{"id":8663,"date":"2011-05-14T16:00:00","date_gmt":"2011-05-14T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8641"},"modified":"2011-05-14T16:00:00","modified_gmt":"2011-05-14T15:00:00","slug":"robbery-13","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/05\/14\/robbery-13\/","title":{"rendered":"Robbery 13."},"content":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
Do miestnosti ticho vkro\u010dil Andreas. A\u017e potom slabo za\u0165ukal na dreven\u00e9 dvere a pozdravil: „Ahoj, som doktor Kerner. Posiela ma… Tom, aby som ho zast\u00fapil, k\u00fdm sa nevylie\u010di\u0161.“ Bill k nemu dvihol o\u010dk\u00e1. Chv\u00ed\u013eku si ho prezeral.<\/div>\n
„Pozn\u00e1m \u0165a,“ \u0161epol nakoniec.<\/div>\n
„Ve\u010f aj ja teba,“ usmial sa mlad\u00edk a pre\u0161iel bli\u017e\u0161ie k chlapcovej posteli. „Som v Tomovom opera\u010dnom t\u00edme,“ dodal a vybalil si potrebn\u00e9 veci. \u010ciernovl\u00e1sok zavrtel hlavou.<\/div>\n
„Pozn\u00e1m \u0165a z tej prvej oper\u00e1cie.“<\/div>\n
„Hej, bolo to dos\u0165… adrenal\u00ednov\u00e9,“ povedal a zasvietil chlapcovi do o\u010d\u00ed. „Opuch ti \u00faplne ust\u00fapil,“ dodal. Bill k\u00fdvol, aj ke\u010f nemal potuchy, o akom opuchu rozpr\u00e1va.<\/p>\n<\/div>\n
„Pam\u00e4t\u00e1m si to, akoby to bolo v\u010dera, ke\u010f Tom panik\u00e1ril na opera\u010dke ako popla\u0161en\u00e1 t\u00edned\u017eerka,“ zasmial sa Andreas. Chlapec sa m\u00e1li\u010dko pousmial a sklopil hlavu. Bolelo ho to. Ve\u013emi. Lek\u00e1r meral chlapcovi pulz a hovoril: „V\u010dera mi Tom povedal, \u010do sa medzi vami stalo,“ odml\u010dal sa a zap\u00edsal si \u00fadaje do karty. „Bill, chcem, aby si vedel, \u017ee som na tvojej strane. Pod\u013ea m\u0148a je to od Toma nespravodliv\u00e9, \u017ee \u0165a tak tr\u00e1pi.“ Bill ticho vzlykol.<\/div>\n
„Na tom nez\u00e1le\u017e\u00ed. On sa u\u017e rozhodol,“ za\u0161epkal \u010diernovlas\u00fd chlapec.<\/div>\n
„Ja viem, ale… Nicol ho nehor\u00e1zne vyu\u017e\u00edva a len ty to dok\u00e1\u017ee\u0161 zastavi\u0165. Tom rad\u0161ej bude ubli\u017eova\u0165 tebe a sebe, akoby mal nie\u010do odoprie\u0165 tej…“ odml\u010dal sa a zah\u013eadel sa na pla\u010d\u00faceho chlapca. „Prep\u00e1\u010d, \u017ee ti ho st\u00e1le pripom\u00ednam. U\u017e nebudem,“ dodal a prezrel chlapcovu nohu. Bill len tichu\u010dko vzlykal a t\u00falil si k sebe mac\u00edka od Toma. „Zajtra \u0165a vezmem na sn\u00edmok a pozrime sa, ako sa to hoj\u00ed, dobre?“ sp\u00fdtal sa Andreas a smutne si povzdychol. Chlapec len nezaujato prik\u00fdvol. „Tak sa uvid\u00edme, zajtra,“ zbalil si veci Andreas, vy\u0161iel z izby a zavrel za sebou dvere.<\/div>\n
\n
>> O mesiac<\/em> <<<\/p>\n<\/div>\n
