{"id":8388,"date":"2011-06-23T16:00:00","date_gmt":"2011-06-23T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8366"},"modified":"2011-06-23T16:00:00","modified_gmt":"2011-06-23T15:00:00","slug":"nehraj-to-na-mna-11","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/06\/23\/nehraj-to-na-mna-11\/","title":{"rendered":"Nehraj to na m\u0148a 11."},"content":{"rendered":"
autor: Diana<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
„M\u00e1\u0161 pravdu. A\u2026 Andy, pros\u00edm, nevolaj ma Billi.“ Napomeniem ho. M\u00e1m to r\u00e1d, \u00e1no. Ale od neho to znie tak\u2026 ja neviem\u2026 mo\u017eno je to sprost\u00e9 prirovnanie ale\u2026 Nadr\u017eane?<\/div>\n
„Oh, jasn\u00e9, prep\u00e1\u010d. A ako \u0165a m\u00e1m teda vola\u0165?“<\/div>\n
„Jednoducho Bill. Nijak inak. Proste Bill, okej?“ ako inak by ma chcel vola\u0165?<\/div>\n
„Dobre. Ako chce\u0161. Ale mne by sa p\u00e1\u010dilo aj napr\u00edklad medved\u00edk.“ Zasmeje sa a zad\u00edva sa na hodiny. Ja vytre\u0161t\u00edm o\u010di. To sn\u00e1\u010f nemysl\u00ed v\u00e1\u017ene??!!<\/div>\n
„Andy, ne\u0161tvi ma.“ Poviem z hr\u00f4zou v hlase. D\u00fafam, \u017ee mu to d\u00f4jde.<\/div>\n
„\u017dartujem, \u010do panik\u00e1ri\u0161?“ uchechtne sa na mne.<\/div>\n
„Ke\u010f ono to znelo tak v\u00e1\u017ene,“ u\u0161krniem sa aj ja, nech nie som za \u00fapln\u00e9ho idiota.<\/div>\n
„Pros\u00edm \u0165a,“ \u0165a\u017eko si vyd\u00fdchne. Ach\u2026 Nie, \u017ee by som mu nebol v\u010fa\u010dn\u00fd, \u017ee je jedin\u00fd \u010dlovek, \u010do sa so mnou bav\u00ed. Ale\u2026 Mo\u017eno by som bol teraz rad\u0161ej s\u00e1m. Ke\u010f\u017ee obed d\u00e1vaj\u00fa a\u017e za hodinu, s Andym v p\u00e4t\u00e1ch sa vr\u00e1tim na svoju opusten\u00fa lavi\u010dku. No \u010do. Budem si musie\u0165 na jeho pr\u00edtomnos\u0165 zvykn\u00fa\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
„Billi. Teda, Bill. M\u00f4\u017eem sa nie\u010do sp\u00fdta\u0165?“ netu\u0161\u00edm, \u010do chce.<\/div>\n
„No, po\u010d\u00favam,“ prik\u00fdvnem.<\/div>\n
„Ja som len chcel…“ namiesto ot\u00e1zky sa mi nebezpe\u010dne pribl\u00ed\u017ei k tv\u00e1ri.<\/div>\n
„Andy?“ chcel som sa sp\u00fdta\u0165, \u010di je v\u0161etko v pohode, no v tej chv\u00edli som bol v\u010fa\u010dn\u00fd za moje reflexy, \u017ee som sa stihol v\u010das odtiahnu\u0165, lebo inak by ma pobozkal.<\/div>\n
\u010co??!! Pobozkal??!! \u010co sa to tu do pekla deje!<\/div>\n
„Bill\u2026 Nebr\u00e1\u0148 sa tomu.“ Za\u0161epk\u00e1 op\u00e4\u0165 sa ku mne naklon\u00ed. Tento kr\u00e1t sa ale uhn\u00fa\u0165 nestihnem a prudko sa mi pritisne na pery. Takmer ma strasie, ke\u010f pred sebou uvid\u00edm zamra\u010den\u00e9ho Toma. Ke\u010f n\u00e1s uvid\u00ed, okam\u017eite sa oto\u010d\u00ed a odkr\u00e1\u010da pre\u010d.<\/div>\n
\n
„Andy nie!“ Zapriem sa mu o hru\u010f a nasilu ho odstr\u010d\u00edm. Hne\u010f si otriem \u00fasta ruk\u00e1vom. Viem, \u017ee sa to nepatr\u00ed, ale je to automatick\u00e9.<\/div>\n
