{"id":8707,"date":"2011-05-08T16:00:00","date_gmt":"2011-05-08T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8685"},"modified":"2011-05-08T16:00:00","modified_gmt":"2011-05-08T15:00:00","slug":"robbery-11","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/05\/08\/robbery-11\/","title":{"rendered":"Robbery 11."},"content":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
„To ja neviem,“ povedal potichu chlapec a do izby vkro\u010dil Billov otec. Netv\u00e1ril sa pr\u00edli\u0161 nad\u0161ene. „Oci?“ \u0161epol ticho chlapec. „S\u00fahlasil?“ J\u00f6rg zavrtel hlavou a povedal: „Ani nes\u00fahlasil ani s\u00fahlasil. Nena\u0161iel som ho. Vraj u\u017e odi\u0161iel domov.“<\/div>\n
„Aha,“ \u0161epol ticho chlapec. „Kto vlastne som?“ za\u0161epkal e\u0161te tich\u0161ie a uprel na nich \u010dokol\u00e1dov\u00e9 o\u010dk\u00e1.<\/div>\n
„Vol\u00e1\u0161 sa Bill Kaulitz a m\u00e1\u0161 osemn\u00e1s\u0165 rokov,“ ozn\u00e1mil chlapcovi otec, pre\u0161iel k posteli a polo\u017eil svojej man\u017eelke ruku na plece.<\/div>\n
„M\u00e1m niekoho? Ak\u00fd som,“ p\u00fdtal sa \u010diernovlas\u00fd chlapec.<\/div>\n
„M\u00e1\u0161 n\u00e1s, mali\u010dk\u00fd…“ usmiala sa Simone a v o\u010diach sa jej zaleskli slzy. „… a si ten najlep\u0161\u00ed syn\u010dek na celom svete,“ dodala, potiahla nosom a chytila \u010diernovl\u00e1ska za ruku. Chlapec sa pousmial a ruku jej stisol.<\/div>\n
„Myslel som priate\u013ea alebo priate\u013eku,“ sk\u00fasil ticho a s ot\u00e1znikmi v o\u010diach sa na nich pozrel.<\/div>\n
„Ah, Billy…“ prekvapila sa \u017eena. „Nem\u00e1\u0161 ani priate\u013ea ani priate\u013eku. Kedysi… Ke\u010f si mal p\u00e4tn\u00e1s\u0165, si bol za\u013e\u00faben\u00fd do jednej spolu\u017eia\u010dky. Bol si vtedy ve\u013emi rozko\u0161n\u00fd,“ usmiala sa matka pri spomienke na svojho za\u013e\u00faben\u00e9ho syna. Bill s\u010dervenal a placho sklopil hlavu. Usmial sa a medzi z\u00fabky chytil svoju spodn\u00fa peru.<\/div>\n
„Bill, mysl\u00edm, \u017ee my s mamkou u\u017e p\u00f4jdeme domov. Zajtra sa vr\u00e1time a porozpr\u00e1vam sa s tvoj\u00edm lek\u00e1rom, dobre?“ ozval sa J\u00f6rg a jemne stisol rameno svojej \u017eeny.<\/div>\n
„Tak dobre,“ p\u00edpol po tichu chlapec.<\/p>\n<\/div>\n
*** <\/div>\n
Bill sedel na posteli. Ved\u013ea neho sedela Simone, usmievala sa na svojho syna a rozpr\u00e1vala mu r\u00f4zne z\u00e1\u017eitky z jeho detstva. J\u00f6rg Kaulitz sedel v roku na stoli\u010dke a zaujato po\u010d\u00faval rozpr\u00e1vanie svojej man\u017eelky: „… no a potom si spadol do baz\u00e9na a pl\u00e1val spolu s rybkami,“ zachichotala sa. Chlapec s\u010dervenal a potichu sa zasmial.<\/div>\n
„Mami? Pre\u010do s\u00fa tu t\u00ed \u013eudia v \u010diernom,“ sp\u00fdtal sa Bill.<\/div>\n