„Mami?“ \u0161epol chlapec a viac sa oprel o sedadlo auta. „Mus\u00edme tam \u00eds\u0165?“<\/div>\n
„Bill, ja viem, \u017ee m\u00e1\u0161 strach, ale lek\u00e1r povedal, \u017ee ti mus\u00ed spravi\u0165 r\u00f6ntgen. Tak\u017ee \u00e1no,“ povedala Simone pr\u00edsne.<\/div>\n
„Mami, ale ja u\u017e som naozaj v poriadku,“ zaprotestoval chlapec.<\/div>\n
„Tvoja noha mo\u017eno nie.“<\/div>\n
„Ale m\u0148a noha nezauj\u00edma,“ povedal \u010diernovl\u00e1sok ticho a m\u00e1li\u010dko sa pousmial. „Mam \u0165a r\u00e1d, mami.“<\/div>\n
„To som rada,“ usmiala sa Simone, pohladkala svojho syna po vl\u00e1skoch a limuz\u00edna zastavila pred zadn\u00fdm vchodom do nemocnice. Chlapec sk\u013e\u00fa\u010dene vyd\u00fdchol a sklopil hlavu.<\/div>\n
„Mami, pros\u00edm.“<\/div>\n
„\u0160up, \u0161up,“ vyh\u00e1\u0148ala z auta svojho syna. Ten ticho zak\u0148u\u010dal, ale poslu\u0161ne vyliezol. Pridr\u017eiaval sa auta, k\u00fdm ho bodyguard podoprel a \u0161iel s n\u00edm k nemocni\u010dnej budove. V tom sa spoza automatick\u00fdch dver\u00ed vynorila vysok\u00e1, \u0161t\u00edhla postava doktora Tr\u00fcmpera. H\u013eadel do zeme a ruky mal hlboko vo vreck\u00e1ch. \u010ciernovl\u00e1skove o\u010di si ho okam\u017eite v\u0161imli. Nad\u00fdchol sa, aby nie\u010do povedal, ale nakoniec len smutne sklopil hlavu a n\u00e1sledne ju odvr\u00e1til na druh\u00fa stranu.<\/p>\n<\/div>\n
Simone si ho tie\u017e v\u0161imla a rozhodla sa ho pristavi\u0165: „Dobr\u00fd de\u0148, p\u00e1n doktor,“ ozvala sa a v\u0161etci zastali. Tom zdvihol unaven\u00fd poh\u013ead a pozdravil pani Kaulitzov\u00fa. „Ako sa m\u00e1te?“ sp\u00fdtala sa ho veselo a mlad\u00fd lek\u00e1r sa zo v\u0161etk\u00fdch s\u00edl sna\u017eil neh\u013eadie\u0165 na \u010diernovlas\u00e9ho chlapca.<\/div>\n
„\u010eakujem, m\u00e1m sa celkom dobre,“ odpovedal, zah\u013eadel sa do zeme a z vrecka na pl\u00e1\u0161ti vytiahol krabi\u010dku s cigaretami.<\/div>\n
„Mami,“ \u0161epol Bill a za\u0165ahal ju za ruk\u00e1v. „Po\u010fme u\u017e, pros\u00edm,“ zaprosil a sna\u017eil sa nevenova\u0165 Tomovi jedin\u00fd poh\u013ead.<\/div>\n
„Po\u010dkaj, zlatko,“ oto\u010dila sa Simone k svojmu synovi. Chcela, aby sa Tom na jej syna pozrel. „Po\u010dula som, \u017ee sa budete \u017eeni\u0165?“ nadvihla \u017eena obo\u010die. Chirurg okam\u017eite zdvihol hlavu a zdesene sa zah\u013eadel na Billa.<\/div>\n
„No… \u00c1no, budem sa \u017eeni\u0165,“ priznal Tom so smutn\u00fdm povzdychol a znova sa pozrel na chlapcovu matku. Chlapec sa nerv\u00f3zne o\u0161il a vtiahol hlavu medzi ramen\u00e1. Bolelo to.<\/div>\n
„Mami…“ zaprosil znova.<\/p>\n<\/div>\n
Simone mu nevenovala pozornos\u0165 a pokra\u010dovala: „Nezniete ve\u013emi nad\u0161ene,“ dodala \u017eena.<\/div>\n
