{"id":8073,"date":"2011-08-11T18:00:00","date_gmt":"2011-08-11T17:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8052"},"modified":"2011-08-11T18:00:00","modified_gmt":"2011-08-11T17:00:00","slug":"recovery","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/08\/11\/recovery\/","title":{"rendered":"Recovery"},"content":{"rendered":"
<\/div>\n
autor: WildWind<\/strong> <\/div>\n
<\/div>\n
Ahojky, twinces\u0165\u00e1ci! <\/em>\ud83d\ude00<\/div>\n
Aby som sa priznala, t\u00e1to poviedka – hoci som ich u\u017e nap\u00edsala nieko\u013eko – je mojou prvou s dvoj\u010dacou tematikou. Napadla ma po tom, ako som \u010d\u00edtala jeden pr\u00edbeh, ktor\u00fd vo mne zanechal nato\u013eko zmie\u0161an\u00e9 pocity, \u017ee som ich jednoducho musela da\u0165 na papier. Tak\u017ee ne\u010dakajte \u017eiadne ak\u010dn\u00e9 \u010di erotick\u00e9 sc\u00e9ny, tentoraz ide \u010disto o pocitovku. <\/em>\ud83d\ude09<\/div>\n
Ale nebudem sa ve\u013emi vykec\u00e1va\u0165, u\u017eite si pr\u00edbeh!<\/em><\/div>\n
P.S. ve\u013emi pekne \u010fakujem Januli za betaread a tie\u017e za mo\u017enos\u0165 uverejni\u0165 toto dielko tu na blogu. D\u00edky! \ud83d\ude42<\/em> <\/p><\/div>\n
…pred mesiacom:<\/em> <\/p><\/div>\n
Seba\u013e\u00fatos\u0165…<\/div>\n
Ni\u010d in\u00e9 mi nezostalo. Len t\u00e1 hork\u00e1 pr\u00edchu\u0165 straty, pocit, \u017ee som na ni\u010d, \u017ee na ni\u010dom nez\u00e1le\u017e\u00ed, \u017ee sa v\u0161etko rozpadlo.<\/div>\n
Z\u00fafalstvo…<\/div>\n
Z\u00fafalstvo pre stratu, pocit zneu\u017eitia, ke\u010f si ma tak nechutne odkopol.<\/div>\n
Pre\u010do? Pre\u010do si to spravil? Miloval som \u0165a, nie, bol som na tebe z\u00e1visl\u00fd a ty si ma odhodil ako handru. Nie, nie ako handru, hor\u0161ie, ove\u013ea hor\u0161ie. Preto\u017ee t\u00e1 handra sa nem\u00f4\u017ee c\u00edti\u0165 tak, ako sa teraz c\u00edtim ja.<\/div>\n
U\u017e to ani nebol\u00ed, je to, ako ke\u010f ti do rany tak dlho syp\u00fa so\u013e, a\u017e \u00faplne znecitlivie. No nie preto, \u017ee by sa zahojila. Jednoducho u\u017e nem\u00f4\u017ee bolie\u0165 viac.<\/div>\n
Najsk\u00f4r som plakal. A hoci po nieko\u013ek\u00fdch hodin\u00e1ch slzy prestali tiec\u0165, oschli, tak\u017ee po nich zostali len slan\u00e9 stopy na mojej tv\u00e1ri, plakal som \u010falej. Vo svojom vn\u00fatri.<\/div>\n
A ten pla\u010d trv\u00e1 u\u017e nieko\u013eko mesiacov. Ten pla\u010d neprest\u00e1va, nech u\u017e rob\u00edm \u010doko\u013evek, \u010di u\u017e spievam, s niek\u00fdm sa rozpr\u00e1vam, smejem… neprest\u00e1va, dokonca ani ke\u010f sp\u00edm. Nikto ho nedok\u00e1\u017ee zastavi\u0165, len ty.<\/div>\n
A ty to neurob\u00ed\u0161. <\/p><\/div>\n
…pred dvoma t\u00fd\u017ed\u0148ami:<\/em> <\/p><\/div>\n
\n
<\/div>\n
<\/div>\n
Apatia.<\/div>\n
