{"id":818,"date":"2018-01-03T16:00:00","date_gmt":"2018-01-03T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=812"},"modified":"2018-01-03T16:00:00","modified_gmt":"2018-01-03T15:00:00","slug":"stretli-sme-sa-na-vianoce-38","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2018\/01\/03\/stretli-sme-sa-na-vianoce-38\/","title":{"rendered":"Stretli sme sa na Vianoce 38."},"content":{"rendered":"<div><strong>autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n<div><\/div>\n<div style=\"text-align:center\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" width=\"640\" height=\"376\" src=\"http:\/\/twincestblog.cz\/wp-content\/uploads\/fb3025515b_102149483_o2.png\" alt=\"\" \/><\/div>\n<div><\/div>\n<div style=\"text-align:justify\">Tom ostal st\u00e1\u0165 ako obaren\u00fd. Nedok\u00e1zal pochopi\u0165, \u010do to v\u0161etko znamen\u00e1. V prvej chv\u00edli bol e\u0161te ponoren\u00fd do toho \u00fa\u017easn\u00e9ho pocitu, ke\u010f sa Billove pery dot\u00fdkali t\u00fdch jeho, ke\u010f vdychoval jeho n\u00e1dhern\u00fa v\u00f4\u0148u a mal pocit, akoby bolo v\u0161etko v poriadku. Potom v\u0161ak Billove slov\u00e1 kone\u010dne doputovali k jeho mozgu a on sa prebral z om\u00e1menia. R\u00fdchlo sa oto\u010dil, rozhodnut\u00fd ho zastavi\u0165, ale on tam u\u017e nebol.<\/div>\n<div style=\"text-align:justify\">&#8222;Billi? Billi! Nie! Billi, milujem \u0165a!&#8220; volal, no Bill u\u017e bol pr\u00edli\u0161 \u010faleko. Nemohol ho po\u010du\u0165. Alebo mohol? Vlastne&#8230; mohol. Bol len k\u00fasok za dverami a z\u00fafalstvo v Tomovom hlase ho \u00faplne zlomilo. Zr\u00fatil sa na schodoch a z\u00fafalo lapal po dychu v snahe ovl\u00e1dnu\u0165 sa. Vedel, \u017ee mus\u00ed \u010do najsk\u00f4r zmizn\u00fa\u0165, aby ho tu Tom nena\u0161iel. Keby ho tu na\u0161iel, keby sa ho dotkol&#8230; vedel, \u017ee by nedok\u00e1zal od\u00eds\u0165. Vyka\u0161lal by sa na cel\u00fa t\u00fa vec s bratstvom a ostal by s n\u00edm. A to nemohol. Bolo to predsa zvr\u00e1ten\u00e9 a zak\u00e1zan\u00e9 a&#8230; pr\u00edli\u0161 to bolelo.<\/div>\n<div style=\"text-align:justify\">\n<p>Ke\u010f Tom skuto\u010dne vybehol na schody, Billa u\u017e nikde nevidel. Vr\u00e1til sa do bytu, zavrel dvere a zviezol sa po nich na zem. V hlave sa mu neust\u00e1le dookola oz\u00fdvali Billove slov\u00e1. Nedok\u00e1zal im veri\u0165. Nedok\u00e1zal im veri\u0165. Brat? On mal brata? Jasn\u00e9, \u017ee mal, ale ten predsa zomrel, ke\u010f mali \u0161es\u0165 rokov! Bill nem\u00f4\u017ee by\u0165 jeho brat! Otec by mu predsa povedal, \u017ee jeho brat \u017eije! Nemohol by mu to taji\u0165 cel\u00e9 tie roky! \u010ci \u00e1no? Ale pre\u010do mu to nepovedal, ke\u010f Billa priviedol domov? Nespoznal ho sn\u00e1\u010f? Bol to predsa jeho syn! Ale&#8230; Bol to jeho brat a ani on ho nespoznal. Boli predsa \u00faplne odli\u0161n\u00ed! Bill bol