{"id":805,"date":"2018-01-10T15:00:00","date_gmt":"2018-01-10T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=799"},"modified":"2018-01-10T15:00:00","modified_gmt":"2018-01-10T14:00:00","slug":"stretli-sme-sa-na-vianoce-39","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2018\/01\/10\/stretli-sme-sa-na-vianoce-39\/","title":{"rendered":"Stretli sme sa na Vianoce 39."},"content":{"rendered":"
autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
„J\u00f6rg?“<\/div>\n
„Tu som. \u010co sa deje? Andy mi povedal, \u017ee pri\u0161iel Tom a \u017ee je \u00faplne mimo.“<\/div>\n
„\u00c1no. Sed\u00ed v kuchyni na zemi a takmer nevn\u00edma. Netu\u0161\u00edm, \u010do sa stalo. Pros\u00edm, pon\u00e1h\u013eaj sa.“<\/div>\n
„U\u017e som na ceste. Som tam do desiatich min\u00fat. Sk\u00fas ho zatia\u013e nejako rozpt\u00fdli\u0165.“<\/div>\n
„Jasn\u00e9, sk\u00fasim. Hlavne cho\u010f opatrne,“ rozl\u00fa\u010dila sa Katrin a pon\u00e1h\u013eala sa za svoj\u00edm nevlastn\u00fdm synom. Na\u0161la ho st\u00e1le na tom istom mieste e\u0161te v hor\u0161om stave ako pred chv\u00ed\u013eou. \u010cupla si k nemu a opatrne sa dotkla jeho ruky.<\/div>\n
„Tomi, \u010do sa deje? Povedz mi o tom, mo\u017eno ti budem vedie\u0165 pom\u00f4c\u0165,“ pok\u00fasila sa ho rozhovori\u0165 vo viere, \u017ee ho to aspo\u0148 trochu upokoj\u00ed. Ako sa v\u0161ak uk\u00e1zalo, nebol to pr\u00e1ve najlep\u0161\u00ed n\u00e1pad. Za\u010dal s\u00edce rozpr\u00e1va\u0165, ale rozru\u0161ilo ho to e\u0161te viac.<\/div>\n
„Bill… Bill… on… povedal… On… Klamal… Pre\u010do mi klamal? Pre\u010do?.. On…“ koktal nezrozumite\u013ene mlad\u00edk a ona sa zamra\u010dila.<\/div>\n
„Bill ti klamal?“<\/div>\n
„Nie!“ takmer vykr\u00edkol Tom a e\u0161te viac sa roztriasol. „To J\u00f6rg! On… Klamal. Klamal mi a Bill… M\u00f4j Bill… on….“ jeho hlas sa pomaly str\u00e1cal, o\u010di dost\u00e1vali sklenen\u00fd lesk a ona sa za\u010d\u00ednala skuto\u010dne b\u00e1\u0165.<\/p>\n

J\u00f6rg jej pred rokmi rozpr\u00e1val o trag\u00e9dii, ktor\u00fa chlapec za\u017eil ako die\u0165a a ako sa po tom zr\u00fatil a ona za\u010d\u00ednala ma\u0165 pocit, \u017ee ak sa to ve\u013emi r\u00fdchlo nevyrie\u0161i, \u010dak\u00e1 ho rovnak\u00fd osud. A pr\u00e1ve ke\u010f si Tom chytil do r\u00fak vrko\u010de a za\u010dal sa za ne silno \u0165aha\u0165, vonku sa ozvalo buchnutie dver\u00ed od auta. Katrin be\u017eala k dver\u00e1m, no ne\u017e sa k nim stihla v\u00f4bec pribl\u00ed\u017ei\u0165, J\u00f6rg u\u017e vch\u00e1dzal dnu, v r\u00fdchlosti si vyzliekaj\u00fac bundu. Katrin mu ju vzala, zatia\u013e \u010do si r\u00fdchlo vymenili znepokojen\u00e9 poh\u013eady. <\/div>\n