„M\u00e1m svoje starosti,“ povedal Tom. „Ale nebudem v\u00e1s nimi za\u0165a\u017eova\u0165. Vid\u00edm, \u017ee v\u00e1\u0161 syn sa pon\u00e1h\u013ea, tak\u017ee… R\u00e1d som v\u00e1s videl, pani Kaulitzov\u00e1,“ pousmial sa lek\u00e1r, stisol \u017eene na rozl\u00fa\u010dku ruku a pre\u0161iel k miestu vyhraden\u00e9mu pre faj\u010diarov.<\/div>\n
„To si nemusela,“ \u0161epol vy\u010d\u00edtavo chlapec a sna\u017eil sa vlasmi zakry\u0165 slzy, ktor\u00e9 sa mu kot\u00fa\u013eali po tv\u00e1ri.<\/div>\n
„Musela, Bill. Musela som vidie\u0165, \u010di mu na tebe z\u00e1le\u017e\u00ed. A… do\u0161la som k z\u00e1veru, \u017ee ten mu\u017e \u0165a miluje k zbl\u00e1zneniu. Ach, ty m\u00f4j chud\u00e1\u010dik,“ objala svojho syna. „Mohlo by \u0165a pote\u0161i\u0165, \u017ee ke\u010f sa na teba d\u00edval, v o\u010diach mal mal\u00e9 iskri\u010dky, Billy.“<\/div>\n
„Na tom nez\u00e1le\u017e\u00ed. Nechce ma. Keby chcel, nebude sa \u017eeni\u0165.“<\/div>\n
„Nemysl\u00edm si, \u017ee \u0165a nechce. Mo\u017eno je v tom nie\u010do \u00faplne in\u00e9,“ povedala a vo\u0161li do budovy, kde ich u\u017e priv\u00edtal usmiaty Andreas.<\/div>\n
„Never\u00edm mu, mami,“ povedal potichu.<\/div>\n
„Ja by som k nemu na tvojom mieste nebola tak\u00e1. Priznal sa ti, \u017ee \u0165a \u013e\u00fabi? \u00c1no. A \u017ee si vybral t\u00fa \u017eenu, to predsa e\u0161te ni\u010d neznamen\u00e1,“ dodala potichu a pozdravila doktora Kernera. Chlapec u\u017e len ticho zavrtel hlavou a pozeral do pr\u00e1zdna.<\/p>\n<\/div>\n
***<\/p>\n<\/div>\n
Tom st\u00e1l v obradnej s\u00e1le na \u00farade. Mal na sebe \u010dierny oblek, bielu ko\u0161e\u013eu a kravatu, ktor\u00e1 ho nepr\u00edjemne \u0161krtila. C\u00edtil sa, akoby si pr\u00e1ve ve\u0161al na krk slu\u010dku. Nevidel p\u00e1r hned\u00fdch o\u010d\u00ed, ktor\u00e9 patrili \u010dloveku stojacemu \u00faplne vzadu. Chlapec, ktor\u00fd tam bol, ne\u010dujne vzlykol, a ke\u010f zaznelo Tomovo tich\u00e9 „\u00e1no“ nen\u00e1padne vybehol von. Tak ve\u013emi veril, \u017ee by to nespravil…<\/div>\n
Medzit\u00fdm dred\u00e1\u010d zalo\u017eil svojej neveste na prst obr\u00fa\u010dku z bieleho zlata a pobozkal ju.<\/div>\n
„T\u00fdmto v\u00e1s vyhlasujem za man\u017eelov,“ ozvalo sa s\u00e1lou a v\u0161etci pr\u00edtomn\u00fd nad\u0161ene zatrieskali.<\/p>\n<\/div>\n
Chlapec be\u017eal sklamane parkom pre\u010d. Nedok\u00e1zal presta\u0165 plaka\u0165. Zastal, a\u017e ke\u010f sa mu vy\u010derpane podlomili nohy a dopadol na kolen\u00e1. Sadol si do tr\u00e1vy a rozvzlykal sa. Pre\u010do som tam i\u0161iel? Na \u010do to bolo dobr\u00e9?