{"id":8568,"date":"2011-05-27T15:30:00","date_gmt":"2011-05-27T14:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8546"},"modified":"2011-05-27T15:30:00","modified_gmt":"2011-05-27T14:30:00","slug":"nehraj-to-na-mna-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/05\/27\/nehraj-to-na-mna-2\/","title":{"rendered":"Nehraj to na m\u0148a 2."},"content":{"rendered":"
autor: Diana<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
Tom zjavne nem\u00e1 \u010falej nervy a n\u00e1ladu mu oponova\u0165. V okamihu vylet\u00ed z triedy a u\u017e sa len z chodby oz\u00fdva trieskanie do plechov\u00fdch skriniek, ktor\u00e9 ju po oboch stran\u00e1ch lemovali.<\/div>\n
Profesor tomu v\u0161ak nevenuje pozornos\u0165 a \u010falej si b\u013eaboce svoje. Ja ho v\u0161ak nepo\u010d\u00favam. V hlave mi panuje len nes\u00favisl\u00fd \u0161um a premieta sa mi, ako by to asi vyzeralo. Pri tej predstave sa takmer rozpla\u010dem od jedu. Ako mi to mohol ten ple\u0161at\u00fd idiot spravi\u0165?! T\u00fa ot\u00e1zku som takmer vyslovil, no nakoniec som len tv\u00e1r zvra\u0161til do nen\u00e1vistnej grimasy a zabodol som vra\u017eedn\u00fd poh\u013ead do profesora, ktor\u00fd sa st\u00e1le tak priblblo usmieval. Debil\u2026<\/p>\n<\/div>\n
Zrazu sa ale dvere do triedy rozleteli ako po \u00fadere hurik\u00e1nom.<\/div>\n
„Ja \u017eiadneho buzeranta hra\u0165 nebudem! Nie!“ Rozkrikoval sa Tom. Nervy z neho priam sr\u0161ali.<\/div>\n
„Budete musie\u0165, Tr\u00fcmper. Viete, \u017ee m\u00f4\u017eete dosta\u0165 vyhadzov! To by sa va\u0161a mami\u010dka nepote\u0161ila.“ Z\u00e1kerne sa profesor usmial. M\u00e1m sin\u00e9 nutkanie napomen\u00fa\u0165 ho, aby si aj moju mamu nebral do \u00fast. Ale m\u00f4\u017eem sn\u00e1\u010f? Nie! Ani vlastne neviem, pre\u010do ju spom\u00edna, ke\u010f\u017ee Tom \u017eije s otcom. Ach\u2026 Ke\u010f sa niekto dozvie, \u017ee sme dvoji\u010dky. Pane bo\u017ee, fuj. Ja sa budem musie\u0165 bozk\u00e1va\u0165 s vlastn\u00fdm bratom!?<\/div>\n
„To je nepr\u00edpustn\u00e9!!“ b\u013ea\u010dal \u010falej. „Ako m\u00f4\u017eete dopusti\u0165, aby sa dvaja b\u2026“ Ups. „…aby som hral buzeranta s t\u00fdmto tu?!“ Bo\u017ee, e\u0161te chv\u00ed\u013eu si tu bude vylieva\u0165 nervy a povie nie\u010do, \u010do by nemal. A to by teda pekne o\u013eutoval!!!<\/div>\n
A nie len on, ja tie\u017e. Vysl\u00fa\u017eil by som si od Toma e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ie opovrhnutie ako teraz.<\/div>\n
\n
\n<\/div>\n
