{"id":8530,"date":"2011-06-02T16:30:00","date_gmt":"2011-06-02T15:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8508"},"modified":"2011-06-02T16:30:00","modified_gmt":"2011-06-02T15:30:00","slug":"nehraj-to-na-mna-4","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/06\/02\/nehraj-to-na-mna-4\/","title":{"rendered":"Nehraj to na m\u0148a 4."},"content":{"rendered":"
autor: Diana<\/strong>
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
Pri ceste stoj\u00ed tax\u00edk. Vyzer\u00e1 by\u0165 pr\u00e1zdny, teda bez z\u00e1kazn\u00edkov. V poslednej chv\u00edli si to v\u0161ak rozmysl\u00edm. Mus\u00edm \u0161etri\u0165 a elektri\u010dky ma odvez\u00fa tie\u017e. Dotrepem sa teda na zast\u00e1vku a k\u00fapim si l\u00edstok. Hotel je cez p\u00e4\u0165 blokov, tak\u017ee to chv\u00ed\u013eu potrv\u00e1.\u00a8<\/p>\n<\/div>\n
*<\/p>\n<\/div>\n
„Jednu izbu, pros\u00edm v\u00e1s. Tak\u00fa\u2026 najoby\u010dajnej\u0161iu.“ Nechcem ve\u013emi rozhadzova\u0165. Peniaze mi vysta\u010dia sotva na t\u00fd\u017ede\u0148. Ke\u010f budem ma\u0165 \u0161\u0165astie.<\/div>\n
„Samozrejme\u2026 pane.“ Usmeje sa star\u00e1 recep\u010dn\u00e1 a pod\u00e1 mi k\u013e\u00fa\u010dik od izby.<\/div>\n
„\u010eakujem.“ Vezmem si ich, posna\u017e\u00edm sa zobra\u0165 aj dva mal\u00e9 kufre, \u010do so sebou m\u00e1m.<\/div>\n
„Zavediem v\u00e1s do va\u0161ej izby, pane.“ Pod\u00edde ku mne pracovn\u00edk hotela, vezme mi oba kufre. Och\u2026 kone\u010dne.<\/p>\n<\/div>\n
Ke\u010f sa fin\u00e1lne zlo\u017e\u00edm v izbe, v hlave sa mi znova vynor\u00ed t\u00e1 sc\u00e9na, ke\u010f som odch\u00e1dzal z domu. Ani neviem, kto bol v tej chv\u00edli viac krut\u00fd. Zlo\u017e\u00edm hlavu na m\u00e4kk\u00fd vank\u00fa\u0161 a druh\u00fdm si prikryjem tv\u00e1r. Ale nie. Tak\u00fato smr\u0165 nechcem. Zadusi\u0165 sa vank\u00fa\u0161om. Samovra\u017eda. Ktovie, ak\u00e9 to je, vzia\u0165 si \u017eivot. Vlastne, po tom mi to u\u017e m\u00f4\u017ee by\u0165 jedno. Ako by som skon\u010dil, keby sa skuto\u010dne rozhodnem pre t\u00fa mo\u017enos\u0165? Podreza\u0165 sa? Nie. Nie som predsa \u017eiadny emo. Sko\u010di\u0165 pod vlak? Nie. Pred\u00e1vkova\u0165 sa? Nie, pred smr\u0165ou chcem e\u0161te za\u017ei\u0165 adrenal\u00ednov\u00fd zoskok. Dajme tomu z nejakej budovy alebo tak nie\u010do. Mo\u017eno most. Och, nad \u010d\u00edm to tu ja prem\u00fd\u0161\u013eam, ve\u010f ja to zvl\u00e1dnem! A uk\u00e1\u017eem tej ry\u0161avej be\u0161tii, kto tu m\u00e1 na to, aby sa o seba postaral!<\/p>\n<\/div>\n
