{"id":8685,"date":"2011-05-11T16:30:00","date_gmt":"2011-05-11T15:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8663"},"modified":"2011-05-11T16:30:00","modified_gmt":"2011-05-11T15:30:00","slug":"robbery-12","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/05\/11\/robbery-12\/","title":{"rendered":"Robbery 12."},"content":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
\u010ciernovl\u00e1sok pomaly rozlepil \u010dokol\u00e1dov\u00e9 o\u010dk\u00e1 a zah\u013eadel sa na pr\u00e1ve vych\u00e1dzaj\u00face slnko. Zahrialo ho pri srdie\u010dku. Zac\u00edtil zvl\u00e1\u0161tny pocit. Bol doma, vo svojej izbe, vo svojej posteli a do izby mu svietilo slnie\u010dko a pr\u00edjemne hrialo. Opatrne sa posadil a obzeral sa okolo seba. natiahol sa po ply\u0161\u00e1\u010dikovi a s \u00fasmevom si ho k sebe pritiahol. Zaboril no\u0161tek do jemnej srsti. Pr\u00edde dnes Tom?<\/em> prem\u00fd\u0161\u013eal a o\u010dk\u00e1 sa mu naplnili p\u00e1liv\u00fdmi slzami. Pre\u010do sa spr\u00e1val tak odmerane?<\/em> a prv\u00e1 slza sa vpila do jemn\u00e9ho ply\u0161u. Ply\u0161\u00e1ka zrazu prudko odtiahol. T\u00e1 v\u00f4\u0148a! Bola to Tomova v\u00f4\u0148a! Pre\u010do vo\u0148al jeho ply\u0161\u00e1k po Tomovi? Ned\u00f4ver\u010divo si mac\u00edka prezeral. Zrazu si uvedomil, \u017ee jeho v\u00f4\u0148u c\u00edtil v\u0161ade okolo seba. Ako to bolo mo\u017en\u00e9? \u010ciernovl\u00e1sok sa zm\u00e4tene poobzeral po izbe, no doktora nikde nevidel. Bill si k sebe macka s \u00fasmevom pritisol viac a sledoval slnie\u010dko za oknami. Ke\u010f sa ozvalo jemne klopanie, oto\u010dil hlavu k dver\u00e1m. Jeho \u00fasmev sa e\u0161te roz\u0161\u00edril, ke\u010f medzi dverami uvidel dredat\u00fa hlavu.<\/p>\n<\/div>\n
„M\u00f4\u017eem vojs\u0165,“ op\u00fdtal sa Tom a zah\u013eadel sa na chlapca s medved\u00edkom. Chlapec pomaly prik\u00fdvol a nen\u00e1padne si utrel drobn\u00e9 slzi\u010dky. „Ako si sa vyspal?“ op\u00fdtal sa dredat\u00fd mlad\u00edk, vo\u0161iel dnu a zatvoril za sebou dvere.<\/div>\n
„Dobre,“ p\u00edpol \u010diernovlas\u00fd dikobraz (:D) a po\u0161krabkal sa vo vl\u00e1skoch. Sledoval dred\u00e1\u010da, ako za sebou zatvoril dvere. Tom sa pri poh\u013eade na chlapcovu sp\u00e1nkom s\u010dervenen\u00fa tv\u00e1ri\u010dku a roztomilo rozstrapaten\u00e9 vl\u00e1sky pousmial a pre\u0161iel k posteli.<\/div>\n
„Nebudem tu dlho. Tak\u017ee potom m\u00f4\u017ee\u0161 pokojne spa\u0165 \u010falej,“ povedal lek\u00e1r a meral chlapcovi pulz.<\/div>\n
„U\u017e nezasp\u00edm,“ \u0161epol chlapec v domnen\u00ed, \u017ee to nevie. Tom to ale ve\u013emi dobre vedel. Vedel, \u017ee chlapec sa bud\u00ed presne s v\u00fdchodom slnka.<\/div>\n
„Vid\u00edm, \u017ee m\u00e1\u0161 nov\u00e9ho kamar\u00e1ta,“ usmial sa, hlavou k\u00fdvol k ply\u0161\u00e1kovi a z vrecka vytiahol mal\u00fa baterku.<\/div>\n
