{"id":836,"date":"2017-12-29T15:00:00","date_gmt":"2017-12-29T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=830"},"modified":"2017-12-29T15:00:00","modified_gmt":"2017-12-29T14:00:00","slug":"stretli-sme-sa-na-vianoce-37","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2017\/12\/29\/stretli-sme-sa-na-vianoce-37\/","title":{"rendered":"Stretli sme sa na Vianoce 37."},"content":{"rendered":"
autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
<\/strong><\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
Tom cel\u00fd nasleduj\u00faci de\u0148 \u010dakal na Billov telefon\u00e1t, alebo aspo\u0148 esemesku, no ke\u010f sa ani jedn\u00e9ho nedo\u010dkal, nijako zvl\u00e1\u0161\u0165 sa t\u00fdm netr\u00e1pil. Teda, minim\u00e1lne sa ute\u0161oval t\u00fdm, \u017ee sa s Billom uvidia ve\u010der. Ak\u00e9 v\u0161ak bolo jeho prekvapenie, ke\u010f sa ve\u010der vr\u00e1til domov a jeho byt bol pr\u00e1zdny. Bol pondelok, Bill b\u00fdval doma v\u017edy najnesk\u00f4r o tretej. Ale cez v\u00edkend neboli doma, mo\u017eno \u0161iel na n\u00e1kup. Len\u017ee ke\u010f ubehlo nieko\u013eko hod\u00edn a Bill sa nevracal, za\u010d\u00ednal ma\u0165 obavy. Na\u0161iel svoj mobil a vyto\u010dil Billovo \u010d\u00edslo, po\u010d\u00faval vyzv\u00e1\u0148anie, no nikto to nezdv\u00edhal. Ke\u010f ho chcelo prepn\u00fa\u0165 do odkazovej schr\u00e1nky, telef\u00f3n vypol, no o p\u00e1r min\u00fat to sk\u00fasil znova. A potom znova. A znova, a znova, a znova. No Bill sa st\u00e1le neoz\u00fdval. Nakoniec mu poslal spr\u00e1vu, a ke\u010f mu Bill neodpovedal ani na \u0148u, bol rozhodnut\u00fd \u00eds\u0165 ho h\u013eada\u0165. Nevedel kam, no pl\u00e1noval za\u010da\u0165 u\u0148ho doma. Vtedy ho napadlo zavola\u0165 Gordonovi a sp\u00fdta\u0165 sa ho, \u010di Bill v\u00f4bec odi\u0161iel sp\u00e4\u0165 do mesta, ke\u010f v\u0161ak znovu chytil telef\u00f3n do ruky, p\u00edpla mu spr\u00e1va. S roztrasen\u00fdmi rukami ju otvoril, aby zistil, \u017ee sa mu kone\u010dne ozval Bill. Jeho spr\u00e1va ho v\u0161ak nepote\u0161ila.<\/div>\n
\u00b4Prep\u00e1\u010d, ja teraz nem\u00f4\u017eem hovori\u0165. Daj mi \u010das, pros\u00edm. Ch\u00fdba\u0161 mi,\u00b4<\/em> st\u00e1lo v nej a jemu zovrelo srdce. E\u0161te v\u010dera bolo v\u0161etko v poriadku. \u010co sa stalo, \u017ee sa tam rozhodol osta\u0165? \u010co mu Simone povedala, \u017ee zmenil svoj n\u00e1zor? Alebo ho k tomu prin\u00fatila? Nakoniec sa predsa len rozhodol zavola\u0165 Gordonovi, no ani rozhovor s n\u00edm ho nijako neupokojil. Mu\u017e zdvihol a\u017e po hodnej chv\u00edli a nezdal sa \u0161\u0165astn\u00fd, ke\u010f s n\u00edm musel hovori\u0165. Ale uistil ho, \u017ee tam Bill ost\u00e1va dobrovo\u013ene a \u017ee sa dozvedel nie\u010do, \u010do ho dos\u0165 rozru\u0161ilo, preto sa rozhodol tam p\u00e1r dn\u00ed osta\u0165, aby si v\u0161etko premyslel. Tom sa teda rozhodol, \u017ee mu d\u00e1 p\u00e1r dn\u00ed a d\u00fafal, \u017ee to nebude trva\u0165 pridlho. Lebo by\u0165 bez Billa bolo, ako vr\u00e1ti\u0165 sa do doby temna, ktor\u00fa za\u017e\u00edval cel\u00e9 roky pred tou nehodou. A bol si ist\u00fd, \u017ee znova by to u\u017e nezvl\u00e1dol.<\/div>\n
\n

