{"id":8555,"date":"2011-05-29T15:30:00","date_gmt":"2011-05-29T14:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8533"},"modified":"2011-05-29T15:30:00","modified_gmt":"2011-05-29T14:30:00","slug":"robbery-18","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/05\/29\/robbery-18\/","title":{"rendered":"Robbery 18."},"content":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
Jedin\u00fd skuto\u010dn\u00fd v\u00fdkrik, ktor\u00fd sa ale ozval, patril chlapcovi na posteli, ktor\u00fd pr\u00e1ve rozlepil o\u010dk\u00e1. Dezorientovane po poobzeral po izbe. „Bol to sen alebo skuto\u010dnos\u0165?“ prem\u00fd\u0161\u013eal Bill a chytil sa za hlavu. Bolela ho. Chcel sp\u00e4\u0165 Toma. Naozaj sa mu to len sn\u00edvalo? Do o\u010d\u00ed sa mu natisli slzy. Sch\u00falil sa do mal\u00e9ho klbka a ticho zavzlykal do vank\u00fa\u0161a. Znova sa c\u00edtil, akoby ho opustil. Tak ve\u013emi chcel veri\u0165, \u017ee to nebol len sen. V tom do izby vo\u0161la pani Kaulitzov\u00e1. V ruk\u00e1ch dr\u017eala k\u00e1vu a nejak\u00e9 sladkosti, ktor\u00e9 doniesla svojmu synovi. Ve\u013emi ju prekvapilo, ke\u010f videla, \u017ee Bill nesp\u00ed. Potichu sa k nemu pribl\u00ed\u017eila, zlo\u017eila veci na stol\u00edk, prisadla si k nemu a objala ho.
„Ako sa m\u00e1\u0161, syn\u010dek,“ sp\u00fdtala sa a v\u00f4bec nepostrehla, \u017ee \u010diernovlas\u00fd chlapec pla\u010de.<\/div>\n
„Kde je Tom?“ za\u0161epkal chlapec.<\/div>\n
„Tom?“ za\u010dudovala sa Simone. „Ako… ako si pri\u0161iel na to, \u017ee by tu bol?“<\/div>\n
„Chcem… chcem Toma,“ op\u00e4\u0165 sa rozvzlykal chlapec.<\/div>\n
„Ale, mil\u00e1\u010dik, upokoj sa,“ vzdychla si \u017eena s pocitom \u0165a\u017ekosti na hrudi a ne\u017ene hladkala chlapcove \u010dierne vlasy. „Tom tu nie je.“<\/div>\n
„Je… Bol tu…“ zavzlykal Bill.<\/div>\n
„Kedy? Videl si ho,“ p\u00fdtala sa Simone znepokojene. Nerada by Toma op\u00e4\u0165 volala. Vedela, \u017ee jeho \u010fal\u0161\u00ed odchod by ho u\u017e \u00faplne obral o chu\u0165 do \u017eivota a to nemohla dopusti\u0165.<\/div>\n
„Bozk\u00e1val ma,“ za\u0161epkal \u010diernovlas\u00fd chlapec.<\/div>\n
„Kedy \u0165a mohol bozk\u00e1va\u0165? Ne\u0161\u0165astn\u00e9, die\u0165a! To sa ti len muselo sn\u00edva\u0165, chrob\u00e1\u010dik.“<\/div>\n
„Nie, nie, nie\u2026 Milovali sme sa… Hovoril, \u017ee ma miluje.“<\/div>\n
\n
„Ale… Billy, ja som tu s tebou bola cel\u00fa noc a nikto okrem m\u0148a tu nebol. Muselo sa ti to len sn\u00edva\u0165,“ zotrela Billovi z tv\u00e1ri\u010dky slzy.<\/div>\n
„Klame\u0161!“ za\u010dkal chlapec.<\/div>\n
„Billy, pozri sa na m\u0148a. Klamala som ti niekedy?“<\/div>\n
„Chcem Toma,“ zavzlykal chlap\u010dek.<\/div>\n