Apatia a nekone\u010dn\u00e9 ot\u00e1zky.<\/div>\n
V\u0161etci sa ma p\u00fdtaj\u00fa, \u010do sa to deje. Pre\u010do sa spr\u00e1vam tak, ako sa spr\u00e1vam. Pre\u010do sa u\u017e nesmejem tak ako predt\u00fdm. Pre\u010do sa okolo m\u0148a ako hust\u00fd opar vzn\u00e1\u0161a t\u00e1 nepr\u00edjemn\u00e1, m\u013akva atmosf\u00e9ra, ktor\u00fa nedok\u00e1\u017eu prebi\u0165 ani diskot\u00e9kov\u00e9 svetl\u00e1, hlasn\u00e1 hudba a smiech…<\/div>\n
Pre\u010do? Preto\u017ee ni\u010d in\u00e9 u\u017e neostalo.<\/div>\n
Nech som kdeko\u013evek, s k\u00fdmko\u013evek, som s\u00e1m. Ty sa so mnou nebav\u00ed\u0161 iba vtedy, ke\u010f sme v spolo\u010dnosti a aj to minim\u00e1lne, iba tak, aby sa nepovedalo.<\/div>\n
No akon\u00e1hle sa za nami zatvoria dvere n\u00e1\u0161ho bytu, ml\u010d\u00ed\u0161. Pre\u010do ni\u010d nehovor\u00ed\u0161? Pre\u010do sa tv\u00e1ri\u0161 akoby som bol vzduch?<\/div>\n
Tu som! Po\u010duje\u0161?! Som tu a kri\u010d\u00edm na teba! Tak po\u010duje\u0161 ma?!<\/em><\/div>\n
Ko\u013ekokr\u00e1t som sa u\u017e sna\u017eil sa ti prihovori\u0165, op\u00fdta\u0165 sa \u0165a to slov\u00ed\u010dko, op\u00fdta\u0165 sa \u0165a pre\u010do<\/em>. To\u013ekokr\u00e1t som sa \u0165a ho op\u00fdtal.<\/div>\n
„Pre\u010do?“<\/em><\/div>\n
To\u013ekokr\u00e1t som \u0165a prosil, aby si prehovoril. To\u013ekokr\u00e1t som sa sna\u017eil don\u00fati\u0165 \u0165a <\/em>prehovori\u0165. To\u013ekokr\u00e1t som kri\u010dal, vrieskal na teba, aby si mi to vysvetlil.<\/div>\n
Akoby som kri\u010dal do vody, akoby si nepo\u010dul \u017eiadny zvuk, ale len to zvl\u00e1\u0161tne tlmen\u00e9 bublanie.<\/div>\n
A ke\u010f som \u0165a kone\u010dne na\u0161tval, kri\u010dal si tie\u017e, \u017ee keby si chcel chodi\u0165 s hysterick\u00fdm \u017eiarlivcom, za\u010dne\u0161 si nie\u010do s fanynkou…<\/div>\n
Bolelo to. Tak ve\u013emi to bolelo… !<\/em><\/div>\n
Vybehol som vtedy von a plakal. Po to\u013ekom \u010dase mi op\u00e4\u0165 po l\u00edcach stekali slzy a znovu si bol ich pr\u00ed\u010dinou ty… ! <\/p><\/div>\n
…pred t\u00fd\u017ed\u0148om:<\/em> <\/p><\/div>\n
Ke\u010f som otvoril dvere, do nosa mi udrela \u0165a\u017ek\u00e1 kvetinov\u00e1 v\u00f4\u0148a. Ved\u013ea tvojich tenisiek le\u017eali pohoden\u00e9 \u010dierne remienkov\u00e9 sand\u00e1le na vysokom op\u00e4tku. Vo\u0161iel som do ob\u00fdva\u010dky, od gau\u010da smerom ku schodom sa tiahla cesti\u010dka z nar\u00fdchlo povyzliekan\u00e9ho oble\u010denia.<\/div>\n
Ne\u0161iel som hore. Moja izba je hne\u010f ved\u013ea tej tvojej, nechcel som riskova\u0165, \u017ee by som nie\u010do uvidel \u010di za\u010dul.<\/div>\n
Tak ako som pri\u0161iel, som sa oto\u010dil a op\u00e4\u0165 vy\u0161iel von. Za\u010d\u00ednalo pr\u0161a\u0165.<\/div>\n