„Tomi? Som tu. Som pri tebe. \u010co sa deje. Nie\u010do s Billom?“<\/div>\n
„Bill?“ zdalo sa, \u017ee a\u017e jeho meno ho prebralo z letargie, do ktorej upadol. No to \u010do nasledovalo, sa len \u0165a\u017eko dalo nazva\u0165 pokojn\u00fdm rozhovorom. Tom sa spr\u00e1val st\u00e1le viac a viac hor\u00fa\u010dkovite, bol roztrasen\u00fd a napriek snahe norm\u00e1lne sa s n\u00edm rozpr\u00e1va\u0165, sa nezdalo, \u017ee by skuto\u010dne vn\u00edmal, \u010do sa okolo neho deje.<\/div>\n
„Bill. \u00c1no, Bill. Billi. M\u00f4j Billi. On…. On… je m\u00f4j… m\u00f4j… brat, on…“<\/div>\n
„\u010co? O \u010dom to hovor\u00ed\u0161!“ nech\u00e1pal J\u00f6rg, no Toma to vyprovokovalo akur\u00e1t k tomu, aby na otca za\u00fato\u010dil. V sekunde k\u013ea\u010dal na kolen\u00e1ch a dr\u017eal ho za tri\u010dko na hrudi.<\/div>\n
\n

„Ty si mi klamal!“ zvrieskol a odsotil ho od seba, a\u017e sa J\u00f6rg zvalil na chrb\u00e1t. Katrin sa zhrozene chytila za \u00fasta, zatia\u013e \u010do on na syna \u0161okovane h\u013eadel. Tom k nemu po kolen\u00e1ch podi\u0161iel a pred o\u010di mu str\u010dil Billovu fotografiu. Nedok\u00e1zal to dopoveda\u0165. P\u00e1r kr\u00e1t sa zhlboka nad\u00fdchol v snahe upokoji\u0165 sa, a potom sa znovu zah\u013eadel na svojho otca. Zdalo sa, \u017ee sa skuto\u010dne upokojuje, no mohlo to by\u0165 len ticho pred b\u00farkou. A zrejme aj bolo, preto\u017ee v jeho o\u010diach sa zrazu objavil hnev a jeho hlas zhrubol a spr\u00edsnel.<\/p><\/div>\n

„Pre\u010do si mi klamal? Pre\u010do si mi povedal, \u017ee s\u00fa m\u0155tvi? Hovor!“ J\u00f6rg vydesene h\u013eadel na syna a zva\u017eoval, \u010do m\u00e1 urobi\u0165. Tom pr\u00e1ve zistil, \u017ee chlapec, ktor\u00e9ho miloval, ktor\u00e9ho bozk\u00e1val a s ktor\u00fdm mal zrejme aj int\u00edmny pover, je jeho vlastn\u00fd brat. A toto zistenie bolo dos\u0165 hroziv\u00e9 na to, aby mu op\u00e4\u0165 privodilo stav, ktor\u00fd mal ako die\u0165a. Ale pravda? Pravda bola e\u0161te hrozivej\u0161ia. No ak mu to nepovie, bolo jasn\u00e9, \u017ee sa neupokoj\u00ed. Mo\u017eno… Len mo\u017eno! Ak mu povie pravdu, tak mu dovol\u00ed to v\u0161etko vysvetli\u0165 a oni bud\u00fa ma\u0165 n\u00e1dej za\u010da\u0165 odznova. A tak to riskol.<\/div>\n
„Preto\u017ee \u0165a tvoja matka chcela zabi\u0165.“<\/div>\n
\n
Nasleduj\u00faci ve\u010der sa v kuchyni rodiny Kaulitzov\u00fdch konalo ve\u013ek\u00e9 rodinn\u00e9 stretnutie. Tobias a Anna u\u017e spali vo svojich posteliach a aj Tom spal v tej svojej. Spal tam u\u017e od v\u010deraj\u0161ieho ve\u010dera. Od chv\u00edle, kedy sa zr\u00fatil. Pod\u013ea lek\u00e1rky, ktor\u00e1 ho bola pozrie\u0165 v\u010dera ve\u010der a aj dnes r\u00e1no, mohol jeho stav trva\u0165 nieko\u013eko dn\u00ed, ale aj t\u00fd\u017ed\u0148ov. Presne tak ako pred rokmi. A ke\u010f sa za\u010dne prebera\u0165, bude potrebova\u0165 podporu. Ve\u013ea podpory, od celej svojej rodiny a priate\u013eov. Preto sa J\u00f6rg rozhodol zvola\u0165 toto stretnutie a pozva\u0165 na\u0148 aj Samiho a Andreasa, aby im v\u0161etk\u00fdm porozpr\u00e1val pravdu o Tomovom detstve a o tom, \u010do k tomu viedlo. Posilnen\u00fd dvojit\u00fdm pan\u00e1kom si sadol k spolo\u010dn\u00e9mu stolu a po p\u00e1r n\u00e1dychoch a v\u00fddychoch sa pustil do rozpr\u00e1vania.<\/div>\n
\n

