{"id":8200,"date":"2011-07-20T14:30:00","date_gmt":"2011-07-20T13:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8179"},"modified":"2011-07-20T14:30:00","modified_gmt":"2011-07-20T13:30:00","slug":"nehraj-to-na-mna-20","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/07\/20\/nehraj-to-na-mna-20\/","title":{"rendered":"Nehraj to na m\u0148a 20."},"content":{"rendered":"
autor: Diana<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
„Deck\u00e1!“ Spoza dver\u00ed na n\u00e1s kri\u010d\u00ed profesorka Dylanbachov\u00e1.<\/div>\n
„\u010co sa deje?“ Pohotovostne zareagujem a otvor\u00edm dvere sk\u00f4r ako ona.<\/div>\n
„M\u00f4\u017eete \u00eds\u0165 zatia\u013e domov. Stretneme sa tu o \u0161tvrtej \u00e1no?“<\/div>\n
Pote\u0161en\u00ed chv\u00ed\u013ekou pre seba sa rozl\u00fa\u010dime a vyberieme sa pre\u010d.<\/div>\n
„M\u00e1me dve hodiny,“ jeho poh\u013ead sa ma p\u00fdtal: ‚Mysl\u00ed\u0161 na to, na \u010do ja?‘<\/div>\n
„To je v\u00fdborn\u00e9. Mohli by sme z\u00e1js\u0165 niekam na obed, nie?“ Usmeje sa na m\u0148a. Pravdu povediac, obed je posledn\u00e9, na \u010do som myslel. Ale na ra\u0148aj\u0161iu bagetu som \u00faplne zabudol. A v\u00f4bec, sk\u00fa\u0161ali sme, \u010do bolo dos\u0165 nam\u00e1hav\u00e9. Chcelo by to doby\u0165 energiu.<\/div>\n
„M\u00f4\u017ee by\u0165.“ Usmejem sa na\u0148ho a vezmem ho za ruku. Vojdeme nasp\u00e4\u0165 do \u0161koly, chodba je \u00faplne pln\u00e1. S\u00fa tu celkom v\u0161etci. V\u00e4\u010d\u0161ina pr\u00edtomn\u00fdch nebola pri ra\u0148aj\u0161om incidente, tak\u017ee nech\u00e1pu na\u0161e prepleten\u00e9 prsty. Z\u00edzaj\u00fa na n\u00e1s e\u0161te nepr\u00edjemnej\u0161ie ako t\u00fdch p\u00e1r \u013eud\u00ed r\u00e1no.<\/p>\n<\/div>\n
„Jednoducho to ignoruj,“ povie Tom, akoby mi \u010d\u00edtal my\u0161lienky.<\/div>\n
„O to sa pr\u00e1ve sna\u017e\u00edm,“ za\u0161epk\u00e1m so zatnut\u00fdmi zubami a hran\u00fdm \u00fasmevom.<\/div>\n
C\u00edtim sa ako na nejakom chodn\u00edku sl\u00e1vy, kde na mne id\u00fa v\u0161etci o\u010di necha\u0165. S t\u00fdm rozdielom, \u017ee toto je z\u00e1porn\u00fd, zl\u00fd chodn\u00edk. Nechcem si ani predstavi\u0165, \u010do si myslia o Tomovi.<\/div>\n
„Tom? M\u00f4\u017ee\u0161 nachv\u00ed\u013eku?“ Pod\u00edde k nemu chalan z jeho, d\u00fafam, \u017ee u\u017e b\u00fdvalej parite, Erik. Hoci sa sna\u017e\u00edm pozera\u0165 inam, c\u00edtim na sebe jeho zvedav\u00fd a znechuten\u00fd poh\u013ead.<\/div>\n
„No jasn\u00e9.“ Tom pritak\u00e1, no st\u00e1le ma \u0165ah\u00e1 za sebou.<\/div>\n
„Ale bez.“ Ani nedokon\u010d\u00ed oslovenie, len na m\u0148a k\u00fdvne hlavou.<\/div>\n
„Bez Billa? V \u017eiadnom pr\u00edpade. Nem\u00e1me pred sebou tajnosti, m\u00f4\u017ee\u0161 pokojne hovori\u0165.“<\/div>\n
„Si si ist\u00fd?“ vrhne sa m\u0148a poni\u017euj\u00faci poh\u013ead.<\/div>\n
„Stopercentne. Tak, \u010do si to chcel?“<\/div>\n
„Ale ni\u010d,“ zvrtne sa na p\u00e4te a odkr\u00e1\u010da tam, odkia\u013e pri\u0161iel.<\/div>\n
\n
