{"id":8259,"date":"2011-07-11T16:30:00","date_gmt":"2011-07-11T15:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8238"},"modified":"2011-07-11T16:30:00","modified_gmt":"2011-07-11T15:30:00","slug":"nehraj-to-na-mna-17","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/07\/11\/nehraj-to-na-mna-17\/","title":{"rendered":"Nehraj to na m\u0148a 17."},"content":{"rendered":"
autor: Diana<\/strong><\/div>\n
<\/strong><\/div>\n
\"\"<\/strong><\/div>\n
<\/strong><\/div>\n

<\/strong><\/div>\n
„S\u013e\u00fabi\u0161 mi nie\u010do?“<\/div>\n
„Pod\u013ea toho \u010do,“ som s\u00edce unaven\u00fd, ale pri tejto ot\u00e1zke som spozornel. Som zvedav\u00fd, \u010do z neho vylezie.<\/div>\n
„U\u017e to nikdy neurob\u00ed\u0161. \u00c1no?“ \u010co m\u00e1 na mysli?<\/div>\n
„\u010co neurob\u00edm?“<\/div>\n
„U\u017e nikdy sa nepok\u00fasi\u0161 zabi\u0165. S\u013eubuje\u0161?“ Ach\u2026 o toto ide.<\/div>\n
„Tom, keby si vedel, ako som sa c\u00edtil. Proste\u2026 v \u0161kole mi robili zo \u017eivota peklo. Mama ma vyhodila, nemal som \u017eiadne peniaze a posledn\u00e9 veci, \u010do mi zostali, zhoreli. Nem\u00e1m v\u00f4bec ni\u010d.“ Pri tej krutej predstave sa mi chce plaka\u0165. A to som mu ani nespomenul incident s Andym. A rozhodne ani nespomeniem.<\/div>\n
„Ja som ti robil zo \u017eivota peklo.“<\/div>\n
Chcem namieta\u0165, no v podstate m\u00e1 pravdu. Ale on za to v plnej miere nem\u00f4\u017ee. Najv\u00e4\u010d\u0161iu vinu na tom maj\u00fa na\u0161i zaujat\u00ed rodi\u010dia a nikto in\u00fd. My sme len \u00faboh\u00e9 obete.<\/div>\n
\n
\n<\/div>\n
„Tom to nie je tvoja vina\u2026“ obh\u00e1jim ho. „Keby \u0165a otec proti mne nebol b\u00fdval po\u0161tval, nerobil by si to. V\u0161ak m\u00e1m pravdu?“<\/div>\n
„Ja\u2026 neviem. Neviem, \u010do by bolo. Ale najsk\u00f4r asi nie. A\u2026 Billi\u2026 mrz\u00ed ma, \u017ee som \u0165a pred v\u0161etk\u00fdmi tak pon\u00ed\u017eil.“<\/div>\n
„Po\u010d\u00favaj ma, teraz, ke\u010f viem, \u017ee si to nerobil s\u00e1m od seba, ti vlastne u\u017e ani nem\u00e1m \u010do odpusti\u0165. Sk\u00f4r by som ti mal by\u0165 v\u010fa\u010dn\u00fd, \u017ee si mal odvahu to v\u0161etko zmeni\u0165. A samozrejme\u2026 Si mi predsa zachr\u00e1nil \u017eivot!“ pri posledn\u00fdch slov\u00e1ch sa mu hod\u00edm do n\u00e1ru\u010dia. Potrebujem jeho bl\u00edzkos\u0165. A nielen fyzick\u00fa.<\/div>\n
„Hej.“ Prech\u00e1dza mi ukazov\u00e1\u010dikom po per\u00e1ch. „Zabudnime na v\u0161etko. Na toto v\u0161etko zl\u00e9. Za\u010dnime odznova. Pros\u00edm.“ Posledn\u00e9 slovo len za\u0161epk\u00e1. Zd\u00e1 sa mi to ako dobr\u00fd n\u00e1pad. Tie\u017e nechcem, aby som mal pred o\u010dami to stra\u0161n\u00e9, \u010do sa stalo. D\u00fafam, \u017ee u\u017e je to koniec tr\u00e1penia.<\/div>\n
Ale predsa tu je e\u0161te nie\u010do, \u010do mus\u00edme prekona\u0165. Nad t\u00fdm teraz nie je \u010das uva\u017eova\u0165. Mus\u00edme sa vyspa\u0165. Zajtra mus\u00edme by\u0165 vo forme.<\/div>\n
„Dobre\u2026“ pobozk\u00e1m ho a tesnej\u0161ie sa mu zachuml\u00e1m do n\u00e1ru\u010dia.<\/div>\n