„L\u00e1skavo p\u00e1na Kaulitza neur\u00e1\u017eajte, dobre? Nem\u00f4\u017ee za to, ako sa narodil. On to u\u017e nezmen\u00ed. Ale zato vy m\u00f4\u017eete zmeni\u0165 tie ohavn\u00e9 handry, o ktor\u00e9 sa potk\u00fdnate.“ Yeah, tak toto sa mi p\u00e1\u010dilo. „Za\u010dnite si zvyka\u0165 na \u00fazke nohavice, Tomas. V hre sa ich nanos\u00edte a\u017e-a\u017e,“ vyr\u00fdval do\u0148ho \u010falej s pokojnou tv\u00e1rou. Mienil v tom pokra\u010dova\u0165 a\u017e dovtedy, k\u00fdm by sa Tom neuk\u013eudnil. Ten len podr\u00e1\u017edene prskal a \u010dosi si mrmlal pod nos. Ur\u010dite prekl\u00edna v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed maj\u00fa nie\u010do s t\u00fdm, \u017ee je tu.<\/div>\n
„Nevol\u00e1m sa Tomas!! Som Tom!!! T_O_M!! Rozumiete?!“ Tak trochu som \u010dakal, \u017ee sa za\u010dne obra\u0148ova\u0165. U\u017e ako celkom mali\u010dk\u00fd to nezn\u00e1\u0161al. V tomto m\u00e1 ale pravdu. Ke\u010f sa raz vol\u00e1 Tom, neviem, pre\u010do si myslia, \u017ee je to automaticky Tomas.<\/div>\n
„Nebu\u010fte drz\u00fd, lebo m\u00e1m pr\u00e1vo v\u00e1s vykopn\u00fa\u0165 a popr\u00edpade v\u00e1m narobi\u0165 aj zop\u00e1r probl\u00e9mov, ktor\u00e9 v\u00e1s veru nepote\u0161ia,“ s a\u017e z\u00e1hrobn\u00fdm pokojom pokra\u010doval u\u010dite\u013e. „Tak\u017ee ako som povedal,“ nedal sa vyru\u0161i\u0165, „tento t\u00fd\u017ede\u0148 za\u010d\u00edname. A v\u010faka tomuto tu n\u00e1m ubehol u\u017e pekn\u00fd kus prvej hodiny. Mohli by sme si teda presnej\u0161ie poveda\u0165, \u010do v tom predstaven\u00ed bude a kto bude hra\u0165 ktor\u00fa \u00falohu.“<\/p>\n<\/div>\n
„Ja to m\u00e1m jasn\u00e9. M\u00f4\u017eem \u00eds\u0165? Pros\u00edm.“ Zapros\u00edkal som. U\u017e v\u00f4bec nem\u00e1m n\u00e1ladu by\u0165 v Tomovej pr\u00edtomnosti. A v\u00f4bec v pr\u00edtomnosti celej triedy.<\/div>\n
„Nie! V \u017eiadnom pr\u00edpade. Ve\u010f predsa sme v norm\u00e1lnej \u0161kole na norm\u00e1lnej hodine. Nem\u00f4\u017eete si len tak od\u00eds\u0165!“ Napriek jeho zanieteniu bolo jeho upozornenie zbyto\u010dn\u00e9. Zdvihol som sa na odchod. \u010co v\u0161ak v\u0161etk\u00fdch prekvapilo, \u017ee som si zmyslel \u00eds\u0165 pre\u010d zarovno s Tomom. Telepatia? Oh, Bo\u017ee!!<\/div>\n
„Kam ste sa ako\u017ee vy dvaja vybrali? Nacvi\u010dova\u0165 milostn\u00e9 sc\u00e9ny?“ Neodpustil si u\u0161tipa\u010dn\u00fa pozn\u00e1mku jeden z mojich priblbl\u00fdch spolu\u017eiakov.<\/div>\n
„Cho\u010f sa da\u0165 vypcha\u0165.“ Uzemnil ho. Bol som r\u00e1d, \u017ee n\u00e1s zastal, ale v podstate zastal len s\u00e1m seba. Aby nevyzeral smie\u0161ne.<\/div>\n
\u00daplne ne\u010dakane a bez varovania ma pochytil neuverite\u013en\u00fd amok.<\/div>\n
„Dajte n\u00e1m v\u0161etci pokoj!! Teda. Mi!!!“ nechtiac som obr\u00e1nil aj jeho.<\/div>\n
„Dajte MI v\u0161etci pokoj!“ Musel som to zv\u00fdrazni\u0165. Samozrejme sa na mne v\u0161etci za\u010dali smia\u0165. U\u017e len to mi ch\u00fdbalo. Oh bo\u017ee. Je to tu tak stra\u0161n\u00e9. Tak moc to nen\u00e1vid\u00edm. Najrad\u0161ej by som sa rozplakal a u\u0161iel niekam pre\u010d\u2026 do inej krajiny. \u010ealeko od v\u0161etk\u00fdch.<\/div>\n