<\/em> P\u00fdtal sa chlapec sam\u00e9ho seba a sch\u00falil sa do bolestn\u00e9ho klbka. V tom za\u010dul, ako sa k nemu bl\u00ed\u017ei hlasn\u00e1 vrava. Zdvihol hlavu, zotrel si slzy a poobzeral sa okolo seba. V dia\u013eke zazrel biele \u0161aty. Do parku smerovala trojica – nevesta, \u017een\u00edch a fotograf. Potom znova vysko\u010dil na nohy a be\u017eal \u010falej. Ignoroval zakop\u00e1vanie a boles\u0165 n\u00f4h. Zrazu o nie\u010do zakopol a s v\u00fdkrikom dopadol na zem. Zak\u0148u\u010dal a dvihol hlavu. Prekvapene sa obzeral okolo seba. Kde to je?<\/em> Pomyslel si. Poobzeral sa okolo seba. Vyzeralo to tu \u00faplne inak ako v prednej \u010dasti parku. Pomaly sa zdvihol a pre\u0161iel pomedzi hust\u00e9 ihli\u010die, ktor\u00e9 zakr\u00fdvalo skupinku bezdomovcov, ktor\u00ed \u010dosi pop\u00edjali. Bill ich chv\u00ed\u013eku znechutene sledoval a chcel od\u00eds\u0165, ke\u010f pr\u00e1ve v tom na\u0148ho jeden z nich nie\u010do nezrozumite\u013ene zakri\u010dal a hodil po \u0148om tehlu. \u010ciernovlas\u00fd chlapec vykr\u00edkol a potk\u00fdnaj\u00fac sa o vlastn\u00e9 nohy vbehol do parku. Srdie\u010dko mu prestra\u0161ene bilo a\u017e niekde v hrdle. Be\u017eiac sa obzrel za seba, \u010di ho niekto neprenasleduje, a v tom sa potkol o obrubn\u00edk a s v\u00fdkrikom spadol do tr\u00e1vy. Zahmlilo sa mu pred o\u010dami a bojoval s mdlobami, ke\u010f v tom za\u010dul celkom bl\u00edzko seba cvaknutie fotoapar\u00e1tom a hne\u010f potom mu\u017esk\u00fd hlas: „Nezd\u00e1 sa v\u00e1m, \u017ee tam niekto le\u017e\u00ed?“<\/div>\n
„To bude nejak\u00fd opit\u00fd bezdomovec,“ za\u010dul chlapec Nicolin poh\u0155dav\u00fd hlas a sna\u017eil sa vsta\u0165.<\/div>\n
„Idem sa tam pozrie\u0165. \u010co ak potrebuje pomoc?“ ozval sa Tom a \u010diernovl\u00e1sok za\u010dul, ako sa k nemu pribli\u017euje.<\/p>\n<\/div>\n
Pok\u00fa\u0161al sa vsta\u0165, ale lakte sa mu podlamovali. Natiahol ruky a dotkol sa bo\u013eavej hlavy. Na ruke sa mu zaleskla krv. Zak\u0148u\u010dal a znova sk\u00fasil vsta\u0165. Ruky ho v\u0161ak neposl\u00fachali. Vzlykol. Dredat\u00fd mlad\u00edk pribehol ku klbku le\u017eiacemu na zemi a u\u017e z dia\u013eky sa p\u00fdtal: „Stalo sa v\u00e1m nie\u010do?“ k\u013eakol si, opatrne krehk\u00e9ho \u010dlovie\u010dika oto\u010dil tv\u00e1rou k sebe a prekvapene skr\u00edkol: „Bill?! \u010co… \u010co tu rob\u00ed\u0161?“ za\u0161epkal, d\u00edvaj\u00fac sa do \u010dokol\u00e1dov\u00fdch o\u010d\u00ed.<\/div>\n
„Nedot\u00fdkaj<\/em> sa ma,“ vzlykol chlapec a pok\u00fasil sa odtiahnu\u0165. Zak\u0148u\u010dal, ke\u010f ho nie\u010do pichlo v ruke a n\u00e1sledne zistil, \u017ee si dla\u0148 porezal o kus rozbitej f\u013ea\u0161e. Sykol a sk\u00fasil vsta\u0165.<\/div>\n
„Bill, pros\u00edm… Nebu\u010f ku mne zl\u00fd. Chcem ti pom\u00f4c\u0165, ve\u010f… si zranen\u00fd,“ za\u0161epkal Tom a smutne sa na chlapca zah\u013eadel.<\/div>\n