„Milujem \u0165a.“ Za\u0161epk\u00e1 mi do ucha. Mmm. Je to tak kr\u00e1sny pocit, ke\u010f viem, \u017ee je tu niekto, kto ma miluje a koho milujem ja.“<\/div>\n
„Ja teba tie\u017e.“ Som u\u017e tak unaven\u00fd. Zavriem o\u010di, nevl\u00e1dzem sa ani d\u00edva\u0165 po tmavej izbe. Na per\u00e1ch mi ale st\u00e1le pohr\u00e1va \u00fasmev.<\/p>\n<\/div>\n
***<\/p>\n<\/div>\n
Ak\u00fd to je kr\u00e1sny pocit preb\u00fadza\u0165 sa v n\u00e1ru\u010d\u00ed niekoho, koho \u013e\u00fabim. Tom sa na m\u0148a pokojne d\u00edva a ne\u017ene ma hlad\u00ed po vlasoch. Ten poh\u013ead c\u00edtim aj so zatvoren\u00fdmi o\u010dami. Druhou rukou ma ochranite\u013esky obj\u00edma. Je to tak pekn\u00e9. Ke\u010f pomysl\u00edm na to, o \u010do v\u0161etko som mohol pr\u00eds\u0165, keby v\u010dera ne\u0161iel okolo. Pevne okolo neho obopnem ruky.<\/div>\n
„U\u017e \u0165a nepust\u00edm,“ rozospato zamrmlem s e\u0161te st\u00e1le zatvoren\u00fdmi o\u010dami.<\/div>\n
„To neurob\u00ed\u0161, ani keby si chcel.“ Otvor\u00edm o\u010di, hne\u010f zr\u00e1na ma v\u00edta n\u00e1dhern\u00fd romantick\u00fd Tomov \u00fasmev.<\/div>\n
„Nikdy.“ Za\u0161epk\u00e1m.<\/div>\n
„Nikdy.“ Zopakuje to milo po mne a venuje mi pusu na \u010delo.<\/div>\n
„Ko\u013eko je hod\u00edn?“ Moju tv\u00e1r prepadne grimasa. Bo\u017ee, to mus\u00edm zase vst\u00e1va\u0165 do \u0161koly? Ni\u00e9!<\/div>\n
„Neboj sa, e\u0161te m\u00e1me \u010das. Andy r\u00e1no volal, \u017ee sta\u010d\u00ed pr\u00eds\u0165 nesk\u00f4r, ke\u010f sk\u00fa\u0161ame.“ A\u017e mi pre\u0161iel mr\u00e1z po chrbte, ke\u010f ho spomenul.<\/div>\n
„A-a-a\u2026 ahm\u2026 dobre.“ Usmejem sa, c\u00edtim v\u0161ak, \u017ee nie pr\u00edli\u0161 presved\u010divo.<\/div>\n
„Deje sa nie\u010do?“ Hm. V\u0161imol si to. \u010co mu m\u00e1m poveda\u0165? Nechcem mu pravdou ubl\u00ed\u017ei\u0165.<\/div>\n
„Nie, nie\u2026 ni\u010d.“<\/div>\n
„Ur\u010dite?“<\/div>\n
„Nie, len som tro\u0161ku dezorientovan\u00fd,“ zaklamem. Ve\u010f som herec, Bo\u017ee, \u010do je to so mnou!<\/div>\n
„Klame\u0161 mi?“ Podvihne jedno obo\u010die. Fajn\u2026 s pravdou von.<\/div>\n
„Nie. Tak fajn! Proste\u2026 mi Andy nah\u00e1\u0148a strach. “ Ani nedopoviem\u2026 mo\u017eno som povedal u\u017e pr\u00edli\u0161.<\/div>\n
„Strach? Ve\u010f nevyzer\u00e1 a\u017e tak stra\u0161ne.“<\/div>\n
„Neviem, tak\u00fd zvl\u00e1\u0161tny t\u00fdpek,“ mysl\u00edm, \u017ee bude lep\u0161ie, ke\u010f to nateraz nech\u00e1m tak.<\/div>\n
„Mali by sme sa za\u010da\u0165 oblieka\u0165, nemysl\u00ed\u0161?“ a a\u017e teraz mi dopne, \u017ee sa nem\u00e1m do \u010doho. Tie \u0161pinav\u00e9 premo\u010den\u00e9 veci si na seba predsa da\u0165 nem\u00f4\u017eem. Tom asi zistil, \u010do mi napadlo.<\/p>\n<\/div>\n
„Neboj sa, ja ti nie\u010do po\u017ei\u010diam.“<\/div>\n
Oh. Tie dvoj\u010dacie my\u0161lienky.<\/div>\n
„Ale\u2026 ehm. M\u00e1\u0161 aj nie\u010do \u00fazke? Lebo\u2026 mysl\u00edm, \u017ee hne\u010f bud\u00fa v\u0161etci vedie\u0165, \u017ee sme dvoj\u010dat\u00e1.“ Ano\u2026 to bude hne\u010f ka\u017ed\u00e9mu jasn\u00e9. S\u00edce na prv\u00fd poh\u013ead by to nikoho ani nenapadlo, kv\u00f4li rozli\u010dn\u00fdm \u0161t\u00fdlom a tak. Ale keby sme pri\u0161li skoro rovnako. No neviem, neviem.<\/div>\n