A tak aj urob\u00edm. Teda pre za\u010diatok sa len rozpla\u010dem a vylet\u00edm z dver\u00ed ignoruj\u00fac na\u0161tvan\u00e9ho u\u010dite\u013ea. Tom sa pre\u0161mykne popri mne so sklonenou hlavou, rukami vo vreck\u00e1ch a sekundov\u00fdm spa\u013euj\u00facim poh\u013eadom vraha, ur\u010den\u00fdm iba mne, oznamuj\u00facim ‚Hanbi sa! Str\u00e1pnil si nielen seba, ale u\u0161lo sa aj mne! V\u010faka!‘<\/p>\n<\/div>\n
Z du\u0161e nezn\u00e1\u0161am tie jeho poh\u013eady. Terorizuje ma nimi u\u2026 dlho. T\u00fa\u017eim len jedno. Ak je na svete hocijak\u00e9 miesto, kde by nebol on, \u00eds\u0165 tam. Nedok\u00e1\u017eem to tu u\u017e vydr\u017ea\u0165. Zo slzami v o\u010diach sa pober\u00e1m k svojej skrinke. \u010cak\u00e1 ma ale prekvapenie. A to dos\u0165 nepr\u00edjemn\u00e9. Na dver\u00e1ch skrinky je jasne \u010dervenou nap\u00edsan\u00e9 \u00b4buzna\u00b4. Oh Bo\u017ee! To bol ur\u010dite on. Ve\u010f kto in\u00fd? Tak toto len tak nenech\u00e1m! Okam\u017eite sa rozbehnem smerom, kadia\u013e e\u0161te pred chv\u00ed\u013eo\u010dkou i\u0161iel ten podl\u00fd pes.<\/div>\n
„\u010co si o sebe mysl\u00ed\u0161?!“ hystericky po \u0148om ziapem u\u017e z konca chodby. „Si a\u017e tak\u00fd idiot, \u017ee mi nem\u00f4\u017ee\u0161 da\u0165 pokoj? Proste ma ignorova\u0165?“ nepustil som ho k slovu. „Ak nie, tak sa o to aspo\u0148 pok\u00fas, preto\u017ee \u010do je ve\u013ea, to je ve\u013ea a ja tie\u017e nem\u00e1m nekone\u010dn\u00e9 nervy, ve\u010f ma pozn\u00e1\u0161!“ pozn\u00e1. Alebo sk\u00f4r poznal.<\/p>\n<\/div>\n
„Ak si mysl\u00ed\u0161, \u017ee ku \u0161\u0165astiu nepotrebujem ni\u010d in\u00e9, len to, aby si ma neust\u00e1le vyt\u00e1\u010dal a robil mi zo \u017eivota peklo, tak sa m\u00fdli\u0161! Ja u\u017e to \u010falej nestrp\u00edm! Jednoducho rob, ako by som tu nebol. Ani sa na m\u0148a nepozri! Nemus\u00ed\u0161 sa ani uh\u00fdba\u0165. Hlavne mi daj sv\u00e4t\u00fd pokoj!!!“ St\u00e1le kri\u010d\u00edm. Viem, \u017ee slzy by do toho \u00eds\u0165 nemali, ale som tak psychicky na dne, \u017ee to jednoducho nedok\u00e1\u017eem v\u00f4bec kontrolova\u0165. To, \u010do povedal, mi \u00faplne vyrazilo dych.<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d,“ ani sa na m\u0148a nepozrel a znova sa pustil do r\u00fdchlej ch\u00f4dze. Prep\u00e1\u010d? To som od neho u\u017e pekne dlh\u00fa dobu nepo\u010dul. Ale mus\u00edm uzna\u0165, hr\u00e1 to dobre.<\/div>\n
„Teraz si mysl\u00ed\u0161, \u017ee jedn\u00fdm falo\u0161n\u00fdm prep\u00e1\u010d ten odporn\u00fd n\u00e1pis zo skrinky len tak zmizne?! To sa ve\u013emi m\u00fdli\u0161!“ Kr\u00e1\u010da vpred a ja za n\u00edm. Potrebujem, aby to dal odtia\u013e nejako dole. „No tak po\u010d\u00favaj ma! Neviem, \u010di ti rob\u00ed rados\u0165, p\u00edsa\u0165 mi po skrinke hl\u00faposti. Ale mne to teda rados\u0165 rozhodne nerob\u00ed a chcem to da\u0165 pre\u010d!“<\/div>\n