Pre\u0161lo nieko\u013eko dn\u00ed a Bill sa neoz\u00fdval. Tom chodieval do pr\u00e1ce a domov, kde netrpezlivo \u010dakal na Billov n\u00e1vrat. Nieko\u013eko kr\u00e1t zaparkoval aj pred Billov\u00fdm bytom, d\u00fafaj\u00fac, \u017ee ho tam mo\u017eno zazrie, no nestalo sa tak. Raz sa dokonca cez obedn\u00fa pauzu rozhodol z\u00e1js\u0165 pred Billovu \u0161kolu, hoci vedel, \u017ee je to zbyto\u010dn\u00e9. Bolo, no on nedok\u00e1zal sedie\u0165 len tak na zadku a \u010daka\u0165 na z\u00e1zrak. Po p\u00e1r d\u0148och mu ale za\u010d\u00ednala doch\u00e1dza\u0165 trpezlivos\u0165. Nieko\u013eko kr\u00e1t sa pok\u00fasil dovola\u0165 Billovi a poslal mu aj nieko\u013eko spr\u00e1v, no on neodpovedal. Nakoniec, ke\u010f u\u017e bol s nervami na konci, nap\u00edsal mu, \u017ee pr\u00edde k nemu a \u017ee sa u\u017e pred n\u00edm nebude m\u00f4c\u0165 schov\u00e1va\u0165. A\u017e vtedy sa Bill kone\u010dne ozval a pris\u013e\u00fabil, \u017ee \u010fal\u0161\u00ed de\u0148 pr\u00edde. Malo by sa mu u\u013eavi\u0165, no nebolo to tak. Bol sn\u00e1\u010f e\u0161te nerv\u00f3znej\u0161\u00ed a najrad\u0161ej by si na \u010fal\u0161\u00ed de\u0148 vzal vo\u013eno, aby mohol na\u0148ho \u010daka\u0165, no vedel, \u017ee by sa pri tom asi zbl\u00e1znil. Hne\u010f po pr\u00e1ci sa v\u0161ak pon\u00e1h\u013eal domov a mohol len d\u00fafa\u0165, \u017ee mu o p\u00e1r dn\u00ed nepr\u00edde pozdrav z pol\u00edcie kv\u00f4li poru\u0161eniu nejak\u00e9ho toho predpisu. Na tom mu v\u0161ak nez\u00e1le\u017ealo. Jedin\u00e9 d\u00f4le\u017eit\u00e9 bolo, \u017ee kone\u010dne op\u00e4\u0165 uvid\u00ed svojho mil\u00e9ho a zist\u00ed, v \u010dom je probl\u00e9m. Bol presved\u010den\u00fd, \u017ee teraz, ke\u010f sa Bill vr\u00e1ti domov, bude u\u017e kone\u010dne v\u0161etko v poriadku.<\/p><\/div>\n

