{"id":8431,"date":"2011-06-17T15:30:00","date_gmt":"2011-06-17T14:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8409"},"modified":"2011-06-17T15:30:00","modified_gmt":"2011-06-17T14:30:00","slug":"nehraj-to-na-mna-9","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/06\/17\/nehraj-to-na-mna-9\/","title":{"rendered":"Nehraj to na m\u0148a 9."},"content":{"rendered":"
autor: Diana<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
„Bill?“<\/div>\n
„Hm? Tom?“ zasko\u010dene h\u013ead\u00edm na svoje dvoj\u010da. Tak\u00fdto z\u00fafal\u00fd v\u00fdraz v tv\u00e1ri som u\u0148ho e\u0161te skuto\u010dne neza\u017eil.<\/div>\n
„Odk\u00e1\u017e mame, \u017ee ju m\u00e1m r\u00e1d.“ Och\u2026 mama.<\/div>\n
„Aspo\u0148 niekto.“ Za\u0161epk\u00e1m a k\u00fdvnem hlavou. Idem \u010falej. Mysl\u00edm, \u017ee teraz ma Tom naozaj nepotrebuje.<\/div>\n
Medzi dverami stoj\u00ed profesorka.<\/div>\n
„U\u017e ste si to vyrie\u0161ili? M\u00f4\u017eeme pokra\u010dova\u0165?“ nepr\u00edjemne zavr\u010d\u00ed.<\/div>\n
„Ani by som nepovedal.“<\/div>\n
„Hej, si v pohode?“ spoza profesorky sa vynor\u00ed Andy.<\/div>\n
„Ani by som ne. Jasn\u00e9, \u017ee som.“<\/div>\n
Sp\u00fdta sa Toma, ten povie takmer rovnak\u00fa odpove\u010f ako ja.<\/div>\n
„Pani profesorka, ja dnes u\u017e nem\u00f4\u017eem pokra\u010dova\u0165. Nie je mi dobre.“ Vyhovor\u00ed sa Tom. Tv\u00e1ri sa naozaj, ako keby mal ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eku skolabova\u0165. Profesorka ani ni\u010d neodpovie, len k\u00fdvne hlavou smerom k opone. Tom sa pobral za \u0148ou.<\/p>\n<\/div>\n
***<\/div>\n
\n
\n<\/div>\n
Sed\u00edm v autobuse, d\u00edvam sa von oknom na upon\u00e1h\u013ean\u00fdch \u013eud\u00ed na ulici. Up\u00fata ma jedna rodinka. Otec, mama a dvaja synovia. M\u00e1m dostato\u010dne dobr\u00fd v\u00fdh\u013ead, ke\u010f\u017ee autobus pr\u00e1ve stoj\u00ed na zast\u00e1vke. Ach. Pre\u010do aj my nem\u00f4\u017eeme by\u0165 \u0161\u0165astn\u00e1 rodina?<\/div>\n
V\u017edy som sa r\u00e1d pozeral na okoloid\u00facich, no nikdy som ich nebral ako: \u0161\u0165astn\u00e1 rodina, rozveden\u00e1 \u017eena, chalan s depkami a tak podobne. V poslednej dobe sa zam\u00fd\u0161\u013eam \u00faplne nad v\u0161etk\u00fdm. \u010co by som aj in\u00e9 robil. E\u0161te nie\u010do mi tu ale ch\u00fdba. Jasn\u00e9, hudba. Otvor\u00edm ta\u0161ku a h\u013ead\u00e1m sl\u00fachadl\u00e1. Naraz\u00edm v\u0161ak len na scen\u00e1r-e? Pre\u010do tu m\u00e1m dva? Pre\u010do je na jednom meno Tom? \u010co som tu ja nejak\u00fd po\u0161t\u00e1r?<\/div>\n
Ale. Tomovi to iste nebude vadi\u0165. Jemu sa to po\u0161le mailom.<\/p>\n<\/div>\n
Autobus sa op\u00e4\u0165 pohne. Do \u010fal\u0161ej zast\u00e1vky, na ktorej vystupujem, je u\u017e len p\u00e1r min\u00fat, ktor\u00e9 mi prejdu ako ni\u010d. Na hudbu som aj zabudol. Vezmem si batoh a vyst\u00fapim pred hotelom. Ach bo\u017ee. \u010co som komu urobil, \u017ee tu mus\u00edm b\u00fdva\u0165.<\/div>\n