„Ak\u00fd n\u00e1pis? O \u010dom to to\u010d\u00ed\u0161?“ v jeho hlase je c\u00edti\u0165 \u00fanavu a hran\u00fd s\u00facit.<\/div>\n
„E\u0161te zo m\u0148a rob idiota, ty jeden…!“<\/p>\n<\/div>\n
„Hej, Kaulitz! Cool n\u00e1pis!“ rozrehoce sa \u0161ikmook\u00fd Kyle pri poh\u013eade na moju skrinku. Ja zastanem a k\u00fdm sa stihnem obzrie\u0165, toho parchanta u\u017e nie je. Ve\u010f po\u010dkaj! „Bo\u017ee!“ Celou silou kopnem do prvej skrinky, ktor\u00e1 sa mi dostane pod nohu. Prisah\u00e1m, \u017ee ma z toho raz pochovaj\u00fa\u2026 jednoducho to nezvl\u00e1dnem.<\/div>\n
Utek\u00e1m na z\u00e1chody. Jedin\u00e9 miesto, kde som s\u00e1m. Som zatvoren\u00fd v jednej z kab\u00ednok a chtiac, nechtiac som si vypo\u010dul rozhovor nieko\u013ek\u00fdch chalanov. Bavili sa o tom predstaven\u00ed. Samozrejme, hlavnou postavou rozhovoru som bol ja. A on. Ak dnes e\u0161te niekto spomenie m\u0148a a jeho, rozbijem mu \u00fasta. Vlastne nie\u2026 zase len siln\u00e9 re\u010di a skon\u010d\u00edm uplakan\u00fd op\u00e4\u0165 tu.<\/p>\n<\/div>\n
Po\u010dk\u00e1m, k\u00fdm t\u00ed dvaja od\u00eddu, nech m\u00f4\u017eem vyliez\u0165 aj ja. Nechcem, aby ma tu videli.<\/div>\n
Prikro\u010d\u00edm k zrkadlu a zad\u00edvam sa do\u0148. Tmav\u00e9 potoky s\u013az mi u\u017e zaschli na l\u00edcach. Moja tv\u00e1r bola presn\u00fdm odrazom mojej n\u00e1lady, ktor\u00e1 bolo hlboko pod bodom mrazu.<\/div>\n
Zase sa rozletia dvere chlap\u010densk\u00fdch z\u00e1chodov. \u010co to maj\u00fa t\u00ed \u013eudia vo zvyku? Nevedia civilizovane otv\u00e1ra\u0165 dvere?<\/p>\n<\/div>\n
„Oh. Tu si. Po\u010d\u00favaj. Neviem, o \u010do ti ide, ale ak si si to na t\u00fa skrinku nakreslil s\u00e1m a chce\u0161 ma z toho obvini\u0165, tak m\u00e1\u0161 smolu. Len tak ti to neprejde. A ak si si to s\u00e1m predsa len nena\u010darbal, ja som to nebol. Tak\u017ee ak bude\u0161 chcie\u0165 op\u00e4\u0165 m\u0148a obvi\u0148ova\u0165, neun\u00favaj sa.“<\/div>\n
„A kto in\u00fd by to asi tak mohol by\u0165?!!“ prebral som sa po \u013eadovej sprche jeho obhajoby. „Pod\u013ea m\u0148a to bol \u0161koln\u00edk. Nie, nie, po\u010dkaj, upratova\u010dka! Alebo \u017eeby dejepis\u00e1r??“<\/div>\n
„Presta\u0148! Netu\u0161\u00edm, kto to bol, ale ja ur\u010dite nie. Len to som chcel. A nabud\u00face, neh\u00e1d\u017e na m\u0148a nie\u010do, na \u010do nem\u00e1\u0161 ani d\u00f4kazy,“ zavr\u010dal a obr\u00e1til sa na odchod.<\/div>\n
„Neklam mi, dobre?! Nau\u010dil som sa \u017ei\u0165 s t\u00fdm, \u017ee mnou opovrhuje vlastn\u00e9 dvoj\u010da. Ale nie som tak\u00e1 handra, aby si mi do o\u010d\u00ed klamal!“ Zvresknem po \u0148om pred t\u00fdm, ne\u017e vybehne pre\u010d.<\/div>\n