\n
Vyst\u00fapil z auta a takmer utekal, aby bol pri Billovi \u010do najsk\u00f4r. Vo\u0161iel do bytu a \u010dakal, \u017ee ho jeho priate\u013e pr\u00edde priv\u00edta\u0165 tak ako v\u017edy, ke\u010f pri\u0161iel domov z pr\u00e1ce – bozkom a objat\u00edm. Byt bol v\u0161ak rovnako tich\u00fd ako po v\u0161etky tie dni, odkedy sa vr\u00e1tili z dovolenky. A\u017e poh\u013ead do kuchyne mu uk\u00e1zal, \u017ee Bill skuto\u010dne pri\u0161iel. Nech\u00e1pal, pre\u010do sed\u00ed pri kuchynskom stole ticho ako p\u00e4\u0165 pe\u0148az\u00ed, no on s\u00e1m bol tak\u00fd \u0161\u0165astn\u00fd, \u017ee ho kone\u010dne vid\u00ed, \u017ee sa k nemu hne\u010f rozbehol, aby sa s n\u00edm priv\u00edtal. Objal ho a venoval mu ne\u017en\u00fd bozk na pery a Bill mu ho chv\u00ed\u013eu op\u00e4toval, no potom sa od neho odtiahol. Tom to nech\u00e1pal, no rozhodol sa to re\u0161pektova\u0165. Boli od seba u\u017e p\u00e1r dn\u00ed a bolo mu jasn\u00e9, \u017ee sa nie\u010do deje.<\/div>\n
„Ch\u00fdbal si mi,“ priznal a pohladil ho po tv\u00e1ri. Bill sa na\u0148ho slabo usmial, no on za t\u00fdm videl sm\u00fatok. Ve\u013ea sm\u00fatku. „\u010co sa deje? Povedz mi o tom. Nech je to \u010doko\u013evek, spolu to vyrie\u0161ime,“ pris\u013e\u00fabil, na \u010do sa na\u0148ho Bill pok\u00fasil op\u00e4\u0165 usmia\u0165, no bola to sk\u00f4r grimasa ne\u017e \u00fasmev a on si v\u0161imol, \u017ee sa mu do o\u010d\u00ed nahrnuli slzi\u010dky. „Bill\u00ed…“<\/div>\n
„Uvaril som ti k\u00e1vu,“ preru\u0161il ho Bill a hlavou pokynul smerom k stolu. Tom to pochopil, prik\u00fdvol a usmial sa na\u0148ho. Miloval Billovu k\u00e1vu. V\u017edy sa smial, \u017ee do nej prid\u00e1va nejak\u00fa z\u00e1zra\u010dn\u00fa l\u00e1tku a on mu odpovedal, \u017ee do nej prid\u00e1va len l\u00e1sku. Musel sa pri tej spomienke usmia\u0165. Aj teraz chutila \u00fa\u017easne. Sadol si k stolu naproti Billovi, a k\u00fdm ju pil, upokojuj\u00faco sa na\u0148ho usmieval a o\u010dami pohl\u00e1dzal jeho tv\u00e1r. Aj Bill ho pozoroval, o\u010dami putoval po jeho tv\u00e1ri, akoby si ju chcel zapam\u00e4ta\u0165 nav\u017edy. Natiahol ruku a pohladil ho po l\u00edci a on jeho dla\u0148 vzal do svojej a vtisol mu do nej bozk.<\/div>\n
„Ch\u00fdbala mi t\u00e1 tvoja \u00fa\u017easn\u00e1 k\u00e1va. St\u00e1le mi neprezrad\u00ed\u0161, \u010do do nej prid\u00e1va\u0161, \u017ee je tak\u00e1 skvel\u00e1?“ priznal, aby ho trochu rozveselil a Bill sa kone\u010dne trochu uvo\u013enil.<\/div>\n
„Ve\u010f som ti to u\u017e povedal. D\u00e1vam do nej len l\u00e1sku,“ usmial sa na\u0148ho a preplietol si s n\u00edm prsty. Tom prik\u00fdvol, dopil svoju k\u00e1vu a odlo\u017eil hrn\u010dek nabok, preto\u017ee mal pocit, \u017ee ju Bill pou\u017eil ako d\u00f4vod na oddialenie ich rozhovoru. Stisol mu ruku a so v\u0161etkou v\u00e1\u017enos\u0165ou sa na\u0148ho pozrel.<\/div>\n
„Povedz mi, \u010do sa deje, Billi. Neviem, \u010do ti povedala matka, ale nech je to \u010doko\u013evek, ur\u010dite to spolu zvl\u00e1dneme. Milujem \u0165a a urob\u00edm \u010doko\u013evek…“ uis\u0165oval ho Tom, no vtedy ho Bill zastavil, ke\u010f si vymanil ruku z jeho zovretia a prilo\u017eil mu prst na pery.<\/div>\n
\n