„Vlastne, teraz to u\u017e nemus\u00edme taji\u0165, hm?“<\/div>\n
„Hmm\u2026 Ale\u2026“ Ano\u2026 toto je skvel\u00fd n\u00e1pad.<\/div>\n
„\u010co keby sme to nikomu nevraveli? Mohli by sme by\u0165 beztrestne spolu.“ Pref\u00edkane sa na\u0148ho usmejem. Je to lep\u0161ie, ako verejne prizna\u0165, \u017ee sme bratia.<\/div>\n
„Hmm. To sa mi zd\u00e1 fakt skvel\u00e9.“ Zopakuje po mne \u00fasmev a prudko si ma pritiahne k sebe.<\/p>\n<\/div>\n
„Tom? A \u010do ke\u010f to zistia?“<\/div>\n
„\u010co ako?“<\/div>\n
„No ve\u010f, \u017ee sme bratia,“ ustr\u00e1chane si skusnem spodn\u00fa peru. To bude pr\u016fser.<\/div>\n
„Nezistia. Nemaj\u00fa ako.“ Ubezpe\u010duje ma. Mmm, len aby bola pravda to, \u010do hovor\u00ed. Ale ja mu ver\u00edm. „Dobre. A\u2026 Tom? Nebude\u0161 sa za m\u0148a hanbi\u0165? Vie\u0161\u2026 Doteraz si ma nezn\u00e1\u0161al, a len tak zrazu pr\u00eddeme ruka v ruke do \u0161koly ako p\u00e1r? A e\u0161te k tomu dvaja chalani?<\/div>\n
„Vie\u0161 \u010do, cho\u010f tri metre za mnou, nech sa mi nesmej\u00fa\u2026“ vyval\u00edm na\u0148ho o\u010di. To nemysl\u00ed v\u00e1\u017ene.<\/div>\n
„Zbl\u00e1znil si sa? V \u017eiadnom pr\u00edpade sa za teba nebudem hanbi\u0165!“ Uff ve\u010f preto.<\/div>\n
„Zahral si to stra\u0161ne d\u00f4veryhodne, a\u017e som sa z\u013eakol!“ udriem ho p\u00e4s\u0165ou do pleca.<\/div>\n
„Som predsa nejak\u00fd herec, nie?“ \u017dmurkne na m\u0148a. Hmm, je a poriadny. M\u00e1me to v rodine darmo.<\/p>\n<\/div>\n
„Tak\u017ee, po\u010fme sa u\u017e do nie\u010doho navliec\u0165, nech m\u00f4\u017eeme od\u00eds\u0165. Cho\u010f do k\u00fape\u013ene, druh\u00e9 dvere v\u013eavo, pod um\u00fdvadlom v z\u00e1suvke je nov\u00e1 zubn\u00e1 kefka, pokojne si ju vezmi. Ja ti zatia\u013e priprav\u00edm nejak\u00e9 veci, hmm?“<\/div>\n
„Dobre. A sna\u017e sa \u010do naju\u017e\u0161ie, pros\u00edm \u0165a,“ usmejem sa a prejdem do k\u00fape\u013ene, no o chv\u00ed\u013eu z nej zasa vyjdem, preto\u017ee Tom na m\u0148a nie\u010do kri\u010d\u00ed.<\/div>\n
„Hm?“ zamrmlem s plnou pusou zubnej pasty.<\/div>\n
„Ja tu m\u00e1m nejak\u00e9 tvoje veci.“ \u010co\u017ee? Moje?<\/div>\n
„Hm??“ zopakujem. On sa pousmeje.<\/div>\n
„Spom\u00edna\u0161 si, ke\u010f ti raz po telesnej zmizli veci, ke\u010f si bol v sprche?“<\/div>\n
„Uhm,“ na\u0161tvane na\u0148ho pozriem. S tou bielou penou okolo \u00fast a t\u00fdm poh\u013eadom mus\u00edm vyzera\u0165 ve\u013emi z\u00e1bavne.<\/div>\n
„No tak to s\u00fa ony,“ pozdvihne plecia ako ospravedlnenie jeho vtedaj\u0161ej drzosti. V\u00fdhra\u017ene na\u0148ho zdvihnem kefku, ale potom sa zasmejem. No aspo\u0148 si m\u00e1m \u010do obliec\u0165.<\/div>\n
„Ale teraz \u013eutujem, \u017ee som ti vtedy nevzal aj tenisky,“ zamyslene povie, ke\u010f vy\u0165ahuje mne zn\u00e1me veci zo svojej nie dvakr\u00e1t upratanej skrine. „No nevad\u00ed, tie ti po\u017ei\u010diam aj ja.“ Len prik\u00fdvnem, ke\u010f\u017ee to mno\u017estvo peny mi neumo\u017e\u0148uje otvori\u0165 \u00fasta.<\/p>\n<\/div>\n