„So Simone sme sa zozn\u00e1mili, ke\u010f mala e\u0161te len \u0161trn\u00e1s\u0165. \u0160tudovala v Magdeburgu na umeleckej \u0161kole a zdala sa by\u0165 omnoho vyspelej\u0161ia ako ostatn\u00e9 diev\u010dat\u00e1 v jej veku. Ja som mal \u0161estn\u00e1s\u0165 a bol som tak\u00fd py\u0161n\u00fd, \u017ee ma chcela pr\u00e1ve ona. V\u0161etci mi ju z\u00e1videli. A potom otehotnela. Mala p\u00e4tn\u00e1s\u0165 a v\u0161etk\u00fdm, vr\u00e1tane jej a mojich rodi\u010dov, n\u00e1m bolo jasn\u00e9, \u017ee v takom mladom veku sa o to die\u0165a nedok\u00e1\u017eeme postara\u0165. V\u0161etci sme s\u00fahlasili s t\u00fdm, aby i\u0161la na potrat. A zo za\u010diatku bolo v\u0161etko v poriadku. Len\u017ee potom… akoby sa zbl\u00e1znila. Tvrdila, \u017ee po\u010duje to die\u0165atko plaka\u0165. Najprv sa to zdalo ako n\u00e1hoda, zl\u00fd vtip, ale potom sa to st\u00e1valo st\u00e1le \u010dastej\u0161ie, a\u017e z toho i\u0161la zo\u0161alie\u0165, a tak nakoniec skon\u010dila v nemocnici. Lie\u010dila sa nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov a \u010fal\u0161\u00edch nieko\u013eko mesiacov chodila k psychiatrovi. To obdobie bolo… desiv\u00e9. Moji rodi\u010dia boli dos\u0165 proti tomu, aby som s \u0148ou ost\u00e1val, no ja som ju nemohol opusti\u0165. Nie po tomto. Ve\u010f som bol za to \u010diasto\u010dne zodpovedn\u00fd! A tak sme ostali spolu. Ke\u010f otehotnela znovu, pr\u00e1ve som dokon\u010dil \u0161kolu a moji rodi\u010dia mi ozn\u00e1mili, \u017ee ak ostanem s tou bl\u00e1znivou \u017eenskou, tak so mnou u\u017e nechc\u00fa ma\u0165 ni\u010d spolo\u010dn\u00e9. Vraj nepotrebuj\u00fa ma\u0165 \u0161ibnut\u00fa nevestu a \u0161ibnut\u00e9 vn\u00fa\u010dat\u00e1. A tak som si na\u0161iel pr\u00e1cu a Simone ostala na \u0161kole tak dlho, ako to len bolo mo\u017en\u00e9. Jej rodi\u010dia u\u017e boli star\u0161\u00ed, ale pom\u00e1hali n\u00e1m, ako to len bolo mo\u017en\u00e9.<\/p>\n