Teraz ale nechcem u\u017e ni\u010d robi\u0165. Chcem oddychova\u0165. Najrad\u0161ej by som zajtra nikam ne\u0161iel. \u017diadna \u0161kola. Ach\u2026 Ako ve\u013emi sa mi to protiv\u00ed. Ale mus\u00edm. Mus\u00edm v\u0161etk\u00fdm dok\u00e1za\u0165, \u017ee nepotrebujem nikoho. \u017de si vysta\u010d\u00edm aj s\u00e1m. Aj ke\u010f mi bud\u00fa robi\u0165 zo \u017eivota tak\u00e9to peklo. A\u017e teraz som si uvedomil, \u017ee som od r\u00e1na takmer ni\u010d nejedol. A cukr\u00edky s energe\u0165\u00e1kom za jedlo r\u00e1ta\u0165 asi nem\u00f4\u017eem. Sko\u010d\u00edm do fastfoodu, \u00e1no, to znie dobre. M\u00e1m chu\u0165 na nie\u010do nezdrav\u00e9 a vysm\u00e1\u017ean\u00e9 s tonou ke\u010dupu.<\/div>\n
Potrebova\u0165 m\u00f4\u017eem. „Do pekla!“ Dla\u0148ami si tresknem po tv\u00e1ri . Nem\u00f4\u017eem \u00eds\u0165 do fastfoodu. Mus\u00edm si peniaze \u0161etri\u0165. Neviem, ako to tu zvl\u00e1dnem. Budem si musie\u0165 vysta\u010di\u0165 zo supermarketom.<\/div>\n
\n
Tak\u017ee to vyzer\u00e1 na intern\u00e1tov\u00fa stravu. V\u017edy som sa tomu chcel na kilometre vyhn\u00fa\u0165, no teraz by som asi umrel od hladu. Hod\u00edm cez seba bundu, vezmem pe\u0148a\u017eenku a vybehnem z hotela. Na moje prekvapenie medzi\u010dasom za\u010dalo pr\u0161a\u0165. E\u0161te aj po\u010dasie vyzer\u00e1 ako m\u00f4j \u017eivot. Striedavo obla\u010dno. Moment\u00e1lne zamra\u010den\u00e9 s hektolitrami s\u013az, ktor\u00e9 ma e\u0161te \u010dakaj\u00fa, ke\u010f si budem razi\u0165 cestu \u017eivotom. Tak dos\u0165. Pokia\u013e to nie je nevyhnut\u00e9, nem\u00f4\u017eem myslie\u0165 na to zl\u00e9. Zbehnem dolu v\u00fd\u0165ahom a nik\u00fdm nepozorovan\u00fd prejdem do mal\u00e9ho obchodu s potravinami hne\u010f oproti hotelu. Idem \u010falej, vezmem ko\u0161\u00edk a u\u017e sa prech\u00e1dzam po obchode. C\u00edtim na sebe zvedav\u00e9 poh\u013eady predava\u010diek. Lezie mi na nervy, ako sa na m\u0148a d\u00edvaj\u00fa.<\/div>\n
Mal som pocit, \u017ee jednej u\u017e-u\u017e vypadn\u00fa o\u010di, ako na m\u0148a \u010dum\u00ed.<\/p>\n<\/div>\n
„Bav\u00ed v\u00e1s to?“ arogantne zatiahnem. Najrad\u0161ej by som jej asi vynadal, ale mus\u00edm sa trochu kroti\u0165. R\u00fdchlo sklopila poh\u013ead a ako\u017ee sa znova venovala svojej pr\u00e1ci. Neveriacky pokr\u00fatim hlavou a prejdem k reg\u00e1lom s konzervami a s\u00e1\u010dkov\u00fdmi polievkami. Znechutene si vzdychnem. No \u010do, zvyknem si.<\/div>\n
Koniec koncov, ke\u010f je \u010dlovek hladn\u00fd, zje \u010doko\u013evek. A teraz ur\u010dite nem\u00f4\u017eem by\u0165 vyberav\u00fd. Nah\u00e1d\u017eem do ko\u0161\u00edka tri – \u0161tyri polievky, dve tuniakov\u00e9 konzervy, nejak\u00fa n\u00e1tierku s p\u00e4\u0165desiat percentnou z\u013eavou, zop\u00e1r ro\u017ekov a idem ku pokladni. R\u00fdchlo to zaplat\u00edm a idem pre\u010d. V tom obchode som sa c\u00edtil naozaj zle. Nikde nikoho, len ja a \u010dumiace predava\u010dky.<\/div>\n