S otr\u00e1ven\u00fdm v\u00fdrazom vystupujem po schodoch. Takisto otr\u00e1vene odomknem dvere odhod\u00edm veci a hod\u00edm sa na poste\u013e. Stra\u0161idelne mi zasku\u010d\u00ed v bruchu. Asi budem ma\u0165 di\u00e9tu, nem\u00e1m chu\u0165 v\u00f4bec na ni\u010d. Teda na nie\u010do predsa. Ale na to mus\u00edm ve\u013emi r\u00fdchlo zabudn\u00fa\u0165. O\u010dami zabl\u00fadim k otvorenej ta\u0161ke, z ktorej tr\u010d\u00ed lajster s textami. R\u00fdchlo si o tv\u00e1r tresnem vank\u00fa\u0161. Nemysli na to! – zapi\u0161t\u00ed mi v hlave.<\/div>\n
S toho hlasu mi u\u017e fakt preskakuje. No ni\u010d. Mus\u00edm si urobi\u0165 nie\u010do na jedenie, lebo asi umriem na podvy\u017eivenie. Vid\u00edm to na wifonku.<\/p>\n<\/div>\n
Nie je to ni\u010d moc, ale lep\u0161ie, ako by som mal hladova\u0165. Dojem posledn\u00e9 s\u00fasto zabijackej polievky, odlo\u017e\u00edm tanier a zase sa vrh\u00e1m len do u\u010denia. Ach\u2026 ke\u010f si predstav\u00edm, \u017ee to zajtra mus\u00edm vedie\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
Po asi troch hodin\u00e1ch u\u010denia sa textov mi to u\u017e ide pekne na mozog. Aha, ve\u010f tu je aj telka. Potrebujem pauzu, bodol by nejak\u00fd dobr\u00fd film na rozpt\u00fdlenie. No tak rozpr\u00e1vka. \u010co je to? Artur a Minimojovia! Zbo\u017e\u0148ujem t\u00fa rozpr\u00e1vku!<\/div>\n
Bohu\u017eia\u013e, je akur\u00e1t koniec. Bo\u017ee! \u0160\u013eak to op\u00e1l!! No ni\u010d\u2026 mal by som si trochu zdriemnu\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
„Bill, po\u010dkaj!“ Zavol\u00e1 na m\u0148a Tom. Samozrejme mi ide zase robi\u0165 zo \u017eivota peklo. \u010co in\u00e9? \u010co asi chce?<\/em><\/div>\n
Sk\u00f4r ako som sa stihol oto\u010di\u0165, Tom u\u017e st\u00e1l za mnou a pomaly si ma k sebe privinul. Takmer mi vypadn\u00fa o\u010di, ke\u010f toto urob\u00ed. \u010co sa deje? Kde je ten Tom, \u010do ma tak moc nen\u00e1vid\u00ed?<\/em><\/div>\n
„Ch\u00fdba\u0161 mi. Potrebujem \u0165a\u2026“ za\u0161epkal. Teraz som z toho u\u017e \u00faplne mimo. V\u00f4bec neviem, \u010do si m\u00e1m o tom myslie\u0165. Je to ur\u010dite nejak\u00fd zl\u00fd \u017eart na city. Chcel som mu na to nie\u010do poveda\u0165, no ne\u0161lo to. Akoby som onemel. Nedal sa mi ani len pohn\u00fa\u0165 prstom. Ni\u010d. Som uv\u00e4znen\u00fd v jeho n\u00e1ru\u010d\u00ed. Je to ale najpr\u00edjemnej\u0161\u00ed trest na svete\u2026 kie\u017e by to nebola tak\u00e1 obrovsk\u00e1 naivn\u00e1 chyba.<\/em><\/div>\n
„Zosta\u0148 nav\u017edy so mnou. Pros\u00edm.“ Pritisol si ma e\u0161te pevnej\u0161ie. Och Bo\u017ee. Je to tak kr\u00e1sne. A\u017e m\u00e1m z toho mot\u00fdlikov v bruchu.<\/em><\/p>\n<\/div>\n
„\u010co to malo by\u0165!“ Vykr\u00edknem, e\u0161te sa ani poriadne nezobud\u00edm. To. Pre\u010do sa mi to sn\u00edvalo? A-ko? O m\u00f4j bo\u017ee!<\/div>\n
Moje podvedomie si u\u017e vopred zahralo scen\u00e1r z predstavenia. Ale aj tak ma to dos\u0165 \u0161okovalo. Pri\u0161lo mi to tak\u00e9. Re\u00e1lne. A tie pocity. Hanb\u00edm sa to prizna\u0165, ale tie boli \u00fa\u017easn\u00e9. Tak neskuto\u010dn\u00e9 a pritom re\u00e1lne.<\/div>\n