Bo\u017ee, ke\u010f si spom\u00ednam, ako moc som bol na\u0161tvan\u00fd, ke\u010f mi tie veci vtedy niekto ukradol. Kto by v\u00f4bec povedal, \u017ee za to budem e\u0161te \u010fakova\u0165? To je t\u00e1 ir\u00f3nia \u017eivota. Pomaly za\u010d\u00ednam ch\u00e1pa\u0165, \u017ee v\u0161etko zl\u00e9 v \u017eivote je na nie\u010do dobr\u00e9. A mus\u00edm sa te\u0161i\u0165 s toho dobr\u00e9ho a nie plaka\u0165 za t\u00fdm zl\u00fdm. Ke\u010f sa to tak vezme. To, \u017ee mi Tom robil cel\u00fd ten \u010das zo \u017eivota peklo, bolo vopred predur\u010den\u00e9. Rovnako ako to, \u017ee ho otec ovl\u00e1dal. Keby to neurobil, Tom by chodil st\u00e1le s Andym a… ja ni\u010d.<\/div>\n
Proste sa to malo sta\u0165. Najprv som si musel presk\u00e1ka\u0165 to zl\u00e9, aby sa mi splnilo nie\u010do pozit\u00edvne. Nie, MY sme museli. Tom si toho tie\u017e dos\u0165 vytrpel, aj ke\u010f to tak mo\u017eno nevyzeralo.<\/p>\n<\/div>\n
Sta\u010d\u00ed u\u017e spomienok na krut\u00fd osud Billa Kaulitza. Idem si vypl\u00e1chnu\u0165 \u00fasta, aby som sa mohol vr\u00e1ti\u0165 sp\u00e4\u0165 k Tomovi, a kone\u010dne sa pooblieka\u0165. U\u017e teraz je hod\u00edn viac, ako by malo by\u0165.<\/div>\n
„Tomy? A kedy m\u00e1me vlastne by\u0165 v tej \u0161kole?“ zakri\u010d\u00edm na\u0148ho z k\u00fape\u013ene, no on sa sem zatia\u013e potichu pripl\u00ed\u017eil a zozadu ma objal.<\/div>\n
„Oh\u2026 chce\u0161 aby som umrel na infarkt?“ Oto\u010d\u00edm sa k nemu a ne\u017ene ho pobozk\u00e1m.<\/div>\n
„Nie\u2026 to nikdy.“ Usmeje sa a venuje mi e\u0161te jeden l\u00e1skypln\u00fd bozk.<\/div>\n
„Tak? Kedy?“<\/div>\n
„O pol d\u2026 A do riti!“<\/div>\n
„To nemysl\u00ed\u0161 v\u00e1\u017ene?!“<\/div>\n
„M\u00e1\u0161 pravdu, nemysl\u00edm, e\u0161te m\u00e1me hodinu. Mal by si sa najes\u0165\u2026“ povie mi rodi\u010dovsk\u00fdm t\u00f3nom. Keby sa tak niekto z mojich rodi\u010dov teraz v\u00f4bec staral o to, \u010do v\u00f4bec rob\u00edm, nie e\u0161te o to, \u010di som hladn\u00fd, tak by som asi sk\u00e1kal od radosti dva metre do v\u00fd\u0161ky.<\/div>\n
No dobre, nezauj\u00edma ma to. Nestoja mi ani za pomyslenie.<\/div>\n
No, ale tak\u00e9 ra\u0148ajky by som si teda dal.<\/p>\n<\/div>\n
autor: Diana<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Diana „S\u013e\u00fabi\u0161 mi nie\u010do?“ „Pod\u013ea toho \u010do,“ som s\u00edce unaven\u00fd, ale pri tejto ot\u00e1zke som spozornel. Som zvedav\u00fd, \u010do z neho vylezie. „U\u017e to nikdy neurob\u00ed\u0161. \u00c1no?“ \u010co m\u00e1 na mysli? „\u010co neurob\u00edm?“ „U\u017e nikdy sa nepok\u00fasi\u0161 zabi\u0165. S\u013eubuje\u0161?“ Ach\u2026 o<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[435],"tags":[],"class_list":["post-8259","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-nehraj-to-na-mna"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8259","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8259"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8259\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8259"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8259"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8259"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}