Tak nebadane, ako som sa vykradol, znova ticho vojdem do svojej izby \u010d\u00edslo 483, zhod\u00edm bundu, povyklad\u00e1m n\u00e1kup a hor sa jes\u0165! Teraz mi aj tie n\u00fadzov\u00e9 jedl\u00e1 pr\u00eddu chutn\u00e9.<\/div>\n
E\u0161te \u017ee je tu t\u00e1 mal\u00e1 skrinka s no\u017e\u00edkom a ostatn\u00fdm pr\u00edborom potrebn\u00fdm pre jedenie be\u017enej intern\u00e1tovej ve\u010dere. No ni\u010d. Urob\u00edm si tuniakov\u00fd ro\u017eok. Asi jedin\u00e9 „tak\u00e9to“ jedlo, \u010do m\u00e1m naozaj r\u00e1d.<\/p>\n<\/div>\n
Po v\u00fddatnej ve\u010deri sa hod\u00edm do periny ako zbit\u00fd pes. Vlastne zbit\u00fd. Ale do kelu, \u010do som tu ja nejak\u00fd fackovac\u00ed pan\u00e1k? Toto si na m\u0148a u\u017e nikdy nikto nedovol\u00ed, pokia\u013e to nebude v scen\u00e1ri.<\/div>\n
Zrazu ale za\u010dnem plaka\u0165\u2026 z ni\u010doho ni\u010d. To u\u017e moje srdce d\u00e1va dokopy \u00fatr\u017eky dne\u0161n\u00e9ho d\u0148a. Ale ja nechcem plaka\u0165!<\/div>\n
„Nechcem plaka\u0165.“ Za\u0161epk\u00e1m si s\u00e1m pre seba, ale nechce to ani za ni\u010d presta\u0165. U\u017e sa naozaj neovl\u00e1dam. Mus\u00edm zaspa\u0165. Mysli na nie\u010do pozit\u00edvne, mysli na nie\u010do pozit\u00edvne. Opakujem si v mysli. Pre\u010do sa mi prv\u00fd vybav\u00ed ten idiot? Vrav\u00edm pozit\u00edvne, ty hl\u00fape podvedomie!!<\/p>\n<\/div>\n
*<\/p>\n<\/div>\n
„Kaulitz! No tak! Na mojich hodin\u00e1ch sa nesp\u00ed!“ Za\u010dne na m\u0148a ziapa\u0165 hlas neidentifikovate\u013enej osoby. Ur\u010dite sa mi to len sn\u00edva. E\u0161te nechcem vst\u00e1va\u0165.<\/div>\n
„Kaulitz!!!“ Zakri\u010d\u00ed mi rovno do ucha. Aha, asi to nebude len sen. Strhnem sa a popla\u0161ene otvor\u00edm o\u010di.<\/div>\n
„\u010co sa s vami do pekla deje?! Pozrite sa, ako vyzer\u00e1te! Ste \u00faplne zni\u010den\u00fd, m\u00e1te kruhy pod o\u010dami a sp\u00edte po\u010das vyu\u010dovania! \u010co ste robili v noci?!“ Pochop\u00edm, \u017ee som v \u0161kole. Ako som sa sem do pekla dostal?! Musel som by\u0165 asi n\u00e1mesa\u010dn\u00fd, \u017ee som fakt pri\u0161iel. V\u00f4bec si to nepam\u00e4t\u00e1m.<\/div>\n
„Ur\u010dite mal ru\u0161n\u00fa noc s nejak\u00fdm fe\u0161\u00e1kom.“ U\u0161tipa\u010dne na m\u0148a niekto zvolal. Ka\u0161lem na to. U\u017e som sa nau\u010dil ignorova\u0165 sprost\u00e9 pozn\u00e1mky.<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010dte, p\u00e1n u\u010dite\u013e. U\u017e sa to nestane.“ R\u00fdchlo sa za\u010dnem ospravedl\u0148ova\u0165. Naozaj sa to u\u017e nesmie v\u00f4bec sta\u0165.<\/div>\n