„\u00c1no,“ usmial sa sladko chalan a pritisol si ply\u0161\u00e1\u010dika pevne k tel\u00ed\u010dku. Stisol vie\u010dka a s \u00fasmevom do\u0148 zaboril no\u0161tek. Pre\u010do je tak\u00fd roztomil\u00fd? M\u00e1m stra\u0161n\u00fa chu\u0165 ho obja\u0165<\/em>, pomyslel si Tom, ale namiesto toho povedal: „V tom pr\u00edpade je mi \u013e\u00fato, \u017ee v\u00e1s dvoch mus\u00edm na okamih rozdeli\u0165, ale potrebujem si na teba posvieti\u0165, Billy<\/em>.“ Chlapec sa na chv\u00ed\u013eku zarazil.<\/div>\n
„Ako vie\u0161, \u017ee je nov\u00fd?“ \u0161epol a zad\u00edval sa do lek\u00e1rov\u00fdch o\u010d\u00ed.<\/div>\n
„No, ke\u010f som \u0165a v\u010dera videl plaka\u0165… Pomyslel som si, \u017ee by \u0165a mo\u017eno rozveselil. A ako vid\u00edm, tak som sa nem\u00fdlil,“ pousmial sa a prstom \u010diernovl\u00e1skovi ne\u017ene \u0165ukol po nos\u00edku.<\/div>\n
\n
\n<\/div>\n
Chlapec sa znova sladko usmial ale po chv\u00ed\u013eke mu \u00fasmev zamrzol. Pri poh\u013eade do Tomov\u00fdch o\u010d\u00ed mu telom pre\u0161iel neznesite\u013en\u00fd strach. Zavrel o\u010dk\u00e1.<\/p>\n<\/div>\n
Flashback<\/p>\n<\/div>\n
„Na to ani nepomysli,“ zasy\u010dal a zad\u00edval sa chlapcovi tvrdo do o\u010d\u00ed. „Pok\u00fas sa o \u00fatek a t\u00ed chlapi tam vzadu…“ posunkom hlavy nazna\u010dil cestu k zadnej miestnosti, „… ti bez mihnutia oka vystrelia mozog z hlavy. To chce\u0161?!“<\/em><\/p>\n

<\/div>\n

Chlapec vykr\u00edkol a prudko sa od dred\u00e1\u010da odtiahol.<\/div>\n
„\u010co… \u010co sa stalo, Bill,“ sp\u00fdtal sa Tom \u0161okovane.<\/div>\n
„Nedot\u00fdkaj sa ma. Nie,“ \u0161epkal chlapec a vypla\u0161ene sa od\u0165ahoval.<\/div>\n
„Povedz mi, \u010do sa stalo? Pre\u010do sa \u0165a nem\u00e1m dotkn\u00fa\u0165?“ vystra\u0161il sa dred\u00e1\u010dik.<\/div>\n
„T – ty… Ty… Ty si…“ \u0161epkal placho chlapec a pritisol sa ku stene \u010do naj\u010falej od Toma.<\/div>\n
„\u010co som?“<\/div>\n
„Ty… si… jeden… Uniesol si ma,“ \u0161epol chlapec a vypla\u0161ene ho sledoval. Tom sklonil hlavu a ruky mi padli pozd\u013a\u017e tela.<\/div>\n
„Nie,“ takmer vykr\u00edkol. „Ja som \u0165a neuniesol. Staral som sa o teba… Zachr\u00e1nil som ti \u017eivot,“ povedal s boles\u0165ou v o\u010diach. Chlapec sa placho obzeral. Vedel, \u017ee by sta\u010dil jedin\u00fd v\u00fdkrik a zachr\u00e1nili by ho bodyguardi pred dverami. Nad\u00fdchol sa na\u0148.<\/p>\n<\/div>\n
„Bill, pokojne kri\u010d, ale ak to urob\u00ed\u0161, po\u0161le\u0161 ma do basy,“ povedal Tom. „Ja som sem nechcel chodi\u0165, ale tvoj otec…“ odml\u010dal sa. Nechcel, aby Bill vedel, \u017ee ho vydierali. \u010ciernovl\u00e1sok bolestne zak\u0148u\u010dal a stisol si brucho, ke\u010f sa mu v hlave za\u010dul v\u00fdstrel a v nohe zac\u00edtil ostr\u00fa boles\u0165. „Bol\u00ed to, v\u0161ak,“ sp\u00fdtal sa ho dred\u00e1\u010dik smutne. „Keby som \u0165a nebol operoval a nebol uniesol od Georga… Bill, nepovedz nikomu, \u010do sa stalo, pros\u00edm. Ty nevie\u0161, \u010do ma k tomu viedlo a pros\u00edm… Nes\u00fa\u010f ma za to. Ospravedl\u0148ujem sa, za v\u0161etko zl\u00e9, \u010do sa ti stalo a znova \u0165a pros\u00edm… Nechaj ma od\u00eds\u0165, nech… Nech sa ti u\u017e nikdy neuk\u00e1\u017eem na o\u010di,“ za\u0161epkal dredat\u00fd chlapec a srdie\u010dko sa mu bolestne zvieralo. Chlapec na posteli sa skr\u010dil do klbka a pevne si objal brucho.<\/div>\n