„Mil\u00e1\u010dik, ja viem, \u017ee ho m\u00e1\u0161 ve\u013emi r\u00e1d, ale… mus\u00edme sa s t\u00fdm zmieri\u0165, \u017ee… Tom je…“ nedokon\u010dila a rad\u0161ej svojho syna silno objala. Bill nemo sklopil hlavu a za\u0161epkal: „Prehral som mami.“<\/p>\n<\/div>\n
„Prehral? V \u010dom si prehral, mil\u00e1\u010dik?“<\/div>\n
„Vo v\u0161etkom. Prehral som Toma aj svoj \u017eivot,“ \u0161epol \u010diernovlas\u00fd chlapec.<\/div>\n
„Billy… si pr\u00edli\u0161 mlad\u00fd na to, aby si tak hovoril. To, \u017ee sa ti to s Tomom nepodarilo, predsa e\u0161te ni\u010d neznamen\u00e1. Aj ja som pred tvoj\u00edm otcom bola za\u013e\u00faben\u00e1 do in\u00e9ho mu\u017ea, ale J\u00f6rg ma z toho dok\u00e1zal dosta\u0165. Ur\u010dite aj ty n\u00e1jde\u0161 niekoho, kto \u0165a bude ma\u0165 r\u00e1d rovnako ako Tom a… bude s tebou.“<\/div>\n
„Boj\u00edm sa, mami. Boj\u00edm sa, \u017ee sa u\u017e nedok\u00e1\u017eem zamilova\u0165.“<\/div>\n
„Dok\u00e1\u017ee\u0161 to, chrob\u00e1\u010dik. Len sa mus\u00ed\u0161 od Toma odp\u00fata\u0165. Viem, bude to \u0165a\u017ek\u00e9, ale spolu to dok\u00e1\u017eeme,“ smutne sa na svojho syna usmiala Simone.<\/p>\n<\/div>\n
>> O pol roka<\/em> <<<\/p>\n<\/div>\n
„Andy?“ p\u00edpol Bill, jedol gumen\u00fdch medved\u00edkov a oprel sa o menovan\u00e9ho chlapca.<\/div>\n
„Hm?“ zamru\u010d\u00ed Andreas a chyt\u00ed \u010diernovl\u00e1ska za ruku.<\/div>\n
„P\u00f4jdeme dnes do kina,“ sp\u00fdtal sa chlapec a zad\u00edval sa blon\u010f\u00e1kovi do o\u010d\u00ed.<\/div>\n
„Chcel by si?“ usmial sa Andy a ukradol chlapcovi nieko\u013eko sladk\u00fdch poch\u00fa\u0165ok z bal\u00ed\u010dka.<\/div>\n
„\u00c1no,“ usmial sa Bill.<\/div>\n
„Fajn. M\u00e1\u0161 u\u017e vyhliadnut\u00fd nejak\u00fd film? Ja by som r\u00e1d videl „Na vl\u00e1sku“,“ zachichotal sa Andy.<\/div>\n
„\u010co to je?“<\/div>\n
„Rozpr\u00e1vka o nejakom diev\u010dati zatvorenom vo ve\u017ei. Videl som trajler. Vyzeralo to celkom z\u00e1bavne.“<\/div>\n
„Aha,“ prik\u00fdvol Bill.<\/div>\n
„Tak \u010do povie\u0161? P\u00f4jdeme na 3D? Sadneme si do posledn\u00e9ho radu a k\u00fapime si ve\u013ek\u00e9 vedierko s pukancami a Colu,“ te\u0161il sa blon\u010f\u00e1\u010dik a v o\u010diach sa mu \u0161\u0165astne iskrilo.<\/div>\n
„Dobre,“ zasmial sa \u010diernovlas\u00fd chlapec. Andreas ho \u0161\u0165astne objal a chcel ho pobozka\u0165. Chlapec ale uhol hlavou, a tak ako v\u017edy blon\u010f\u00e1\u010dikove pery dopadli na jeho l\u00edce.<\/div>\n
„Um, Billy…“ za\u0161epkal blon\u010fav\u00fd chlapec a smutne si vzdychol. „Kedy \u0165a u\u017e budem m\u00f4c\u0165 pobozka\u0165?“ \u010ciernovl\u00e1sok smutne sklopil hlavu a pomrvil sa. „Nechcem na teba tla\u010di\u0165 a nechcem, aby si sa so mnou c\u00edtil nepohodlne, ale… To predsa k plnohodnotn\u00e9mu vz\u0165ahu patr\u00ed.“<\/div>\n
