{"id":8637,"date":"2011-05-17T17:00:00","date_gmt":"2011-05-17T16:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8615"},"modified":"2011-05-17T17:00:00","modified_gmt":"2011-05-17T16:00:00","slug":"robbery-14","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/05\/17\/robbery-14\/","title":{"rendered":"Robbery 14."},"content":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
J\u00f6rg a Simone vystra\u0161ene klopali na dvere a volali na svojho syna.<\/div>\n
„J\u00f6rg, on… Zamkol sa tam. U\u017e v\u010dera som vyklop\u00e1vala, ale neotvoril mi, ani sa neozval. Boj\u00edm sa, \u017ee si nie\u010do spravil. Mil\u00e1\u010dik, sprav nie\u010do,“ skr\u00edkla \u017eena z\u00fafalo a zaklopala na dvere: „Billy! Billy, otvor svojej mamke!“ J\u00f6rg ju odtiahol odo dver\u00ed. Zrazu sa ozvalo zapraskanie a dvaja bodyguardi vyrazili dvere. Simone vbehla do izby a n\u00e1sledne do k\u00fape\u013ene. Zalapala po dychu, ke\u010f uvidela svojho syna vo vani. Na tv\u00e1ri mal zaschnut\u00fa krv z rozbitej hlavy a na sebe dotrhan\u00e9 zablaten\u00e9 tri\u010dko. Kr\u010dil sa do klbka a tisol si k sebe mac\u00edka od Toma. Chlapec sa len slabo pomrvil a tlmene zak\u0148u\u010dal.<\/p>\n<\/div>\n
„Billy,“ zalomila rukami, pribehla k chlapcovi a objala ho. „Syn\u00e1\u010dik, \u010do sa ti to stalo? Pre\u010do tu sed\u00ed\u0161, ve\u010f mi prechladne\u0161,“ hovorila a \u0161\u0165ast\u00edm, \u017ee je jej syn \u017eiv\u00fd, jej po tv\u00e1ri stekali slzy. „Billy, toto mi u\u017e nikdy neurob. Myslela som si, \u017ee si si nie\u010do spravil,“ povedala, ke\u010f sa odtiahla. Chlapec na k\u00faso\u010dek rozlepil o\u010dk\u00e1. Boleli ho od to\u013ek\u00e9ho pla\u010du. Bol vy\u010derpan\u00fd a telo ho bolelo. Bola to ale len mal\u00e1 boles\u0165 oproti tomu, \u010do c\u00edtil v srdie\u010dku.<\/div>\n
„Tomi…“ \u0161epol potichu.<\/div>\n
„Och, mil\u00e1\u010dik…“ rozplakala sa \u017eena, J\u00f6rg ju objal a chl\u00e1cholivo hladkal po chrbte. Jeden z prezidentov\u00fdch osobn\u00fdch str\u00e1\u017ecov opatrne vytiahol chlapca z vane a ulo\u017eil ho do postele. Bill tlmene zak\u0148u\u010dal a pritisol si k telu mac\u00edka. Znova privrel o\u010di a skr\u010dil sa do tesn\u00e9ho klbka. Op\u00e4\u0165 sa rozvzlykal. Prezidentsk\u00fd p\u00e1r vy\u0161iel z k\u00fape\u013ene a postavil sa k posteli.<\/div>\n
„\u010co sa mu stalo?“ sp\u00fdtal sa J\u00f6rg smutne a ustarostene h\u013eadel na svoje pla\u010d\u00face die\u0165a.<\/div>\n
„Neviem, drah\u00fd,“ za\u0161epkala ticho Simone a chytila svojho mu\u017ea za ruku. „M\u00f4\u017ee\u0161… Mohol by si n\u00e1s necha\u0165 chv\u00ed\u013eu osamote, pros\u00edm?“ zad\u00edvala sa na svojho man\u017eela o\u010dami pln\u00fdmi s\u013az.<\/div>\n
\n
\n<\/div>\n