„Porozpr\u00e1vaj mi o svojom detstve,“ po\u017eiadal ho zrazu Bill a Tom sa zamra\u010dil. Nech\u00e1pal, pre\u010do chce Bill zrazu hovori\u0165 pr\u00e1ve o tomto.<\/p><\/div>\n

„Pre\u010do? O \u010do ide? Dobre vie\u0161, \u017ee si na ni\u010d nepam\u00e4t\u00e1m,“ odtiahol sa a skoro pustil Billove ruky, no ten mu to nedovolil.<\/div>\n
„Nie\u010do si predsa pam\u00e4t\u00e1\u0161. Aj otec ti musel nie\u010do poveda\u0165,“ trval na svojom mlad\u0161\u00ed z nich. Ke\u010f sa Tom st\u00e1le nemal k odpovedi, naliehavo mu stisol ruky.<\/div>\n
„Pros\u00edm. Ja viem, \u017ee je to pre teba \u0165a\u017ek\u00e9, ale je to d\u00f4le\u017eit\u00e9. Keby nie, netrval by som na tom. Prisah\u00e1m,“ uis\u0165oval ho, a\u017e k\u00fdm Tom nesklonil hlavu a odovzdane si nevzdychol.<\/div>\n
„Ja… si naozaj ni\u010d nepam\u00e4t\u00e1m. Minim\u00e1lne do svojich \u00f4smich rokov. Otec povedal, \u017ee to je kv\u00f4li traume, ktor\u00fa som pre\u017eil v detstve. Aj psychologi\u010dka to tvrdila. Vraj sa tak moja myse\u013e rozhodla chr\u00e1ni\u0165 pred zl\u00fdmi spomienkami. Otec mi povedal, \u017ee… \u017ee som pre\u017eil hav\u00e1riu. \u017de sme boli v aute, mama, ja a moji dvaja s\u00farodenci. A \u017ee som pre\u017eil iba ja, ale dlho som bol chor\u00fd. \u017de som sa zranil a nevedeli, \u010di to v\u00f4bec pre\u017eijem,“ zopakoval Tom presne to, \u010do mu u\u017e raz povedal. Ruku si pri tom pritisol na hru\u010f, na miesto, kade sa mu tiahla jedna star\u00e1, vyblednut\u00e1 jazva. „Viem, \u017ee som mal brata a sestru. Ja som bol najstar\u0161\u00ed a sestra bola e\u0161te mali\u010dk\u00e1. A brat bol… mlad\u0161\u00ed, ale nie o ve\u013ea. To je v\u0161etko, \u010do viem. Naozaj.“<\/div>\n
„A ko\u013eko si mal rokov, ke\u010f sa to stalo?“<\/div>\n
„Asi \u0161es\u0165. Ale pre\u010do \u0165a to teraz tak zauj\u00edma? Myslel som, \u017ee sa budeme bavi\u0165 o probl\u00e9me tvojej mamy, nie o mne. Alebo to m\u00e1 nie\u010do spolo\u010dn\u00e9?“ vyzvedal Tom, ktor\u00fd nech\u00e1pal, pre\u010do o tom chce Bill hovori\u0165 pr\u00e1ve teraz.<\/div>\n
\n