„Bol\u00ed to,“ ticho vzlykol.<\/div>\n
„Ve\u013emi to bol\u00ed?“ Chlapec zavzlykal a ticho prik\u00fdvol. Tom pomaly prist\u00fapil bli\u017e\u0161ie a sp\u00fdtal sa: „M\u00f4\u017eem sa \u0165a dotkn\u00fa\u0165?“ Bill prik\u00fdvol a bolestne sa prehol, tak\u017ee sa \u010delom takmer dot\u00fdkal postele. Dredat\u00fd mlad\u00edk mu pomaly vyhrnul py\u017eamov\u00e9 nohavice, v ktor\u00fdch spal, a jemne prehmat\u00e1val \u0161t\u00edhlu, hebk\u00fa n\u00f4\u017eku. „Nem\u00e1\u0161 to napuchnut\u00e9. Asi si znova dostal z\u00e1pal,“ hovoril si Tom s\u00e1m pre seba a z vrecka na nohaviciach vytiahol tabletky. Tie, ktor\u00e9 d\u00e1val Billovi pred pol rokom, ke\u010f bol u\u0148ho. „Bolieva \u0165a takto noha \u010dasto?“<\/p>\n<\/div>\n
„Ja neviem. Nepam\u00e4t\u00e1m si,“ \u0161epol chlapec tichu\u010dko a zavzlykal.<\/div>\n
„Nevad\u00ed,“ povedal Tom, vyl\u00fapol jednu tabletku a podal ju chlapcovi spolu s poh\u00e1rom vody, ktor\u00fd mal na stol\u00edku. „Vezmi si to. Ak to do desiatich min\u00fat nezaberie, beriem \u0165a do nemocnice. Ale mysl\u00edm si, \u017ee je to nedolie\u010den\u00fd z\u00e1pal, ktor\u00fd si mal aj pred pol rokom.“ Bill prik\u00fdvol a prehltol tabletku. Tom si sadol na poste\u013e a \u010dakal, \u010do sa bude dia\u0165. Chlapec si k sebe pritiahol kolen\u00e1. Ticho dred\u00e1\u010da sledoval. Pred o\u010dkami sa mu vybavovali r\u00f4zne momenty z ich spolo\u010dn\u00fdch chv\u00ed\u013e. Dred\u00e1\u010dik ho zatia\u013e ustarane sledoval a nap\u00e4to \u010dakal. U\u017e ho ani netr\u00e1pila vlastn\u00e1 bud\u00facnos\u0165. \u010co by ho aj poslal do v\u00e4zenia, hlavne nech je zdrav\u00fd. Chlapec si k sebe viac pritisol kolen\u00e1 a znova sa rozvzlykal. C\u00edtil sa podveden\u00fd. Bolelo ho srdie\u010dko. Nedok\u00e1zal presta\u0165 spom\u00edna\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
„Pre\u010do?“ zavzlykal.<\/div>\n
„\u010co pre\u010do,“ op\u00fdtal sa Tom, chytil \u010diernovl\u00e1ska za ruku a povzbudivo ju stisol.<\/div>\n
„Pre\u010do mi to rob\u00ed\u0161?“ vzlykal ticho chlapec a pohupoval sa zo strany na stranu.<\/div>\n
„Rob\u00edm nie\u010do zl\u00e9? Billy, sna\u017e\u00edm sa ti len pom\u00f4c\u0165,“ povedal dred\u00e1\u010d a zlomene sa na \u010diernovl\u00e1ska zah\u013eadel.<\/div>\n
„Ubli\u017euje\u0161 mi,“ plakal potichu Bill. „Ja.. ja… Milujem \u0165a,“ \u0161epol chlapec.<\/div>\n
„Billy…“ za\u0161epkal Tom ne\u017ene a do o\u010d\u00ed mu vh\u0155kli slzy. „Je ti u\u017e lep\u0161ie?“ zmenil rad\u0161ej t\u00e9mu.<\/div>\n