„Ja… Andy…“ \u0161epkal Bill. „Ja… nem\u00f4\u017eem.“ Andreas si s\u0165a\u017eka vzdychol.<\/div>\n
„To je v poriadku,“ za\u0161epkal blon\u010f\u00e1\u010dik a hladkal Billa po hebk\u00fdch vl\u00e1skoch. Chlapec sa pok\u00fasil o slab\u00fd \u00fasmev a objal svojho priate\u013ea.<\/p>\n<\/div>\n
***v Hamburgu<\/em><\/p>\n<\/div>\n
Tom vyst\u00fapil zo svojho auta, zamkol ho a vo\u0161iel do domu. Vyzul sa a ticho pre\u0161iel do kuchyne, kde za stolom sedela Nicol.<\/div>\n
„Ahoj,“ pozdravil bezv\u00fdrazne. „Uvarila si nie\u010do?“ sp\u00fdtal sa ako v\u017edy po pr\u00edchode z pr\u00e1ce.<\/div>\n
„M\u00e1\u0161 pocit, \u017ee som sl\u00fa\u017eka?“ odsekla Nicol a \u010falej si robila manik\u00faru.<\/div>\n
„M\u00e1m pocit, \u017ee si moja \u017eena. A ke\u010f sa tu u\u017e cel\u00fd de\u0148 fl\u00e1ka\u0161, mohla by si aj nie\u010do spravi\u0165, nemysl\u00ed\u0161?“ odsekol jej na opl\u00e1tku dred\u00e1\u010d nahnevane a otvoril chladni\u010dku.<\/div>\n
„Nie, nemysl\u00edm,“ vy\u0161tekla ostro Nicol.<\/div>\n
„Tak by si mo\u017eno mohla,“ povedal Tom a ostro sa zah\u013eadel na svoju man\u017eelku. „U\u017e ma to nebav\u00ed! Nestar\u00e1\u0161 sa o Sally, neupratuje\u0161, nevar\u00ed\u0161,“ vyr\u00e1taval dredat\u00fd lek\u00e1r na prstoch. „Jedin\u00e9, \u010do rob\u00ed\u0161 je, \u017ee chod\u00ed\u0161 do kadern\u00edctva, manik\u00e9rky, sol\u00e1ria, na n\u00e1kupy… U\u017e m\u00e1m toho dos\u0165!“<\/div>\n
„Oh, v\u00e1\u017ene? A \u010do s t\u00fdm chce\u0161 robi\u0165?“<\/div>\n
„Chce\u0161 to naozaj vedie\u0165?“ zahu\u010dal Tom a v\u00fdhra\u017ene buchol po stole. Sklonil sa k nej a pozrel sa jej do o\u010d\u00ed. „U\u017e si viac nebude\u0161 u\u017e\u00edva\u0165 moje peniaze! Podal som \u017eiados\u0165 o rozvod a Sally chcem ja!“ Nicol sa \u0161karedo zasmiala.<\/div>\n
„M\u00e1\u0161 smolu. Nem\u00e1\u0161 na \u0148u pr\u00e1vo.“<\/div>\n
„Nem\u00e1m na \u0148u pr\u00e1vo?! Ve\u010f je to moja dc\u00e9ra!“<\/div>\n
„Nie je.“<\/div>\n
„Nie… je?“ za\u0161epkal Tom \u0161okovane, vytrie\u0161til o\u010di na svoju \u017eenu a nohy sa mu podlomili. Sadol si na stoli\u010dku. „Ale… ako to, \u017ee nie je?“<\/div>\n
„Nie je,“ mykla plecami ako by ni\u010d.<\/div>\n
„A… To si mi nebola schopn\u00e1 poveda\u0165 u\u017e na za\u010diatku?!“ Dred\u00e1\u010d nemohol uveri\u0165 vlastn\u00fdm u\u0161iam. „Nicol, ja \u0165a nepozn\u00e1m! Toto…“ skryl si tv\u00e1r do dlan\u00ed a potla\u010doval slzy. T\u00e1 \u017eena mu vzala Billa a teraz aj Sally – to posledn\u00e9, pre \u010do e\u0161te \u017eil.<\/p>\n<\/div>\n
