{"id":8595,"date":"2011-05-23T16:00:00","date_gmt":"2011-05-23T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8573"},"modified":"2011-05-23T16:00:00","modified_gmt":"2011-05-23T15:00:00","slug":"robbery-16","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/05\/23\/robbery-16\/","title":{"rendered":"Robbery 16."},"content":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
>> O nieko\u013eko dn\u00ed<\/em> <<<\/p>\n<\/div>\n
„P\u00e1n doktor, ten narkoman sa prebral,“ vo\u0161la sestri\u010dka do izby pre lek\u00e1rov a vyru\u0161ila Toma z pr\u00e1ce. Lek\u00e1r zdvihol hlavu od obrazovky svojho notebooku a prik\u00fdvol.<\/div>\n
„U\u017e idem,“ postavil sa, napravil si pl\u00e1\u0161\u0165, vzal fonendoskop a pre\u0161iel do izby, kde le\u017eal mlad\u00edk. Chlapec le\u017eal chrbtom k nemu a sk\u00famal ruku, v ktorej mal pichnut\u00fa inf\u00faziu. Okolie mal sam\u00fd vpich a z\u00e1p\u00e4stie \u0161patili jazvy po \u017eiletk\u00e1ch. Tom zaklopal a v ruk\u00e1ch zvieral chlapcove zdravotn\u00e9 z\u00e1znamy. Zavrel za sebou dvere a posadil sa na stoli\u010dku oproti chlapcovi.
„Vitaj na na\u0161ej klinike,“ priv\u00edtal ho, z vrecka na pl\u00e1\u0161ti si vytiahol pero a zapol ho. Chlapec na\u0148ho zm\u00e4tene pozrel a pok\u00fasil sa vsta\u0165. Bol v\u0161ak pr\u00edli\u0161 slab\u00fd. „Pokojne le\u017e,“ povedal mu lek\u00e1r, ke\u010f videl, \u017ee sa sna\u017e\u00ed vsta\u0165. „Priviezli \u0165a sem pred piatimi d\u0148ami. Pred\u00e1vkoval si sa,“ uviedol chlapca na \u00favod do situ\u00e1cie a pokra\u010doval: „M\u00f4\u017ee\u0161 mi poveda\u0165, ako dlho u\u017e u\u017e\u00edva\u0161 drogy?“<\/p>\n<\/div>\n
„Kde to som?“ sp\u00fdtal sa chlapec tich\u00fdm a zlomen\u00fdm hlasom. V hlave mu hu\u010dalo a cel\u00e9 telo ho bolelo.<\/div>\n
„Si v Hamburgu,“ povedal Tom a oprel sa o operadlo na stoli\u010dke.<\/div>\n
„Mus\u00edm \u00eds\u0165 pre\u010d,“ \u0161epol chlapec a znova sk\u00fasil vsta\u0165.<\/div>\n
„Nikam nep\u00f4jde\u0161, mlad\u00fd mu\u017e. M\u00e1\u0161 dos\u0165 v\u00e1\u017eny probl\u00e9m,“ povedal dredat\u00fd lek\u00e1r pr\u00edsne.<\/div>\n
„Nie,“ zak\u0148u\u010dal chlapec a chcel si zo \u017eily vytiahnu\u0165 ihlu. Tom k nemu pribehol, silno ho chytil, pritisol k posteli. Pozrel sa mu do o\u010d\u00ed a povedal: „Chlap\u010de, ozn\u00e1mili sme \u0165a na pol\u00edcii. Tak\u017ee sa m\u00f4\u017ee\u0161 zo z\u00e1vislosti bu\u010f lie\u010di\u0165 tu alebo vo v\u00e4zen\u00ed.“ Chlapec sa zamra\u010dil.<\/div>\n
„Pus\u0165te ma. Som plnolet\u00fd. M\u00f4\u017eem si robi\u0165, \u010do chcem,“ skr\u00edkol chlapec podr\u00e1\u017edene.<\/div>\n
„\u00c1no, ale len v medziach z\u00e1kona. Tvrd\u00e9 drogy ako hero\u00edn, ktor\u00fd sme ti zistili v krvi, s\u00fa neleg\u00e1lne. Tak\u017ee nem\u00e1\u0161 in\u00fa mo\u017enos\u0165,“ hovoril lek\u00e1r pokojne. Chlapec zak\u0148u\u010dal a znova sa sna\u017eil oslobodi\u0165 svoju \u017eilu od ihly. „Presta\u0148, lebo ta nech\u00e1m priviaza\u0165 k posteli,“ ozval sa Tom pokojne a opatrne chlapca pustil. „Mus\u00ed\u0161 by\u0165 rozumn\u00fd,“ dodal a vr\u00e1til ihlu nasp\u00e4\u0165 do \u017eily.<\/div>\n