Ke\u010f sa narodili dvoji\u010dky… Bol som tak\u00fd hrd\u00fd. Tom a Bill… boli tak\u00ed kr\u00e1sni. A tak\u00ed krehk\u00ed! Bolo to tak\u00e9 \u00fa\u017easn\u00e9 dr\u017ea\u0165 ich v n\u00e1ru\u010d\u00ed. Zrazu malo v\u0161etko zmysel! Chodil som do pr\u00e1ce a ka\u017ed\u00fd ve\u010der domov za rodinou a hoci sa mi mnoh\u00ed smiali a tvrdili mi, \u017ee som e\u0161te mlad\u00fd a \u017ee ma to \u010doskoro omrz\u00ed, m\u0148a to neprest\u00e1valo bavi\u0165. A zdalo sa, \u017ee je v\u0161etko na najlep\u0161ej ceste k dokonal\u00e9mu \u017eivotu. Simone sa po p\u00e1r mesiacoch vr\u00e1tila do \u0161koly, a k\u00fdm ona bola v \u0161kole, o deti sa starali jej rodi\u010dia. Ke\u010f boli chlapci dos\u0165 ve\u013ek\u00ed na to, aby \u0161li do \u0161k\u00f4lky, na\u0161li sme si v Magdeburgu byt a pres\u0165ahovali sme sa tam. Simone si na\u0161la pr\u00e1cu a ja som za\u010dal jazdi\u0165 na kami\u00f3noch, aby sme to zvl\u00e1dli. Najsk\u00f4r len kr\u00e1tke vzdialenosti, mesto a medzimesto, aby som mohol by\u0165 ka\u017ed\u00fd ve\u010der doma, len\u017ee potom Simone op\u00e4\u0165 otehotnela. Nepl\u00e1novali sme to, ale bolo n\u00e1m jasn\u00e9, \u017ee m\u00e1me len jedin\u00fa mo\u017enos\u0165. A vlastne sme o tom ani ve\u013emi dlho nerozm\u00fd\u0161\u013eali. Mali sme dvoch chlapcov, chceli sme diev\u010datko. Pre\u0161iel som na dlh\u00e9 trasy, aby som zarobil \u010do najviac pe\u0148az\u00ed. Bola to spolo\u010dn\u00e1 dohoda, no niekedy vtedy sa to za\u010dalo kazi\u0165. Simone bola doma sama s dvoma mal\u00fdmi de\u0165mi a e\u0161te k tomu tehotn\u00e1 a ja som chodil domov niekedy len dva kr\u00e1t do t\u00fd\u017ed\u0148a. Obaja sme boli vy\u010derpan\u00ed a dos\u0165 sme sa h\u00e1dali, ale hovorili sme si, \u017ee to chv\u00ed\u013eu vydr\u017e\u00edme, a ke\u010f sa to mal\u00e9 narod\u00ed, prejdem op\u00e4\u0165 na kr\u00e1tke trasy. Tak som to mal dohodnut\u00e9 aj v pr\u00e1ci.<\/p>\n

Ke\u010f sa mali\u010dk\u00e1 narodila… Bola n\u00e1dhern\u00e1. Na\u0161a mal\u00e1 princezn\u00e1. Boli sme tak\u00ed \u0161\u0165astn\u00ed ako e\u0161te nikdy. A chlapci ju milovali. Hlavne Tom,“ pousmial sa J\u00f6rg pri tej spomienke. „Bill stra\u0161ne \u017eiarlil, preto\u017ee sme sa jej v\u0161etci venovali. Ale mysl\u00edm, \u017ee najviac \u017eiarlila kv\u00f4li Tomovi, preto\u017ee ten sa prejavil presne ako star\u0161\u00ed brat, ktor\u00fd sa rozhodol mal\u00fa st\u00e1le ochra\u0148ova\u0165 a Bill sa hneval, \u017ee sa u\u017e nestar\u00e1 len o\u0148ho. Oni dvaja boli v\u017edy nerozlu\u010dn\u00ed. Pam\u00e4t\u00e1m si… Simone sa na to \u010dasto hnevala. V\u017edy ke\u010f ich ulo\u017eila do postie\u013eok, Bill sa po chv\u00edli pres\u0165ahoval k Tomovi a spal tam. Ke\u010f sa narodila mali\u010dk\u00e1 a on za\u010dal \u017eiarli\u0165, prestal tam chodi\u0165 a Simone za to bola rada, myslela si, \u017ee to je tak dobr\u00e9, ve\u010f u\u017e boli ve\u013ek\u00ed… ale vtedy sa situ\u00e1cia obr\u00e1tila a Tom za\u010dal chodi\u0165 za Billom. Akoby mu chcel dok\u00e1za\u0165, \u017ee ho m\u00e1 st\u00e1le r\u00e1d, hoci sa teraz tak star\u00e1 o ich mali\u010dk\u00fa sestri\u010dku. St\u00e1le ju chodil kontrolova\u0165, d\u00e1val na \u0148u pozor, v\u017edy ke\u010f zaplakala, bol pri nej prv\u00fd a \u010dasto so sebou \u0165ahal aj Billa, akoby ho chcel nau\u010di\u0165 tie\u017e ju ma\u0165 r\u00e1d. Bolo to \u00fa\u017easn\u00e9 a ja som na\u0148ho bol stra\u0161ne hrd\u00fd, ale Simone… Stra\u0161ne ju to hnevalo, takmer a\u017e z\u00farila a ja som nech\u00e1pal pre\u010do. Ale myslel som si, \u017ee je len unaven\u00e1… Chodil som na kr\u00e1tke trasy a bol som doma ka\u017ed\u00fd de\u0148, ale vst\u00e1val som ve\u013emi skoro a \u010dasto som odch\u00e1dzal e\u0161te za tmy a myslel som si, \u017ee je toho na \u0148u len ve\u013ea. Starala sa o tri deti, a hoci chlapci u\u017e boli dos\u0165 ve\u013ek\u00ed a dok\u00e1zali sa o seba \u010diasto\u010dne postara\u0165, predsa len e\u0161te neboli sebesta\u010dn\u00ed.<\/p>\n