„Vie\u0161, Tom… v posteli si na ni\u010d,“ u\u0161krnula sa a vstala.<\/div>\n
„V posteli som nani\u010d?“ za\u0161epkal zni\u010dene a pozrel sa na odch\u00e1dzaj\u00facu Nicol. „Mala si ma niekedy aspo\u0148 trochu rada?!“ zakri\u010dal za \u0148ou a v hrudi ho \u010dosi p\u00e1lilo.<\/div>\n
„Teba nie… tvoju kreditku,“ odsekla a zavrela sa v sp\u00e1lni. Toma jej slov\u00e1 \u00faplne polo\u017eili. Po tv\u00e1ri sa mu roztiekli slzy a z hrdla vydrali tich\u00e9 vzlyky. Pre\u010do som nikomu neveril? Pre\u010do som si nahov\u00e1ral, \u017ee tak\u00e1 nie je? Pre \u0148u, ktor\u00e1 za to nest\u00e1la, som zni\u010dil \u017eivot jedin\u00e9mu \u010dloveku, na ktorom mi v \u017eivote z\u00e1le\u017ealo<\/em>, prem\u00fd\u0161\u013eal a potiahol nosom. Teraz nie je \u010das na to, aby som f\u0148ukal. Mus\u00edm kona\u0165,<\/em> pomyslel si dredat\u00fd mlad\u00edk po chv\u00edli, siahol do vrecka a vytiahol ho. Zavolal do pr\u00e1ce a okam\u017eite dal v\u00fdpove\u010f. Potom zavolal pr\u00e1vnikovi, aby vybavil v\u0161etky podklady potrebn\u00e9 na rozvod, a nakoniec zavolal do nemocnice v Berl\u00edne, kde pred t\u00fdm pracoval. Ke\u010f mu prim\u00e1r ozn\u00e1mil, \u017ee ho znova r\u00e1d uvid\u00ed, Tom okam\u017eite ponuku prijal a odi\u0161iel sa zbali\u0165. Nicol le\u017eala na posteli a sledovala telev\u00edziu. Ka\u0161lala na pla\u010d\u00face diev\u010datko v postie\u013eke. Dredat\u00fd mlad\u00edk si r\u00fdchlo nah\u00e1dzal veci do kufra, zapol ho a pre\u0161iel k pla\u010d\u00facemu diev\u010datku.<\/div>\n
„Papa, mali\u010dk\u00e1. Tata \u0165a m\u00e1 ve\u013emi r\u00e1d,“ za\u0161epkal, chv\u00ed\u013eu mal\u00fa kol\u00edsal, a ke\u010f zaspal,a znova ju ulo\u017eil do postie\u013eky. Potom sa oto\u010dil k Nicol a chladne povedal: „Odch\u00e1dzam. Do piatku o\u010dak\u00e1vaj papiere a e\u0161te nie\u010do. Vybavil som ti pravideln\u00e9 n\u00e1v\u0161tevy soci\u00e1lky. Tak\u017ee sa o mal\u00fa staraj,“ dodal, vzal si kufre a vy\u0161iel z izby. Nicol len preto\u010dila o\u010di.<\/div>\n
„Ni\u010d ti nepodp\u00ed\u0161em,“ stihla e\u0161te zakri\u010da\u0165.<\/div>\n
„Ni\u010d podpisova\u0165 nemus\u00ed\u0161! Stretneme sa na s\u00fade,“ zakri\u010dal Tom z chodby a tresol za sebou dvermi. Hodil kufre do zadnej \u010dasti auta, odomkol, nasadol a vy\u0161tartoval.<\/p>\n<\/div>\n
***v Berl\u00edne<\/em><\/p>\n<\/div>\n
\u010ciernovl\u00e1sok sedel v nemocni\u010dnej izbe spolu s Andreasom a hrali \u010dlove\u010de. Bill sa pobavene zasmial, ke\u010f vyhodil Andyho fig\u00farku a spokojne zatlieskal. V tom za\u010duli z chodby zn\u00e1my hlas: „\u010eakujem, \u017ee ste ma prijali, p\u00e1n prim\u00e1r. U\u017e… u\u017e som tam nedok\u00e1zal d\u00fdcha\u0165. Bolo to stra\u0161n\u00e9.“<\/div>\n