„Dr\u017e pros\u00edm \u0165a hubu!“ Prudk\u00fdmi krokmi pr\u00edde za mnou a vraz\u00ed mi poriadne \u0161tip\u013eav\u00fa facku. Nie len, \u017ee mi rob\u00ed zo \u017eivota peklo. Teraz ma u\u017e aj udrie? Bol\u00ed to.<\/div>\n
„A toto bolo \u010do?! To si tie\u017e neurobil ty, v\u0161ak?! Ty si nevinn\u00fd, to ja za v\u0161etko m\u00f4\u017eem! Idiot!!“ zhrabnem svoju ta\u0161ku, prehod\u00edm ju cez plece a rozraz\u00edm dvere ako tlakov\u00e1 vlna. Let\u00edm pr\u00e1zdnou chodbou k v\u00fdchodu. No zbohom. Stoja tam dve profesorky. Naozaj nem\u00e1m chu\u0165 im vysvet\u013eova\u0165, \u017ee zdrh\u00e1m. Odbo\u010d\u00edm teda do druhej chodby a nebadane sa vytrat\u00edm zadn\u00fdm vchodom.<\/p>\n<\/div>\n
*<\/p>\n<\/div>\n
„Bill! \u010co to malo ako\u017ee dnes znamena\u0165?! Pre\u010do si odi\u0161iel zo \u0161koly sk\u00f4r? M\u00f4\u017ee\u0161 mi to vysvetli\u0165?“ Pr\u00edde za mnou rozhor\u010den\u00e1 matka. Oh, ako moc ju nem\u00e1m r\u00e1d. Teda. M\u00e1m ju r\u00e1d, samozrejme. Ale nezn\u00e1\u0161am jej odporn\u00fa povahu.<\/div>\n
„Zostalo mi zle. Nedalo sa to tam vydr\u017ea\u0165.“ N\u00e1jdem si najoby\u010dajnej\u0161\u00ed argument, ale \u010diasto\u010dne pravdiv\u00fd.<\/div>\n
„A to si musel reva\u0165 na cel\u00fa triedu?! To sa sn\u00e1\u010f nedalo poveda\u0165 slu\u0161ne?!“ st\u00e1le ma karh\u00e1 \u010falej. Po odmlke prehovorila u\u017e pokojnej\u0161ie. „Tak mi pros\u00edm \u0165a povedz, pre\u010do si u\u0161iel. Nepotrebujem hl\u00fape v\u00fdhovorky. Chcem pravdu a nie l\u017ei. A prep\u00e1\u010d, \u017ee som kri\u010dala, ale dos\u0165 ma to na\u0161tvalo.“<\/div>\n
Jasn\u00e9. Nie\u2026 ona v\u00f4bec nechcela kri\u010da\u0165. Vybehla na m\u0148a len tak, \u017ee?<\/p>\n<\/div>\n
autor: Diana<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Diana Tom zjavne nem\u00e1 \u010falej nervy a n\u00e1ladu mu oponova\u0165. V okamihu vylet\u00ed z triedy a u\u017e sa len z chodby oz\u00fdva trieskanie do plechov\u00fdch skriniek, ktor\u00e9 ju po oboch stran\u00e1ch lemovali. Profesor tomu v\u0161ak nevenuje pozornos\u0165 a \u010falej si b\u013eaboce<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[435],"tags":[],"class_list":["post-8568","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-nehraj-to-na-mna"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8568","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8568"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8568\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8568"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8568"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8568"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}