„Zvl\u00e1dnem to aj s\u00e1m,“ vzlykol chlapec a zaprel sa o strom. Sna\u017eil sa vsta\u0165. Po chv\u00ed\u013eke sa mu to aj podarilo.<\/div>\n
„Bill, preboha… Nebu\u010f tak\u00fd tvrdohlav\u00fd. Po\u010f so mnou, o\u0161etr\u00edm ti to,“ jemne chlapca chytil za lake\u0165.<\/div>\n
„Nie!“ zak\u0148u\u010dal Bill a znova sa mu vy\u0161klbol. Jedin\u00e9, \u010do dosiahol, bolo to, \u017ee znova spadol na zem.<\/p>\n<\/div>\n
„Bill…“ nahol sa k nemu Tom a v okamihu za sebou zbadal odlesk snehovo bielej l\u00e1tky.<\/div>\n
„Tom, \u010do to m\u00e1 znamena\u0165? Pre\u010do sa tu zahadzuje\u0161 s t\u00fdm…“ hovorila Nicol nehnevane a ukazovala na zranen\u00e9ho chlapca na zemi.<\/div>\n
„Nicol, pros\u00edm, tak\u00e9to spr\u00e1vanie sa k d\u00e1me nehod\u00ed,“ sko\u010dil jej dred\u00e1\u010dik do re\u010di. „To je ten chlapec, ktor\u00e9ho som doma o\u0161etroval. To je v poriadku,“ dodal a znova sa oto\u010dil k \u010diernovl\u00e1skovi. „Bill, pros\u00edm, po\u010f so mnou, nech \u0165a o\u0161etr\u00edm. Potom m\u00f4\u017ee\u0161 \u00eds\u0165 pokojne domov,“ za\u0161epkal. Chlapec len zavrtel hlavou a znova opatrne vstal.<\/div>\n
„M\u00e1\u0161 in\u00e9 povinnosti<\/em>,“ \u0161epol ranene a z\u00e1rove\u0148 vy\u010d\u00edtavo. Utrel si krv do roztrhan\u00e9ho tri\u010dka a pomaly parkom zamieril domov.<\/div>\n
„Bill,“ skr\u00edkol za n\u00edm dredat\u00fd mlad\u00edk a chcel sa za n\u00edm rozbehn\u00fa\u0165, no zastavila ho ruka jeho man\u017eelky.<\/div>\n
„Ten trhan mal pravdu,“ povedala Nicol arogantne a dotiahla ho sp\u00e4\u0165 k fotografovi.<\/p>\n<\/div>\n
***<\/p>\n<\/div>\n
Bill \u0161iel pomaly domov. Podarilo sa mu nebadane dosta\u0165 do izby. Zamkol sa a na posteli skr\u010dil do klbka. Chv\u00ed\u013eu len tak le\u017eal a hru\u010f sa mu zvierala v stra\u0161nej bolesti. A\u017e po nieko\u013ek\u00fdch min\u00fatach sa mu po tv\u00e1ri spustili oslobodzuj\u00face slzy. Hlasno vzlykal a ignoroval b\u00fachanie na dvere a hlas jeho mamky. Len sa viac skr\u010dil a pritisol si k hlave podu\u0161ku. Chcel, aby sa spolu s jeho slzami odplavila aj v\u0161etka t\u00e1 boles\u0165, ale nedalo sa to. Slzy odch\u00e1dzali, ale boles\u0165 nie.<\/p>\n<\/div>\n
Klopanie na dvere nakoniec ustalo a Bill sa vy\u010derpane zah\u013eadel na medved\u00edka, ktor\u00fd mu ako jedin\u00fd pripom\u00ednal, ak\u00e9 je to, c\u00edti\u0165 Tomovu pr\u00edjemn\u00fa v\u00f4\u0148u. Najsk\u00f4r si ho vy\u010derpane pritisol k tel\u00ed\u010dku, ale hne\u010f na to ho so z\u00fafal\u00fdm zavzlykan\u00edm hodil o stenu. Pritisol si k sebe podu\u0161ku a cez slzy na macka zazeral. Nakoniec ale predsa len vstal a aj s mac\u00edkom sa sto\u010dil v k\u00fate do klbka. Tisol si ho k sebe a plakal. Pln\u00fdmi