jemn\u00fd, ne\u017en\u00fd, mil\u00fd&#8230; Bol dokonal\u00fd. Tak\u00fd dokonal\u00fd! Jeho Bill&#8230; jeho&#8230; brat&#8230; Tom sa postavil na nohy a dopot\u00e1cal sa do kuchyne, kde na stole ostala le\u017ea\u0165 ich spolo\u010dn\u00e1 fotografia. Vzal ju opatrne do r\u00fak a pohladil tv\u00e1ri\u010dku svojho brata na obr\u00e1zku. Bol tak\u00fd kr\u00e1sny&#8230; Spozn\u00e1val v \u0148om \u010drty jeho star\u0161ej verzie a zrazu nedok\u00e1zal pochopi\u0165, \u017ee si to nev\u0161imol u\u017e sk\u00f4r. Len\u017ee aj na svojej mlad\u0161ej podobe spozn\u00e1val seba. Bolo to tak\u00e9 o\u010dividn\u00e9, a predsa&#8230; nechcel tomu uveri\u0165. Keby to urobil, znamenalo by to, \u017ee o Billa nav\u017edy pr\u00edde, a to&#8230; to by nezniesol.<\/p>\n<p>Po tv\u00e1ri sa mu kot\u00fa\u013eali st\u00e1le \u010fal\u0161ie a \u010fal\u0161ie slzy a on ich nedok\u00e1zal zastavi\u0165. Chcel ma\u0165 Billa pri sebe, obja\u0165 ho a u\u017e nikdy nepusti\u0165. Chcel ho uisti\u0165, \u017ee v\u0161etko bude v poriadku. Chcel veri\u0165, \u017ee bude. Ale naozaj? Potreboval sa dozvedie\u0165 pravdu a t\u00fa mu mohol poveda\u0165 len jeho otec. Bol ale pr\u00edli\u0161 vynervovan\u00fd a uvedomoval si, \u017ee v tomto stave by sa k otcovi v zdrav\u00ed nedostal. Predsa len, jeho nehoda ho dos\u0165 pou\u010dila a jeho podvedomie ho aj v tejto situ\u00e1cii upozor\u0148ovalo na to, \u017ee ak sa mu nie\u010do stane, odpovede nedostane. Preto sa nieko\u013eko kr\u00e1t zhlboka nad\u00fdchol v snahe upokoji\u0165 sa, tv\u00e1r si opl\u00e1chol studenou vodou a vypil aj poh\u00e1r vody. Nemal pocit, \u017ee by mu to ktovie ako pomohlo, no \u010fal\u0161ie \u010dakanie by mu rozhodne nepomohlo. Nemohol \u010daka\u0165. Musel sa dozvedie\u0165 pravdu. A tak vzal k\u013e\u00fa\u010de, fotografiu a vybehol z domu.<\/div>\n<hr \/>\n<div style=\"text-align:justify\">Medzi t\u00fdm sa Bill dok\u00e1zal upokoji\u0165 dos\u0165 na to, aby si privolal v\u00fd\u0165ah. Nezvl\u00e1dol by z\u00eds\u0165 dole po vlastn\u00fdch. Kolen\u00e1 sa mu podlamovali a cel\u00fd sa triasol. Vo v\u00fd\u0165ahu sa musel pevne podoprie\u0165, lebo ke\u010f sa v\u00fd\u0165ah s trhnut\u00edm pohol, takmer spadol na zem. Vypot\u00e1cal sa von, a prid\u0155\u017eaj\u00fac sa steny, zastavil na \u00fap\u00e4t\u00ed schodov ved\u00facich z ulice k vchodu do bytovky. Pozeral na t\u00fdch p\u00e1r schodov ako na najv\u00e4\u010d\u0161ieho nepriate\u013ea, uvedomuj\u00fac si, \u017ee bude ma\u0165 probl\u00e9m z\u00eds\u0165 po nich dole. Na\u0161\u0165astie, Gordon bol nabl\u00edzku. Sedel v aute pred Tomovou bytovkou a \u010dakal na Billa. V kufri mal naukladan\u00e9 v\u0161etky Billove veci a teraz \u010dakal u\u017e len na\u0148ho, aby ho odviezol sp\u00e4\u0165 do Loitsche. Ke\u010f videl, v akom stave ten chlapec je, r\u00fdchlo vyst\u00fapil z auta a pomohol mu nast\u00fapi\u0165 na sedadlo spolujazdca. Prip\u00fatal ho a na chv\u00ed\u013eu mu stisol ruku v snahe povzbudi\u0165 ho, no potom sa vr\u00e1til na svoje miesto a ur\u00fdchlene opustil mesto. Bol najvy\u0161\u0161\u00ed \u010das, preto\u017ee len o p\u00e1r sek\u00fand nesk\u00f4r zbadal v sp\u00e4tnom zrkadle Toma, be\u017eiaceho k svojmu autu.