{"id":8548,"date":"2011-05-30T16:00:00","date_gmt":"2011-05-30T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8526"},"modified":"2011-05-30T16:00:00","modified_gmt":"2011-05-30T15:00:00","slug":"nehraj-to-na-mna-3","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/05\/30\/nehraj-to-na-mna-3\/","title":{"rendered":"Nehraj to na m\u0148a 3."},"content":{"rendered":"
autor: Diana<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
„Nie je to v\u00fdhovorka. Naozaj mi zostalo zle.“ Pokr\u010d\u00edm plecami.<\/div>\n
„Bill. Nestalo sa to prv\u00fd kr\u00e1t. Keby \u00e1no, povedzme, \u017ee je to e\u0161te celkom uverite\u013en\u00e9. Ale takto? Rob\u00ed\u0161 to pravidelne! Ja u\u017e neviem, \u010do m\u00e1m s tebou robi\u0165. Povedz, ubli\u017euj\u00fa ti? Alebo ty ubli\u017euje\u0161 im? Alebo \u010do sa tam vlastne deje?“<\/div>\n
„Vrav\u00edm, \u017ee ni\u010d,“ sklop\u00edm zrak a trucovito si prekr\u00ed\u017eim ruky na prsiach. H\u00e1dam ma tu nechce spoveda\u0165. N\u00e1zor v\u0161ak zmen\u00edm vo chv\u00edli, ke\u010f sa na maminom l\u00edci zjav\u00ed slza.<\/div>\n
„Rob\u00edm sn\u00e1\u010f ja nie\u010do zle?“ vzlykne.<\/div>\n
„Oh nie. Mami nie, ty za ni\u010d nem\u00f4\u017ee\u0161. To\u2026 v\u0161etko ja\u2026 proste\u2026 nemaj\u00fa ma radi.“ Pr\u00eddem ku nej a obj\u00edmem ju. To som urobil naposledy, ke\u010f som bol e\u0161te die\u0165a. Celkom mal\u00e9.<\/div>\n
Jej slzy sa mi pomaly vp\u00edjaj\u00fa do mikiny. Zdvihne hlavu d\u00e1 mi pusu na \u010delo a pohlad\u00ed mi l\u00edce. Skuto\u010dne ako vo\u013eakedy d\u00e1vno, e\u0161te ke\u010f\u2026 Strasiem hlavou a usmejem sa.<\/div>\n
„Netr\u00e1p sa, mami. T\u00fdm si mus\u00edm prejs\u0165 s\u00e1m.“<\/div>\n
„Ale aj tak to nech\u00e1pem. \u010co ti t\u00ed spolu\u017eiaci robia?“ Odst\u00fapi odo m\u0148a a \u010falej vyzved\u00e1. Moc jej ned\u00f4verujem, ale\u2026 Poviem jej to.<\/p>\n<\/div>\n
„Proste\u2026 ma odsudzuj\u00fa. Jednoducho som ter\u010d posmechu. Dnes mi na skrinku nap\u00edsali obrovsk\u00e9 „buzna“.“ Smutne sklop\u00edm hlavu. Mamu to ale nenechalo chladnou. Vedel som, \u017ee sa roz\u010d\u00fali.<\/div>\n
„\u010co\u017ee?! Buzna? To ako \u010do si oni myslia? \u017de bud\u00fa s teba robi\u0165 nie\u010do tak odporn\u00e9, ako je buzerant?! Ve\u010f nie si, preboha!“ Rozhadzuje rukami. Vraj nie\u010do tak hnusn\u00e9, ako je buzerant. To\u2026 bol\u00ed ma to.<\/div>\n
„Mami. Stop. Ja\u2026 viem, \u017ee nie je pekn\u00e9, \u010do urobili. Ale ja\u2026 som. Ja som\u2026 gay.“<\/div>\n
Matke zabehlo slovo, ktor\u00e9 pr\u00e1ve chcela vychrli\u0165. Mysl\u00edm, \u017ee obaja by sme teraz mali zosta\u0165 osamote a rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165. Odch\u00e1dzam. Nie \u010faleko. Len sa zatvor\u00edm vo svojej izbe, ale nezamknem. Sk\u00f4r ako si stihnem da\u0165 do u\u0161\u00ed sl\u00fachadl\u00e1, po\u010dujem jemn\u00e9 \u0165ukanie na dvere.<\/div>\n
\n
\n<\/div>\n
„Billi?“ Nestihnem ani odpoveda\u0165 a mama vojde dnu.<\/div>\n
„Hm?“<\/div>\n
„M\u00f4\u017eem?“ Opatrne sa sp\u00fdta tak zbyto\u010dn\u00fa ot\u00e1zku, ke\u010f u\u017e aj tak sed\u00ed pri mne.<\/div>\n