Viem, \u017ee ke\u010f som raz gay, u\u017e s t\u00fdm ni\u010d nesprav\u00edm, ale toto bolo pre m\u0148a dos\u0165 poni\u017euj\u00face. Na tom pocite e\u0161te pridalo to, \u017ee Andy je Tomov kamar\u00e1t. Teraz si bude myslie\u0165, \u017ee som to za\u010dal ja. M\u00e1m sto chut\u00ed postavi\u0165 sa a \u00eds\u0165 mu vysvetli\u0165, ako to bolo. Nie preto, \u017ee by ho to zauj\u00edmalo, alebo \u017ee by to m\u0148a tr\u00e1pilo, ale\u2026 Pre\u010do ma vlastne zauj\u00edma jeho mienka? Nemala by. A aj tak zauj\u00edma.<\/div>\n
„Andy! \u010co si to urobil?! P-pre\u010do? Ja, ja\u2026 nesmie\u0161 sa na m\u0148a hneva\u0165, ale\u2026 Ja ni\u010d k tebe nec\u00edtim. Prep\u00e1\u010d.“ Smutne sklon\u00edm poh\u013ead. Naozaj ma to mrz\u00ed. Je tu prv\u00fd \u010dlovek, \u010do by ma mohol ma\u0165 r\u00e1d. A ja k nemu ni\u010d nec\u00edtim.<\/div>\n
„To ni\u010d. Sorry. Nemal som,“ ospravedl\u0148uje sa, ale tv\u00e1r st\u00e1le neodtiahol.<\/div>\n
„Ja\u2026 Prep\u00e1\u010d\u2026 Mus\u00edm\u2026“ nedokon\u010d\u00edm vetu a utek\u00e1m smerom za Tomom. Pre\u010do? To keby som vedel. Jeho hlas ma v\u0161ak v polke cesty zastav\u00ed. Najprv ma zaraz\u00ed, \u017ee na m\u0148a len tak prehovoril, ale potom pochop\u00edm, \u017ee keby nemusel, neurob\u00ed to.<\/p>\n<\/div>\n
„M\u00e1me \u00eds\u0165 na javisko.“<\/div>\n
„Dobre. Chcel som len poveda\u0165, \u017ee Andy pobozkal m\u0148a. Nie ja jeho. Ja\u2026“ Ani nestihnem dopoveda\u0165 a Tom ma hne\u010f preru\u0161\u00ed.<\/div>\n
„Pre\u010do mi to hovor\u00ed\u0161?! Je mi to fuk.“ Pov\u00fd\u0161enecky mi pozrie do o\u010d\u00ed a okam\u017eite odch\u00e1dza. Nie v\u0161ak smerom na javisko. Niekam pre\u010d. Ke\u010f ale povedal, \u017ee n\u00e1s vol\u00e1 profesor, idem teda tam.<\/div>\n
„No? Volali ste ma?“ Podvihnem obo\u010die. Profesor sa na m\u0148a nech\u00e1pavo pozrie.<\/div>\n
„Nie. E\u0161te to nem\u00e1me hotov\u00e9.“<\/div>\n
„Aha, dobre, tak idem. Niekam, kde nebudem zavadza\u0165.“<\/div>\n
„To by bolo super,“ nerv\u00f3zne sa na m\u0148a usmeje profesor. N\u00e1hle si uvedom\u00edm, \u017ee mus\u00edm za Tomom. Nepochopil som, pre\u010do ma volal.<\/div>\n
Idem okolo „mojej“ lavi\u010dky, no \u010do tam nevid\u00edm? Sed\u00ed tam Tom. A Andy?? Po\u010dujem len zop\u00e1r doznievaj\u00facich slov „On nechce“ a viac ni\u010d. O kom sa bavia?<\/p>\n<\/div>\n
„Tom? Profesor odo m\u0148a ni\u010d nechcel.“<\/div>\n
„Viem. Nemal som si kde sadn\u00fa\u0165,“ no tak to je pekn\u00e9. To je moje miesto!!<\/div>\n
„Ty si mysl\u00ed\u0161 – \u017ee sem len tak pr\u00edde\u0161 – a obsad\u00ed\u0161 mi MOJE miesto?!“ za\u010dal som hra\u0165 divadielko. Ve\u010f \u010do by som aj robil, ke\u010f m\u00e1me technick\u00fa pauzu.<\/div>\n
„Presta\u0148 vyv\u00e1dza\u0165, dobre?! Je to len lavi\u010dka. Cho\u010f si sadn\u00fa\u0165 ved\u013ea.“ K\u00fdvol rukou k dvom stoli\u010dk\u00e1m na opa\u010dnej strane.<\/div>\n
„Cho\u010f tam ty! Toto je moje! Mus\u00ed\u0161 mi bra\u0165 naozaj v\u0161etko?! Ale vie\u0161 \u010do? Nechaj si to!“ za\u010d\u00edna ma op\u00e4\u0165 v\u0161etko \u0161tva\u0165. Nervozita do m\u0148a poriadne st\u00fapa. Raz som musel vybuchn\u00fa\u0165. A \u017ee to vyvol\u00e1 tak\u00e1 drobnos\u0165.<\/div>\n