„To d\u00fafam. Dajte sa do poriadku, Kaulitz, o hodinu za\u010d\u00edname nacvi\u010dova\u0165.“<\/div>\n
Bo\u017ee, predstavenie! A ja ani nem\u00e1m texty! Aha, tu s\u00fa, zbad\u00e1m lajster na mojej lavici.<\/div>\n
„Zatia\u013e to bud\u00fa viac-menej len organiza\u010dn\u00e9 a technick\u00e9 pokyny, tak\u017ee s dial\u00f3gmi za\u010dneme pracova\u0165 a\u017e zajtra,“ monot\u00f3nnym hlasom, ktor\u00fd ma sakramentsky usp\u00e1va, n\u00e1s u\u010dite\u013e oboznamuje s dian\u00edm.<\/p>\n<\/div>\n
„Samozrejme si nezabudneme nacvi\u010di\u0165 \u013e\u00fabostn\u00fa sc\u00e9nu s na\u0161imi chlapcami. T\u00e1 je predsa bez textu. Chalani, viem \u017ee to bude pre v\u00e1s \u0165a\u017ek\u00e9. A preto to budeme tr\u00e9nova\u0165 ka\u017ed\u00fd de\u0148. Mus\u00edte si to na premi\u00e9ru poriadne nacvi\u010di\u0165.“ Z\u00e1kerne sa striedavo pozeral na m\u0148a a na Toma. U\u017e na poh\u013ead je vidie\u0165, \u017ee je vo\u010di mne zaujat\u00fd. Homof\u00f3b. Som ja nejak\u00fd zl\u00fd, \u017ee ma berie ako odpad?<\/div>\n
„Na m\u0148a sa ned\u00edvajte, povedal som, \u017ee to neurob\u00edm,“ razantne odmietol Tom.<\/div>\n
„Tomas, ale ja v\u00e1m predsa ned\u00e1vam na v\u00fdber,“ s \u013eahkos\u0165ou ho odbil profesor.<\/div>\n
„E\u0161te raz mi poviete Tomas, tak…!!!“<\/div>\n
„Tak \u010do, hm?!“<\/div>\n
„Dajte mi pokoj.“<\/div>\n
„Proste t\u00fa rolu hra\u0165 budete, inak dostanete vyhadzov. Viac nedebatujem.“ Ich rozhovor ukon\u010dil vyt\u00fa\u017een\u00fd zvon\u010dek. Ach, musel som spa\u0165 naozaj dlho.<\/p>\n<\/div>\n
Ktovie o \u010dom profesor cel\u00fd ten \u010das kecal. To je jedno, asi to nebolo ni\u010d d\u00f4le\u017eit\u00e9, ke\u010f ma sk\u00f4r nikto nezobudil. Zodvihnem si zo zeme ta\u0161ku a om\u00e1mene sa dv\u00edham. Zachyt\u00edm poh\u013ead Kyla, ke\u010f nie\u010do \u0161epk\u00e1 spolusediacej. Ve\u010f po\u010dkaj, ty \u0161ikmook\u00fd retard, tebe sa to ohov\u00e1ranie raz vr\u00e1ti. Kl\u00e1bos\u00ed viac ako ktor\u00e1ko\u013evek klebetn\u00e1 baba. Nad tak\u00fdmi \u013eu\u010fmi sa ale nebudem pozastavova\u0165. Nestoja mi ani za pomyslenie. Do cesty sa mi ale postav\u00ed Luke. Nechce ma pusti\u0165 cez dvere.<\/div>\n
„No \u010do, Kaulitz, mal si ru\u0161n\u00fa noc, \u010do?“ U\u0161tipa\u010dne sa sp\u00fdta a zalo\u017e\u00ed si ruky na prsiach.<\/div>\n
„Daj mi pokoj.“ Sna\u017e\u00edm sa odtia\u013e dosta\u0165, no cestu mi zablokuj\u00fa \u010fal\u0161\u00ed traja jeho kamar\u00e1ti.<\/div>\n