„T\u00ed maj\u00fa za \u00falohu str\u00e1\u017ei\u0165 tvojho otecka,“ povedala. V z\u00e1p\u00e4t\u00ed na to do miestnosti vst\u00fapil pekn\u00fd, dredat\u00fd mlad\u00edk so spisom v ruke a prekvapene pozdravil: „Dobr\u00fd de\u0148,“ nesmelo sa na rodinku usmial.<\/div>\n
„Tom,“ \u0161epol tichu\u010dko chlapec a usmial sa pri poh\u013eade na kr\u00e1sneho dred\u00e1\u010dika. Mlad\u00fd lek\u00e1r sa v\u0161ak na \u010diernovl\u00e1ska ani nepozrel. Len podi\u0161iel bli\u017e\u0161ie a podal p\u00e1novu Kaulitzovi ruku.<\/div>\n
\n
\n<\/div>\n
„Doktor Tr\u00fcmper,“ predstavil sa dred\u00e1\u010dik. „Som o\u0161etruj\u00faci lek\u00e1r v\u00e1\u0161ho syna. Po\u010dul som, \u017ee ste ma v\u010dera h\u013eadali.“ Chlapec smutne sklopil hlavu a zad\u00edval sa sklamane do zeme.<\/div>\n
„\u00c1no, mus\u00edm s vami hovori\u0165,“ s\u00fahlasil star\u0161\u00ed mu\u017e.<\/div>\n
„Tak pros\u00edm, ale r\u00fdchlo. Mus\u00edm v\u00e1\u0161ho syna e\u0161te vy\u0161etri\u0165 a potom m\u00e1m na programe e\u0161te oper\u00e1ciu,“ odpovedal Tom a zad\u00edval sa prezidentovi do o\u010d\u00ed. C\u00edtil sa dos\u0165 previnilo. Ten mu\u017e nevedel, \u017ee on bol ten, kto pred pol rokom pom\u00e1hal pri ne\u010dakanom \u00fanose jeho syna.<\/div>\n
„M\u00e1m pre v\u00e1s ponuku. Budete sa o m\u00f4jho syna stara\u0165 u m\u0148a doma. Samozrejme, nie zadarmo.“ Mlad\u00edka J\u00f6rgova ponuka zarazila: „Oh, pane… Neviem, \u010di je to vhodn\u00e9.“<\/div>\n
„\u010co by ste povedal na… D\u00e1m v\u00e1m v\u00e1\u0161 ro\u010dn\u00fd plat za t\u00fdch p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148ov. \u010co vy na to?“<\/div>\n
„Oh…“ t\u00e1 suma Tomovi vybila dych. L\u00e1kalo ho to a nie len to. L\u00e1kal ho aj ten kr\u00e1sny \u010diernovlas\u00fd tvor, ale \u010dosi ho stra\u0161ne zvieralo v hrudi, ke\u010f si predstavil, \u017ee by mal s Billom znova str\u00e1vi\u0165 ka\u017ed\u00fd de\u0148, a potom ho musel bez slova opusti\u0165. Sklonil hlavu. „P\u00e1n prezident… Nie som si ist\u00fd, \u010di va\u0161u ponuku m\u00f4\u017eem prija\u0165. Prizn\u00e1vam, \u017ee je to ve\u013emi l\u00e1kav\u00e1 suma, ktor\u00fa mi pon\u00fakate, ale… Mysl\u00edm si, \u017ee by ma p\u00e1n prim\u00e1r potreboval tu.“<\/div>\n
„Dvojro\u010dn\u00fd plat,“ pritvrdil prezident a sledoval lek\u00e1rovu reakciu.<\/div>\n
„Pane, to nez\u00e1vid\u00ed od sumy,“ usmial sa dredat\u00fd lek\u00e1r. „V nemocnici je ve\u013ea in\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed potrebuj\u00fa moju pomoc. Ak si ho chcete vzia\u0165 domov, m\u00f4\u017eem v\u00e1m odporu\u010di\u0165 doktora Kernera. Je to m\u00f4j kolega a je ve\u013emi spo\u013eahliv\u00fd,“ sna\u017eil sa z toho vykr\u00fati\u0165 dred\u00e1\u010dik. Ten mu\u017e mu n\u00fakal bal\u00edk pe\u0148az\u00ed za to najv\u00e4\u010d\u0161ie \u0161\u0165astie, ale pre\u010do by si mal znova komplikova\u0165 \u017eivot, ke\u010f kone\u010dne ako tak na\u0161iel pokoj u Nikol?<\/p>\n<\/div>\n