„Teraz u\u017e ti nem\u00f4\u017eem poveda\u0165 nie.“ Usmejem sa a sl\u00fachadl\u00e1 polo\u017e\u00edm na no\u010dn\u00fd stol\u00edk.<\/div>\n
„Chcem si o tom pohovori\u0165. Vie\u0161, o tom, \u010do si mi povedal.“ Ach\u2026 d\u00fafam, \u017ee to pr\u00edjme bez zbyto\u010dn\u00fdch komplik\u00e1cii.<\/div>\n
„O tom, \u017ee som gay?“ Pritvrd\u00edm. Vid\u00edm, \u017ee sa jej to ve\u013emi \u0165a\u017eko hovor\u00ed.<\/div>\n
„\u00c1no. O tom, \u017ee si to mysl\u00ed\u0161. Vie\u0161, Bill, ono to je inak. Ty nie si gay. Nikto v na\u0161ej rodine nebol ani nie je. Ty jednoducho nem\u00f4\u017ee\u0161 by\u0165. Mysl\u00ed\u0161 si to len preto, \u017ee nem\u00e1\u0161 \u017eiadne diev\u010da. Ale ke\u010f si nejak\u00fa n\u00e1jde\u0161, uvid\u00ed\u0161, \u017ee cel\u00e9 toto tvoje excentrovanie opadne.“ Asi som zle po\u010dul. <\/div>\n
„Ty si ako\u017ee mysl\u00ed\u0161, \u017ee to je dedi\u010dn\u00e9?“ ironicky sa usmejem. „A mimochodom, nemysl\u00edm si to len tak pre ni\u010d za ni\u010d,“ odml\u010d\u00edm sa. Nemienim o t\u00fdch d\u00f4vodoch hovori\u0165 s niek\u00fdm, kto mi v tomto, a nielen v tomto smere nerozumie.<\/div>\n
„Nie. Ty si to mysl\u00ed\u0161 len tak pre ni\u010d za ni\u010d. Vlastne. Len pre to, \u017ee si e\u0161te nestretol t\u00fa prav\u00fa. Ty ale jednoducho by\u0165 tepl\u00fd nem\u00f4\u017ee\u0161! Nedopust\u00edm, aby jeden z mojich synov bol buzerant!“ Zv\u00fd\u0161i hlas. Ve\u013emi ma zra\u0148uj\u00fa jej slov\u00e1. O toto jej ide? Len o jej mienku? „Pre\u010do m\u00f4\u017ee by\u0165 Tom norm\u00e1lny a ty nie? Pre\u010do sa do pekla mus\u00ed\u0161 v\u017edy l\u00ed\u0161i\u0165 od ostatn\u00fdch? Pozri sa na seba! Vyzer\u00e1\u0161 ako zma\u013eovan\u00e1 b\u00e1rbina! \u013dutujem, \u017ee som \u0165a neposlala k tvojmu otcovi! Mo\u017eno by si bol norm\u00e1lny \u010dlovek, tak ako tvoj brat!“ Tak dos\u0165! Pre\u010do ma mus\u00ed st\u00e1le porovn\u00e1va\u0165 s n\u00edm? Keby ma mala naozaj rada, vedela by, \u017ee mi je to \u013e\u00fato.<\/p>\n<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d, \u017ee nem\u00f4\u017eem by\u0165 tak\u00fd dokonal\u00fd ako on!“ nerv\u00f3zne \u017emol\u00edm papl\u00f3n.<\/div>\n
„Tak ste ma mali da\u0165 niekde do domova, ke\u010f v\u00e1m vad\u00edm tak\u00fd, ak\u00fd som! A nie\u010do ti poviem. In\u00fd u\u017e nebudem a tvoj n\u00e1zor je to posledn\u00e9, \u010do ma zauj\u00edma! Daj mi pol hodinu, zbal\u00edm si veci a u\u017e ma neuvid\u00ed\u0161!“ vstanem a vydolujem zo skrine kufor a cestovn\u00fa ta\u0161ku.<\/div>\n
„A kam si ako\u017ee mysl\u00ed\u0161, \u017ee p\u00f4jde\u0161, \u010do?! Nem\u00e1\u0161 ni\u010d! Nem\u00e1\u0161 \u017eiadne peniaze! Nem\u00e1\u0161 kam \u00eds\u0165! A vie\u0161 \u010do? M\u00e1\u0161 pravdu. Mala som da\u0165 pre\u010d aj teba.“ S t\u00fdmito slovami sa zoberie a poriadne buchne dverami. To naozaj povedala? \u017de ma mala da\u0165 pre\u010d? Ako to m\u00f4\u017ee jedna matka urobi\u0165?<\/div>\n