„Ak\u00e9 to bolo hm? Kto koho tento kr\u00e1t \u0161ukal, \u010do?“<\/div>\n
„Cho\u010f mi z cesty, lebo o\u0161uk\u00e1m teba a s\u013eubujem ti, \u017ee to bude bolie\u0165!!!“ znelo to dostato\u010dne hrozivo a t\u00ed tupci mi to norm\u00e1lne aj zo\u017erali. Samozrejme, \u017ee som to nemyslel v\u00e1\u017ene! Hlavne, \u017ee to zabralo.<\/div>\n
„Len aby ti tieto siln\u00e9 re\u010di niekedy neubl\u00ed\u017eili, Kaulitz!“ Moje priezvisko len znechutene odfrkol. Poslal by som ich v\u0161etk\u00fdch najrad\u0161ej niekam na Mars. Stra\u0161ne ich nen\u00e1vid\u00edm.<\/div>\n
Zvon\u00ed. Op\u00e4\u0165 zvon\u00ed na hodinu. Mus\u00edm sa r\u00fdchlo dostavi\u0165 do divadelnej \u010dasti \u0161koly.<\/p>\n<\/div>\n
Na moje po\u010dudovanie tam stoj\u00ed poslu\u0161ne nast\u00fapen\u00fd aj Tom. Premeriam si ho od hlavy a\u017e po zna\u010dkov\u00e9 tenisky. Len na m\u0148a znechutene pozrie a obranne vyhl\u00e1si.<\/div>\n
„Nemysli si, \u017ee to rob\u00edm s rados\u0165ou.“ Ou, tak\u017ee on do toho predsa len ide. No fajn. To vie \u010dloveka pote\u0161i\u0165, hne\u010f takto zr\u00e1na.<\/div>\n
„Lebo ja som tot\u00e1lne nad\u0161en\u00fd. “ Prekr\u00fatim o\u010dami a prejdem okolo neho. Ta\u0161ku si polo\u017e\u00edm do rohu p\u00f3dia. Nepotrebujem by\u0165 tam kde v\u0161etci ostatn\u00ed. Aj tak ma st\u00e1le len ohov\u00e1raj\u00fa. Som pre nich, akoby hlavn\u00e1 atrakcia v nejakom cirkuse. Akoby nikdy nevideli gaya.<\/div>\n
„Ahoj, Bill,“ pozdrav\u00ed ma niekto, kto sa skr\u00fdva v tieni.<\/div>\n
„Ahoj. Andy, \u010do ty tu?“<\/p>\n<\/div>\n
autor: Diana<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Diana Pri ceste stoj\u00ed tax\u00edk. Vyzer\u00e1 by\u0165 pr\u00e1zdny, teda bez z\u00e1kazn\u00edkov. V poslednej chv\u00edli si to v\u0161ak rozmysl\u00edm. Mus\u00edm \u0161etri\u0165 a elektri\u010dky ma odvez\u00fa tie\u017e. Dotrepem sa teda na zast\u00e1vku a k\u00fapim si l\u00edstok. Hotel je cez p\u00e4\u0165 blokov, tak\u017ee to<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[435],"tags":[],"class_list":["post-8530","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-nehraj-to-na-mna"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8530","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8530"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8530\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8530"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8530"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8530"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}