„Nem\u00e1m peniaze a nie som poisten\u00fd, tak ma pus\u0165te.“<\/div>\n
„U\u017e som to zariadil. Bude\u0161 sa lie\u010di\u0165,“ posadil sa sp\u00e4\u0165 na stoli\u010dku, vytiahol z\u00e1znam spolu s perom a sp\u00fdtal sa: „Tak\u017ee… Ako dlho berie\u0161 drogy?“<\/div>\n
„Nie… A… nechajte ma \u00eds\u0165.“<\/div>\n
„Po\u010d\u00favaj, chce\u0161 \u00eds\u0165 rad\u0161ej do v\u00e4zenia? Nem\u00f4\u017eem \u0165a necha\u0165 len tak od\u00eds\u0165. Bu\u010f v\u00e4zenie alebo lie\u010dba.“ Chlapec len vrtel hlavou.<\/div>\n
„Ute\u010diem.“<\/div>\n
\n
\n<\/div>\n
„Pochybujem. Pred dverami stoja policajti,“ usmial sa lek\u00e1r. „Tak\u017ee by bolo m\u00fadrej\u0161ie, keby si tu nejak\u00fd \u010das vydr\u017eal a dal sa trocha dokopy.“ Chlapec vzpurne oto\u010dil hlavu.<\/div>\n
„M\u00e1m ti prinies\u0165 zrkadlo, aby si videl, \u010do s tebou spravili drogy?“ nadvihol obo\u010die dred\u00e1\u010dik a bol schopn\u00fd to spravi\u0165.<\/div>\n
„Je mi to jedno,“ odpovedal chlapec.<\/div>\n
„Tak\u017ee… Odpovedz mi na v\u0161etko, \u010do sa \u0165a budem p\u00fdta\u0165. Fajn?“ prilo\u017eil hrot pera k papieru.<\/div>\n
„Nie, nebudem spolupracova\u0165.“<\/div>\n
„Pre\u010do nechce\u0161 spolupracova\u0165? Sna\u017e\u00edm sa ti pom\u00f4c\u0165.“<\/div>\n
„Keci.“<\/div>\n
„Keci? Mysl\u00ed\u0161 si, \u017ee by si pote\u0161il svoju rodinu, keby \u0165a takto videli,“ sp\u00fdtal sa Tom a nahol sa. Chlapec len mykol plecami.<\/div>\n
„Lek\u00e1ri s\u00fa klam\u00e1ri.“<\/div>\n
„A to m\u00e1\u0161 odkia\u013e,“ nadvihol Tom obo\u010die e\u0161te vy\u0161\u0161ie.<\/div>\n
„Proste to viem… Neustr\u00e1\u017ei\u0161 ma!“<\/div>\n
„Pros\u00edm, nekri\u010d. Nem\u00e1\u0161 d\u00f4vod kri\u010da\u0165, tak nekri\u010d. S\u00fa tu chor\u00ed \u013eudia a potrebuj\u00fa pokoj, tak\u017ee \u0165a popros\u00edm, aby si nekri\u010dal,“ napomenul ho dred\u00e1\u010d. Bill sa mu vysilene oto\u010dil chrbtom a ticho vzlykal. „Dobre, tak\u017ee… nepla\u010d a rad\u0161ej mi odpovedz na ot\u00e1zku, ktor\u00fa tu opakujem ako tak\u00fd papag\u00e1j. Ve\u013emi by si ma t\u00fdm pote\u0161il,“ dodal Tom odmerane a pozrel sa na \u010das na mobile. \u010ciernovl\u00e1sok mu u\u017e ale neodpovedal. Zavrel o\u010di a pritisol si k telu kolen\u00e1. „Mlad\u00fd mu\u017e, ak nechce\u0161 odpoveda\u0165, tak aspo\u0148 povedz \u00e1no a nie, dobre?“ povedal lek\u00e1r a za\u010dal sa p\u00fdta\u0165: „Je to viac ako pol roka?“<\/div>\n
„\u00c1no,“ \u0161epol ticho chlapec.<\/div>\n
„Tak\u017ee sedem mesiacov? Ak viac, povedz \u010d\u00edslo.“<\/div>\n
„Jeden\u00e1s\u0165.“<\/div>\n