„Chcem v\u00e1s,“ ozn\u00e1mil prezident. „D\u00e1m v\u00e1m, \u010do chcete.“<\/div>\n
„Pane, nem\u00f4\u017eem od\u00eds\u0165 bez prim\u00e1torovho povolenia. Ak potvrd\u00ed, \u017ee m\u00f4\u017eem \u00eds\u0165…“ dredat\u00fd mlad\u00edk nedopovedal a zah\u013eadel sa na \u010diernovl\u00e1ska.<\/div>\n
„To je u\u017e d\u00e1vno vybaven\u00e9,“ potvrdil prezident a taktie\u017e pozrel na syna. Chlapec smutne pozeral do zeme a pr\u0161tekmi sk\u00famal l\u00e1tku per\u00edn.<\/div>\n
„Dal v\u00e1m povolenie?“ op\u00fdtal sa Tom prekvapene.<\/div>\n
„Samozrejme,“ odpovedal prezident a prik\u00fdvol. Dredat\u00fd lek\u00e1r v tej chv\u00edli \u00faplne rezignoval. „Dobre. Kedy si ho beriete domov? M\u00e1te nejak\u00e9 podmienky?“<\/div>\n
„Vezmeme ho u\u017e dnes.“<\/div>\n
„Dobre,“ bolo jedin\u00e9, \u010do Tom odpovedal, pre\u0161iel k Billovi a op\u00fdtal sa ho: „S\u00fahlas\u00ed\u0161 s t\u00fdm, \u017ee sa o teba budem stara\u0165?“ Chlapec sa na\u0148ho nemo zad\u00edval. C\u00edtil sa tak trochu urazene. Rob\u00ed to kv\u00f4li peniazom a nie kv\u00f4li nemu. To chlapca bolelo. Tom mu uprene h\u013eadel do o\u010d\u00ed a sna\u017eil sa v sebe potla\u010di\u0165 pr\u00edjemn\u00e9 pocity, ktor\u00e9 zalievali jeho vn\u00fatro. „Bill, tak s\u00fahlas\u00ed\u0161,“ zopakoval po chv\u00edli ot\u00e1zku chladne. Chlapec sklopil hlavu a jemne prik\u00fdvol. Hru\u010f mu zovrela pich\u013eav\u00e1 boles\u0165. Bolel ho Tomov poh\u013ead. Tak chladn\u00fd a nepr\u00edstupn\u00fd.<\/p>\n<\/div>\n
„Dobre,“ za\u0161epkal si Tom s\u00e1m pre seba a chytil chlapca jemne za tv\u00e1r. Bill k nemu zdr\u00e1havo dvihol o\u010di a bolestne mu pozeral do t\u00fdch jeho. Tom vybral z vrecka pl\u00e1\u0161\u0165a svetielko a posvietil mu do nich. Potom mu zmeral pulz a v\u0161etko si zap\u00edsal. Dred\u00e1\u010dik pracoval ml\u010dky, sna\u017eil sa tv\u00e1ri\u0165 profesion\u00e1lne a Billovi rodi\u010dia ho s obdivom sledovali. „Pozriem sa na nohu, dobre,“ op\u00fdtal sa chlapca, pomaly odkryl chlapcovu \u0161t\u00edhlu n\u00f4\u017eku a za\u010dal ju prehmat\u00e1va\u0165 svojimi dlh\u00fdmi \u0161t\u00edhlymi prstami. Chlapec ticho zak\u0148u\u010dal a nevedomky mykol nohou.<\/div>\n
„Bol\u00ed,“ \u0161epol tichu\u010dko a sledoval dred\u00e1\u010da.<\/div>\n