„M\u00e1. Ja… vie\u0161, ako sa volala tvoja mama?“<\/p><\/div>\n

„Ja… nie, ale…“ Tom bol st\u00e1le viac zm\u00e4ten\u00fd. M\u00e1? \u010co? „Bill, povedz mi, o \u010do ide. Tvoja mama ma pozn\u00e1? Alebo pozn\u00e1 mojich rodi\u010dov? Ja nech\u00e1pem…“ do\u017eadoval sa Tom vysvetlenia, no Bill ho preru\u0161il, ke\u010f vzal zo stola k\u00fasok papiera, ktor\u00fd si Tom doteraz nev\u0161imol. Ke\u010f ho oto\u010dil, uk\u00e1zalo sa, \u017ee ide o fotografiu, ktor\u00fa Bill n\u00e1hodou pred ned\u00e1vnom na\u0161iel v krabici s dokladmi a prin\u00fatil ho, aby ju pripol na chladni\u010dku. Bol na nej Tom so svojim otcom, no fotografia rozhodne nebola cel\u00e1. Evidentne bola roztrhnut\u00e1 napoly a nesk\u00f4r bol jej okraj zostrihnut\u00fd.<\/div>\n
„Vie\u0161, kto bol na druhej polovici tejto fotografie?“ pokra\u010doval Bill v ot\u00e1zkach a on na chv\u00ed\u013eu zatvoril o\u010di, ne\u017e prik\u00fdvol.<\/div>\n
„Bola tam moja mama a m\u00f4j brat. Otec povedal, \u017ee t\u00fa fotku roztrhol zo z\u00fafalstva. Vraj zni\u010dil v\u0161etky fotky, ke\u010f si myslel, \u017ee sme zomreli v\u0161etci. Ale potom zistil, \u017ee ja \u017eijem, a tak…“<\/div>\n
„Rozumiem. A ty… nikdy si sa ho na ni\u010d nep\u00fdtal? Nechcel si ni\u010d vedie\u0165?“<\/div>\n
„Ani nie. Ja… m\u00e1val som no\u010dn\u00e9 mory nejak\u00fd \u010das. Nepam\u00e4t\u00e1m si ich, no bol som po nich v\u017edy dos\u0165 zm\u00e4ten\u00fd a slab\u00fd a ja… no… pomo\u010doval som sa,“ priznal neochotne, skloniac poh\u013ead dole, aby nevidel pr\u00edpadn\u00e9 znechutene v Billovej tv\u00e1ri. „Do \u0161koly som nast\u00fapil a\u017e nesk\u00f4r a star\u0161\u00ed \u017eiaci ma kv\u00f4li tomu \u0161ikanovali. Mal som vtedy dos\u0165 probl\u00e9mov. Nechcel a nedok\u00e1zal som o tom hovori\u0165,“ priznal, a ke\u010f potom zdvihol hlavu, zistil, \u017ee sa Billovi po l\u00edcach kot\u00fa\u013eaj\u00fa slzy. Pohladil ho po tv\u00e1ri a palcom mu ich zotieral, zatia\u013e \u010do sa Bill oprel do jeho dlane. No len na chv\u00ed\u013eu, potom sa op\u00e4\u0165 odtiahol a Toma to u\u017e za\u010d\u00ednalo skuto\u010dne ni\u010di\u0165. Nech\u00e1pal to. Nech\u00e1pal, pre\u010do sa mu Bill tak vz\u010fa\u013euje a \u010do to m\u00e1 spolo\u010dn\u00e9 s jeho detstvom. Vtedy sa v\u0161ak chlapec natiahol a zo stola vzal \u010fal\u0161iu fotografiu.<\/div>\n
\n