Nikdy som nejako nemiloval prech\u00e1dzky. Jednoducho na ne nebol \u010das, popri tom zhone, v ktorom sme \u017eili. Okrem toho, nikto nechcel riskova\u0165 \u00fatok bl\u00e1zniv\u00fdch fanyniek a prech\u00e1dzka s bodyguardom sa zdala a\u017e pr\u00edli\u0161 up\u00e4t\u00e1.<\/div>\n
Teraz som v\u0161ak bol s\u00e1m. Da\u017e\u010fov\u00e9 kvapky padali \u010doraz hustej\u0161ie a ja som sa v tenkom tri\u010dku zachvel. D\u00e1\u017e\u010f bol studen\u00fd.<\/div>\n
Nest\u00e1l som o pr\u00edtomnos\u0165 \u013eud\u00ed, park sa zdal ako dobr\u00e1 vo\u013eba. Tich\u00e9 kroky tlmila tr\u00e1va, chodn\u00edky sa mi zrazu zdali a\u017e pr\u00edli\u0161 tvrd\u00e9, pr\u00edli\u0161 chladn\u00e9.<\/div>\n
Ticho nenar\u00fa\u0161al vt\u00e1\u010d\u00ed spev, len \u0161umenie da\u017e\u010fa, ktor\u00fd bol zrazu hust\u00fd a nepr\u00edjemne chladiv\u00fd. Kvapky mi stekali po tv\u00e1ri, rozp\u00edjali \u010dierne tiene, ktor\u00fdmi som mal or\u00e1movan\u00e9 o\u010di. Stekali mi po l\u00edcach v temn\u00fdch pot\u00f4\u010dikoch, tak\u017ee to vyzeralo, akoby som plakal. <\/p><\/div>\n
Neplakal som.<\/div>\n
Moje kroky viedli st\u00e1le hlb\u0161ie medzi stromy, nebo bolo zatiahnut\u00e9 a to pr\u00edtmie tak pr\u00edjemn\u00e9…<\/div>\n
Nevn\u00edmal som, \u017ee sa moje kroky zr\u00fdch\u013euj\u00fa. Nevn\u00edmal som, ako spod mojich n\u00f4h z mokrej tr\u00e1vy vyletuj\u00fa kvapky a rozmo\u010den\u00e9 k\u00fasky blata, tak\u017ee som n\u00edm mal \u010doskoro pokryt\u00e9 cel\u00e9 top\u00e1nky aj spodok nohav\u00edc.<\/div>\n
Be\u017eal som.<\/div>\n
Nikdy som nemal nejako extra dobr\u00fa kondi\u010dku, ale teraz akoby na tom nez\u00e1le\u017ealo.<\/div>\n
Akoby nez\u00e1le\u017ealo na mojom tele. Akoby nez\u00e1le\u017ealo na chlade, na kvapk\u00e1ch da\u017e\u010fa, na tmav\u00fdch stromoch.<\/div>\n
Akoby ne\u0161lo o to, \u010do mi vravia, \u017ee dok\u00e1\u017eem, \u010do je dok\u00e1zan\u00e9, \u017ee \u010dlovek m\u00f4\u017ee dok\u00e1za\u0165. Akoby z\u00e1le\u017ealo len a len na tom, \u010do si mysl\u00edm<\/em>, \u017ee dok\u00e1\u017eem.<\/div>\n
Na tom, \u010domu ver\u00edm.<\/div>\n
Neviem, \u010do som si myslel, netu\u0161\u00edm, \u010domu som veril. Nebolo to podstatn\u00e9. Len som be\u017eal.<\/div>\n
Be\u017eal, a nech\u00e1val za sebou svoju apatiu. Be\u017eal, a nech\u00e1val za sebou svoju boles\u0165. Be\u017eal, a nech\u00e1val za sebou svoju seba\u013e\u00fatos\u0165. <\/p><\/div>\n
…pred troma d\u0148ami:<\/em> <\/p><\/div>\n
V dome bolo ticho. A\u017e neprirodzen\u00e9 ticho na to, \u017ee sme ho ob\u00fdvali my dvaja. Sedel si na gau\u010di pred telev\u00edzorom, obraz be\u017eal, zvuk bol vypnut\u00fd. Nad \u010d\u00edm si prem\u00fd\u0161\u013eal, \u017ee \u0165a to vyru\u0161ovalo? Nikdy ti to nerobilo probl\u00e9m, strati\u0165 sa vo vlastnom svete, aj ke\u010f bola okolo hlasn\u00e1 vrava \u010di ke\u010f hu\u010dala hudba. Ale teraz akoby \u0165a to rozpty\u013eovalo, akoby to znemo\u017e\u0148ovalo tvojim \u00favah\u00e1m putova\u0165 usporiadane mys\u013eou.<\/div>\n