„To je prirodzen\u00e9, \u017ee to bol\u00ed,“ usmial sa na chlapca Tom. „Ale som r\u00e1d, \u017ee si mi to povedal,“ usmial sa znova a nohu zakryl. Zap\u00edsal si \u010fal\u0161ie v\u00fdsledky a pozrel sa na Billov\u00fdch rodi\u010dov. „Mysl\u00edm si, \u017ee teraz prevezieme v\u00e1\u0161ho syna na r\u00f6ntgen.“<\/div>\n
„Potom si ho m\u00f4\u017eeme vzia\u0165?“ sp\u00fdtal sa J\u00f6rg.<\/div>\n
„No… Ak nebude potrebn\u00e1 \u010fal\u0161ia oper\u00e1cia, tak ur\u010dite,“ povedal Tom, pre\u0161iel k dver\u00e1m z izby a zavolal na sestru. Potom znova vo\u0161iel dnu a povedal: „V\u00e1\u0161 syn by si na seba mal d\u00e1va\u0165 v\u00e4\u010d\u0161\u00ed pozor,“ usmial sa milo na Billov\u00fdch rodi\u010dov a do izby vo\u0161la sestri\u010dka. Posadila chlapca na voz\u00edk a spolu s Tomom vy\u0161li z izby.<\/p>\n<\/div>\n
„J\u00f6rg,“ ozvala sa po chv\u00edli ticha Simone. „Ten mlad\u00fd lek\u00e1r a Bill…“<\/div>\n
„\u010co m\u00e1\u0161 na mysli, mil\u00e1\u010dik,“ sp\u00fdtal sa J\u00f6rg.<\/div>\n
„Mysl\u00edm, \u017ee sa Billovi p\u00e1\u010di,“ usmiala sa Simone. „To je pekn\u00e9.“<\/div>\n
„Billovi? Ah, ve\u010f ja viem. Pre\u010do si mysl\u00ed\u0161, \u017ee som na\u0148ho tak naliehal? Mo\u017eno \u017ee pr\u00e1ve ten mlad\u00edk je to, \u010do n\u00e1\u0161 syn potrebuje, aby bol znova \u0161\u0165astn\u00fd,“ povedal a usmial sa na svoju man\u017eelku.<\/div>\n
„Je mi Billa tak \u013e\u00fato. Znova si ni\u010d nepam\u00e4t\u00e1.“<\/div>\n
„M\u00f4\u017ee si zato z ve\u013ekej \u010dasti s\u00e1m. Keby d\u00e1val pozor…“<\/div>\n
„No tak, J\u00f6rg!“ zamra\u010dila sa Simone. „Vie\u0161, \u017ee to nerada po\u010dujem!“<\/div>\n
„Ja viem, drah\u00e1, ale keby sa pozeral pred seba a nechodil s nosom zabodnut\u00fdm do zeme, nemuseli sme tu dnes by\u0165,“ usmial sa na svoju \u017eenu a vtisol jej bozk na pery. Simon sa zdr\u00e1havo pousmiala.<\/div>\n
„U\u017e tak nehovor. Tr\u00e1pi sa a ja neviem pre\u010do.“<\/div>\n
„Povedal by som, \u017ee to bude pre t\u00fa stratu pam\u00e4te. Ve\u010f ti to tak povedal, nie?“ nadvihol obo\u010die Simonin man\u017eel.<\/div>\n
„Asi,“ priznala potichu.<\/div>\n
„No tak sa ni\u010doho neboj. Ve\u010f ten pekn\u00fd doktor sa o\u0148ho bude stara\u0165 nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov. Sn\u00e1\u010f si padn\u00fa do oka,“ skon\u0161tatoval J\u00f6rg pokojne.<\/div>\n
„Tak to d\u00fafam,“ usmiala sa Simon a pritiahla si J\u00f6rga k sebe. „Milujem \u0165a.“<\/div>\n
„Aj ja teba,“ usmial sa p\u00e1n prezident a objal svoju man\u017eelku.<\/p>\n<\/div>\n
***<\/p>\n<\/div>\n
Medzit\u00fdm, ako sa man\u017eelia Kaulitzovci zhov\u00e1rali o ich synovi, Tom, sestri\u010dka a Bill \u0161li do r\u00f6ntgenovej miestnosti. Dredat\u00fd chlapec sestri\u010dke galantne otvoril dvere a ona potla\u010dila voz\u00edk s \u010diernovlas\u00fdm chlapcom dnu. Vo\u0161li do malej miestnosti, kde bolo len ak\u00e9si nastavite\u013en\u00e9 l\u00f4\u017eko a ve\u013ek\u00fd pr\u00edstroj.<\/div>\n