d\u00fa\u0161kami vdychoval opojn\u00fa v\u00f4\u0148u svojej l\u00e1sky a spom\u00ednal na to, ak\u00fd to bol pocit c\u00edti\u0165 ho bl\u00edzko seba. Chcel znova poc\u00edti\u0165, teplo jeho tela, hoci len na stotinu sekundy. Pevne k sebe zomkol vie\u010dka a \u013eutoval, \u017ee sa nedal presved\u010di\u0165, aby ho o\u0161etril. Aspo\u0148 naposledy by poc\u00edtil k\u00fasok jeho l\u00e1sky skr\u00fdvaj\u00faci sa v ne\u017enej starostlivosti. Zavrtel hlavou, uprel poh\u013ead na okno a n\u00e1sledne na k\u00fape\u013e\u0148ov\u00e9 dvere a pomaly vstal. Pre\u0161iel do k\u00fape\u013ene, macka polo\u017eil na um\u00fdvadlo a natiahol sa pre lek\u00e1rni\u010dku. Opatrne si z ruky vytiahol mal\u00fd \u010drep a s bolestn\u00fdm zavzlykan\u00edm ho hodil do ko\u0161a. Vy\u010distil si ranu a obviazal si ju. Pri tom v\u0161etkom si musel st\u00e1le predstavova\u0165, ako by to robil Tom. Zavrtel hlavou a sna\u017eil sa ho dosta\u0165 z hlasy, ale nedalo sa. Zah\u013eadel sa na medved\u00edka, sadol si na okraj vane, pritisol si ho k tv\u00e1ri\u010dke a jemne sa \u0148ou trel o m\u00e4ku\u010dk\u00fd ply\u0161.<\/p>\n<\/div>\n
Chv\u00ed\u013eku sledoval lek\u00e1rni\u010dku. Nakoniec sa pre \u0148u natiahol a vybral \u017eiletku. \u013dahol si do pr\u00e1zdnej vane a mac\u00edka si pritisol k telu. Pritisol si \u017eiletku k z\u00e1p\u00e4stiu a zavzlykal. Smutne sa zah\u013eadel na medved\u00edkov \u010dierny no\u0161tek. A ozvalo sa klopanie na dvere. \u010ciernovl\u00e1sok sa zah\u013eadel na \u017eiletku a potom ju s hnevom od seba odhodil. Pritiahol si kolen\u00e1 k brade, oprel si rozhor\u00fa\u010den\u00e9 \u010delo o va\u0148u a nechal slzy ticho steka\u0165 dole tv\u00e1rou. Vie\u010dka mu vy\u010derpane klesali a obklopoval ho pr\u00edjemn\u00fd pokoj. Zaspal.<\/p>\n<\/div>\n
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Nathy_TwC & Sisa Do miestnosti ticho vkro\u010dil Andreas. A\u017e potom slabo za\u0165ukal na dreven\u00e9 dvere a pozdravil: „Ahoj, som doktor Kerner. Posiela ma… Tom, aby som ho zast\u00fapil, k\u00fdm sa nevylie\u010di\u0161.“ Bill k nemu dvihol o\u010dk\u00e1. Chv\u00ed\u013eku si ho prezeral. „Pozn\u00e1m<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[409],"tags":[],"class_list":["post-8663","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-robbery"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8663","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8663"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8663\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8663"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8663"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8663"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}