Ako som to v\u0161etko vedel?<\/div>\n
S\u00e1m som sa tak c\u00edtil, s\u00e1m som c\u00edtil t\u00fa potrebu ticha, pokoja. <\/p><\/div>\n
Za oknami sa pomaly zn\u00e1\u0161al s\u00famrak, no ani jeden z n\u00e1s nevstal a nepre\u0161iel k vyp\u00edna\u010du, aby rozsvietil. Nebolo to potrebn\u00e9.<\/div>\n
Pr\u00e1ve naopak, temnota akoby to cel\u00e9 len zjednodu\u0161ovala, akoby len umoc\u0148ovala ten pokoj, ktor\u00fd sa niesol miestnos\u0165ou. Vedel som, \u017ee keby sa jeden z n\u00e1s pohol, keby sa \u010do i len hlasnej\u0161ie nad\u00fdchol, v\u0161etko by sa to rozpadlo na tis\u00edce \u010driepkov a moje, na\u0161e<\/em> my\u0161lienky by sa rozleteli ako k\u0155de\u013e plameniakov, \u017eiariv\u00fdch a ladne sa vzn\u00e1\u0161aj\u00facich do nebies.<\/div>\n
Zavrel som o\u010di, k\u00fdm jedin\u00e9, \u010do som videl, nebola len jemn\u00e1 temnota.<\/div>\n
Mal som pocit, akoby sa v\u0161etko zmenilo. Akoby vtedy ten d\u00e1\u017e\u010f zo m\u0148a zmyl moje hriechy, moje chyby, akoby som v behu na\u0161iel vyk\u00fapenie, roz\u017eehnanie a odpustenie.<\/div>\n
Akoby to nebol d\u00e1\u017e\u010f, ale moje vlastn\u00e9 slzy, odplavuj\u00face v\u0161etko, \u010doho som sa chcel, no nemohol zbavi\u0165. <\/p><\/div>\n
A ke\u010f som sa vtedy vr\u00e1til sp\u00e4\u0165 domov, c\u00edtil som sa tak zvl\u00e1\u0161tne…!<\/div>\n
Ani som si nev\u0161imol, \u010di je ona u\u017e pre\u010d. Bol som ako om\u00e1men\u00fd, neskuto\u010dne unaven\u00fd a ako vo sne som sa vypot\u00e1cal do svojej izby a zmohol sa len na to, aby som zo seba zvliekol premo\u010den\u00e9 a \u0161pinav\u00e9 oble\u010denie a padol na poste\u013e.<\/div>\n
Ni\u010d som nepo\u010dul, ni\u010d som nevidel a prechod do sna bol tak plynul\u00fd, \u017ee ani neviem, kedy som zaspal.<\/div>\n
\u010co sa mi vtedy sn\u00edvalo, netu\u0161\u00edm.<\/div>\n
Viem v\u0161ak, \u017ee sa nie\u010do zmenilo. Nie v okol\u00ed, nie v tebe, vo mne. V mojom vn\u00fatri. <\/p><\/div>\n
A teraz sa ten pocit len umocnil. Temnota za mojimi vie\u010dkami, ticho, pokojn\u00fd dych n\u00e1s oboch prin\u00e1\u0161ali nezvykl\u00fd k\u013eud, tak\u017ee som po chv\u00edli nepo\u010dul ani tlkot vlastn\u00e9ho srdca.<\/div>\n
Pohol si sa a ten zvuk bol v nastalom tichu tak hlasn\u00fd, a\u017e som sa mykol.<\/div>\n
Atmosf\u00e9ra sa zmenila a ja som si za\u010dal op\u00e4\u0165 uvedomova\u0165 pr\u00edtomnos\u0165, na\u0161u ob\u00fdva\u010dku, kreslo, v ktorom som sedel. Uvedomoval som si teba, tvoju<\/em> pr\u00edtomnos\u0165. Otvoril som o\u010di.<\/div>\n