„Bo\u017ee! Pre\u010do pr\u00e1ve ja!“ Za\u0161epk\u00e1m s neut\u00ed\u0161ite\u013en\u00fdm pla\u010dom a zveziem sa po dver\u00e1ch skrine k zemi. M\u00e1m chu\u0165 zomrie\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
Myslel som, \u017ee posledn\u00fd \u010dlovek, ktor\u00fd ma podr\u017e\u00ed, bude pr\u00e1ve ona. No to bola fat\u00e1lna chyba. Ale teraz sa mus\u00edm postavi\u0165 osudu zo\u010di-vo\u010di a urobi\u0165 z\u00e1sadn\u00fa zmenu. Hor\u0161ie ako to je, to u\u017e nebude. T\u00fdm som si jednozna\u010dne ist\u00fd. A kam p\u00f4jdem? Tak to ne\u2026 Nie, nie, nie, to nie\u2026 Alebo predsa? Nie, to nem\u00f4\u017eem. Ve\u010f sa s n\u00edm ani nest\u00fdkam, netu\u0161\u00edm, kde m\u00f4\u017ee b\u00fdva\u0165. A Tom ma nen\u00e1vid\u00ed. To neurob\u00edm. Po\u010dka\u0165. Je tu e\u0161te Andy. Nar\u00fdchlo si zbal\u00edm v\u0161etky pak\u0161amenty potrebn\u00e9 k \u017eivotu a rozraz\u00edm dvere dokor\u00e1n. Netu\u0161\u00edm, kde je t\u00e1 \u017eena, ktor\u00e1 si hovor\u00ed matka. A popravde ma to skuto\u010dne ani nezauj\u00edma. Skon\u010dila u m\u0148a. Pohorela na plnej \u010diare. Nem\u00e1m tu u\u017e \u010do robi\u0165. Vyd\u00e1m sa na cestu k Andymu. Len\u017ee. Kde ten v\u00f4bec dofrasa b\u00fdva?<\/div>\n
Ale vlastne. Nem\u00f4\u017eem zosta\u0165 u niekoho, koho pozn\u00e1m sotva jeden de\u0148. Nie, to nejde. Budem si musie\u0165 na p\u00e1r noc\u00ed n\u00e1js\u0165 hotel. To\u013eko pe\u0148az\u00ed budem ma\u0165. A potom. Potom zostanem celkom isto na ulici.<\/div>\n
Potichu prejdem ku vchodov\u00fdm dver\u00e1m, tam ma ale matka zastav\u00ed.<\/p>\n<\/div>\n
„Ak teraz od\u00edde\u0161, nikdy sa u\u017e nevr\u00e1\u0165. Nebudem \u0165a pozna\u0165. Dobre si rozmysli, \u010do urob\u00ed\u0161.“<\/div>\n
„Pr\u00eddem si e\u0161te po ostatn\u00e9 veci a ru\u010d\u00edm ti za to, \u017ee si ani nespomenie\u0161, \u017ee si niekedy mala tak\u00e9 nepodaren\u00e9 decko,“ s dostato\u010dn\u00fdm sarkazmom v hlase jej ozn\u00e1mim, „A teraz ma pus\u0165, nem\u00e1m chu\u0165 sa na teba pozera\u0165.“ Ani na moment som sa nepozastavil nad krutos\u0165ou svojich slov. Neboli o ni\u010d krutej\u0161ie, ne\u017e tie jej, ktor\u00e9 sa mi zabodli do srdca ako tis\u00edce \u010depel\u00ed no\u017eov.<\/div>\n
A nie len slov\u00e1. Najostrej\u0161ia facka v mojom \u017eivote ma napadla tie\u017e. V\u00fdborne. V mojom \u017eivote sa stal zvrat. U\u017e ma nebude ka\u017ed\u00fd len poni\u017eova\u0165, ale u\u017e aj bi\u0165.<\/div>\n
Nem\u00f4\u017eem zadr\u017ea\u0165 moje em\u00f3cie. Aj ke\u010f nechcem, aj tak si slzy razia cestu mojou tv\u00e1rou. \u013dutujem, \u017ee som sa niekedy narodil.<\/div>\n
„Nebude\u0161 sa so mnou takto rozpr\u00e1va\u0165!“<\/div>\n
„M\u00e1\u0161 pravdu! Ja sa u\u017e s tebou toti\u017e rozpr\u00e1va\u0165 nebudem! Maj sa!“ bolo posledn\u00e9, \u010do som jej povedal pred svoj\u00edm odchodom. Lep\u0161ie povedan\u00e9, pokusom o odchod.<\/p>\n<\/div>\n
„Kam si mysl\u00ed\u0161, \u017ee ide\u0161?“<\/div>\n
„Pre\u010d,“ jednozna\u010dne odvrknem.<\/div>\n