„Tak Bill… Ideme \u0165a trocha o\u017eiari\u0165,“ usmial sa dred\u00e1\u010dik na chlapca hrejiv\u00fdm \u00fasmevom, vzal ho do n\u00e1ru\u010dia a vylo\u017eil na l\u00f4\u017eko. Chlapcovi sa rozb\u00fachalo srdie\u010dko. Ten sladk\u00fd \u00fasmev a to, ako sa o neho Tom staral. Neodolal a jemne obmotal prsty okolo jeho z\u00e1p\u00e4stia. Mlad\u00fd lek\u00e1r sa zastavil v polovici pohybu, uprene sa zah\u013eadel do \u010dokol\u00e1dov\u00fdch o\u010d\u00ed a povedal: „Sestra, zapnite pr\u00edstroj,“ usmial sa na chlapca, jemne chytil ruku, ktorou ho dr\u017eal, a odtiahol ju. „\u013dahni si,“ prik\u00e1zal. Nad\u0161enie v chlapcov\u00fdch o\u010diach znova vyprchalo a nahradili ho potla\u010dovan\u00e9 slzy. Odtrhol od Toma poh\u013ead a posl\u00fachol. Tom pripravil stroj, nasmeroval ho presne tam, kde ho potreboval a vo\u0161iel ku sestri\u010dke do malej kab\u00ednky. Stisol tla\u010didlo a na monitore sa uk\u00e1zala sn\u00edmka. „Skop\u00edrujte mi to na USB a odneste na m\u00f4j st\u00f4l. Ja zatia\u013e odveziem pacienta na izbu,“ ozn\u00e1mil Tom, vy\u0161iel z kab\u00ednky a vyzval \u010diernovl\u00e1ska, aby sa posadil.<\/p>\n<\/div>\n
Chlapec posl\u00fachol a takmer s\u00e1m preliezol na invalidn\u00fd voz\u00edk. Tv\u00e1ril sa, \u017ee ho ve\u013emi zauj\u00edma manik\u00fara. Mlad\u00fd lek\u00e1r si zatia\u013e otvoril dvere, pretisol voz\u00edk na chodbu a tla\u010dil ho k Billovej izbe. Nev\u0161imol si drobn\u00e9 slzi\u010dky, ktor\u00e9 sa rozutekali po chlapcovej tv\u00e1ri. „Tak… Videl som sn\u00edmku. Mysl\u00edm si, \u017ee \u0165a dnes u\u017e m\u00f4\u017eem pusti\u0165 domov,“ povedal Tom. Bill nemo prik\u00fdvol a zaryto sledoval zem. Vl\u00e1sky mu padali do tv\u00e1re, ale to mu len vyhovovalo. „V poslednej dobe si nejak\u00fd tich\u00fd…“ skon\u0161tatoval Tom. „Nejak\u00fd smutn\u00fd,“ upresnil dred\u00e1\u010dik po chv\u00edli. Odpovede sa ale nedo\u010dkal. Zamra\u010dil sa a \u010dupol si pred chlapca. „\u010co sa ti stalo,“ op\u00fdtal sa a odhrnul chlapcovi vlasy z tv\u00e1ri\u010dky. Prekvapil sa. „Ty pla\u010de\u0161?“<\/p>\n<\/div>\n
„Nie,“ odpovedal chlapec ticho a strhol sa pred jeho rukou, aby sa vl\u00e1sky vr\u00e1tili na p\u00f4vodn\u00e9 miesto.<\/div>\n
„Nie? Tak pre\u010do ti potom po tv\u00e1ri te\u010d\u00fa slzy?“ dred\u00e1\u010dik nadvihol obo\u010die. Chlapec len po tichu sklopil hlavu a \u0161epol: „Mohli by sme is\u0165 pros\u00edm?“<\/div>\n