„Divn\u00e9.“ Zamrmlem si pod nos, Tom mi len prik\u00fdvne. „Hm, to \u00e1no. Ale nezauj\u00edma ma, \u010do chcel. Ur\u010dite mal zase nie\u010do proti tebe. Ale to ni\u010d, zlato.“ Sladko sa usmeje a brnkne mi po nose. Aj m\u0148a to n\u00fati usmia\u0165 sa. Je tak moc roztomil\u00fd. V\u017edy som t\u00fa\u017eil po takomto nie\u010dom. No neodv\u00e1\u017eil som sa ani pomyslie\u0165, \u017ee by sa mi to raz mohlo splni\u0165. A u\u017e v\u00f4bec nie, \u017ee t\u00e1 vyvolen\u00e1 osoba bude mne zrovna tak bl\u00edzka.<\/p>\n<\/div>\n
Z tejto milej chv\u00ed\u013eky n\u00e1s v\u0161ak vyru\u0161\u00ed v\u00fdbuch h\u00edkania a pohor\u0161en\u00fdch pozn\u00e1mok pravdepodobne na n\u00e1s. Oz\u00fdva sa to s konca chodby, kde stoj\u00ed tlupa diev\u010dat. S\u00fa to tie fifleny, ktor\u00e9 si o sebe myslia viac ne\u017e treba. Och, ako ich len nezn\u00e1\u0161am.<\/div>\n
Keby som bol \u017eena, okam\u017eite im tak sko\u010d\u00edm do vlasov. Ale ako chlapec si to nem\u00f4\u017eem dovoli\u0165. Aj keby si to zasl\u00fa\u017eili.<\/div>\n
„Len sa usmievaj a prikyvuj. Nedaj na sebe vedie\u0165, \u017ee \u0165a znepokojuj\u00fa. Hlavne nen\u00e1padne.“ Preced\u00ed cez zuby Tom a tiahne ma cez chodbu a\u017e k \u0161atni, kde s\u00fa na\u0161e veci.<\/div>\n
Ke\u010f Tom over\u00ed, \u010di je v \u0161atni \u010dist\u00fd vzduch, okam\u017eite ma pritisne ku stene a v\u00e1\u0161nivo pobozk\u00e1.<\/div>\n
„Tak som si to vyn\u00fatil,“ nevinne sa usmeje<\/div>\n
„Si desn\u00fd.“ Vyplaz\u00edm mu jazyk.<\/div>\n
„Si zvyknut\u00fd dosta\u0165 v\u017edy, \u010do chce\u0161, \u017ee?“ Podpichnem ho tro\u0161ku. Presne tu\u0161\u00edm, \u010do zam\u00fd\u0161\u013ea.<\/div>\n
„No\u2026 To som.“ Prik\u00fdvne a zad\u00edva sa mi na \u00fasta. Doslova ich hypnotizuje, aby som ho pobozkal prv\u00fd.<\/div>\n
Perami sa vkradnem k t\u00fdm jeho a v sekunde ho dravo pobozk\u00e1m. Samozrejme odozva na seba nenech\u00e1 dlho \u010daka\u0165 a objav\u00ed sa v podobe neposedn\u00e9ho jaz\u00fd\u010dka predieraj\u00faceho sa do mojich \u00fast.<\/p>\n<\/div>\n
„Si stra\u0161ne nedo\u010dkav\u00fd, vie\u0161 to? Ke\u010f n\u00e1s tu niekto uvid\u00ed.“ Ani ma nenech\u00e1 dohovori\u0165! To je drzos\u0165. Chv\u00ed\u013eku sa nech\u00e1vam un\u00e1\u0161a\u0165 jeho bozkami. P\u00e1\u010di sa mi, ke\u010f n\u00e1s „vedie“. Je to ako by som patril pod jeho moc. Viem, \u017ee si so mnou m\u00f4\u017ee robi\u0165, \u010do len chce.<\/div>\n
„Ehm, ehm! Je to nechutn\u00e9! Je\u017ei\u0161 maria\u2026 Tom, nem\u00f4\u017ee\u0161 sa predsa takto nechutne olizova\u0165 s t\u00fdmto tu! \u010co sa ti pre boha porobilo??!!“ Prepadne n\u00e1s v strede n\u00e1dhern\u00e9ho vymie\u0148ania ne\u017enost\u00ed Tomova b\u00fdval\u00e1 partia.<\/div>\n
„Po\u010d\u00favaj. Nestaraj sa do toho, \u010do ja rob\u00edm a \u010do nie. Je to len a len moja vec. Ani ja sa nestar\u00e1m do toho, koho miluje\u0161 ty. L\u00e1skavo to akceptuj.“ Pov\u00fd\u0161enecky sa na nich usmeje, no to nesta\u010d\u00ed. \u010eal\u0161\u00ed z rady vyst\u00fapi viac vpred.<\/div>\n
„Tom, ale chlapec? A e\u0161te k tomu Bill?! Ve\u010f si ho nen\u00e1videl! Spolu sme mu nad\u00e1vali a ohov\u00e1rali ho a neviem \u010do v\u0161etko! Ja \u0165a nech\u00e1pem.“ No. Tie slov\u00e1 s\u00edce nie s\u00fa pekn\u00e9, ale beriem to. Vtedy som mal o \u0148om aj ja zl\u00fa mienku. Teraz u\u017e je ale in\u00fd. Ver\u00edm v to.<\/div>\n
