraj mi nie\u010do.“<\/div>\n
Obr\u00e1til som hlavu smerom, odkia\u013e som po\u010dul Billov hlas, a usmial sa. Na toto som nepotreboval vidie\u0165. Prsty sa mi automaticky rozbehli po strun\u00e1ch, tie sa rozdrn\u010dali a miestnos\u0165 naplnila jemn\u00e1 mel\u00f3dia.<\/div>\n
Nebola to \u017eiadna piese\u0148, na tie som nemal n\u00e1ladu. Boli a\u017e pr\u00edli\u0161 ist\u00e9, mali predur\u010den\u00fd rytmus a akordy, a ja som mal chu\u0165 hra\u0165 len tak, tvori\u0165, c\u00edti\u0165, \u017ee dok\u00e1\u017eem aspo\u0148 nie\u010do, c\u00edti\u0165, \u017ee e\u0161te \u017eijem. <\/p>\n

A Bill tam len sedel, sedel a po\u010d\u00faval.<\/div>\n

Ke\u010f som dohral, v izbe bolo ticho. Ani jeden z n\u00e1s neprehovoril.<\/div>\n
„Bolo to kr\u00e1sne,“ ozval sa po chv\u00edli Bill.<\/div>\n
„Som r\u00e1d, \u017ee si v poriadku. \u017de sa u\u017e tak netr\u00e1pi\u0161. Bolelo ma \u0165a tak vidie\u0165.“<\/div>\n
Usmial som sa a odlo\u017eil gitaru nabok.<\/div>\n
„To v\u010faka tebe. Netu\u0161\u00edm, ako by som to zvl\u00e1dal, keby si nebol so mnou.“ Natiahol som ruku a Bill ma za \u0148u chytil.<\/div>\n
„Vie\u0161, v\u0161etko sa teraz zmenilo a ja… Neviem, naozaj neviem, ako to pop\u00edsa\u0165, aby si to pochopil,“ pokr\u00fatil som hlavou<\/div>\n
„Ver mi, \u017ee to ch\u00e1pem. Pre\u0161iel som si t\u00fdm s tebou a ch\u00e1pem to.“<\/div>\n
Stisol mi ruku a ja som ho stiahol k sebe a objal.<\/div>\n
„Mysl\u00ed\u0161, \u017ee e\u0161te niekedy budeme hra\u0165?“ \u0161epol som.<\/div>\n
„Samozrejme. Hra\u0165 budeme v\u017edy, ke\u010f budeme chcie\u0165 a m\u00f4c\u0165.“<\/div>\n
„Tak som to nemyslel. Myslel som… \u010di budeme e\u0161te niekedy… vystupova\u0165. Vie\u0161, hra\u0165 pred t\u00fdm davom fan\u00fa\u0161ikov, u\u017e\u00edva\u0165 si to tak, ako predt\u00fdm.“ <\/p>\n

<\/div>\n

Ml\u010dal. <\/p>\n

<\/div>\n

„Neviem. Toto naozaj netu\u0161\u00edm. Ve\u013emi by som ti chcel poveda\u0165, \u017ee \u00e1no, ale… Neviem.“<\/div>\n
Prik\u00fdvol som. Bill sa odtiahol a pohladil ma po tv\u00e1ri. Oprel som sa do toho dotyku, bol tak neskuto\u010dne pr\u00edjemn\u00fd…<\/div>\n
„M\u00e1m \u0165a r\u00e1d.“<\/div>\n
Mal som pocit, akoby som mu svoju l\u00e1sku doteraz ned\u00e1val dostato\u010dne najavo. Akoby som to bral ako samozrejmos\u0165 a nedok\u00e1zal si n\u00e1\u0161 vz\u0165ah dostato\u010dne v\u00e1\u017ei\u0165.<\/div>\n
„Ja viem. Aj ja teba.“<\/div>\n
Poc\u00edtil som na svojom \u010dele dotyk nie\u010doho m\u00e4kk\u00e9ho a tepl\u00e9ho a prekvapene som za\u017emurkal.<\/div>\n
Bill ma pr\u00e1ve… pobozkal<\/em>?<\/div>\n
Nikdy sme tak\u00e9 veci nerobievali, mo\u017eno ke\u010f sme boli e\u0161te mal\u00e9 deti. Ale inak to u n\u00e1s nebolo zvykom. Objatia a sem tam pohladenie, to \u00e1no, ale bozky?<\/div>\n
Rozpa\u010dito som sa usmial, nemohol som v\u0161ak poveda\u0165, \u017ee by mi to bolo nepr\u00edjemn\u00e9. Pr\u00e1ve naopak. <\/p>\n

„Mal by si sa vyspa\u0165, je u\u017e skoro desa\u0165 hod\u00edn.“ V hlase som mu po\u010dul \u00fasmev. Zavrtel som sa a pustil jeho ruku, ktor\u00fa som doteraz dr\u017eal v tej svojej.<\/div>\n

„Dobr\u00fa noc, Tom.“<\/div>\n
„Bude\u0161 tu?“ sp\u00fdtal som sa potichu.<\/div>\n
Je pravda, \u017ee som si za\u010d\u00ednal by\u0165 s\u00e1m sebou \u010doraz istej\u0161\u00ed, ale no\u010dn\u00e9 mory som m\u00e1val st\u00e1le. A neboli to len tak\u00e9 detsk\u00e9 zl\u00e9 sny. Toto bolo nie\u010do, \u010doho by sa b\u00e1l ka\u017ed\u00fd dospel\u00fd; depres\u00edvne v\u00edzie, sk\u00f4r spomienky ako v\u00fdplody m\u00f4jho pre\u0165a\u017een\u00e9ho mozgu. Ale spomienky, ako som sa presved\u010dil na vlastnej ko\u017ei, dok\u00e1\u017eu by\u0165 mnohokr\u00e1t ove\u013ea, ove\u013ea hor\u0161ie.<\/div>\n
„Samozrejme.“<\/div>\n
A\u017e po tejto odpovedi som sa upokojil, \u013eahol si a zakryl sa perinou a\u017e po u\u0161i. Po\u010dul som, ako sa brat zasmial a taktie\u017e s \u00fasmevom na tv\u00e1ri som zaspal. <\/p>\n

autor: WildWind<\/strong><\/div>\n

betaread: Janule<\/strong> <\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: WildWind P\u00f4vodne som chcela nap\u00edsa\u0165 klasick\u00fa twc poviedku so zauj\u00edmavou (aspo\u0148 d\u00fafam) z\u00e1pletkou a v\u00e1\u0161niv\u00fdm koncom. Pr\u00edbeh s\u00e1m v\u0161ak – ako sa to u\u017e ur\u010dite stalo viacer\u00fdm – ur\u010dil, ak\u00fdm smerom sa bude ubera\u0165. Tak\u017ee tu m\u00e1te poviedku, ktor\u00e1 nie je<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-8027","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8027","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8027"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8027\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8027"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8027"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8027"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}