„T\u00fato fotografiu mi dala pred p\u00e1r d\u0148ami moja babka,“ priznal ticho a smutne sa pousmial na osoby na obr\u00e1zku. „Ani ja som nikdy nevidel moje fotky z detstva. Simone ich mala len p\u00e1r a aj tie schov\u00e1vala. Ale na v\u0161etk\u00fdch som bol len ja a nech\u00e1pal som pre\u010do, preto\u017ee som si jasne spom\u00ednal, \u017ee m\u00e1m brata. Ke\u010f som sa na to ale niekedy sp\u00fdtal, v\u017edy sa za\u0165ala a odmietla o tom hovori\u0165. Ke\u010f som bol v puberte, sna\u017eil som sa ju raz prin\u00fati\u0165 mi o tom porozpr\u00e1va\u0165, no ona dostala doslova z\u00e1chvat z\u00farivosti, a nakoniec odpadla, tak som to vzdal. A ani stark\u00ed o tom nechceli hovori\u0165. Potom som sa o to pok\u00fasil e\u0161te p\u00e1r kr\u00e1t, ale nakoniec som to vzdal \u00faplne. Pochopil som, \u017ee to nem\u00e1 zmysel. Myslel som si… myslel som, \u017ee je to pre mamu pr\u00edli\u0161 traumatizuj\u00face a \u017ee sa s t\u00fdm nedok\u00e1zala vyrovna\u0165. Pam\u00e4t\u00e1\u0161, ako som ti hovoril, \u017ee m\u00f4j otec aj brat zomreli pri autonehode?“ sp\u00fdtal sa Bill, a ke\u010f Tom prik\u00fdvol, ironicky sa u\u0161krnul. „Bola to lo\u017e. Lo\u017e, ktor\u00fa si vymyslela,“ priznal a ku koncu len \u0165a\u017eko potl\u00e1\u010dal vzlyk. Tom ho chcel chyti\u0165 za ruky, aby mu uk\u00e1zal podporu, no vtedy si v\u0161imol, \u010do je vlastne na fotografii a z Billov\u00fdch r\u00fak si ju vzal.<\/p><\/div>\n

\n

„\u010co to je? Odkia\u013e to m\u00e1\u0161?“ chcel vedie\u0165, \u00faplne zab\u00fadaj\u00fac na to, \u010do chlapec hovoril pred chv\u00ed\u013eou. Preto\u017ee… to bola takmer presne t\u00e1 ist\u00e1 fotografia ako t\u00e1 jeho. Aj na nej bol on a jeho otec, hoci v o m\u00e1li\u010dko inej polohe. Tom sa pozeral nabok, smerom k tej \u010dasti fotky, ktor\u00e1 jemu sam\u00e9mu ch\u00fdbala. Na druhej polovici bola mlad\u00e1 \u017eena. Bola kr\u00e1sna a zdala sa mu povedom\u00e1, no nevedel odkia\u013e. Na jej kolen\u00e1ch sedelo die\u0165a. Bolo v rovnakom veku ako Tom a vlastne aj \u00faplne rovnako vyzeralo. Len pri pozornom poh\u013eade by ste rozoznali, \u017ee to nie je to ist\u00e9 die\u0165a. Na Billovej fotke sa pozerali jeden na druh\u00e9ho a veselo sa u\u0161k\u0155\u0148ali. Na Tomovej sa u\u017e Tom pozeral dopredu na fotografa a nevyzeral tak\u00fd nad\u0161en\u00fd. Bolo evidentn\u00e9, \u017ee tie obr\u00e1zky boli roben\u00e9 s\u00fa\u010dasne. Nech\u00e1pavo na ne pozeral a odmietal uveri\u0165 \u010domuko\u013evek, \u010do by mohli nazna\u010dova\u0165. Len\u017ee poh\u013ead na pla\u010d\u00faceho Billa mu ned\u00e1val \u017eiadnu n\u00e1dej. A potom Bill prehovoril.<\/p><\/div>\n

„To som ja. A moja mama. A… m\u00f4j otec. A m\u00f4j… brat. To… to bolo to, \u010do mi povedala mama, ke\u010f sme pri\u0161li domov. Ja… nevedel som to. Prisah\u00e1m, \u017ee nie. Nepam\u00e4tal som si, ako som sa pred t\u00fdm volal. Mama n\u00e1m zmenila meno na svoje p\u00f4vodn\u00e9. Ale ona… vedela to. Preto bola tak\u00e1 nerv\u00f3zna, ke\u010f sa dozvedela, \u017ee chod\u00edm s chalanom, ktor\u00fd sa vol\u00e1 Tom. Preto o tebe chcela v\u0161etko vedie\u0165. Keby… keby si babka nezlomila t\u00fa nohu…“ Billovi po tv\u00e1ri stekali hromady s\u013az, no on ich nedok\u00e1zal zastavi\u0165. Len \u010do si ich zotrel, objavili sa \u010fal\u0161ie.<\/p>\n