Chlapec ale len ticho vzlykal. Dokopy ju vlastne ani nevn\u00edmal. Dok\u00e1zal sa s\u00fastredi\u0165 len na svoje bo\u013eav\u00e9 srdie\u010dko. \u017dena ho znova pohladkala a sp\u00fdtala sa: „Billy, bol\u00ed \u0165a srdie\u010dko, v\u0161ak?“ Bill ale neodpovedal. Nemohol a ani nechcel. Chcel by\u0165 s\u00e1m. S\u00e1m len s mac\u00edkom od neho<\/em>. Nav\u017edy. „Syn\u010dek, m\u00e1m niekoho zavola\u0165? Zavol\u00e1m ti Toma?“ Chlapec sa pri zvuku toho mena zachvel. Vysilene natiahol ruku a pritiahol si deku cez hlavu tak\u017ee sa pred mamou cel\u00fd skryl a znova sa naplno rozvzlykal. „Tak dos\u0165! Idem ho zavola\u0165,“ povedala Simone a zdvihla sa. Bill sa ale len viac skr\u010dil a viac nereagoval. Pani Kaulitzov\u00e1 vy\u0161la z izby a pre\u0161la do J\u00f6rgovej kancel\u00e1rie, odkia\u013e vyto\u010dila \u010d\u00edslo na doktora Tr\u00fcmpera.<\/p>\n<\/div>\n
„Pros\u00edm,“ ozvalo sa po chv\u00edli p\u00edpania.<\/div>\n
„P\u00e1n Tr\u00fcmper? Tu je Simon Kaulitzov\u00e1. Mus\u00edm s vami hovori\u0165,“ povedala na rovinu. „\u010cak\u00e1m v\u00e1s za hodinu u m\u0148a,“ dodala a zlo\u017eila telef\u00f3n, aby nedala Tomovi \u010das na pr\u00edpadn\u00e9 v\u00fdhovorky. Dredat\u00fd chlapec od seba odtiahol telef\u00f3n a zhrozene sa na\u0148 zah\u013eadel. Poobzeral sa okolo seba a nepatrne sa vytratil zo s\u00e1ly, kde sa konala oslava. Vybehol po schodoch a u\u017e z dia\u013eky odomkol auto. Rozbehol sa k nemu, nasadol, na\u0161tartoval a jeho Audi sa o chv\u00ed\u013eu zastavilo pred prezidentov\u00fdm domom. Dredat\u00fd chlapec vyst\u00fapil, napravil si oblek, zamkol auto a pomal\u00fdm krokov vykro\u010dil k dver\u00e1m. Zazvonil a otvorila mu vystra\u0161en\u00e1 Simone.<\/div>\n
„Pozrite, neviem, \u010do ste si s Billom spravili, ale… Ja sa na\u0148ho nedok\u00e1\u017eem pozera\u0165. To, ako vyzer\u00e1… Mo\u017eno bude lep\u0161ie, ke\u010f sa presved\u010d\u00edte s\u00e1m.“<\/div>\n
„\u010c – \u010do sa mu stalo?“ sp\u00fdtal sa Tom a hlas mu preskakoval. Simon len sk\u013e\u00fa\u010dene vyd\u00fdchla a vzala Toma do Billovej izby.<\/p>\n<\/div>\n
„Bude lep\u0161ie, ke\u010f tam p\u00f4jdete a presved\u010d\u00edte sa s\u00e1m,“ odpovedala potichu. Chlapec le\u017eal na posteli a tichu\u010dko vzlykal. Cez seba mal e\u0161te st\u00e1le pretiahnut\u00fa deku a mierne sa chvel. Dred\u00e1\u010dik ju pomaly nasledoval do izby a zah\u013eadel sa na poste\u013e.<\/div>\n
„O – on… Je tam,“ sp\u00fdtal sa. Simone len ticho k\u00fdvla a nechala ho sam\u00e9ho s pla\u010d\u00facim chlapcom. Lek\u00e1rovi sa roztriasli kolen\u00e1 a pomaly sa pribl\u00ed\u017eil k posteli.<\/p>\n<\/div>\n
„Bill?“ naklonil sa nad poste\u013e. „Billy, si… si v poriadku?“ za\u0161epkal, natiahol k chlapcovi ruku, ale potom ju stiahol sp\u00e4\u0165. Chlapec len nepr\u00edtomne h\u013eadel skrz seba. Prakticky cez neho. Z o\u010diek podliatych krvou sa mu \u010falej liali slzy. Ticho vzlykal a k\u0155\u010dovito zvieral ply\u0161\u00e1ka. Tom sa po chv\u00edli odv\u00e1\u017eil a stiahol z chlapca deku. Videl, ako pevne v ruk\u00e1ch zvieral medved\u00edka.<\/div>\n
