{"id":8730,"date":"2011-05-05T16:00:00","date_gmt":"2011-05-05T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8708"},"modified":"2011-05-05T16:00:00","modified_gmt":"2011-05-05T15:00:00","slug":"robbery-10","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/05\/05\/robbery-10\/","title":{"rendered":"Robbery 10."},"content":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
>> Nieko\u013eko hod\u00edn po oper\u00e1cii<\/em> <<<\/p>\n<\/div>\n
\u010ciernovl\u00e1sok pomaly rozlepil o\u010di a zm\u00e4tene sa obzeral okolo seba. Bol v presvetlenej miestnosti, ktor\u00e1 \u010dudne smrdela. Zrazu sa strhol, ke\u010f do miestnosti niekto vo\u0161iel. Ned\u00f4ver\u010divo si za\u010dal prezera\u0165 dredat\u00e9ho chlapca. Ten sa na \u010diernovl\u00e1ska nerv\u00f3zne usmial a predstavil sa: „Som doktor Tr\u00fcmper.“ Bill pomaly prik\u00fdvol a tekal po \u0148om o\u010dkami. Mlad\u00fd lek\u00e1r otvoril spis, zah\u013eadel sa do\u0148ho a ml\u010dky pre\u0161iel bli\u017e\u0161ie k posteli. Ka\u017ed\u00fdm krokom bli\u017e\u0161ie k chlapcovi mal pocit, \u017ee by najrad\u0161ej u\u0161iel. „Vie\u0161, \u010do sa ti stalo,“ op\u00fdtal sa s povzdychom chirurg a nakr\u00e1tko sa Billovi zah\u013eadel do o\u010d\u00ed. Chlapec zavrtel hlavou.<\/div>\n
„Kde to som?“ \u0161epol.<\/div>\n
„Zrazilo \u0165a auto. A teraz si v nemocnici,“ hovoril Tom a sna\u017eil sa utaji\u0165 vzru\u0161enie v svojom hlase. „Operoval som \u0165a, preto\u017ee… Pri n\u00e1raze ti auto zlomilo nohu a… Udrel si sa do hlavy,“ dodal lek\u00e1r, prist\u00fapil k chlapcovi bli\u017e\u0161ie a chystal sa ho vy\u0161etri\u0165.<\/div>\n
„Ni\u010d si nepam\u00e4t\u00e1m,“ zak\u0148u\u010dal Bill a uprel na Toma z\u00fafal\u00fd poh\u013ead.<\/div>\n
„Nemus\u00ed \u0165a to znepokojova\u0165. To je po takom silnom \u00fadere celkom norm\u00e1lne,“ pousmial sa dred\u00e1\u010dik, zasvietil chlapcovi do o\u010d\u00ed a nie\u010do si zap\u00edsal do spisu.<\/div>\n
„V\u00e1\u017ene,“ sp\u00fdtal sa chlapec ned\u00f4ver\u010divo.<\/div>\n
„\u00c1no, ako som povedal. Je to celkom prirodzen\u00e9. Pri p\u00e1de si utrpel stredn\u00fd otras mozgu a pam\u00e4\u0165ov\u00e9 centrum trochu opuchlo, ale odhadujem, \u017ee \u010doskoro bude v\u0161etko v najlep\u0161om poriadku,“ hovoril dredat\u00fd chlapec pokojne a meral Billovi pulz. \u010ciernovl\u00e1sok po \u0148om tekal o\u010dkami. Mal zvl\u00e1\u0161tny pocit.<\/div>\n