„Bill… Asi by som \u0165a nemal o\u0161etrova\u0165,“ povedal Tom. Billa pichlo pri srdie\u010dku. Naozaj ho nemal r\u00e1d. „No ke\u010f ni\u010d nehovor\u00ed\u0161, asi s t\u00fdm s\u00fahlas\u00ed\u0161. Poviem to tvojmu otcovi. Doktor Kerner sa o teba r\u00e1d postar\u00e1,“ \u0161epol Tom rozochvene, postavil sa, pre\u0161iel za voz\u00edk a potla\u010dil ho. Chlapec na\u010falej ml\u010dal. Tomove spr\u00e1vanie ho bolelo. Spr\u00e1val sa tak chladne a odmerane. Bolo to od neho nef\u00e9r! Dredat\u00fd lek\u00e1r u\u017e ni\u010d viac nepovedal, len ticho kr\u00e1\u010dal a\u017e k\u00fdm nezastali pred dverami do izby. Na chv\u00ed\u013eu zav\u00e1hal. Je mo\u017en\u00e9, \u017ee by bol do neho Bill st\u00e1le zamilovan\u00fd alebo len k nemu c\u00edtil sympatie, aj ke\u010f jeho o\u010di potvrdzovali sk\u00f4r t\u00fa prv\u00fa mo\u017enos\u0165. Potriasol hlavou akoby chcel zahna\u0165 v\u010delu, \u010do mu kr\u00fa\u017eila okolo hlavy a vo\u0161iel do izby. Ticho pozdravil a postavil voz\u00edk k posteli. Opatrne z neho Billa zdvihol a polo\u017eil do postele. Potom sa oto\u010dil k nedo\u010dkav\u00fdm Kaulitzovcom: „Sn\u00edmka potvrdila, \u017ee \u010fal\u0161\u00ed opera\u010dn\u00fd z\u00e1krok nebude potrebn\u00fd. M\u00f4\u017eete si Billa vzia\u0165 domov e\u0161te dnes.“ Chlapec si ticho \u013eahol a bez slova alebo jedin\u00e9ho pohybu apaticky sledoval pr\u00e1zdnu stenu. Nakoniec zavrel o\u010dk\u00e1 a pritiahol si kolen\u00e1 k brade.<\/p>\n<\/div>\n
„Priprav\u00edm potrebn\u00e9 papiere a m\u00f4\u017ee od\u00eds\u0165. Predp\u00ed\u0161em v\u00e1m predpis na barly,“ dodal Tom a napravil si pl\u00e1\u0161\u0165.<\/div>\n
„V poriadku a kedy pr\u00eddete vy?“<\/div>\n
„No vlastne… Mysl\u00edm si, \u017ee by sa o chlapca mal postara\u0165 nejak\u00fd odborn\u00edk, ktor\u00fd sa vyzn\u00e1 vo fyzioterapii. Je to komplikovan\u00e1 zlomenina a…“<\/div>\n
„V \u010dom je probl\u00e9m? Pon\u00fakam v\u00e1m m\u00e1lo?“ zamra\u010dil sa prezident.<\/div>\n
„Pane, povedal som v\u00e1m, \u017ee o peniaze nejde. Ale t\u00e1 zlomenina je komplikovan\u00e1 a skuto\u010dne to celkom nie je m\u00f4j odbor. Nechcem v\u00e1\u0161mu synovi u\u0161kodi\u0165. Potrebuje…“<\/div>\n
„Pozrite. Chcem v\u00e1s a nikoho in\u00e9ho. Mysl\u00edm, \u017ee to hovor\u00edm dos\u0165 jasne!“ Chlapec na posteli ne\u010dujne zavzlykal a pritla\u010dil si studen\u00e9 dlane na u\u0161i. Tom si vzdychol.<\/div>\n
„Op\u00fdtajte sa svojho syna, \u010di s t\u00fdm s\u00fahlas\u00ed.“ J\u00f6rg sto\u010dil poh\u013ead na Billa a prekvapene za\u017emurkal, ke\u010f uvidel Billa skr\u010den\u00e9ho do klbka.<\/div>\n
„Bill?“ \u0161epol a polo\u017eil mu ruku jemne na plece. Chlapec ticho zavzlykal.<\/div>\n