„Billy…“ \u010ciernovl\u00e1sok op\u00e4\u0165 zlomene zavzlykal a stisol vie\u010dka. „Bill, som tu… pre teba,“ za\u0161epkal dred\u00e1\u010d a jemne mu odhrnul vlasy zo spoten\u00e9ho \u010dela. Chlapec ale nereagoval. Neveril t\u00fdm slov\u00e1m. Neveril ani svojim u\u0161iam. On tu nebol. Je s \u0148ou. \u010ealeko a nie tu s n\u00edm. Nechce ho. „Bill,“ \u0161epol Tom n\u00e1stoj\u010divej\u0161ie, opatrne si sadol na kraj postele, nahol sa nad chlapca a jemne ho pohladkal po tv\u00e1ri. Chlapec k nemu pomaly dvihol poh\u013ead.<\/div>\n
„Klame\u0161,“ \u0161epol Bill zni\u010dene.<\/div>\n
„Neklamem ti. Pri\u0161iel som za tebou,“ povedal dredat\u00fd mlad\u00edk a vzpriamil sa. „Viem, \u017ee ma nen\u00e1vid\u00ed\u0161, ale…“<\/div>\n
„Klame\u0161,“ znova za\u0161epkal chlapec a bolestne zavzlykal. „Len sa mi zd\u00e1\u0161,“ vzlykal chlapec.<\/div>\n
„Bill, ja sa ti nezd\u00e1m! Som tu! M\u00f4\u017eem \u0165a obja\u0165, ute\u0161i\u0165. \u010coko\u013evek chce\u0161.“ Bill ale len vrtel hlavou a \u010falej vzlykal. Tom sa k nemu nahol a hladkal ho po vlasoch. „Mali\u010dk\u00fd, nepla\u010d u\u017e. Ochorie\u0161 mi,“ \u0161epkal.<\/div>\n
„Vy?“ ozvalo sa prekvapene s pomedzi dver\u00ed. St\u00e1l medzi nimi Billov otec a prekvapene sledoval mlad\u00e9ho doktora. Tom sa oto\u010dil a prik\u00fdvol.<\/div>\n
„Va\u0161a man\u017eelka mi zavolala a poprosila ma…“<\/div>\n
„Mohol som si myslie\u0165, \u017ee toto v\u0161etko je va\u0161a pr\u00e1ca.“<\/div>\n
„Uzn\u00e1vam,“ pozrel sa Tom zlomene na vzlykaj\u00faceho chlapca.<\/div>\n
„Mysl\u00edm \u017ee u\u017e ste na odchode…“ povedal prezident a prepa\u013eoval Toma poh\u013eadom. Dred\u00e1\u010d nasucho preglgol a pozrel sa na Billa.<\/div>\n
„Zbohom, Billy. \u013d\u00fabim \u0165a,“ za\u0161epkal a postavil sa. Chlapec zavzlykal a znova sa cel\u00fd skryl pod deku.<\/p>\n<\/div>\n
J\u00f6rg sa oto\u010dil na \u010diernovlas\u00e9ho chlapca a potom na Toma, ktor\u00fd e\u0161te v\u017edy st\u00e1l ved\u013ea postele a so slzami v o\u010diach sa d\u00edval na chlapca.<\/div>\n
„Osta\u0148te. Ke\u010f ho upokoj\u00edte, okam\u017eite od\u00eddete,“ povedal nakoniec p\u00e1n Kaulitz, zvrtol sa na p\u00e4te a odi\u0161iel. Dredat\u00fd lek\u00e1r sa znova vr\u00e1til na svoje miesto. Chytil chlapca za ramen\u00e1 a pritisol sa k nemu.<\/div>\n
„Billy, mali\u010dk\u00fd…“<\/div>\n
„Tomi,“ zavzlykal Bill vy\u010derpane.<\/div>\n
„Som tu s tebou,“ za\u0161epkal mu ne\u017ene do u\u0161ka a vzpriamil sa. „Sadni si, Billy. Pros\u00edm… Urob to pre m\u0148a,“ zaprosil dred\u00e1\u010dik.<\/div>\n
„Naozaj si skuto\u010dn\u00fd?“ sp\u00fdtal sa \u010diernovl\u00e1sok tichu\u010dko.<\/div>\n
„Som, mali\u010dk\u00fd. Som to ja,“ za\u0161epkal Tom a srdce sa mu bolestne zovrelo. Bill sa odhodlal pomaly otvori\u0165 o\u010dka. Zak\u0148u\u010dal. Svetlo rezalo. „Billy, \u010do \u0165a bol\u00ed, hm? Povedz mi, kde \u0165a bol\u00ed? Ako ti m\u00f4\u017eem pom\u00f4c\u0165?“ p\u00fdtal sa Tom a prisadol si k chlapcovi bli\u017e\u0161ie. \u010ciernovl\u00e1sok sk\u00fasil znova opatrne otvori\u0165 o\u010di. Dredat\u00fd mlad\u00edk sa nad neho sklonil a usmial sa na\u0148ho.<\/p>\n<\/div>\n