„Videli sme sa u\u017e pred t\u00fdm?“ \u0161epol chlapec, Tom sa prudko narovnal a uprene sa na chlapca zad\u00edval. V tom si uvedomil, ako vy\u013eakane musel po takejto ot\u00e1zke vyzera\u0165 a jeho tv\u00e1r okam\u017eite nadobudla v\u00fdraz stopercentn\u00e9ho profesion\u00e1lneho lek\u00e1ra, ktor\u00e9ho nie\u010do len tak nerozhod\u00ed.<\/div>\n
\n
\n<\/div>\n
„O tom… pochybujem,“ odpovedal r\u00fdchlo a horlivo si zapisoval v\u00fdsledky do tabu\u013eky.<\/div>\n
„Aha,“ p\u00edpol ticho chlapec. Lek\u00e1rova reakcia sa mu v\u0161ak nezdala. C\u00edtil pri \u0148om zvl\u00e1\u0161tne pocity. Ako by ho poznal d\u00f4vernej\u0161ie. Mlad\u00edk s dredmi si v\u0161imol chlapcov sp\u00fdtav\u00fd poh\u013ead a znerv\u00f3znel e\u0161te viac.<\/div>\n
„M\u00f4\u017ee\u0161 da\u0165 na chv\u00ed\u013eu pre\u010d prikr\u00fdvku? Potrebujem sa pozrie\u0165… na nohu,“ po\u017eiadal \u010diernovl\u00e1ska. Bill prik\u00fdvol a odtiahol perinu. Ticho Toma sledoval. Dredat\u00fd chlapec nasucho preglgol a pomaly sa dotkol \u010diernovl\u00e1skovej hebkej poko\u017eky. Po chv\u00edli ruky odtiahol a povedal: „M\u00f4\u017ee\u0161 sa zakry\u0165,“ a zap\u00edsal si pozn\u00e1mku. Chlapec sa opatrne posadil. Poh\u013ead sa mu zastavil na jazve na bru\u0161ku. Pre\u0161iel po nej prstami. Dredat\u00fd lek\u00e1r chlapcovi podal barly: „O t\u00fa nohu sa opiera\u0165 nesmie\u0161.“<\/p>\n<\/div>\n
„\u010co to je?“ sp\u00fdtal sa chlapec a uk\u00e1zal mu bru\u0161ko.<\/div>\n
„Jazva?“ usmial sa na chlapca Tom a zatvoril spis. Bill si bru\u0161ko d\u00f4kladne a ned\u00f4ver\u010divo prezeral. Strhol sa, ke\u010f v hlave za\u010dul v\u00fdstrel a bru\u0161ko ho zabolelo. „Stalo sa nie\u010do?“ sp\u00fdtal sa Tom a sna\u017eil sa znie\u0165 \u00faplne neutr\u00e1lne. Ve\u013emi sa mu to v\u0161ak nedarilo. Ten vystra\u0161en\u00fd v\u00fdraz v jeho o\u010diach poznal a neznamenal ni\u010d dobr\u00e9. Chlapec na\u0148ho sto\u010dil poh\u013ead. Dredy… Blond dredy…<\/em> prem\u00fd\u0161\u013eal a privrel o\u010di.<\/div>\n
„No, tak ja teda u\u017e p\u00f4jdem. Keby si nie\u010do potreboval, sestra je ti k dispoz\u00edcii,“ povedal a z chlapcovho poh\u013eadu \u00faplne zrozpa\u010ditel.<\/div>\n
„Kto si? Tom?“ \u0161epol si chlapec s\u00e1m pre seba a pritiahol si k tel\u00ed\u010dku kolen\u00e1.<\/div>\n
„P – pros\u00edm? Odka\u013e vie\u0161 moje krstn\u00e9 meno?“ oto\u010dil sa chirurg tesne pred v\u00fdchodom z dver\u00ed, ke\u010f ho za\u010dul za\u0161epka\u0165 jeho meno a zhrozene sa zah\u013eadel na \u010diernovlas\u00e9ho chlapca.<\/div>\n
„Neviem. Proste… proste ho viem,“ \u0161epol a zah\u013eadel sa na dred\u00e1\u010da.<\/div>\n