<\/div>\n<div style=\"text-align:justify\">\n<p>Tom sotva dok\u00e1zal trafi\u0165 k\u013e\u00fa\u010dom do zapa\u013eovania, ako sa mu triasli ruky, no ke\u010f sa mu to kone\u010dne podarilo, nestr\u00e1cal ani min\u00fatu. Nevedel, ko\u013eko predpisov poru\u0161il a ko\u013eko kr\u00e1t prekro\u010dil r\u00fdchlos\u0165, no bolo mu to jedno. Potreboval hovori\u0165 s J\u00f6rgom. Potreboval po\u010du\u0165 pravdu a potreboval ju po\u010du\u0165 hne\u010f. Nemohol \u010daka\u0165. Preletel cez mesto a so \u0161mykom zastavil pred domom svojho otca. Prebehol k dver\u00e1m a prudko zab\u00fachal na dvere, ne\u017e netrpezlivo stla\u010dil k\u013eu\u010dku v snahe overi\u0165 si, \u010di nie je odomknut\u00e9. Nebolo, a tak zab\u00fachal op\u00e4\u0165, netrpezlivo pre\u0161\u013eapuj\u00fac z nohy na nohu. Len \u010do Katrin otvorila, vtrhol dnu a zamieril si to najsk\u00f4r do ob\u00fdva\u010dky a n\u00e1sledne aj do kuchyne, h\u013eadaj\u00fac svojho otca, no ten nikde nebol. Katrin za n\u00edm \u0161okovane h\u013eadela, preto\u017ee tak\u00e9hoto ho nikdy pred t\u00fdm neza\u017eila. Nepozdravil ju ani deti, hoci minim\u00e1lne tie mlad\u0161ie sa za svojim bratom nad\u0161ene rozbehli v snahe ho priv\u00edta\u0165.<\/p><\/div>\n<div style=\"text-align:justify\">\n<p>&#8222;Kde je J\u00f6rg?&#8220; vybafol na \u0148u takmer z\u00farivo, a\u017e sa ho skoro z\u013eakla.<\/p><\/div>\n<div style=\"text-align:justify\">&#8222;Nie je tu, je e\u0161te v pr\u00e1ci. Vr\u00e1ti sa a\u017e o dve hodiny,&#8220; povedala mu a sna\u017eila sa ho chyti\u0165 za ruku, v snahe upokoji\u0165 ho. Tom sa jej v\u0161ak vytrhol a na\u010falej nepokojne pochodoval sem a tam. &#8222;Tom, \u010do sa deje?&#8220;<\/div>\n<div style=\"text-align:justify\">&#8222;Ja&#8230; mus\u00edm s n\u00edm hovori\u0165. Mus\u00edm&#8230; Kedy pr\u00edde? Mus\u00edm&#8230; mus\u00edm s n\u00edm hovori\u0165!&#8220; opakoval Tom a cel\u00fd sa triasol, tv\u00e1r sa mu kr\u010dila v grimase, ako sa m\u00e1rne sna\u017eil potla\u010di\u0165 op\u00e4\u0165 prich\u00e1dzaj\u00faci pla\u010d. Rozhodne si dla\u0148ou zotrel slzu, ktor\u00e1 sa mu skot\u00fa\u013eala po tv\u00e1ri, no bolo to m\u00e1rne, preto\u017ee ju nasledovala \u010fal\u0161ia a za \u0148ou \u010fal\u0161ia, a\u017e mal op\u00e4\u0165 cel\u00fa tv\u00e1r mokr\u00fa. Tom si za\u010dal na\u0161tvane zotiera\u0165 slzy z tv\u00e1re a zrazu nevedel, \u010do m\u00e1 robi\u0165. S touto situ\u00e1ciou ner\u00e1tal, vlastne nad nie\u010d\u00edm tak\u00fdm v\u00f4bec neuva\u017eoval. Jeho mozog prest\u00e1val