A Tom ml\u010dal. Pozeral na fotografiu vo svojich ruk\u00e1ch a nedok\u00e1zal odtrhn\u00fa\u0165 zrak od mal\u00e9ho chlapca sediaceho na kolen\u00e1ch svojej matky. Ich matky. Jeho poh\u013ead sa presunul na tv\u00e1r \u017eeny, ktor\u00e1 ho mala porodi\u0165. Sna\u017eil sa pripomen\u00fa\u0165 si \u017eenu, ktor\u00fa stretol pred p\u00e1r d\u0148ami v Billovom byte, no moc si ju nepam\u00e4tal. T\u00e1to cudzinka… mala by\u0165 jeho matka? Nie, tomu nedok\u00e1zal uveri\u0165.<\/div>\n

„Pre\u010do… pre\u010do to urobila? Pre\u010do… odi\u0161la a zmenila ti meno?“ chcel vedie\u0165 Tom. V\u00f4bec ho pri tom nenapadlo z nie\u010doho tak\u00e9ho obvi\u0148ova\u0165 svojho otca. Ale zrejme za to ani nemohol.<\/div>\n
„To… je zlo\u017eitej\u0161ie. Ja… nem\u00f4\u017eem ti to poveda\u0165. Ani ja s\u00e1m neviem v\u0161etko. Matka mi nie\u010do povedala, ale neviem, \u010do v\u0161etko jej m\u00f4\u017eem veri\u0165. A stark\u00ed… chr\u00e1nia ju. Je to ich dc\u00e9ra. A nechc\u00fa o tom moc hovori\u0165. Ja s\u00e1m neviem, \u010do z toho je pravda a \u010do lo\u017e. Chcel by som, ale… ja naozaj neviem. Sp\u00fdtaj sa na to otca. On ti v\u0161etko povie. Ur\u010dite vie viac ako ja,“ pripomenul mu. On s\u00e1m by sa najrad\u0161ej na v\u0161etko op\u00fdtal ich otca, no vedel, \u017ee teraz to nebude mo\u017en\u00e9. Nemohol za n\u00edm teraz \u00eds\u0165. Nie s Tomom. Bolo \u0165a\u017ek\u00e9 tu teraz ved\u013ea neho sedie\u0165. Pozera\u0165 sa na\u0148ho, na t\u00fa kr\u00e1snu tv\u00e1r, v ktorej bola vp\u00edsan\u00e1 to\u013ek\u00e1 boles\u0165, \u017ee si ho chcel pritiahnu\u0165 do n\u00e1ru\u010dia a ute\u0161i\u0165 ho. Na to dokonal\u00e9 telo, ktor\u00e9 mu v\u017edy prinieslo to\u013eko pokoja, ale aj rozko\u0161e. Bol to jeho priate\u013e, jeho milenec a jeho l\u00e1ska. No v tejto chv\u00edli to bol aj jeho brat a on vedel, \u017ee si to nem\u00f4\u017ee dovoli\u0165. Nedok\u00e1zal ho tak bra\u0165. Hoci boli od seba u\u017e nieko\u013eko dn\u00ed a on cel\u00fd ten \u010das vedel pravdu, e\u0161te st\u00e1le to nedok\u00e1zal bra\u0165 ako realitu. Jeho brat bol pre\u0148ho pr\u00edli\u0161 dlho m\u0155tvy. A jeho Tom… bol jeho Tom. Ke\u010f si na jeho l\u00edci v\u0161imol osamel\u00fa slzu, chcel natiahnu\u0165 ruku a zotrie\u0165 mu ju. Natiahol ruku a jemne sa dotkol jeho tv\u00e1re. Bol to tak\u00fd zn\u00e1my pocit…<\/p>\n