Ach. ten scen\u00e1r mi u\u017e lezie na nervy. Nem\u00f4\u017eem sa to\u013eko u\u010di\u0165. Ale vlastne. U\u017e to viem. A do zajtra to budem vedie\u0165 e\u0161te lep\u0161ie. No ni\u010d\u2026 trochu sa otrasiem a idem do k\u00fape\u013ene. Zi\u0161la by sa mi poriadne hor\u00faca sprcha, alebo hor\u00faci k\u00fape\u013e a potom mas\u00e1\u017e. To by som chcel prive\u013ek\u00fd luxus. M\u00f4\u017eem by\u0165 r\u00e1d, \u017ee tu m\u00e1m v\u00f4bec tepl\u00fa vodu, poste\u013e a hlavne strechu nad hlavou. V tomto upr\u0161anom po\u010das\u00ed by som nevyhnal von ani psa.<\/p>\n<\/div>\n
Zrazu sa mi rozzvon\u00ed mobil. Ani neviem, kde ho m\u00e1m. Najsk\u00f4r asi v ta\u0161ke. Kto to asi m\u00f4\u017ee by\u0165? Netu\u0161\u00edm o nikom, kto by sa t\u00fa\u017eil so mnou rozpr\u00e1va\u0165. No ni\u010d. Vyberiem ho po chv\u00ed\u013eke h\u013eadania z ta\u0161ky. Nezn\u00e1me \u010d\u00edslo.<\/div>\n
„Pros\u00edm?“<\/div>\n
„Ahoj, Bill. Ide\u0161 zajtra do \u0161koly?“ \u010co? Kto to je?<\/div>\n
„Kto je tam?“<\/div>\n
„Tu Andy.“ Och! Odkia\u013e.<\/div>\n
„Odkia\u013e m\u00e1\u0161 moje \u010d\u00edslo?“<\/div>\n
„Zistil som si,“ aj cez telef\u00f3n som videl ten pref\u00edkan\u00fd \u00fasmev. Ale to je jedno.<\/div>\n
„\u00c1no, idem, potrebuje\u0161 nie\u010do?“ sp\u00fdtam sa, ke\u010f\u017ee netu\u0161\u00edm, pre\u010do vol\u00e1.<\/div>\n
„Nie\u2026 len som chcel vedie\u0165, \u010di pr\u00edde\u0161.“ Z jeho hlasu pozna\u0165 \u00fasmev. U\u0161la mi na tomto v\u0161etkom nejak\u00e1 d\u00f4le\u017eit\u00e1 pointa.<\/div>\n
„Aha\u2026 no tak potom \u00e1no.“<\/div>\n
„\u010co ti h\u00e1dam ch\u00fdbam?“ zavtipkujem, nech nenastane tr\u00e1pne ticho.<\/div>\n
„Hmm\u2026“ smiech. U\u017e som sa z\u013eakol, \u017ee sa nezasmeje. U\u017e som asi paranoidn\u00fd zo v\u0161etk\u00e9ho.<\/div>\n
„Tak dobre, vid\u00edme sa zajtra, ahoj.“<\/div>\n
„\u010cau.“ Zo smiechom odpoviem a zlo\u017e\u00edm telef\u00f3n. Naozaj by ma zauj\u00edmalo skade si u\u017e len mohol zohna\u0165 moje \u010d\u00edslo. Predsa ho nem\u00e1 nik zo spolu\u017eiakov. Dokonca mysl\u00edm, \u017ee ani Tom nie. Na\u010do by mu aj bolo, nie?<\/p>\n<\/div>\n
Moje my\u0161lienkov\u00e9 pochody preru\u0161\u00ed a\u017e pr\u00fad hor\u00facej vody. Do\u0161\u013eaka, ve\u010f ja som si nedal dolu tri\u010dko! U\u017e by som asi nemal rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165, lebo si e\u0161te ubl\u00ed\u017eim. Ach, toto som potreboval. E\u0161te t\u00e1 mas\u00e1\u017e a bol by som naj\u0161\u0165astnej\u0161\u00ed \u010dlovek v tejto izbe.<\/div>\n
U\u017e sa neviem do\u010dka\u0165, kedy si kone\u010dne norm\u00e1lne \u013eahnem do postele a zasp\u00edm. Sn\u00e1\u010f sa mi u\u017e nebud\u00fa sn\u00edva\u0165 \u017eiadne sprost\u00e9 sny. Maxim\u00e1lne tak o ove\u010dk\u00e1ch.<\/div>\n