„Nem\u00e1\u0161 kam, no tak, priznaj si to, prehral si. Tak si l\u00e1skavo vyba\u013e veci sp\u00e4\u0165 do skrine a zamysli sa nad sebou. Ve\u010f to, \u010do rob\u00ed\u0161, je chor\u00e9.“<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d. Ale ke\u010f jedna matka nedok\u00e1\u017ee tolerova\u0165 orient\u00e1ciu svojho vlastn\u00e9ho syna a bude ho st\u00e1le poni\u017eova\u0165 a druh\u00e9ho vyvy\u0161ova\u0165 a neust\u00e1le ich porovn\u00e1va\u0165, nem\u00e1m s tebou o \u010dom.“ Poviem jej pravdu. Drsne si utriem slzy z tv\u00e1re. Teraz ma u\u017e d\u00fafam nezastav\u00ed.<\/div>\n
„Hanbi sa\u2026 Buzna,“ to slovo teatr\u00e1lne zv\u00fdraznila.<\/div>\n
„Ja sa nem\u00e1m za \u010do hanbi\u0165. Vlastne m\u00e1m. Za teba!“ to u\u017e stoj\u00edm medzi dverami a z celej sily nimi tresnem sk\u00f4r, ako na m\u0148a to mon\u0161trum v \u013eudskej ko\u017ei stihne vyletie\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
Mus\u00edm by\u0165 stato\u010dn\u00fd. Teraz nie je \u010das oplak\u00e1va\u0165 to, ak\u00fd je ten svet stra\u0161n\u00fd. Ale aj tak. Pre\u010do som sa nemohol narodi\u0165 ako jedin\u00e1\u010dik v inej, norm\u00e1lnej rodine? \u010co som urobil zle? Nikomu som nikdy neubl\u00ed\u017eil, ur\u010dite nie chtiac. Nikdy som ani len ni\u010d neukradol. Ni\u010d! Tak pre\u010do ja? V hlave mi neust\u00e1le behaj\u00fa tieto ot\u00e1zky, na ktor\u00e9 nikdy nedostanem odpove\u010f.<\/div>\n
Ktovie, ak\u00fd je m\u00f4j otec. Vid\u00edm ho jedenapolkr\u00e1t za rok a aj to sa spr\u00e1va ve\u013emi slu\u0161ne, aby na m\u0148a n\u00e1hodou nespravil zl\u00fd dojem. Tom nevyzer\u00e1 na to, \u017ee by mal so sebou nejak\u00e9 probl\u00e9my. Alebo \u017eeby predsa?<\/div>\n
Nie\u2026 pochybujem. On je predsa, ako povedala ona, dokonal\u00fd vo v\u0161etk\u00fdch smeroch. Hlavne, \u017ee je na diev\u010dat\u00e1 a vyzer\u00e1 chlap\u010denskej\u0161ie ako ja. To je hlavn\u00e9. Ve\u010f jasn\u00e9\u2026 pre\u010do by sa zrovna ONA nemohla spr\u00e1va\u0165 ako norm\u00e1lna mama, ale mus\u00ed by\u0165 tak\u00e1to? Tak ve\u013emi by som chcel rodi\u010dov, ktor\u00ed by ma \u013e\u00fabili ako svojho syna, tak\u00fd ak\u00fd som. Nie ak\u00fdm by ma chceli ma\u0165 oni.<\/p>\n<\/div>\n
autor: Diana<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Diana „Nie je to v\u00fdhovorka. Naozaj mi zostalo zle.“ Pokr\u010d\u00edm plecami. „Bill. Nestalo sa to prv\u00fd kr\u00e1t. Keby \u00e1no, povedzme, \u017ee je to e\u0161te celkom uverite\u013en\u00e9. Ale takto? Rob\u00ed\u0161 to pravidelne! Ja u\u017e neviem, \u010do m\u00e1m s tebou robi\u0165. Povedz, ubli\u017euj\u00fa<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[435],"tags":[],"class_list":["post-8548","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-nehraj-to-na-mna"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8548","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8548"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8548\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8548"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8548"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8548"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}