„Tomi,“ \u0161epol tichu\u010dko Bill.<\/div>\n
„S\u013e\u00fab mi, \u017ee u\u017e nebude\u0161 pla\u010dka\u0165, mali\u010dk\u00fd,“ za\u0161epkal Tom a hladkal \u010diernovl\u00e1ska po tv\u00e1ri\u010dke. „Ani tvoj medved\u00edk nie je r\u00e1d, ke\u010f pla\u010de\u0161.“<\/div>\n
„Vezmi si ho na chv\u00ed\u013eu,“ \u0161epol chlapec a podal ho Tomovi. „A pevne ho obj\u00edm, pros\u00edm,“ dodal rovnako ticho. Dred\u00e1\u010dik si od neho vzal medved\u00edka a pritom sa ich ruky jemne dotkli. Potom si ply\u0161\u00e1ka privinul k hrudi.<\/div>\n
„Chcem, aby vo\u0148al po tebe, ke\u010f znova od\u00edde\u0161,“ za\u0161epkal \u010diernovl\u00e1sok smutne a uprel na Toma uplakan\u00e9 o\u010dk\u00e1.<\/div>\n
„Bill, v\u017edy sa s tebou r\u00e1d stretnem. V\u017edy. Nez\u00e1le\u017e\u00ed na tom, \u010di som \u017eenat\u00fd alebo nie. Kedyko\u013evek ma bude\u0161 chcie\u0165 vidie\u0165, m\u00f4\u017ee\u0161 ma nav\u0161t\u00edvi\u0165,“ povedal chlapec s dredmi a podal mu medved\u00edka nasp\u00e4\u0165. Chlapec si mac\u00edka prit\u00falil a nad\u00fdchol sa omamnej v\u00f4ne. „C\u00edti\u0161 sa u\u017e aspo\u0148 trocha lep\u0161ie?“ sp\u00fdtal sa ho Tom. \u010ciernovl\u00e1sok len znova zavrtel hlavou a zad\u00edval sa na\u0148ho. „M\u00e1m tu e\u0161te osta\u0165?“ Bill okam\u017eite prik\u00fdvol a vyh\u013eadal jeho ruku. Potom vy\u010derpane zavrel o\u010di. „Tak dobre, e\u0161te chv\u00ed\u013eu ostanem,“ povedal Tom a jemne stisol chlapcovu krehk\u00fa r\u00fa\u010dku. Nahol sa nad \u010diernovlas\u00e9 stvorenie a vtisol mu bozk na pery. Chlapec prekvapene rozlepil o\u010di a uprel ich na Toma.<\/p>\n<\/div>\n
„Nerob to,“ za\u0161epkal. „Inak \u0165a u\u017e nenech\u00e1m od\u00eds\u0165.“<\/div>\n
„M\u00e1m \u00eds\u0165 pre\u010d?“ op\u00fdtal sa dred\u00e1\u010dik a uprene sa zah\u013eadel do \u010diernovl\u00e1skov\u00fdch o\u010d\u00ed.<\/div>\n
„Nie,“ odpovedal ticho chlapec. V\u0161etka \u00fanava a vy\u010derpanie zmizli. N\u00e1hle bol svie\u017ei a pln\u00fd energie. Prudko sa vy\u0161vihol na kolen\u00e1 a stiahol Toma pod seba. Vpil sa mu do pier. Chlapec s dredmi \u0161okovane otvoril o\u010di a \u010diernovl\u00e1ska od seba odtiahol.<\/div>\n
„To… nem\u00f4\u017eeme,“ povedal dred\u00e1\u010d a pritiahol si chlapcovu hlavu na hru\u010f. Bill ale zaprotestoval a perami sa mu prisal na krk. Tom zavrel o\u010di a po chv\u00edli od seba chlapca odtisol najne\u017enej\u0161ie ako vedel. „Billy, pros\u00edm,“ za\u0161epkal a d\u00edval sa mu pritom do o\u010d\u00ed. Bill len zavrtel hlavou.<\/div>\n
„Aspo\u0148 raz… Jeden jedin\u00fd.“<\/div>\n
„Bo\u017ee, pros\u00edm, nen\u00fa\u0165 ma to spravi\u0165, lebo… budem musie\u0165 od\u00eds\u0165. Billy, pros\u00edm… Rad\u0161ej… Rad\u0161ej ma len bozk\u00e1vaj.“<\/div>\n
„Jeden kr\u00e1t. Pros\u00edm.“<\/div>\n