„Po\u010dul som, \u017ee sa va\u0161e man\u017eelstvo nevydarilo,“ za\u010duli obaja chlapci v izbe prim\u00e1rov hrub\u00fd hlas.<\/div>\n
„\u00c1no,“ prisved\u010dil hlas patriaci zn\u00e1memu. „Podal som \u017eiados\u0165 o rozvod. Nerozumeli sme si.“ \u010ciernovl\u00e1skov \u00fasmev okam\u017eite zamrzol. Andreas to postrehol a oto\u010dil hlavu k zatvoren\u00fdm dver\u00e1m, odkia\u013e sa oz\u00fdvalo: „To je mi \u013e\u00fato. Viem, \u017ee to pre v\u00e1s mus\u00ed by\u0165 \u0165a\u017ek\u00e9.“<\/div>\n
„Tak trochu,“ priznal druh\u00fd hlas s povzdychom. Bill pomaly oto\u010dil hlavu k oknu. Podvedome h\u013eadal \u00fanikov\u00fa cestu.<\/div>\n
„M\u00e1te kde b\u00fdva\u0165, Tom? Keby ste potrebovali miesto, vedel by som o jednom vo\u013enom byte,“ za\u010duli znova prim\u00e1rov hlas.<\/div>\n
„\u010eakujem, p\u00e1n prim\u00e1r, ale na\u0161\u0165astie som si nechal svoj star\u00fd byt. V\u00e1\u017ene je to od v\u00e1s mil\u00e9,“ odpovedal Tom. Hlasy sa za\u010dali str\u00e1ca\u0165 v dia\u013eke. \u010ciernovlas\u00fd chlapec si vyd\u00fdchol a vstal.<\/p>\n<\/div>\n
„U\u017e p\u00f4jdem, Andy.“<\/div>\n
„N – necho\u010f e\u0161te. Ve\u010f si len pred chv\u00ed\u013eou pri\u0161iel,“ zaprosil blon\u010f\u00e1\u010dik.<\/div>\n
„Ja… nechcem ho stretn\u00fa\u0165,“ \u0161epol ticho Bill.<\/div>\n
„Tak dobre. Ale to kino ve\u010der plat\u00ed, v\u0161ak?“<\/div>\n
„Dobre,“ usmial sa Bill a vy\u0161iel z izby. Prech\u00e1dzal po chodbe a za automatom st\u00e1l Tom. Dr\u017eal si pri uchu mobil a hlavu mal opret\u00fa o stenu. Kri\u010dal: „Pozri sa, my dvaja sme skon\u010dili! Rozumela si?! Daj mi pokoj, do \u010derta! U\u017e odo m\u0148a nedostane\u0161 ani cent! Cho\u010f si za t\u00fdm svoj\u00edm…“ zlo\u017eil, hlasno oddychoval a b\u00fachal p\u00e4s\u0165ami do steny. Chlapec placho c\u00favol, ale Tomov poh\u013ead ho zachytil aj napriek tomu. „A – ahoj,“ za\u0161epkal dredat\u00fd lek\u00e1r, zotrel si slzy a r\u00fdchlo sa vzdialil. Bill sledoval jeho mizn\u00facu siluetu. Zavrtel hlavou a rozbehol sa pre\u010d.<\/p>\n<\/div>\n
Medzit\u00fdm, ako Bill zarazene sledoval Toma, Andreas vybehol z izby, kde sa skr\u00fdvali. Mal zl\u00fd pocit a rozhodol sa, \u017ee \u010diernovlas\u00e9ho chlapca rad\u0161ej odprevad\u00ed, aby sa stretnutiu s Tomom vyhol. Preto sa rozhliadol po chodbe a zbadal dlh\u00e9 \u010dierne vlasy, ktor\u00e9 sa r\u00fdchlo str\u00e1cali.<\/div>\n
„Bill, po\u010dkaj,“ skr\u00edkol a utekal za \u010diernovlas\u00fdm chlapcom. Ten sto\u010dil poh\u013ead na Andreasa. „Po\u010dkaj…“ zafu\u010dal blon\u010f\u00e1\u010dik, ke\u010f zastal. „Chcel som \u0165a odprevadi\u0165,“ usmial sa na chlapca.<\/div>\n