„\u010co sa stalo, mil\u00e1\u010dik?“ pribehla k synovi Simone a pevne ho objala. Pozrela sa na svojho man\u017eela. Chlapec ticho vzlykol a zavrtel hlavou. J\u00f6rg sa zamra\u010dil a vzal Toma za lake\u0165. Bez pol slova ho vytiahol na chodbu a k\u00fdvol na „gorily“, ktor\u00e9 ich nechali sam\u00fdch.<\/p>\n<\/div>\n
„\u010co sa deje,“ op\u00fdtal sa dred\u00e1\u010d a tie\u017e sa zamra\u010dil.<\/div>\n
„Tak pozri. Nechcel som, ale ak nep\u00f4jde\u0161 zaru\u010dujem ti, \u017ee bude\u0161 robi\u0165 v nemocnici u\u017e len upratova\u010dku!“<\/div>\n
„Vyhr\u00e1\u017eate sa mi?“ povedal Tom prekvapene a po chv\u00edli povedal: „Tak dobre. Ako chcete, ale ak sa v\u00e1\u0161mu synovi nie\u010do stane, neberiem si to na zodpovednos\u0165. Kedy m\u00e1m pr\u00eds\u0165?“<\/div>\n
„Zajtra r\u00e1no,“ povedal J\u00f6rg a bez slova sa vr\u00e1til sp\u00e4\u0165 k Simon. Prik\u00fdvol na znak, \u017ee to vybavil a sadol si k synovi.<\/div>\n
„J\u00f6rg, ako si ho presved\u010dil,“ op\u00fdtala sa ho.<\/div>\n
„Porozpr\u00e1vali sme sa,“ povedal potichu a sledoval syna. „Po\u010fme u\u017e domov,“ \u0161epol a vzal chlapca na ruky.<\/div>\n
„J\u00f6rg, d\u00fafam, \u017ee si sa mu nevyhr\u00e1\u017eal,“ za\u0161epkala Simone so slzami v o\u010diach.<\/div>\n
„Nemal som na v\u00fdber,“ odpovedal J\u00f6rg potichu a zabalil chlapca do deky.<\/div>\n
„Ako… Ako si to mohol spravi\u0165?“ vy\u010d\u00edtala mu. „Mo\u017eno sa na to naozaj nec\u00edti, drah\u00fd. Nemal si na to pr\u00e1vo.“<\/div>\n
„Potom ti to vysvetl\u00edm,“ vy\u0161iel potichu z izby a zadn\u00fdm vchodom zamieril k pripravenej limuz\u00edne. Simone ho ml\u010dky sledovala a na chodbe pri automate na k\u00e1vu zbadala mlad\u00e9ho lek\u00e1ra. Zachytila jeho poh\u013ead a ospravedl\u0148uj\u00faco sa na\u0148ho zah\u013eadela…<\/p>\n<\/div>\n
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Nathy_TwC & Sisa „To ja neviem,“ povedal potichu chlapec a do izby vkro\u010dil Billov otec. Netv\u00e1ril sa pr\u00edli\u0161 nad\u0161ene. „Oci?“ \u0161epol ticho chlapec. „S\u00fahlasil?“ J\u00f6rg zavrtel hlavou a povedal: „Ani nes\u00fahlasil ani s\u00fahlasil. Nena\u0161iel som ho. Vraj u\u017e odi\u0161iel domov.“ „Aha,“<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[409],"tags":[],"class_list":["post-8707","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-robbery"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8707","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8707"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8707\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8707"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8707"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8707"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}