„\u010eakujem. A teraz… Kombinoval si v poslednej dobre hero\u00edn s nie\u010d\u00edm?“ \u010ciernovlas\u00fd chlapec ticho prik\u00fdvol. „Sk\u00fa\u0161al si aj in\u00e9 drogy ako hero\u00edn a pervit\u00edn? S \u010d\u00edm si za\u010dal?“<\/div>\n
„Her\u00e1kom.“<\/div>\n
„Pre\u010do si v\u00f4bec za\u010dal s drogami? Tak\u00fd mlad\u00fd a takto si ni\u010di\u0165 \u017eivot,“ vzdychol si dred\u00e1\u010dik a zapisoval si z\u00e1kladn\u00e9 inform\u00e1cie. Chlapec neodpovedal. T\u00e1to t\u00e9ma ve\u013emi bolela. „Vie\u0161, \u017ee mi vlastne niekoho pripom\u00edna\u0161?“ poznamenal Tom a s\u0165a\u017eka si vzdychol.<\/p>\n<\/div>\n
„Koho?“ sp\u00fdtal sa ticho chlapec.<\/div>\n
„Jedn\u00e9ho chlapca,“ odpovedal lek\u00e1r, tupo sa zah\u013eadel pred seba a pred o\u010dami mal Billovu pekn\u00fa tv\u00e1ri\u010dku. Usmial sa. \u010ciernovlas\u00fd chlapec nato\u010dil hlavu do strany. „Mysl\u00edm si, \u017ee by ste mohli by\u0165 rovesn\u00edci,“ dodal dredat\u00fd lek\u00e1r s povzdychom.<\/div>\n
„Kto to je?“<\/div>\n
„Nem\u00f4\u017eem ti poveda\u0165 jeho meno, ale poviem ti, \u017ee som tomu chlapcovi zachr\u00e1nil \u017eivot a mal som ho ve\u013emi r\u00e1d. Bol rovnako za\u0165at\u00fd ako ty,“ pousmial sa mlad\u00edk v bielom pl\u00e1\u0161ti. Boli to tie \u010dasy, ke\u010f ho e\u0161te mohol aspo\u0148 v\u00edda\u0165, ke\u010f mohol aspo\u0148 d\u00fafa\u0165 v to, \u017ee by ho niekedy uvidel. Chlapec sa nespokojne pomrvil. „Ale… to je u\u017e d\u00e1vno za mnou. Nemysl\u00edm, \u017ee by \u0165a to zauj\u00edmalo. Tak\u017ee by som chcel vedie\u0165, \u010di m\u00e1\u0161 nejak\u00e9 bolesti,“ odbo\u010dil dredat\u00fd mlad\u00edk od t\u00e9my.<\/div>\n
„Ako sa vol\u00e1\u0161?“ sp\u00fdtal sa \u010diernovl\u00e1sok.<\/div>\n
„Thomas Tr\u00fcmper,“ odpovedal dred\u00e1\u010dik pokojne. Chlapcov tep a tlak sa zv\u00fd\u0161ili. Za\u010dal trhane d\u00fdcha\u0165 a rozochvel sa. Nie! To nemohol by\u0165 on<\/em>, okr\u00edkol sa v duchu. „No, tak\u017ee… C\u00edti\u0161 potrebu pichn\u00fa\u0165 si d\u00e1vku? M\u00e1\u0161 bolesti, v\u0161ak?“ sp\u00fdtal sa Tom bezv\u00fdrazne.<\/div>\n
„Be\u017e pre\u010d,“ za\u0161epkal \u010diernovlas\u00fd chlapec.<\/div>\n
„Tak t\u00fato fr\u00e1zu v\u00e1\u017ene nezn\u00e1\u0161am,“ zamra\u010dil sa lek\u00e1r. „Len mi povedz, \u010di nem\u00e1\u0161 bolesti a nec\u00edti\u0161 potrebu pichn\u00fa\u0165 si d\u00e1vku a idem. To je posledn\u00e9, \u010do chcem vedie\u0165,“ dodal Tom.<\/div>\n
„M\u00e1m potrebu… zabi\u0165 sa a vypadn\u00fa\u0165 z tohto pekla.“<\/div>\n
„Nevid\u00edm d\u00f4vod, pre\u010do by sa tak\u00fd mlad\u00fd \u010dlovek mal zab\u00edja\u0165? V\u017edy existuje rie\u0161enie, ale… Nikdy ho nen\u00e1jde\u0161 ak ho bude\u0161 rie\u0161i\u0165 len s\u00e1m so sebou,“ povedal lek\u00e1r a postavil sa. \u010ciernovl\u00e1sok stisol vie\u010dka. „Tak\u017ee… Ako sa vlastne vol\u00e1\u0161? M\u00e1\u0161 nejak\u00fa rodinu,“ sp\u00fdtal sa lek\u00e1r, pre\u0161iel k posteli a postavil sa pred chlapca.<\/p>\n<\/div>\n