„Dobre,“ pousmial sa \u010diernovl\u00e1sok a chytil ho za ruku. Andy a Bill pomaly kr\u00e1\u010dali k v\u00fdchodu. V tom sa spoza automatick\u00fdch dver\u00ed vynorila Tomova pekn\u00e1 postava. Jeho o\u010di okam\u017eite postrehli ich ruky. Nasucho preglgol a v\u00e1havo zastal. Poobzeral sa okolo seba a chcel zmizn\u00fa\u0165 na vr\u00e1tnicu. „Tak… ve\u010der,“ pousmial sa chlapec a dal Andreasovi pusu na l\u00edce. Oto\u010dil sa na odchod. Dred\u00e1\u010dovi sa z toho zato\u010dila hlava. Oprel sa o stenu, zah\u013eadel sa do zeme a rozd\u00fdchaval boles\u0165. Stratil som ho. U\u017e nav\u017edy<\/em>, pomyslel si a so slzami v o\u010diach sa zad\u00edval na Billovu krehk\u00fa postavu mizn\u00facu v dia\u013eke.<\/p>\n<\/div>\n
***<\/p>\n<\/div>\n
Chlapec ticho kr\u00e1\u010dal ulicami a h\u013eadel do zeme. C\u00edtil sa zvl\u00e1\u0161tne. Videl ho po takom dlhom \u010dase, ale bol… in\u00fd. Podvedome akoby z Tomovho spr\u00e1vania vyc\u00edtil, \u017ee sa v \u0148om nie\u010do zmenilo. Zavrtel hlavou a zr\u00fdchlil tempo. Nesmie na neho myslie\u0165. „Tom je u\u017e hist\u00f3ria,“ pomyslel si. Aj ke\u010f si to zakazoval, v\u017edy sa mu nejako votrel do my\u0161lienok. Dobehol domov a \u013eahol si do postele. Poh\u013ead mu padol na poli\u010dku, kde bol medved\u00edk, ktor\u00e9ho kedysi od Toma dostal. U\u017e d\u00e1vno si ho nev\u0161imol. S\u013e\u00fabil si, \u017ee zabudne. Zah\u013eadel sa na macka a nemohol sa na\u0148ho presta\u0165 d\u00edva\u0165. „Vonia e\u0161te st\u00e1le ako Tom?“ pomyslel si. Napriek tomu sa k mac\u00edkovi oto\u010dil chrbtom a zavrel o\u010di.<\/p>\n<\/div>\n
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Nathy_TwC & Sisa Jedin\u00fd skuto\u010dn\u00fd v\u00fdkrik, ktor\u00fd sa ale ozval, patril chlapcovi na posteli, ktor\u00fd pr\u00e1ve rozlepil o\u010dk\u00e1. Dezorientovane po poobzeral po izbe. „Bol to sen alebo skuto\u010dnos\u0165?“ prem\u00fd\u0161\u013eal Bill a chytil sa za hlavu. Bolela ho. Chcel sp\u00e4\u0165 Toma. Naozaj<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[409],"tags":[],"class_list":["post-8555","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-robbery"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8555","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8555"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8555\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8555"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8555"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8555"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}