Teraz sa venujem ale len svojej sprche. Milujem to teplo s\u00e1laj\u00face z vody. Je to jedin\u00e1 vec v mojom \u017eivote, po ktorej sa c\u00edtim aspo\u0148 tro\u0161ku lep\u0161ie. A asi aj posledn\u00e1.<\/div>\n
Keby m\u00f4\u017eem plytva\u0165 peniazmi len tak, zavolal by som si mas\u00e9ra. Len \u010do som sa zohol po osu\u0161ku, skoro ma seklo. Som pekne dol\u00e1man\u00fd. To bud\u00fa tie hodiny tanca.<\/div>\n
Dobre. Dos\u0165 bolo rozko\u0161e zo sprchou. Som fakt desne unaven\u00fd. Len \u010do v\u00fddem zo sprchy, op\u00e4\u0165 mi zazvon\u00ed telef\u00f3n. Op\u00e4\u0165 Andy?<\/p>\n<\/div>\n
„Pros\u00edm?“<\/div>\n
„Bill?“<\/div>\n
„Andy?“ Celkom sa za\u010dudujem, ke\u010f zist\u00edm, \u017ee je to jeho hlas..<\/div>\n
„\u010co potrebuje\u0161?“.<\/div>\n
„Ni\u010d\u2026 vol\u00e1m len tak. Chcel som \u0165a po\u010du\u0165.“<\/div>\n
Rob\u00ed si zo m\u0148a srandu, \u010di \u010do?<\/div>\n
„Ve\u010f sa stretneme zajtra v \u0161kole. Deje sa nie\u010do?“ sp\u00fdtam sa v absol\u00fatnom prekvapen\u00ed.<\/div>\n
„Nie, nie, ni\u010d. Len sa proste nud\u00edm. Ale ak \u0165a otravujem, tak povedz. U\u017e nezavol\u00e1m.“ Povie dos\u0165 sklamane.<\/div>\n
„Nie, nie. Pokojne zavolaj. Aspo\u0148 sa nebudem nudi\u0165.“ Zaklamem. Teraz na nikoho nem\u00e1m naozaj n\u00e1ladu. Ani na Andyho.<\/div>\n
„Tak \u010do? Texty nau\u010den\u00e9?“ pok\u00fasi sa za\u010da\u0165 nejak\u00fa debatu.<\/div>\n
„Uhm, jasn\u00e9,“ sna\u017e\u00edm sa p\u00f4sobi\u0165 milo. Ve\u010f som herec, aspo\u0148 si to natr\u00e9nujem.<\/div>\n
„A\u2026 ako sa ti bozk\u00e1va s Tomom?“ Bo\u017ee\u2026 t\u00fato ot\u00e1zku som od neho pr\u00e1ve ne\u010dakal.<\/div>\n
„Andy. Nepodpichuj, dobre? Dobre vie\u0161, \u017ee je to stra\u0161n\u00e9, bozk\u00e1va\u0165 sa s vlastn\u00fdm bratom.“ O m\u00f4j bo\u017ee ! Nie! Ja. Do pekla! Kurva!<\/div>\n
„Bratom? \u010co\u017ee? Tom je tvoj brat? \u017dartuje\u0161?“ vychrl\u00ed na m\u0148a hne\u010f zo \u0161tyri ot\u00e1zky.<\/p>\n<\/div>\n
autor: Diana<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Diana „Bill?“ „Hm? Tom?“ zasko\u010dene h\u013ead\u00edm na svoje dvoj\u010da. Tak\u00fdto z\u00fafal\u00fd v\u00fdraz v tv\u00e1ri som u\u0148ho e\u0161te skuto\u010dne neza\u017eil. „Odk\u00e1\u017e mame, \u017ee ju m\u00e1m r\u00e1d.“ Och\u2026 mama. „Aspo\u0148 niekto.“ Za\u0161epk\u00e1m a k\u00fdvnem hlavou. Idem \u010falej. Mysl\u00edm, \u017ee teraz ma Tom naozaj<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[435],"tags":[],"class_list":["post-8431","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-nehraj-to-na-mna"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8431","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8431"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8431\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8431"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8431"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8431"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}