Podvedome nahmat\u00e1m jeho ruku a stisnem ju. C\u00edtim sa tak bezpe\u010dnej\u0161ie. Nie, \u017ee by mi nie\u010do hrozilo, ale. Hroz\u00ed. Hociktor\u00fd mi m\u00f4\u017ee hne\u010f teraz vrazi\u0165. Ale Tom by to nedovolil. To som si ist\u00fd.<\/p>\n<\/div>\n
„To bolo\u2026 predt\u00fdm som nevedel, ak\u00fd Bill je. Teraz to u\u017e viem a rozhodol som sa pre tak\u00fato mo\u017enos\u0165. Navy\u0161e ho milujem. U\u017e moc dlho. Ke\u010f som ho s vami ohov\u00e1ral, chcel som silou mocou zaprie\u0165, \u017ee by sa mi mohol \u010do i len tro\u0161i\u010dku p\u00e1\u010di\u0165. Ale s\u00e1m seba neoklamem. Jednoducho sa ho kv\u00f4li v\u00e1m nevzd\u00e1m.“<\/div>\n
„Keci. Nehraj to. Vieme, \u017ee si v\u00fdborn\u00fd herec, ale odtia\u013e potia\u013e\u2026“ s miernym n\u00e1znakom stresu v hlase prehl\u00e1si jeden z t\u00fdch zakomplexovan\u00fdch idiotov, ktor\u00ed s\u00fa kamar\u00e1tmi m\u00f4jho brata. Ale b\u00fdval\u00fdmi.<\/div>\n
Sn\u00e1\u010f b\u00fdval\u00fdmi.<\/div>\n
„Sta\u010d\u00ed, dobre?! Ja to nehr\u00e1m. Mysl\u00edm to v\u00e1\u017ene. Jednoducho ho milujem a dos\u0165. Nemienim o tom viac s vami debatova\u0165. Koniec!“ V\u00fdstra\u017ene vzt\u00fd\u010di Tom prst, pevnej\u0161ie mi stisne ruku. Z jeho postoja c\u00edtim nedo\u010dkavos\u0165. Mysl\u00edm, \u017ee je na\u010dase od\u00eds\u0165. Asi nie len ja nestrp\u00edm viac tieto re\u010di.<\/div>\n
„Ale Tom, no tak, uvedom sa!“ Trochu ho ten chlapec postr\u010d\u00ed. \u010co to m\u00e1 do pekla znamena\u0165?! Do Toma nebude nikto s\u00e1ca\u0165!<\/p>\n<\/div>\n
„Daj od neho ruky pre\u010d!“ Pust\u00edm sa do\u0148ho ja. Prekvapuj\u00fa ma moje obran\u00e1rske in\u0161tinkty. Za norm\u00e1lnych okolnost\u00ed by som to asi neurobil. Ale je to Tom. Je to moja \u017eivotn\u00e1 l\u00e1ska a ja ju mus\u00edm obra\u0148ova\u0165.<\/div>\n
„Hej, hej sle\u010dinka\u2026 odp\u00e1\u013e.“ Ten idiot sa do m\u0148a celou silou zaprie. M\u00e1m \u010do robi\u0165, aby som udr\u017eal rovnov\u00e1hu.<\/div>\n
„Nedot\u00fdkaj sa ma!“ Zvresknem po \u0148om. V mojom tele sa hromad\u00ed zvl\u00e1\u0161tny druh adrenal\u00ednu. E\u0161te nikdy som sa nepobil. Ak ner\u00e1tam, \u017ee zbili m\u0148a. Respekt\u00edve som sa nikdy nebr\u00e1nil. Mo\u017eno je na\u010dase sk\u00fasi\u0165 to, nie? Zovriem p\u00e4s\u0165 a \u010do najv\u00e4\u010d\u0161ou silou ho udriem do tv\u00e1re. T\u00e1to rana fakt sadla! Dokonca bola tak siln\u00e1, \u017ee spadol na zem.<\/div>\n
„Ty hajzel.“ Nen\u00e1vistne sa na m\u0148a zad\u00edval a utrel si krv z rozrazenej pery. Na mojich per\u00e1ch sa odzrkad\u013euje moja my\u0161lienka. Mierne provokat\u00edvna. To ho rozz\u00fari e\u0161te viac\u2026 p\u00f4sob\u00ed to na\u0148ho ako \u010derven\u00e1 l\u00e1tka toreadora pre b\u00fdka. S obrovsk\u00fdm hnevom, priam sr\u0161iac z neho, sa postav\u00ed zo zeme, moje reflexy nest\u00edhaj\u00fa fungova\u0165. S\u00fa nezvykl\u00e9 na tak\u00e9to situ\u00e1cie. Preto ma mieren\u00e1 rana zasiahne presne do \u00fast.<\/p>\n<\/div>\n