„Nie. Som s\u00e1m,“ odpovedal ticho \u010diernovl\u00e1sok.<\/div>\n
„Mo\u017eno by si mal lep\u0161ie porozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165. M\u00e1m dos\u0165 sk\u00fasenost\u00ed s \u013eu\u010fmi ako si ty a viem, \u017ee \u010dasto zatajuj\u00fa svojich pr\u00edbuzn\u00fdch. Chlap\u010de, bolo by ti omnoho lep\u0161ie, keby si sa mal koho oprie\u0165.“<\/div>\n
„Ja ale nikoho nem\u00e1m,“ opakoval za\u0165ato \u010diernovl\u00e1sok. Tom sa usmial a chcel nie\u010do poveda\u0165, ke\u010f mu zazvonil mobil. Dredat\u00fd lek\u00e1r vy\u013eakane nadsko\u010dil, vytiahol mobil z vrecka a zad\u00edval sa na display. „Nicole,“ pomyslel si a hodil zvoniaci telef\u00f3n sp\u00e4\u0165 do vrecka. Chlapec sa strhol a zak\u0148u\u010dal, ke\u010f ho pichlo v nohe. Prilo\u017eil si dla\u0148 na ranu po gu\u013eke. „\u010co je, bol\u00ed \u0165a nie\u010do?“ pribehol k nemu lek\u00e1r a rukou mu zmeral teplotu. \u010celo mu horelo.<\/div>\n
„No – noha,“ za\u0161epkal chlapec medzi k\u0148u\u010dan\u00edm. Tom z neho r\u00fdchlo odhrnul perinu a vyhrnul mu py\u017eamo, ktor\u00fa mu v nemocnici dali. Zalapal po dychu a strnul v strede pohybu, ke\u010f zbadal jazvu.<\/div>\n
„B – Bill?“ ozval sa po chv\u00edli a zah\u013eadel sa \u010diernovlas\u00e9mu chlapcovi uprene do o\u010d\u00ed. Ten silne stisol vie\u010dka a tlmene zak\u0148u\u010dal. Zle sa mu d\u00fdchalo, cel\u00e9 telo ho hrozne bolelo. Potreboval d\u00e1vku. Dredat\u00fd lek\u00e1r chlapcom jemne zatriasol. „Bill! Billy…“ za\u0161epkal a so slzami v o\u010diach si prezeral chlapcovu bled\u00fa, vpadnut\u00fa tv\u00e1r. „\u010co si to so sebou spravil?“ Bill v prstoch pevne zovrel perinu.<\/div>\n
„Po – potrebujem…“ za\u0161epkal ticho a trhane.<\/p>\n<\/div>\n
„Sestra,“ skr\u00edkol dredat\u00fd lek\u00e1r a dovn\u00fatra vbehla sestri\u010dka. Oto\u010dil sa k nej. „Mus\u00edme ho znova uvies\u0165 do umel\u00e9ho sp\u00e1nku. Znova mu pod\u00e1me Metadon,“ rozk\u00e1zal a sestra znova odbehla. Tom sa vystra\u0161ene oto\u010dil k chlapcovi a rozochvene \u0161epkal: „Vydr\u017e, Billy. Mus\u00ed\u0161 vydr\u017ea\u0165. O chv\u00ed\u013eku ti u\u017e bude dobre. Dostanem \u0165a z toho. S\u013eubujem.“ \u010ciernovl\u00e1sok ticho vzlykal.<\/div>\n
„P – pros\u00edm… Po – potrebujem…“<\/div>\n
„Nie! U\u017e nikdy sa toho svinstva nedotkne\u0161,“ zavr\u010dal dred\u00e1\u010d a do miestnosti vbehla sestri\u010dka. Podala mu injekciu. Tom si ju od nej vzal a oto\u010dil sa k chlapcovi. „Mus\u00edm ti to pichn\u00fa\u0165. Potom ti bude dobre.“<\/div>\n
„Pros\u00edm…“ \u0161epkal chlapec dokola a vzlykal.<\/div>\n