„Ah, to bude ur\u010dite len n\u00e1hoda,“ nasilu sa usmial a silou v\u00f4le sa sna\u017eil potla\u010di\u0165 potrebu s n\u00edm zosta\u0165 \u010do najdlh\u0161ie. Chlapec pomaly prik\u00fdvol a sledoval ho. Ke\u010f sa za nim zavreli dvere, pomaly zavrel o\u010di. Bol zm\u00e4ten\u00fd. Pre\u010do v jeho pr\u00edtomnosti c\u00edtil to, \u010do c\u00edtil? Pre\u010do sa chcel chvie\u0165, ke\u010f sa ho dot\u00fdkal? Zavrel o\u010di a pomaly zasp\u00e1val.<\/p>\n<\/div>\n
Medzit\u00fdm Tom rozochvene vo\u0161iel do lek\u00e1rskej izby, polo\u017eil spr\u00e1vu na svoj st\u00f4l, sadol si na stoli\u010dku a skryl si tv\u00e1r do dlan\u00ed. „Je mo\u017en\u00e9, \u017ee by si ma zapam\u00e4tal,“ p\u00fdtal sa sam\u00e9ho seba neveriacky a srdce sa mu rozb\u00fachalo tak prudko, \u017ee ho c\u00edtil a\u017e niekde v krku.<\/div>\n
„\u010co sa deje?“ sp\u00fdtal sa Andreas opret\u00fd o dvere. Dred\u00e1\u010dik zdvihol hlavu a za\u0161epkal: „Pam\u00e4t\u00e1\u0161 si, pre\u010do som chcel vyl\u00fapi\u0165 to zlatn\u00edctvo, v\u0161ak?“<\/div>\n
„Vydierali \u0165a,“ prik\u00fdvol Andreas.<\/div>\n
„A Georg ho uniesol. Ke\u010f ho pred\u00e1val jeho otcovi a dostal peniaze, ni\u010d si nepam\u00e4tal a dnes… Tak zvl\u00e1\u0161tne sa na m\u0148a pozeral, dokonca mi povedal… Tom.“<\/div>\n
„Mysl\u00ed\u0161, \u017ee si spomenul?“<\/div>\n
„Neviem… Asi nie, ale najrad\u0161ej by som bol, keby som ho u\u017e nevidel,“ vzdychol si dredat\u00fd chlapec. „Pre\u0161iel dos\u0165 dlh\u00fd \u010das a vie\u0161, \u017ee s Nicol sa to len pred ned\u00e1vnom dalo \u00faplne do poriadku a … Chceme sa zobra\u0165, ale ke\u010f ho vid\u00edm, tak proste nem\u00f4\u017eem,“ za\u0161epkal Tom a potriasol hlavou.<\/p>\n<\/div>\n
„\u010co s t\u00fdm m\u00e1 Nikol?“<\/div>\n
„Nikol m\u00e1 s t\u00fdm to, \u017ee je moja sn\u00fabenica a Bill s t\u00fdm m\u00e1 to, \u017ee som pr\u00e1ve zistil, \u017ee ho st\u00e1le milujem. Ch\u00e1pe\u0161?“ zlostil sa Tom.<\/div>\n
„Bo\u017ee m\u00f4j,“ zasmial sa chlapec.<\/div>\n
„Ty sa smeje\u0161?! Mne to vtipn\u00e9 nepr\u00edde,“ vykr\u00edkol dred\u00e1\u010d.<\/div>\n
„Tom, obaja vieme, \u017ee Nikol je len zlatokopka.“<\/div>\n
„Zlatokopka? Ako to m\u00f4\u017ee\u0161 o nej poveda\u0165? Nem\u00e1m zase a\u017e to\u013eko prachov a v \u017eivote si odo m\u0148a nep\u00fdtala ani cent, Andreas.“<\/div>\n
„A \u010do tvoja kreditka?“ u\u0161krnul sa Andy.<\/div>\n
„Moja kreditka je \u00faplne v pohode,“ zamra\u010dil sa dredat\u00fd chlapec. „No dobre, ob\u010das jej nie\u010do pekn\u00e9 k\u00fapim, ale… Nepros\u00ed ma o to, okay? Len chcem, aby bola \u0161\u0165astn\u00e1. To je v\u0161etko.“<\/div>\n