„Len… len sa so mnou hr\u00e1\u0161. Som pre teba len hra\u010dka, v\u0161ak?“ \u0161epkal pla\u010dlivo \u010diernovl\u00e1sok.<\/div>\n
„Nikdy som sa s tebou nehral, Bill. Ako to m\u00f4\u017ee\u0161 poveda\u0165?“ Tom sa musel odvr\u00e1ti\u0165. Jeho slov\u00e1 sa mu zabodli do srdca ako jedovat\u00e9 ostne.<\/div>\n
„Tak pre\u010do sa potom takto spr\u00e1va\u0161?“ vzlykol chlapec.<\/div>\n
„Chcem, aby si bol \u0161\u0165astn\u00fd. Chcem \u0165a len vylie\u010di\u0165 a… Necha\u0165 \u0165a \u017ei\u0165 tvoj \u017eivot. Ja do\u0148 nepatr\u00edm, preto\u017ee si to nezasl\u00fa\u017eim,“ povedal dred\u00e1\u010dik pravdivo a pustil Billovu ruku, ktor\u00fa e\u0161te v\u017edy zvieral.<\/p>\n<\/div>\n
„Pre\u010do si mi vtedy u teba teda d\u00e1val nadeje? Vedel si, \u017ee ma na druh\u00fd de\u0148 vr\u00e1tia! Vedel si to, v\u0161ak?“ zavzlykal chlapec. „A v\u010dera v nemocnici… Najsk\u00f4r si bol mil\u00fd a pozorn\u00fd, a hne\u010f na to chladn\u00fd a nedostupn\u00fd!“<\/div>\n
„Ke\u010f som s tebou, nedok\u00e1\u017eem sa ovl\u00e1da\u0165. Sna\u017e\u00edm sa potla\u010di\u0165 svoje city k tebe, ale niekedy… To proste nedok\u00e1\u017eem,“ priznal sa chlapec s dredmi a sklonil hlavu.<\/div>\n
„Ako ti m\u00e1m po tom v\u0161etkom veri\u0165?“ zavzlykal z\u00fafalo chlapec.<\/div>\n
„Nikdy si mi plne neveril, Bill. A ja to ch\u00e1pem,“ smutne sa na \u010diernovl\u00e1ska usmial. „V\u017edy som \u0165a chcel len chr\u00e1ni\u0165, ni\u010d viac. Nikdy som ti nedal n\u00e1dej. Ke\u010f si ma bozk\u00e1val… Najprv som sa od\u0165ahoval, lebo som vedel, \u017ee to nie je spr\u00e1vne. Potom… Potom som to u\u017e ale nedok\u00e1zal. Ako by som aj mohol, ke\u010f tebe by neodolal ani Boh, mali\u010dk\u00fd! A posledn\u00e1 noc… Prizn\u00e1vam, \u017ee som vedel, \u017ee ide\u0161 pre\u010d, ale nemohol som \u0165a opusti\u0165 s vedom\u00edm, \u017ee si kv\u00f4li mne ne\u0161\u0165astn\u00fd. Teraz vie\u0161, pre\u010do som sa s tebou nemohol pomilova\u0165.“<\/p>\n<\/div>\n
„Pre\u010do som si na ni\u010d nespom\u00ednal,“ zmenil chlapec t\u00e9mu.<\/div>\n
„Georg ti dal nejak\u00e9 tabletky. Bol som zmieren\u00fd s t\u00fdm, \u017ee \u0165a u\u017e neuvid\u00edm, \u017ee ma nespozn\u00e1\u0161, ale… Spoznal si ma a ja… C\u00edtim sa stra\u0161ne,“ skryl si tv\u00e1r do dlan\u00ed.<\/div>\n
„Miluje\u0161 ju,“ sp\u00fdtal sa Bill po chv\u00edli ticha.<\/div>\n
„Nie, ale m\u00e1m ju r\u00e1d,“ odpovedal Tom.<\/div>\n
„A… M\u0148a?“ dodal chlapec \u0161eptom.<\/div>\n
„Ide mi roztrha\u0165 srdce od l\u00e1sky k tebe,“ odpovedal dred\u00e1\u010dik, no odvr\u00e1til poh\u013ead.<\/div>\n
„Tak pre\u010do ona \u00e1no a ja nie? V \u010dom som hor\u0161\u00ed?“<\/div>\n
„Nie si hor\u0161\u00ed. Pr\u00e1ve naopak, si pre m\u0148a pr\u00edli\u0161 dobr\u00fd,“ pousmial sa dred\u00e1\u010dik na \u010diernovl\u00e1ska.<\/div>\n
„To je hl\u00fapos\u0165 a ty to vie\u0161!“<\/div>\n