Len\u017ee potom som si v\u0161imol, \u017ee je za t\u00fdm omnoho viac. Simone trpela pop\u00f4rodnou depresiou. A to takou silnou, \u017ee nakoniec skon\u010dila v nemocnici. Ostal som p\u00e1r dn\u00ed doma a pri\u0161la aj Simonina mama a zdalo sa, \u017ee Tom sa trochu upokojil. Op\u00e4\u0165 sa pokojne hr\u00e1val s Billom a za malou u\u017e nechodil a\u017e tak \u010dasto, Bill, naopak, za \u0148ou chodil u\u017e aj s\u00e1m. Bolo n\u00e1dhern\u00e9 sledova\u0165, ako sa o \u0148u staraj\u00fa. Prikr\u00fdvali ju, pod\u00e1vali jej cuml\u00edk alebo jej pridr\u017eiavali f\u013ea\u0161ku… A Tom znovu pokojne chodil aj do \u0161k\u00f4lky. Pred t\u00fdm Simone nad\u00e1vala, \u017ee jej rob\u00ed probl\u00e9my, \u017ee tam nechce chodi\u0165 a \u017ee kv\u00f4li nemu vystr\u00e1ja aj Bill, preto\u017ee ten nikam bez Toma nechcel \u00eds\u0165… Napadlo ma, \u017ee mo\u017eno nechcel chodi\u0165 do \u0161k\u00f4lky, aby mohol by\u0165 doma a stara\u0165 sa o mal\u00fa, ke\u010f bola Simone… A teraz mohol by\u0165 zas t\u00fdm mal\u00fdm chlapcom ako pred t\u00fdm. A Bill sa op\u00e4\u0165 ka\u017ed\u00fd ve\u010der ulo\u017eil do jeho postele a m\u0148a ani nenapadlo ich odde\u013eova\u0165. Simonina matka mala ob\u010das n\u00e1mietky, myslela si, \u017ee s\u00fa u\u017e ve\u013ek\u00ed na to, aby sa takto spr\u00e1vali a aby boli na seba tak ve\u013emi naviazan\u00ed, ale ja som si myslel, \u017ee je to mil\u00e9 a \u017ee s\u00fa proste e\u0161te len deti a \u010dasom z toho vyrast\u00fa. Myslel som… myslel som, \u017ee je to \u00fa\u017easn\u00e9, \u017ee s\u00fa na seba tak\u00ed naviazan\u00ed a \u017ee sa maj\u00fa tak radi. Bill bol v\u017edy tak\u00fd krehk\u00fd a mil\u00fd a Tom bol pre\u0148ho hrdina. V\u017edy sa o\u0148ho staral. A o p\u00e1r mesiacov mali nast\u00fapi\u0165 do \u0161koly. Myslel som, \u017ee bude dobr\u00e9, ke\u010f si bud\u00fa st\u00e1le tak\u00ed bl\u00edzki, \u017ee sa Tom o brata aspo\u0148 postar\u00e1.<\/div>\n