„U\u017e si zavri hubu, dobre?! Nikto tu nie je zvedav\u00fd. Cho\u010f si tam n\u00e1js\u0165 niekoho, koho m\u00f4\u017ee\u0161 \u00eds\u0165 vyfaj\u010di\u0165, nech si pokojn\u00fd!“ Surovo ma odbil. Toto u\u017e nedok\u00e1\u017eem vydr\u017ea\u0165.<\/div>\n
„Daj mi u\u017e kone\u010dne pokoj!!! Nestaraj sa do m\u00f4jho skurven\u00e9ho \u017eivota! Jednoducho rob, akoby som neexistoval, je ti to jasn\u00e9?! Ako by som umrel!“<\/div>\n
„To by ma len pote\u0161ilo,“ zamrmlal si pod nos, no ja som to aj tak po\u010dul. A dos\u0165! U\u017e-u\u017e som mu \u0161iel vlepi\u0165, ke\u010f ma Andy zastavil.<\/p>\n<\/div>\n
„Ka\u0161li na\u0148ho, nestoj\u00ed ti za to,“ za\u0161epkal mi.<\/div>\n
„Ale stoj\u00ed!“ Vyman\u00edm si zovretie Andyho ruky a celou silou vraz\u00edm Tomovi \u0161tip\u013eav\u00fa facku rovno na tv\u00e1r. Viem, \u017ee to Tom len tak nenech\u00e1. Ale aspo\u0148 raz v \u017eivote sa mi u\u013eavilo. Potreboval som to. Za v\u0161etko \u010do mi v \u017eivote urobil. Ako moc ma v\u017edy poni\u017eoval. Je to oproti tomu len zlomok bili\u00f3ntiny. Ale aj tak. Rob\u00edm to pre seba. \u010co je hor\u0161ie, toto ma na\u0161tvalo e\u0161te viac. S n\u00edm to ani nepohlo a \u010falej sa d\u00edval na svoje krik\u013eav\u00e9 \u0161n\u00farky v tenisk\u00e1ch.<\/div>\n
„Nehraj to na m\u0148a, viem \u017ee by si mi najrad\u0161ej vynadal!! Tak to urob!! Urob to!! Po\u010duje\u0161?!!“ za\u010dnem hysteri\u010di\u0165. „Tak ako v\u017edy. Pon\u00ed\u017e ma! No tak!“<\/div>\n
V \u017eil\u00e1ch mi doslova vrela krv. Lomcovala mnou absol\u00fatna hyst\u00e9ria.<\/div>\n
„M\u00e1m \u0165a pon\u00ed\u017ei\u0165?! M\u00e1m to urobi\u0165?!“ Prudko sa Tom postav\u00ed, kri\u010d\u00ed na m\u0148a. M\u00e1m chu\u0165 mu jednu op\u00e4\u0165 vrazi\u0165.<\/div>\n
„\u00c1no! No tak to urob!“<\/div>\n
„Fajn!!!“ Prudko, a\u017e bolestivo ma vezme za ruku a \u0165ah\u00e1 rovno na rozroben\u00e9 p\u00f3dium. Pre bezpe\u010dnos\u0165 v\u0161etci ostatn\u00ed \u017eiaci sedia v h\u013eadisku. Tom aj so mnou sa postav\u00ed tak, aby na n\u00e1s v\u0161etci videli.<\/p>\n<\/div>\n
„On!“ Uk\u00e1\u017ee na m\u0148a prstom „Je do m\u0148a zamilovan\u00fd! Neust\u00e1le mi otravuje \u017eivot, dobieha za mnou a pros\u00ed ma o to, aby som sa s n\u00edm vyspal! Je to oby\u010dajn\u00fd \u00fabo\u017eiak! Nezasl\u00fa\u017ei si ni\u010d in\u00e9, len poriadnu bitku, nech sa mu ten tepl\u00fd mozog zmen\u00ed na norm\u00e1lneho \u010dloveka!“ Vykrikuje. V\u0161etci len otv\u00e1raj\u00fa \u00fasta. Ja\u2026 mo\u017eno som nemal chcie\u0165, aby to urobil. Do o\u010d\u00ed sa mi der\u00fa slzy. Myslel som, \u017ee urob\u00ed \u010doko\u013evek in\u00e9. Ale nie toto. V\u0161etci sa za\u010dn\u00fa smia\u0165. E\u0161te aj \u013eudia z ved\u013eaj\u0161ej triedy. Tom sa na m\u0148a len z\u00e1kerne pozrie.<\/div>\n