„Mo\u017eno som prihrd\u00fd na to, aby som… Zabudnime na to. Neviem, \u010do ti m\u00e1m na to poveda\u0165.“<\/p>\n<\/div>\n
Bill sa chv\u00ed\u013eu d\u00edval na krajinu za oknom. Ako mal\u00fd miloval ich kr\u00e1snu z\u00e1hradu. Teraz mu ale pri\u0161la smutn\u00e1 a pust\u00e1.<\/div>\n
„Povedz mi…“ ozval sa po p\u00e1r min\u00fatach. „Ona alebo ja?“ sto\u010dil poh\u013ead na dred\u00e1\u010da. Toma \u010dosi bodlo do srdca.<\/div>\n
„Nechci odo m\u0148a, aby som to povedal, preto\u017ee… to nebude v prospech m\u00f4jho srdca. Bill, ja som u\u017e napoly \u017eenat\u00fd. Teraz u\u017e slovo vzia\u0165 sp\u00e4\u0165 nemo\u017eno len tak.“ Chlapec sto\u010dil poh\u013ead sp\u00e4\u0165 k oknu. Myslel si, \u017ee bol pripraven\u00fd na ak\u00fako\u013evek odpove\u010f, ale zrejme sa m\u00fdlil.<\/div>\n
„Be\u017e pre\u010d!“ \u0161epol.<\/div>\n
„Tak to bude lep\u0161ie,“ za\u0161epkal Tom, pomaly vstal a odch\u00e1dzal k dver\u00e1m. Nohy mal \u0165a\u017ek\u00e9 ako z olova.<\/div>\n
„U\u017e \u0165a nikdy nechcem vidie\u0165. Nikdy,“ dodal ticho chlapec a oto\u010dil sa chrbtom ku dver\u00e1m. Pritiahol si kolen\u00e1 k brade a pevne si ich objal. Tom neodpovedal, len ta sebou ticho zatvoril dvere a vy\u0161iel z domu. Zad\u00edval sa na okno, kde bola Billova izba. Potom nast\u00fapil do auta, na\u0161tartoval a po l\u00edcach sa mu spustili slzy. Bol toto naozaj koniec, ak\u00fd si zasl\u00fa\u017eili? Na chv\u00ed\u013eu sklopil hlavu a \u0161liapol na plyn. Pomaly sa vz\u010fa\u013eoval pre\u010d od prezidentovho domu, od Billa a od… svojho srdca.<\/p>\n<\/div>\n
***<\/p>\n<\/div>\n
Simone pomaly zaklopala na dvere Billovej izby. Nikto sa neozval. Pritisla ucho k dver\u00e1m a za\u010dula tlmen\u00e9 vzlyky. Zamra\u010dila sa a ne\u010dujne otvorila dvere.<\/div>\n
„M\u00f4\u017eem vojs\u0165, mil\u00e1\u010dik?“ sp\u00fdtala sa ustarostene a nahliadla do miestnosti. Chlapec slabo prik\u00fdvol a ticho zavzlykal.<\/div>\n
„Mami,“ natiahol k nej ruky, a ke\u010f ho objala, zaboril si tv\u00e1r do jej ramena. „Mami…“ ticho vzlykal. \u017dena si ho k sebe pevnej\u0161ie privinula, hladkala ho po vl\u00e1skoch a so slzami v o\u010diach ne\u017ene za\u0161epkala: „\u010co sa stalo, Billy<\/em>? Nech\u00e1pem… Doktor Tr\u00fcmper odi\u0161iel a… ty pla\u010de\u0161.“<\/div>\n
„Mami… Ja – ja… On… Ak – ak ti to poviem… nepovie\u0161 to otcovi?“ zavzlykal chlapec a uprel na \u0148u svoje ve\u013ek\u00e9 o\u010di.<\/div>\n
„Zlatko, ve\u010f vie\u0161, \u017ee som mu nikdy na\u0161e spolo\u010dn\u00e9 tajomstv\u00e1 neprezradila. Pokojne mi povedz, \u010do \u0165a tr\u00e1pi,“ za\u0161epkala a hladkala Billa po uplakanej tv\u00e1ri\u010dke.<\/div>\n
„Tom… Tom je jeden z \u00fanoscov,“ zavzlykal chlapec znova.<\/div>\n
„Tom? Doktor Tr\u00fcmper? Ale… Pre\u010do by to robil? Ve\u010f… Vyzeral, \u017ee… Myslela som si, \u017ee \u0165a \u013e\u00fabi,“ povedala Simone a zm\u00e4tene sa zah\u013eadela na svoje die\u0165a.<\/p>\n<\/div>\n