\n

Simone bola v nemocnici nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov. Jej mama sa po p\u00e1r d\u0148och vr\u00e1tila domov, no k n\u00e1m sa nas\u0165ahovala man\u017eelkina sesternica. Cez leto chcela brig\u00e1dova\u0165 v meste a bolo pre \u0148u jednoduch\u0161ie presp\u00e1va\u0165 u n\u00e1s, preto\u017ee tak neskoro by sa u\u017e domov dostala len \u0165a\u017eko. R\u00e1no sa postarala o deti a chlapcov zaviedla do \u0161k\u00f4lky. A potom sa starala o mal\u00fa, a\u017e k\u00fdm som sa nevr\u00e1til domov z pr\u00e1ce. P\u00fdtal som sa jej, \u010di jej to neprek\u00e1\u017ea, ale vravela, \u017ee nie. \u0160tudovala na detsk\u00fa sestru a vravela, \u017ee je to skvel\u00e1 pr\u00edprava. Rozpr\u00e1vali sme sa o tom u\u017e pred t\u00fdm, k\u00fdm bola e\u0161te Simone doma, vedela o tom. Vtedy sme si mysleli, \u017ee je to dobr\u00fd n\u00e1pad, \u017ee Simone aspo\u0148 nebude cel\u00e9 dni sama. Ke\u010f ju potom prepustili z nemocnice, zdalo sa to by\u0165 e\u0161te v\u00fdhodnej\u0161ie. A zo za\u010diatku aj bolo. Chlapci znerv\u00f3zneli, ke\u010f sa ich matka vr\u00e1tila domov, ale k\u00fdm tam bola Gretchen, tak to bolo v poriadku. Prem\u00fd\u0161\u013eal som o tom, \u017ee jej navrhnem, aby u n\u00e1s ostala aj dlh\u0161ie, ale Simone o tom nechcela ani po\u010du\u0165. Vraj sa o svoje deti dok\u00e1\u017ee postara\u0165 aj sama. A chv\u00ed\u013eu to tak skuto\u010dne vyzeralo. Chlapci boli spo\u010diatku trochu nerv\u00f3zni a Tom d\u00e1val na mal\u00fa st\u00e1le pozor, ale zdalo sa, \u017ee u\u017e je zas v\u0161etko v poriadku. A potom mal\u00e1 zrazu zomrela.“<\/p><\/div>\n

\n

„Vraj to bol len syndr\u00f3m n\u00e1hleho \u00famrtia,“ pokra\u010doval J\u00f6rg po chv\u00edli, ke\u010f sa trochu upokojil. Andreas mu nalial \u010fal\u0161\u00ed poh\u00e1rik a on ho v\u010fa\u010dne prijal, zatia\u013e \u010do Katrin ho s\u00facitne chytila za ruku. „Myslel som, \u017ee sa Simone zr\u00fati, ale nestalo sa tak. Teda… p\u00e1r dn\u00ed bola mimo, ale to my v\u0161etci. Aj chlapci. Tom sa z toho obvi\u0148oval. To on ju na\u0161iel… Myslel si, \u017ee keby ju \u0161iel skontrolova\u0165 sk\u00f4r, tak by ju zachr\u00e1nil,“ pokra\u010doval mu\u017e a pri tom si r\u00fdchlo z tv\u00e1re zotrel p\u00e1r zbl\u00fadil\u00fdch s\u013az. „Sna\u017eil som sa mu vysvetli\u0165, \u017ee to nie je jeho vina, ale asi mi neuveril. Hoci… Zo za\u010diatku asi \u00e1no. Ale potom… Bol som idiot. Tot\u00e1lny tupec!“ udieral si p\u00e4s\u0165ou do \u010dela a takmer kri\u010dal, ke\u010f si spom\u00ednal na nadch\u00e1dzaj\u00face udalosti. „Myslel som si, \u017ee t\u00e1 atmosf\u00e9ra, \u010do bola u n\u00e1s doma, je kv\u00f4li tej malej. Ja s\u00e1m som bol \u00faplne mimo a bolo pre m\u0148a \u0165a\u017ek\u00e9 doma norm\u00e1lne fungova\u0165. Neuvedomil som si… neuvedomil som si, \u010do sa deje, a\u017e k\u00fdm nebolo neskoro,“ priznal nakoniec a potom sa stratil vo svojich my\u0161lienkach. Zdalo sa, \u017ee u\u017e nebude pokra\u010dova\u0165, no v\u0161etk\u00fdm bolo jasn\u00e9, \u017ee ak sa maj\u00fa dozvedie\u0165 skuto\u010dn\u00fa pravdu, bude im musie\u0165 vysvetli\u0165 e\u0161te ve\u013ea. Preto mu Katrin stisla ruku, a ke\u010f sa na \u0148u pozrel, povzbudzuj\u00faco sa na\u0148ho pousmiala. Jej \u00fasmev bol tak\u00fd slab\u00fd, \u017ee ho takmer ani nebolo vidie\u0165, no on si ho v\u0161imol a prik\u00fdvol.<\/p><\/div>\n