„Ty si to chcel.“ Po\u0161epk\u00e1, op\u00e4\u0165 ma vezme za ruku a \u0165ah\u00e1 pre\u010d. \u013dudia v h\u013eadisku na m\u0148a e\u0161te st\u00e1le nie\u010do pokrikuj\u00fa. Nevn\u00edmam ich. Cez slzy u\u017e ani nevid\u00edm. Tom ma zatiahne za oponu, nik n\u00e1s tam nevid\u00ed. Ani neviem, \u010di tam Andy e\u0161te je. Asi nie. Surovo ma sot\u00ed o stenu, svoj\u00edm telom mi znemo\u017en\u00ed ak\u00fdko\u013evek pohyb. Nasilu ma pobozk\u00e1. Vlastne\u2026 nie a\u017e tak nasilu. Prem\u00e1ham sa, aby som neza\u010dal spolupracova\u0165. Nem\u00f4\u017eem po tom, \u010do mi urobil. Nie\u010do, \u010do v\u00f4bec nie je pravda.<\/div>\n
„Daj mi pokoj!!!“ Zavre\u0161t\u00edm na\u0148ho pod\u013ea mo\u017enosti. Nazbieram v\u0161etku silu v sebe a odsuniem ho pre\u010d. Utek\u00e1m pre\u010d zo \u0161koly. Je mi jedno, \u017ee budem ma\u0165 s toho probl\u00e9my. Nezostanem tu u\u017e ani sekundu.<\/p>\n<\/div>\n
Cel\u00fd uslzen\u00fd takmer be\u017e\u00edm do hotela. Potrebujem vreckovku, preto\u017ee ruk\u00e1vy u\u017e m\u00e1m premo\u010den\u00e9 od s\u013az. H\u013ead\u00e1m vo vreck\u00e1ch, no \u017eiadnu som nena\u0161iel. Hm, jedin\u00fd obchod na okol\u00ed s\u00fa tu tie potraviny s odporn\u00fdmi predava\u010dkami. Ale m\u00e1m na v\u00fdber? No nem\u00e1m. Vk\u013aznem preto dnu a som r\u00e1d, ke\u010f pri reg\u00e1loch nikoho neuvid\u00edm. Jedin\u00fa predava\u010dku som stretol a\u017e pri pokladni. T\u00e1 sa pok\u00fasila o \u0161tipku s\u00facitu: „Nechala \u0165a?“<\/div>\n
„No\u2026 D\u00e1 sa to tak poveda\u0165.“ Vzlyknem. Nebudem jej predsa rozpr\u00e1va\u0165 o mojich probl\u00e9moch. Aj tak by to nikoho nezauj\u00edmalo. U\u017e som si zvykol, \u017ee som na v\u0161etky svoje pocity s\u00e1m. V\u017edy som bol, som a budem. Nikdy sa to nezmen\u00ed.<\/div>\n
„Neboj sa. N\u00e1jde\u0161 si in\u00fa. Tak\u00fa, \u010do \u0165a ned\u00e1 nikdy ani za ni\u010d na svete. A mo\u017eno je to t\u00e1, o ktorej by si to nepovedal ani vo sne.“ Usmeje sa na m\u0148a. No. Mo\u017eno nie je a\u017e tak\u00e1 zl\u00e1. Op\u00e4tujem jej \u00fasmev. Jedin\u00fd \u010dlovek, \u010do sa ma sna\u017e\u00ed aspo\u0148 slovom podr\u017ea\u0165. A to by ani nemusel.<\/div>\n
„\u010eakujem,“ skuto\u010dne od srdca jej po\u010fakujem a potom sa osamel\u00fd poberiem do svojej osamelej izby v osamelom hoteli. \u013dahnem si do osamelej postele a budem prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165. Op\u00e4\u0165 s\u00e1m.<\/p>\n<\/div>\n
autor: Diana<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Diana „M\u00e1\u0161 pravdu. A\u2026 Andy, pros\u00edm, nevolaj ma Billi.“ Napomeniem ho. M\u00e1m to r\u00e1d, \u00e1no. Ale od neho to znie tak\u2026 ja neviem\u2026 mo\u017eno je to sprost\u00e9 prirovnanie ale\u2026 Nadr\u017eane? „Oh, jasn\u00e9, prep\u00e1\u010d. A ako \u0165a m\u00e1m teda vola\u0165?“ „Jednoducho Bill.<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[435],"tags":[],"class_list":["post-8388","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-nehraj-to-na-mna"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8388","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8388"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8388\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8388"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8388"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8388"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}