„Uhm,“ prik\u00fdvol m\u00fadro Andreas a preto\u010dil o\u010di.<\/div>\n
„Netv\u00e1r sa tak. Dobre vie\u0161, \u017ee to nezn\u00e1\u0161am,“ povedal Tom a sk\u013e\u00fa\u010dene sa zah\u013eadel do zeme. Andreas to u\u017e nevydr\u017eal a naplno sa rozosmial. Dredat\u00fd chlapec u\u017e rad\u0161ej ml\u010dal a krotil sa, aby mu jednu nestrelil.<\/div>\n
„Prep\u00e1\u010d, ale uznaj… Zamiluje\u0161 sa do chlapca, ktor\u00e9ho si uniesol, a potom ho m\u00e1\u0161 e\u0161te aj operova\u0165. M\u00e1\u0161 ty \u0161\u0165astie.“<\/div>\n
„Sk\u00f4r smolu,“ vzdychol si mlad\u00fd chirurg. „Bill mi st\u00e1le pr\u00edde do cesty ako urag\u00e1n. Pr\u00edde, vezme mi v\u0161etko, \u010do m\u00e1m, znova od\u00edde a nech\u00e1 ma sam\u00e9ho, zni\u010den\u00e9ho…“<\/div>\n
„Hovor\u00ed\u0161, ako by to robil naschv\u00e1l,“ nato\u010dil Andreas hlavu do strany.<\/div>\n
„Z ni\u010doho ho neobvi\u0148ujem, ale… Mus\u00ed\u0161 uzna\u0165, \u017ee to tak naozaj je. On si to neuvedomuje, ale rob\u00ed to.“<\/div>\n
„Je do teba zamilovan\u00fd.“<\/div>\n
„Ja viem, \u017ee do m\u0148a bol<\/em> zamilovan\u00fd. Teraz to u\u017e nie je ten Bill,“ usmial sa Tom smutne, vstal a natiahol sa po mobile. „Mysl\u00edm si, \u017ee vo\u013eno po \u0161ichte vyu\u017eijem v Nikinej pr\u00edjemnej spolo\u010dnosti,“ vzdychol si.<\/p>\n<\/div>\n
„Si hl\u00fapy,“ ozn\u00e1mil Andy nevzru\u0161ene.<\/div>\n
„Pre\u010do? \u017de ho nechcem? Andreas nem\u00f4\u017eem mu poveda\u0165, \u017ee som ho uniesol, \u017ee… \u017de som mu cel\u00fd \u010das klamal. Vie\u0161, ako by to dopadlo? Odkopol by ma tak \u010di tak. Nech si \u017eije svoj \u017eivot on a ja si budem \u017ei\u0165 ten svoj,“ povedal Tom a vyt\u00e1\u010dal \u010d\u00edslo svojej priate\u013eky.<\/div>\n
„\u00c1no?“ ozvala sa presladene Nikol do telef\u00f3nu.<\/div>\n
„Ahoj, zlato, tu je Tom,“ usmial sa dredat\u00fd chlapec. „Neza\u0161li by sme po slu\u017ebe niekam na ve\u010deru?“<\/div>\n
„Samozrejme. E\u0161te mus\u00edme mojim rodi\u010dom ozn\u00e1mi\u0165, \u017ee sa berieme.“<\/div>\n
„Preberieme to pri ve\u010deri, dobre? Pr\u00eddem po teba o siedmej. Zatia\u013e sa maj. Papa,“ za\u0161epkal posledn\u00e9 slovo a zlo\u017eil. Mobil si dal do vrecka a oto\u010dil sa k Andreasovi: „Idem ho e\u0161te skontrolova\u0165,“ a vy\u0161iel z miestnosti. V nemocni\u010dnej izbe na\u0161iel Billa, ktor\u00fd sedel na parapete a sledoval cestu pod oknom. Bola tam kopa \u013eud\u00ed. Tom zaklopal na dvere: „Smiem?“<\/div>\n