„On… staral… staral sa o m\u0148a a… a ja… ja… zamiloval som sa do\u0148ho. Trikr\u00e1t…“ vzlykal ticho Bill a tisol sa k svojej matke.<\/div>\n
„Trikr\u00e1t si sa do\u0148ho zamiloval? Billy, nech\u00e1pem ako sa d\u00e1 do niekoho trikr\u00e1t zamilova\u0165,“ za\u0161epkala \u017eena nech\u00e1pavo.<\/div>\n
„Prv\u00fdkr\u00e1t, ke\u010f… ke\u010f ma zobral k sebe a staral sa o m\u0148a. Potom… potom, ke\u010f som stratil prv\u00fdkr\u00e1t pam\u00e4\u0165. Bolo to po tom, \u010do ma operoval. A… tret\u00edkr\u00e1t v nemocnici.“ Bill len zavrtel hlavou. „On… on je zasn\u00faben\u00fd,“ ticho zavzlykal a viac sa k nej pritisol.<\/div>\n
„Zasn\u00faben\u00fd? Myslela som si, \u017ee…“ odml\u010dala a sa zotierala chlapcovi z tv\u00e1re slzy. „On \u0165a ne\u013e\u00fabil?“<\/div>\n
„Povedal, \u017ee \u00e1no ale… ale… Vybral si ju.“<\/div>\n
„\u010co\u017ee,“ op\u00fdtala sa Simone rozhor\u010dene. „Pre\u010do \u0165a odmietol?“ potom sa v\u0161ak hnev z jej tv\u00e1re vytratil. „Asi sa boj\u00ed, \u017ee by si ho prezradil a…“<\/div>\n
„Neviem, mami,“ \u0161epol pla\u010dlivo Bill.<\/div>\n
„Billy, nesmie\u0161 tej \u017eenskej dovoli\u0165, aby ti ho vzala! On miluje teba a nie ju!“ roz\u010d\u00falila sa n\u00e1hle Simone.<\/div>\n
„On sa u\u017e rozhodol,“ \u0161epol \u010diernovl\u00e1sok.<\/div>\n
„Tak dobre, ako chce\u0161, ale… Pre\u010do odi\u0161iel tak n\u00e1hle? Ani som nevedela, kedy… Len sl\u00fa\u017eka mi povedala, \u017ee doktor z tvojej izby doslova u\u0161iel.“<\/div>\n
„Poh\u00e1dali sme sa. Povedal som mu… \u017ee ho u\u017e nechcem vidie\u0165,“ priznal chlapec potichu a sklopil hlavu.<\/div>\n
„Mil\u00e1\u010dik, je mi to \u013e\u00fato,“ pohladkala svojho syn\u010deka po vlasoch. „Asi… Asi bude lep\u0161ie, ke\u010f na\u0148ho zabudne\u0161, chrob\u00e1\u010dik. Ak si vybral ju…“ dodala \u0161eptom. Bill nemo prik\u00fdvol a zah\u013eadel sa z okna.<\/p>\n<\/div>\n
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Nathy_TwC & Sisa \u010ciernovl\u00e1sok pomaly rozlepil \u010dokol\u00e1dov\u00e9 o\u010dk\u00e1 a zah\u013eadel sa na pr\u00e1ve vych\u00e1dzaj\u00face slnko. Zahrialo ho pri srdie\u010dku. Zac\u00edtil zvl\u00e1\u0161tny pocit. Bol doma, vo svojej izbe, vo svojej posteli a do izby mu svietilo slnie\u010dko a pr\u00edjemne hrialo. Opatrne sa<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[409],"tags":[],"class_list":["post-8685","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-robbery"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8685","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8685"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8685\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8685"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8685"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8685"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}