\n

„Uk\u00e1zalo sa, \u017ee Simone sa skuto\u010dne zr\u00fatila, ale nie tak, ako som o\u010dak\u00e1val. Ona… vo svojej hlave si Billa splietla s na\u0161ou dc\u00e9rou a Toma…“ cel\u00fd sa roztriasol a potreboval nieko\u013eko hlbok\u00fdch n\u00e1dychov a v\u00fddychov, aby sa upokojil nato\u013eko, aby mohol pokra\u010dova\u0165. „Toma obvi\u0148ovala, \u017ee zabil jej dc\u00e9ru. Ja… neviem to vysvetli\u0165. Mysl\u00edm, \u017ee ho najsk\u00f4r za\u010dala obvi\u0148ova\u0165 z jej smrti, mysl\u00edm, \u017ee sa z toho najsk\u00f4r obvi\u0148ovala sama, \u017ee to je jej vina kv\u00f4li tomu potratu, ale potom pre \u0148u bolo jednoduch\u0161ie obvini\u0165 z toho niekoho in\u00e9ho a bol tam Tom, ktor\u00fd mal\u00fa tak ve\u013emi str\u00e1\u017eil. A Bill… Bill bol v\u017edy ne\u017enej\u0161\u00ed a pr\u00edtulnej\u0161\u00ed, hoci tak trochu hunc\u00fat,“ pousmial sa pri tej spomienke. „A ona… v jej hlave… nie\u010do… nie\u010do sa poplietlo a ona sa upla na Billa a za\u010dala ho bra\u0165 ako svoju dc\u00e9ru a Tom bol zrazu niekto, kto by ho mohol ohrozi\u0165. Prestala Billa p\u00fa\u0161\u0165a\u0165 do \u0161koly a prestala sa stara\u0165 o Toma. Sk\u00f4r ho od seba odh\u00e1\u0148ala. Ke\u010f som pri\u0161iel domov, chlapci boli dos\u0165 zam\u013aknut\u00ed a schov\u00e1vali sa vo svojej izbe, nechceli s \u0148ou by\u0165, ale myslel som, \u017ee len chc\u00fa by\u0165 spolu, lebo sa boja, aby nestratili aj jeden druh\u00e9ho. A Simone st\u00e1le trvala na tom, \u017ee nesm\u00fa spa\u0165 spolu a tak, ale to robila aj predt\u00fdm a myslel som, \u017ee je len viac nerv\u00f3zna a precitliven\u00e1, a preto jej to vad\u00ed ove\u013ea viac. Proste jedno s druh\u00fdm. A\u017e k\u00fdm… a\u017e k\u00fdm sa Toma nepok\u00fasila zabi\u0165.“<\/p>\n

autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n

<\/div>\n
betaread: J. :o) <\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Jasalia „J\u00f6rg?“ „Tu som. \u010co sa deje? Andy mi povedal, \u017ee pri\u0161iel Tom a \u017ee je \u00faplne mimo.“ „\u00c1no. Sed\u00ed v kuchyni na zemi a takmer nevn\u00edma. Netu\u0161\u00edm, \u010do sa stalo. Pros\u00edm, pon\u00e1h\u013eaj sa.“ „U\u017e som na ceste. Som tam do<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[638],"tags":[],"class_list":["post-805","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-stretli-sme-sa-na-vianoce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/805","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=805"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/805\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=805"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=805"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=805"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}