„Dovo\u013e mi to, pros\u00edm,“ pon\u00fakol mu ich Tom znova. „Bude ti lep\u0161ie,“ za\u0161epkal a pohladkal ho po vlasoch. Bill natiahol ruku ale ke\u010f mu dred\u00e1\u010d chcel pichn\u00fa\u0165 ihlu do \u017eily ruka mu ochabla. Tom sa na sestru oto\u010dil s nemou prosbou a \u017eena okam\u017eite prik\u00fdvla a odi\u0161la. Dred\u00e1\u010dik si okam\u017eite prisadol k \u010diernovlas\u00e9mu chlapcovi na poste\u013e a chytil ho za ruku.<\/p>\n<\/div>\n
„Pre\u010do si s t\u00fdm v\u00f4bec za\u010d\u00ednal? Na\u010do to bolo dobr\u00e9?“ vy\u010d\u00edtal chlapcovi. Ten ho ale nevn\u00edmal. Dok\u00e1zal sa s\u00fastredi\u0165 len na boles\u0165. „Bill, mus\u00ed\u0161 sa sna\u017ei\u0165. S\u00fastre\u010f sa na m\u00f4j hlas. Po\u010duje\u0161?“ naliehal na\u0148ho Tom. Bez \u00faspechu. Lek\u00e1r si u\u017e za\u010d\u00ednal z\u00fafa\u0165. „Bill, d\u00fdchaj. Pokojne…“ Chlapec ticho vzlykal. Posl\u00fachol. Lek\u00e1r mu opatrne nadvihol hlavu, polo\u017eil ju na vank\u00fa\u0161 a k per\u00e1m mu prilo\u017eil poh\u00e1r. „Pi,“ nahol ho a voda pomali\u010dky stekala dole chlapcov\u00fdm hrdlom. Po chv\u00edli dred\u00e1\u010dik poh\u00e1r od Billov\u00fdch pier oddialil a sp\u00fdtal sa: „E\u0161te sa chce\u0161 napi\u0165?“ Billove vie\u010dka za\u010dali pomaly klesa\u0165. Tom ho pohladkal po vlasoch, vpichol mu do \u017eily l\u00e1tku, ktor\u00e1 potl\u00e1\u010dala chu\u0165 na drogu a dlho sledoval, ako sa Billove vie\u010dka pomaly zatv\u00e1rali.<\/p>\n<\/div>\n
\u010ciernovl\u00e1sok po p\u00e1r desiatkach min\u00fat tvrdo zaspal. Mlad\u00fd lek\u00e1r sa dlho len tak d\u00edval na z\u00fabo\u017een\u00e9ho chlapca a prem\u00fd\u0161\u013eal: Sn\u00e1\u010f som ho k tomu dohnal ja?! To nie je mo\u017en\u00e9! Toto by predsa nespravil!<\/em> Vo vrecku nahmatal mobil a vytiahol ho. Zad\u00edval sa na mal\u00fa obrazovku, otvoril zoznam kontaktov a vyh\u013eadal \u010d\u00edslo Billovej matky. Stla\u010dil zelen\u00e9 tla\u010didlo a so strachom po\u010d\u00faval zlovestn\u00e9 p\u00edpanie.<\/p>\n<\/div>\n
„\u00c1no?“ ozval sa v mikrof\u00f3ne zlomen\u00fd hlas.<\/div>\n
„Dobr\u00fd de\u0148, pani Kaulitzov\u00e1. Tu je doktor Tr\u00fcmper. Na\u0161iel som… Billa.“<\/div>\n
„\u010co\u017ee? Kde je?“ p\u00fdtala sa Simone a nevedela, \u010di sa m\u00e1 te\u0161i\u0165 alebo b\u00e1\u0165.<\/div>\n
„Je v Hamburgu. Nechcem v\u00e1m vysvet\u013eova\u0165 okolnosti do telef\u00f3nu, ale mysl\u00edm si, \u017ee by ste okam\u017eite mali pr\u00eds\u0165.“<\/div>\n
„Pr\u00eddem najsk\u00f4r, ako sa to bude da\u0165.“<\/div>\n
„Dobre, ale… Nehovorte svojmu man\u017eelovi, \u017ee som ho na\u0161iel. Najlep\u0161ie by bolo, keby o tom zatia\u013e nevedel.“<\/div>\n
„V poriadku. Je mu nie\u010do?“<\/div>\n
„Nechcem o tom hovori\u0165 do telef\u00f3nu. Poviem len to\u013eko, \u017ee na tom nie je pr\u00e1ve najlep\u0161ie, ale m\u00e1 n\u00e1dej sa z toho dosta\u0165. Je vo fakultnej nemocnici – Eppendorf. Pros\u00edm, pr\u00ed\u010fte \u010do najsk\u00f4r. Bude va\u0161u l\u00e1sku a oporu ve\u013emi potrebova\u0165.“<\/div>\n