H\u013eadel si na m\u0148a, tvoje o\u010di tak hlbok\u00e9 a tak zvl\u00e1\u0161tne, ako som ich e\u0161te za cel\u00fd m\u00f4j, za cel\u00fd n\u00e1\u0161<\/em> \u017eivot nevidel. <\/div>\n
„Nen\u00e1vid\u00ed\u0161 ma?“<\/div>\n
T\u00e1 ot\u00e1zka ma, ktovie pre\u010do, nezasko\u010dila. Pr\u00e1ve naopak. Akoby som ju \u010dakal, akoby presne vystihovala ten okamih.<\/div>\n
A ja som si uvedomil svoje pocity. Uvedomil som si, \u017ee v\u0161etko, \u010do som od toho osudn\u00e9ho ve\u010dera k tebe c\u00edtil, v\u0161etko, \u010do som kedy<\/em> k tebe c\u00edtil, je zrazu ak\u00e9si in\u00e9.<\/div>\n
Nie, ni\u010d sa nezmenilo, len sa to akosi posunulo<\/em>. Moje pocity neboli in\u00e9, len inak myslen\u00e9, inak vn\u00edman\u00e9.<\/div>\n
U\u017e som nec\u00edtil z\u00e1vislos\u0165, len potrebu. U\u017e som nec\u00edtil \u017eiarlivos\u0165, len starostlivos\u0165. U\u017e som nec\u00edtil v\u00e1\u0161e\u0148, len l\u00e1sku.<\/div>\n
U\u017e som nec\u00edtil hnev, len pokoj…<\/div>\n
„Nie.“<\/div>\n
Odpove\u010f bola pokojn\u00e1, pevn\u00e1. C\u00edtil som to zo svojich slov, t\u00fa vyrovnanos\u0165. C\u00edtil som ju vo svojom vn\u00fatri…<\/div>\n
Vstal si, bez slova, bez \u010fal\u0161ieho poh\u013eadu, a odi\u0161iel z miestnosti. A ja som na\u010falej c\u00edtil iba pokoj.<\/div>\n
\u00c1no, nie\u010do bolo inak… <\/p><\/div>\n
Dnes:<\/em> <\/p><\/div>\n
Veci sa zmenili.<\/div>\n
Ten pokoj, ktor\u00fd som vtedy c\u00edtil, v mojom vn\u00fatri zostal.<\/div>\n
Samozrejme, \u017ee som sa ob\u010das roz\u010d\u00falil, c\u00edtil z\u00fafalo vy\u010derpane \u010di smutne. No v pozad\u00ed, za t\u00fdm v\u0161etk\u00fdm, som mal neochvejn\u00fa istotu, \u017ee v\u0161etko bude zas dobr\u00e9. \u017de sa v\u0161etko zase vyrie\u0161i.<\/div>\n
\u017dil som tak, ako som dok\u00e1zal, tak, ako som to c\u00edtil, preto\u017ee som vedel, \u017ee tak je to spr\u00e1vne. A hoci si so mnou st\u00e1le nehovoril, u\u017e som sa nec\u00edtil s\u00e1m, nie tak s\u00e1m, ako dovtedy. \u010casto sme len tak sedeli ved\u013ea seba a po\u010d\u00favali hudbu, alebo si ty hral a ja si nie\u010do kreslil \u010di p\u00edsal texty. Ale u\u017e v tom nebolo to nap\u00e4tie, t\u00e1 tich\u00e1 hrozba. Toto nebol pokoj pred b\u00farkou, iba jednoduch\u00e9, pr\u00edjemn\u00e9 ticho. <\/p><\/div>\n
Mal som pocit, akoby sa n\u00e1\u0161 vz\u0165ah vylie\u010dil<\/em>.<\/div>\n
V\u0161etko to, \u010d\u00edm sme si pre\u0161li, v\u0161etky tie pocity akoby ako b\u00farka pr\u00edvalmi da\u017e\u010fa a krupobit\u00edm pre\u010distili vzduch okolo n\u00e1s. A po tomto besnen\u00ed, ktor\u00e9 sa zdalo nemilosrdn\u00e9, sa nebo op\u00e4\u0165 vy\u010distilo. Vzduch bol svie\u017ei a na\u0161e srdcia \u010dist\u00e9.<\/div>\n