„Nem\u00f4\u017eem… nesmiem,“ povedal dredat\u00fd mlad\u00edk, silno si k sebe chlapca pritisol a hladkal ho po vlasoch. „Spinkaj, mali\u010dk\u00fd,“ za\u0161epkal a vtisol mu do vlasov nieko\u013eko letm\u00fdch bozkov. Bill sa ale nemienil vzda\u0165. Nie teraz. Vk\u013azol rukou pod Tomove vo\u013en\u00e9 nohavice a n\u00e1sledne boxerky. Billovi sa znova drali slzy do o\u010d\u00ed. „Pros\u00edm,“ \u0161epol.<\/div>\n
„L\u00e1ska moja, nechci to odo m\u0148a,“ odpovedal Tom ticho, ne\u017ene sa preto\u010dil nad \u010diernovlas\u00e9ho chlapca, sklonil sa nad neho a otrel sa perami o jeho. Chlapec ale uhol a ticho vzlykol. „\u010co sa deje,“ sp\u00fdtal sa dred\u00e1\u010d prekvapene.<\/div>\n
„U\u017e zasa to rob\u00ed\u0161,“ zavzlykal Bill. „D\u00e1va\u0161 mi n\u00e1deje a potom uhne\u0161.“<\/div>\n
„Ak\u00e9 n\u00e1deje? Nepovedal som ti, \u017ee sa s tebou vysp\u00edm. Bill… Ja u\u017e neviem, \u010do m\u00e1m robi\u0165,“ povedal Tom, oto\u010dil sa a \u013eahol si na chrb\u00e1t. Chlapec \u010falej ticho vzlykal a pritisol si k telu mac\u00edka. „Si pre m\u0148a pr\u00edli\u0161 komplikovan\u00fd,“ za\u0161epkal Tom a zad\u00edval sa na chlapca.<\/div>\n
„Zase v\u00fdhovorky?“ zavzlykal Bill. „Ty by si mal vlastne by\u0165 so svojou man\u017eelkou ,v\u0161ak?“<\/p>\n<\/div>\n
„Mal by som by\u0165, ale som s tebou<\/em>… Lebo chcem<\/em>,“ za\u0161epkal dredat\u00fd chlapec, oto\u010dil sa na bok a prudko si k sebe \u010diernovlas\u00e9ho chlapca pritiahol. „Ve\u013emi mi na tebe z\u00e1le\u017e\u00ed, Billy<\/em>,“ za\u0161epkal mu do ucha, nosom pre\u0161iel cez chlapcovu tepnu na krku a perami sa pritisol na jeho poko\u017eku. Chlapec ticho vzdychlo a zaklonil hlavu.<\/div>\n
„Toto mi nesmie\u0161 robi\u0165,“ trhane za\u0161epkal. Tomova ruka sa presunula pod \u010diernovl\u00e1skovo tri\u010dko na bru\u0161ku a jemne ho hladkala.<\/div>\n
„Nemal by som, ale… Chcem, aby si bol aspo\u0148 chv\u00ed\u013eu \u0161\u0165astn\u00fd,“ povedal a do \u00fast jemne vsal hebk\u00fa poko\u017eku na Billovom krku. Chlapec tlmene zastenal a prehol sa pod Tomov\u00fdmi rukami. Dred\u00e1\u010dik sa posunul a Bill si \u013eahol na chrb\u00e1t. Pohladkal \u010diernovl\u00e1ska po tv\u00e1ri\u010dke a d\u00edval sa na\u0148ho. Nechal sebou manipulova\u0165. Oddane pozeral Tomovi do o\u010d\u00ed. „Si n\u00e1dhern\u00fd,“ usmial sa na\u0148ho dredat\u00fd chlapec, nahol sa nad neho a pobozkal ho.<\/div>\n
„Nie,“ \u0161epol ticho Bill.<\/div>\n
„\u010co nie?“ usmial sa Tom.<\/div>\n
„Nie som.“<\/div>\n
„Si. Pre m\u0148a si a v\u017edy bude\u0161,“ za\u0161epkal Tom a hladkal ho po bru\u0161ku. Bill s \u00fasmevom privrel o\u010dk\u00e1. Tie slov\u00e1 ho hriali na srdie\u010dku. „Ver\u00ed\u0161 mi, \u017ee si pre m\u0148a bol, si a aj bude\u0161 v\u017edy to najkraj\u0161ie na celom svete?“ pobozkal ho do vl\u00e1skov. Chlapec pomaly prik\u00fdvol. „Dobre. A teraz sk\u00fas zaspa\u0165. Mus\u00ed\u0161 si odd\u00fdchnu\u0165,“ za\u0161epkal, prit\u00falil si ho k sebe e\u0161te viac, zaboril nos do jeho vlasov a nas\u00e1val ich sladk\u00fa v\u00f4\u0148u.<\/p>\n<\/div>\n