pracova\u0165. Katrin to videla a v\u00f4bec sa jej to nep\u00e1\u010dilo. Sna\u017eila sa Toma upokoji\u0165, no ke\u010f sa jej to nedarilo, odviedla ho do kuchyne a usadila ho k stolu. &#8222;Zavol\u00e1m mu, dobre? Zavol\u00e1m mu a zist\u00edm, \u010di nem\u00f4\u017ee pr\u00eds\u0165 sk\u00f4r. Chv\u00ed\u013eu tu osta\u0148, hne\u010f sa vr\u00e1tim,&#8220; s\u013e\u00fabila mu, a ke\u010f prik\u00fdvol, r\u00fdchlo vy\u0161la z miestnosti a vr\u00e1tila sa za de\u0165mi do ob\u00fdva\u010dky.<\/div>\n<div style=\"text-align:justify\">\n<p>&#8222;Kay, Andrea, vezmite deti k babke a osta\u0148te tam. Andy, zba\u013e im nie\u010do na oble\u010denie a hranie, Kay, ty ich zatia\u013e zabav,&#8220; vyzvala svoje star\u0161ie deti a potom sa sklonila k t\u00fdm men\u0161\u00edm. Evidentne boli rozru\u0161en\u00e9 z Tomovho spr\u00e1vania a ona c\u00edtila, \u017ee ich mus\u00ed dosta\u0165 z domu sk\u00f4r, ne\u017e ich to rozru\u0161\u00ed e\u0161te viac.<\/p><\/div>\n<div style=\"text-align:justify\">&#8222;Tobias, Anna. Tomi sa dnes nec\u00edti dobre. Je chor\u00fd. Potrebuje trochu pokoja. Andrea a Kay v\u00e1s teraz zober\u00fa k babke a ostan\u00fa tam s vami, dobre? A ja sa zatia\u013e postar\u00e1m o Toma, aby mu bolo lep\u0161ie.&#8220;<\/div>\n<div style=\"text-align:justify\">&#8222;Ale ja chcem \u00eds\u0165 za Tomim,&#8220; namietal chlap\u010dek a jeho sestri\u010dka s\u00fahlasne prikyvovala. Aj ona chcela \u00eds\u0165 za svoj\u00edm ve\u013ek\u00fdm bratom. Chcela ho obja\u0165 a da\u0165 mu pusinku, ako to robili jej najbli\u017e\u0161\u00ed jej, ke\u010f bola chor\u00e1. Katrin to ch\u00e1pala a obe svoje mlad\u0161ie deti pohladila po l\u00ed\u010dkach a dala im pusinky na \u010del\u00ed\u010dka.<\/div>\n<div style=\"text-align:justify\">&#8222;Ja viem, ale Tomi sa naozaj nec\u00edti dobre. Ale s\u013eubujem, \u017ee len \u010do sa bude c\u00edti\u0165 lep\u0161ie, pust\u00edm v\u00e1s za n\u00edm. Dobre? Teraz p\u00f4jdete k babke. Postar\u00e1 sa o v\u00e1s a ja sa postar\u00e1m o Toma. A posl\u00fachajte. Babka je u\u017e star\u00e1, nevl\u00e1dze to\u013eko, hm?&#8220; usmiala sa na nich \u0161ibalsky a oni sa zasmiali. Vtedy sa za jej chrbtom ozvala Andrea s t\u00fdm, \u017ee u\u017e s\u00fa zbalen\u00ed, a tak r\u00fdchlo vstala a zober\u00fac Annu na ruky, odviedla ich oboch do predsiene. Bola ve\u013emi nerv\u00f3zna, \u017ee nech\u00e1va Toma sam\u00e9ho tak dlho, no potrebovala dosta\u0165 deti z domu a urobi\u0165 to \u010do najpokojnej\u0161ie, aby ich nerozru\u0161ila e\u0161te viac, ne\u017e u\u017e boli.