Tom odtrhol poh\u013ead od fotografie a zah\u013eadel sa do jeho o\u010d\u00ed. Tie o\u010di… n\u00e1dhern\u00e9 o\u010di… boli \u010derven\u00e9 od s\u013az, no st\u00e1le kr\u00e1sne. A st\u00e1le v nich bolo to\u013eko l\u00e1sky, \u017ee by sa v nej dok\u00e1zal utopi\u0165. A skuto\u010dne by to najrad\u0161ej urobil, keby si neuvedomil, \u010do sp\u00f4sobilo v\u0161etky tie slzy.<\/div>\n

„Billi, nie! Ja… nechcem… Ja… milujem \u0165a! Ja…“<\/div>\n
„Aj ja \u0165a milujem, Tomi. Milujem \u0165a najviac na svete! Ale si m\u00f4j brat a… Cel\u00fd \u017eivot som t\u00fa\u017eil po bratovi. A teraz… chcel by som, aby si n\u00edm nebol, ale to nejde. A ja neviem…“ nedok\u00e1zal pokra\u010dova\u0165. Hrdlo sa mu stiahlo a do o\u010d\u00ed sa mu nahrnuli \u010fal\u0161ie slzy. Nechcel u\u017e plaka\u0165, ale nedok\u00e1zal tomu zabr\u00e1ni\u0165. Pre\u010do to bolo tak\u00e9 \u0165a\u017ek\u00e9? Kone\u010dne na\u0161iel l\u00e1sku, na\u0161iel aj brata, ale obaja boli jeden a ten ist\u00fd \u010dlovek. \u010c\u00edm sa tak previnil, \u017ee ho Boh tak trest\u00e1?<\/div>\n
Bill sa naklonil a venoval Tomovi posledn\u00fd bozk na pery. Posledn\u00fd mileneck\u00fd bozk, bozk na rozl\u00fa\u010dku. V tejto chv\u00edli nevedel, kedy sa op\u00e4\u0165 stretn\u00fa a \u010di v\u00f4bec, no nedok\u00e1zal s t\u00fdm ni\u010d urobi\u0165. Hlavne vedel, \u017ee ak sa e\u0161te niekedy stretn\u00fa, bude to u\u017e len ako brat s bratom a on si v tejto chv\u00edli ani len nedok\u00e1zal nie\u010do tak\u00e9 predstavi\u0165. E\u0161te to bolo pr\u00edli\u0161 \u010derstv\u00e9.<\/div>\n
Tom mu bozk op\u00e4toval, a ke\u010f sa u\u017e Bill od\u0165ahoval, nedok\u00e1zal sa s n\u00edm rozl\u00fa\u010di\u0165. Ale on to musel urobi\u0165. Musel od\u00eds\u0165. Musel, lebo vedel, \u017ee ak to neurob\u00ed hne\u010f teraz, zrejme urob\u00ed nejak\u00fa hl\u00fapos\u0165. Oddelil ich pery, \u010delom sa oprel o to jeho, zavrel o\u010di a naposledy sa zhlboka nad\u00fdchol jeho v\u00f4ne.<\/div>\n
„Zbohom, Tomi.“<\/p>\n

autor: Jasalia<\/strong><\/div>\n

<\/div>\n
betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Jasalia Tom cel\u00fd nasleduj\u00faci de\u0148 \u010dakal na Billov telefon\u00e1t, alebo aspo\u0148 esemesku, no ke\u010f sa ani jedn\u00e9ho nedo\u010dkal, nijako zvl\u00e1\u0161\u0165 sa t\u00fdm netr\u00e1pil. Teda, minim\u00e1lne sa ute\u0161oval t\u00fdm, \u017ee sa s Billom uvidia ve\u010der. Ak\u00e9 v\u0161ak bolo jeho prekvapenie, ke\u010f sa<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[638],"tags":[],"class_list":["post-836","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-stretli-sme-sa-na-vianoce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/836","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=836"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/836\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=836"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=836"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=836"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}