U\u017e som sa ne\u013eutoval. Neut\u00e1pal som sa v seba\u013e\u00fatosti, nec\u00edtil som sa pon\u00ed\u017eene, zni\u010dene, odvrhnuto. T\u00e1 povode\u0148 medzi nami to v\u0161etko odniesla. <\/p><\/div>\n
Teraz:<\/em> <\/p><\/div>\n
Le\u017eal som na posteli v tme, preto\u017ee som bol pr\u00edli\u0161 unaven\u00fd na to, aby som vstal a i\u0161iel zasvieti\u0165. Cel\u00fd dne\u0161n\u00fd de\u0148 sme str\u00e1vili v \u0161t\u00fadiu a nekone\u010dn\u00e9 opakovanie piesn\u00ed a sk\u00fa\u0161anie si na mne vybralo svoju da\u0148. O\u010di sa mi zatv\u00e1rali a c\u00edtil som, \u017ee \u010doskoro zasp\u00edm.<\/div>\n
Z pokojn\u00fdch driemot ma vytrhlo zaklopanie na dvere. Prekvapene som sa posadil, sp\u00e1nok bol odrazu nepodstatn\u00fd, zabudnut\u00fd.<\/div>\n
Tak dlho, tak dlho, \u010do som po\u010dul tento zvuk! Tak dlho, \u010do si pri\u0161iel do mojej izby!<\/div>\n
Vstal som, pre\u0161iel ku dver\u00e1m, otvoril. <\/div>\n
St\u00e1l si tam, h\u013eadel na m\u0148a a nepovedal jedin\u00e9 slovo. Nebolo treba ni\u010d hovori\u0165.<\/div>\n
Pozrel som ti do o\u010d\u00ed a odrazu som si bol ist\u00fd, \u017ee ich v\u00fdraz, \u017ee pocity, ktor\u00e9 ich nap\u013a\u0148aj\u00fa, sa do posledn\u00e9ho detailu premietaj\u00fa v mojich o\u010diach. Odrazu som vedel, ako sa c\u00edti\u0161, ako si sa c\u00edtil vtedy, rovnako, ako som si bol ist\u00fd, \u017ee ty vie\u0161<\/em>, ako som sa ja<\/em> c\u00edtil po cel\u00fa t\u00fa dobu, \u010do si so mnou nehovoril, \u010do si ma odmietal. <\/p><\/div>\n
Veci boli odrazu medzi nami tak jasn\u00e9!<\/div>\n
Usmial si sa, vedel si, \u010do si mysl\u00edm, rovnako ako som ja vedel, \u010do si mysl\u00ed\u0161 ty.<\/div>\n
Prik\u00fdvol som.<\/div>\n
A mohli sme za\u010da\u0165 s \u010dist\u00fdm \u0161t\u00edtom. Odznova.<\/div>\n
Vylie\u010den\u00ed. <\/p><\/div>\n
autor: WildWind<\/strong><\/div>\n
betaraead: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: WildWind Ahojky, twinces\u0165\u00e1ci! \ud83d\ude00 Aby som sa priznala, t\u00e1to poviedka – hoci som ich u\u017e nap\u00edsala nieko\u013eko – je mojou prvou s dvoj\u010dacou tematikou. Napadla ma po tom, ako som \u010d\u00edtala jeden pr\u00edbeh, ktor\u00fd vo mne zanechal nato\u013eko zmie\u0161an\u00e9 pocity, \u017ee<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-8073","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8073","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8073"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8073\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8073"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8073"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8073"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}