Najprv som mal dojem, \u017ee Tom ani nezakro\u010d\u00ed. M\u00f4j dojem v\u0161ak vyvr\u00e1til presne mieren\u00fd \u00fader priamo do tv\u00e1re toho provokat\u00e9ra. Zasl\u00fa\u017eil si to.<\/div>\n
„Vypadnime odtia\u013eto,“ schmatne ma za ruku a v momente kr\u00e1\u010dame pre\u010d.<\/div>\n
„Nie, po\u010dkaj! Ten parchant si zasl\u00fa\u017ei pr\u00edu\u010dku.“ Vytrhnem sa z jeho zovretia a vr\u00e1tim sa sp\u00e4\u0165 na miesto, kde sa pred sekundou odohrala men\u0161ia bitka.<\/div>\n
„E\u0161te ti nesta\u010dilo?“<\/div>\n
„Chce\u0161 ma zbi\u0165? Tak do toho!“ ozve sa e\u0161te nedoudieran\u00fd chalan.<\/div>\n
„\u00c1no, presne to chcem!“ e\u0161te som t\u00fa vetu ani nedopovedal a vlepil som mu riadne \u0161tip\u013eav\u00fa facku. Na l\u00edci mu zostal vidite\u013ene pulzuj\u00faci odtla\u010dok.<\/div>\n
Sam\u00e9ho ma prekvapuje, ak\u00fd agres\u00edvny dok\u00e1\u017eem by\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
„Bill! Ka\u0161li na nich! Nestoja ti za to.“ Pribehne ku mne m\u00f4j brat s v\u00fdrazom poriadne zm\u00e4ten\u00fdm a prekvapen\u00fdm. Po\u010d\u00favnem ho? Nepo\u010d\u00favnem? Asi \u00e1no. Dos\u0165 bolo n\u00e1silia.<\/div>\n
„E\u0161te raz sa ho dotkne\u0161, nabud\u00face \u0165a zabijem.“ Vyhr\u00e1\u017eam sa v\u0161etk\u00fdm. Prv\u00fd kr\u00e1t v \u017eivote som im dal poc\u00edti\u0165, \u017ee aj ja som chlapec.<\/div>\n
„Nie, ja ho zabijem!“ zamrmlem si u\u017e len pod nos, ke\u010f prech\u00e1dzame cez dvere na \u0161irok\u00fa chodbu.<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d,“ prehovor\u00ed na m\u0148a Tom. „Nechcel som, aby sa nie\u010do tak\u00e9to stalo. Ale\u2026 Aspo\u0148 sme si s nimi ist\u00e9 veci vyjasnili, nie?“ usmeje sa, no hne\u010f op\u00e4\u0165 zvra\u0161t\u00ed \u010delo. „Inak, si v poriadku? Neudrel \u0165a pr\u00edli\u0161 silno?“ starostlivo si prezer\u00e1 moju bled\u00fa tv\u00e1r.<\/div>\n
Pod\u00edde ku mne bli\u017e\u0161ie a jazykom zl\u00edzne kvapku krvi, ktor\u00e1 mi te\u010die z rozbitej pery. „Je mi to \u013e\u00fato.“ Za\u0161epk\u00e1 a n\u00e1sledne ranen\u00e9 miesto pof\u00faka. Je to tak pr\u00edjemn\u00e9\u2026 o\u0161etruj\u00face.<\/div>\n
„To je dobr\u00e9, zvl\u00e1dnem to,“ usmejem sa na\u0148ho.<\/p>\n<\/div>\n
autor: Diana<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Diana „Deck\u00e1!“ Spoza dver\u00ed na n\u00e1s kri\u010d\u00ed profesorka Dylanbachov\u00e1. „\u010co sa deje?“ Pohotovostne zareagujem a otvor\u00edm dvere sk\u00f4r ako ona. „M\u00f4\u017eete \u00eds\u0165 zatia\u013e domov. Stretneme sa tu o \u0161tvrtej \u00e1no?“ Pote\u0161en\u00ed chv\u00ed\u013ekou pre seba sa rozl\u00fa\u010dime a vyberieme sa pre\u010d. „M\u00e1me<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[435],"tags":[],"class_list":["post-8200","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-nehraj-to-na-mna"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8200","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8200"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8200\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8200"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8200"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8200"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}