„U\u017e idem,“ odpovedala \u017eena a zlo\u017eila. Dredat\u00fd lek\u00e1r si hodil mobil do vrecka a so zvesenou hlavou vy\u0161iel z Billovej izby.<\/p>\n<\/div>\n
***<\/p>\n<\/div>\n
„\u010co sa deje?“ Kde je Bill,“ sp\u00fdtala sa Simone.<\/div>\n
„Bill je na izbe. Moment\u00e1lne sp\u00ed. E\u0161te pred t\u00fdm, ako k nemu p\u00f4jdeme, v\u00e1m mus\u00edm nie\u010do poveda\u0165,“ Tom sa sna\u017eil pripravi\u0165 Billovu matku na nepr\u00edjemn\u00fa spr\u00e1vu.<\/div>\n
„\u00c1no? Po\u010d\u00favam.“<\/div>\n
„V\u00e1\u0161ho syna pred t\u00fd\u017ed\u0148om na\u0161la pol\u00edcia. Keby nebolo ich r\u00fdchleho a pohotov\u00e9ho z\u00e1sahu, Bill by zomrel na pred\u00e1vkovanie drogami.“ \u017dena zalapala po dychu.<\/div>\n
„N – nie! M\u00f4j Billy, nie!“<\/div>\n
„Priznal sa mi, \u017ee… jeden\u00e1s\u0165 mesiacov akt\u00edvne u\u017e\u00edval hero\u00edn.“<\/div>\n
„Ale… ale…“<\/div>\n
„Viem, \u017ee sa v\u00e1m nechce veri\u0165, ale Bill je \u0165a\u017eko z\u00e1visl\u00fd a potrebuje va\u0161u oporu. Ja… Chcem v\u00e1m len poveda\u0165, \u017ee… Narkom\u00e1nia zna\u010dne nepozna\u010dila len jeho fyzick\u00fd ale aj psychick\u00fd stav. Tak\u017ee sa po prebrat\u00ed pripravte na hoci\u010do.“<\/div>\n
„Pros\u00edm… povedzte, \u017ee to nie je pravda.“<\/div>\n
„Bohu\u017eia\u013e… je to pravda,“ vzdychol si Tom. „Pani Kaulitzov\u00e1, pros\u00edm v\u00e1s, aby ste na\u0148ho nekri\u010dali ani ho nijako nerozru\u0161ovali. Mus\u00edte s t\u00fdm e\u0161te chv\u00ed\u013eu po\u010dka\u0165. Uk\u00e1\u017eem v\u00e1m ho a dovol\u00edm v\u00e1m s n\u00edm zosta\u0165, ale mus\u00edte osta\u0165 pokojn\u00e1. Dobre?“ Simon skamenela, a potom prik\u00fdvla: „Pros\u00edm. U\u017e nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov som ho nevidela.“<\/div>\n
„Dobre, tak po\u010fme,“ dredat\u00fd lek\u00e1r pomaly zaviedol \u017eenu do izby a postavil sa bokom, aby videla na svoje die\u0165a le\u017eiace na posteli.<\/p>\n<\/div>\n
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Nathy_TwC & Sisa >> O nieko\u013eko dn\u00ed << „P\u00e1n doktor, ten narkoman sa prebral,“ vo\u0161la sestri\u010dka do izby pre lek\u00e1rov a vyru\u0161ila Toma z pr\u00e1ce. Lek\u00e1r zdvihol hlavu od obrazovky svojho notebooku a prik\u00fdvol. „U\u017e idem,“ postavil sa, napravil si pl\u00e1\u0161\u0165,<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[409],"tags":[],"class_list":["post-8595","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-robbery"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8595","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8595"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8595\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8595"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8595"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8595"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}