„Bude\u0161 tu, ke\u010f sa zobud\u00edm?“<\/div>\n
„Mysl\u00edm, \u017ee nie, ale chcem, aby si vedel, \u017ee ma kedyko\u013evek m\u00f4\u017ee\u0161 nav\u0161t\u00edvi\u0165,“ povedal dredat\u00fd chlapec. Bill len zavrtel hlavou a odtiahol sa spod neho.<\/div>\n
„Pre\u010do sa zase od\u0165ahuje\u0161? Bill, neni\u010d n\u00e1m t\u00fato pekn\u00fa chv\u00ed\u013eu. Budem \u0165a hladka\u0165 a bozk\u00e1va\u0165, a\u017e k\u00fdm nezasp\u00ed\u0161,“ za\u0161epkal Tom a z hlasu mu bola c\u00edti\u0165 boles\u0165.<\/div>\n
„Preto\u017ee to, \u010do rob\u00ed\u0161, je zl\u00e9. M\u00e1\u0161 by\u0165 na svojej svadbe a nie tu… so mnou.“<\/div>\n
„Dobre, tak potom idem pre\u010d,“ dredat\u00fd chlapec sa posadil a pozrel sa na \u010diernovl\u00e1ska. „A pros\u00edm, u\u017e kv\u00f4li mne nepla\u010d,“ dodal a pohladkal Billa po tv\u00e1ri\u010dke. Chlapec ale uhol.<\/div>\n
„Keby sa to dalo.“<\/div>\n
„Mus\u00ed sa to da\u0165,“ povedal dred\u00e1\u010d a chytil chlapca za ruku.<\/div>\n
„Nie,“ odpovedal Bill a ruku si pritiahol. „Be\u017e pre\u010d.“<\/div>\n
„Bol\u00ed ma, \u017ee ma od seba znova odh\u00e1\u0148a\u0161.“<\/div>\n
„Aj m\u0148a to bolelo a nezauj\u00edmal si sa o to. Zobral si si ju a bolo ti jedno, ako sa budem c\u00edti\u0165.“<\/div>\n
„Myslel som si, \u017ee sa s t\u00fdm nejako zmieri\u0161, ale ty… Nedok\u00e1zal si to a tvoja mama mi volala… cel\u00e1 z\u00fafal\u00e1. Nechcem, aby si sa kv\u00f4li mne tr\u00e1pil, ke\u010f… ti len ubli\u017eujem. Nem\u00e1m pr\u00e1vo na to, naz\u00fdva\u0165 \u0165a svojou l\u00e1skou.“ Chlapec len zavrtel hlavou.<\/div>\n
„Be\u017e u\u017e pre\u010d.“<\/div>\n
„U\u017e idem,“ povedal Tom ticho, vstal a naposledy sa na chlapca zah\u013eadel. Potom sklopil hlavu a pomaly odch\u00e1dzal. Bill sa znova rozvzlykal a prit\u00falil si mac\u00edka. Dredat\u00fd chlapec sa vo dver\u00e1ch oto\u010dil a ticho ho sledoval. Nemal to srdce ho tak necha\u0165 a trpie\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Nathy_TwC & Sisa J\u00f6rg a Simone vystra\u0161ene klopali na dvere a volali na svojho syna. „J\u00f6rg, on… Zamkol sa tam. U\u017e v\u010dera som vyklop\u00e1vala, ale neotvoril mi, ani sa neozval. Boj\u00edm sa, \u017ee si nie\u010do spravil. Mil\u00e1\u010dik, sprav nie\u010do,“ skr\u00edkla \u017eena<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[409],"tags":[],"class_list":["post-8637","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-robbery"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8637","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8637"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8637\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8637"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8637"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8637"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}