<\/div>\n<div style=\"text-align:justify\">\n<p>&#8222;Andy, pros\u00edm \u0165a, zavolaj J\u00f6rgovi a povedz mu, nech sa pon\u00e1h\u013ea. Neviem, \u010do sa stalo, ale muselo to by\u0165 naozaj zl\u00e9,&#8220; po\u017eiadala Katrin svoju star\u0161iu dc\u00e9ru, zatia\u013e \u010do ob\u00favala \u010di\u017emi\u010dky tej mlad\u0161ej. Kay u\u017e vonku \u0161tartoval auto a ona bola rada, \u017ee mu dovolili vodi\u010d\u00e1k hne\u010f, ako dosiahol potrebn\u00fd vek. Odviedla deti k autu, prip\u00fatala ich do seda\u010diek a z posledn\u00fdch s\u00edl skr\u00fdvala nervozitu. Len \u010do auto zmizlo z doh\u013eadu, pon\u00e1h\u013eala sa sp\u00e4\u0165, aby na\u0161la Toma sedie\u0165 v kuchyni na zemi, opieraj\u00faceho sa o kuchynsk\u00fa linku, rukami si obj\u00edmal kolen\u00e1 a kn\u00edsal sa. Na tv\u00e1ri mal takmer nepr\u00ed\u010detn\u00fd v\u00fdraz a ona sa na p\u00e1r sek\u00fand \u00faplne zarazila, nevediac, \u010do m\u00e1 robi\u0165. Potom si v\u0161ak pripomenula, \u017ee je to len Tom, jej nevlastn\u00fd syn a vlastn\u00fd syn jej man\u017eela. St\u00e1le ten ist\u00fd Tom, o ktor\u00e9ho sa starala cel\u00e9 mesiace, ke\u010f sa zotavoval po nehode. A evidentne aj teraz potreboval jej pomoc. \u0160la k nemu a k\u013eakla si \u010do najbli\u017e\u0161ie, aby ho mohla s\u00facitne pohladi\u0165 po pleci.<\/p><\/div>\n<div style=\"text-align:justify\">&#8222;Tom?&#8220; prihovorila sa mu tich\u00fdm hlasom, aby ho nevy\u013eakala, no ke\u010f nereagoval, musela ho oslovi\u0165 op\u00e4\u0165, tento kr\u00e1t o nie\u010do hlasnej\u0161ie. Tomom trhlo, a ke\u010f pozrel na Katrin, v o\u010diach sa mu zra\u010dilo zdesenie. \u017dena sa za\u010d\u00ednala b\u00e1\u0165, \u017ee \u010d\u00edm nesk\u00f4r sa jej man\u017eel vr\u00e1ti, t\u00fdm hor\u0161ie na tom Tom bude. Preto ho rad\u0161ej nechala na pokoji a rozhodla sa J\u00f6rgovi zavola\u0165 sama.<\/p>\n<p><strong>autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n<div style=\"text-align:justify\"><\/div>\n<div style=\"text-align:justify\"><strong>betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>autor: Jasalia Tom ostal st\u00e1\u0165 ako obaren\u00fd. Nedok\u00e1zal pochopi\u0165, \u010do to v\u0161etko znamen\u00e1. V prvej chv\u00edli bol e\u0161te ponoren\u00fd do toho \u00fa\u017easn\u00e9ho pocitu, ke\u010f sa Billove pery dot\u00fdkali t\u00fdch jeho, ke\u010f vdychoval jeho n\u00e1dhern\u00fa v\u00f4\u0148u a mal pocit, akoby bolo v\u0161etko v<\/p>\n<p class=\"link-more\"><a class=\"myButt \" href=\"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2018\/01\/03\/stretli-sme-sa-na-vianoce-38\/\">Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[638],"tags":[],"class_list":["post-818","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-stretli-sme-sa-na-vianoce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/818","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=818"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/818\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=818"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=818"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=818"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}