„\u00c1no.“ Odpovedal ticho chlapec a sto\u010dil poh\u013ead na Toma. Dredat\u00fd chlapec pomaly pre\u0161iel k \u010diernovl\u00e1skovi a sp\u00fdtal sa: „\u010co je tam nov\u00e9ho?“ zad\u00edval sa von oknom.<\/div>\n
„Neviem. Nepam\u00e4t\u00e1m si na to, \u010do bolo pred t\u00fdm?“<\/div>\n
„Myslel som dole…“ uk\u00e1zal dred\u00e1\u010dik na ulicu, ktor\u00fa Bill doteraz tak uprene sledoval.<\/div>\n
„Neviem. Pri\u0161iel niekto v limuz\u00edne,“ mykol Bill plecami a nevzru\u0161ene sledoval ulicu.<\/div>\n
„To bud\u00fa tvoji rodi\u010dia. Tak… cho\u010f si pekne \u013eahn\u00fa\u0165,“ usmial sa na chlapca Tom. „Znova ma pochytila starostlivos\u0165,“ pomyslel si mlad\u00fd chirurg. „Pri\u0161iel som ti, poveda\u0165… Keby \u0165a ve\u010der nie\u010do bolelo, tak si za tebou pr\u00edde m\u00f4j kolega. M\u00f4\u017ee\u0161 mu plne d\u00f4verova\u0165,“ dodal dredat\u00fd chlapec.<\/div>\n
„Dobre,“ prik\u00fdvol chlapec a zliezol z okna. N\u00e1sledne s v\u00fdkrikom dopadol na zem. Tom sa sklonil a pom\u00e1hal mu vsta\u0165.<\/div>\n
„Nepovedal som ti, \u017ee m\u00e1\u0161 pou\u017e\u00edva\u0165 barly?“ kr\u00fatil hlavou a usadil chlapca na poste\u013e. Chlapec ticho zavzlykal a utrel si uslzen\u00e9 o\u010dk\u00e1. Dvihol poh\u013ead ku dver\u00e1m, ke\u010f sa otvorili. Tom sa oto\u010dil s\u00fa\u010dasne s n\u00edm a do vn\u00fatra vstupoval prezident: „Bill, si v poriadku?“ pre\u0161iel k chlapcovi a objal ho. Chlap\u010da sa placho odtiahlo.<\/div>\n
„Kto ste?“ \u0161epol a pritiahol si prikr\u00fdvku k telu. Prezident sa zamra\u010dene pozrel na lek\u00e1ra a odtiahol sa od svojho die\u0165a\u0165a so slovami: „Ako to, \u017ee ma znova nepozn\u00e1?“<\/p>\n<\/div>\n
„P\u00e1n prezident…“ zakoktal sa Tom.<\/div>\n
„Chcem vedie\u0165, kto je jeho o\u0161etruj\u00faci lek\u00e1r,“ do\u017eadoval sa prezident.<\/div>\n
„J – ja,“ zakoktal sa dred\u00e1\u010d. „M\u00e1… M\u00e1 len do\u010dasn\u00fa stratu pam\u00e4te.“ Star\u0161\u00ed mu\u017e ned\u00f4ver\u010divo nadvihol obo\u010die. „Ak mi never\u00edte, uk\u00e1\u017eem v\u00e1m v\u00fdsledky vy\u0161etren\u00ed,“ dodal dredat\u00fd chlapec. Bill po nich ned\u00f4ver\u010divo tekal o\u010dkami.<\/div>\n
„Kto ste?“ \u0161epol chlapec a sledoval postar\u0161ieho mu\u017ea, ktor\u00fd k nemu natiahol ruku. Chlapec sa okam\u017eite odtiahol. Tom \u0161\u00edpil probl\u00e9m. Pre\u0161iel k \u010diernovlas\u00e9mu chlapcovi a povedal: „Bill, toto je tvoj otec,“ uk\u00e1zal na mu\u017ea ved\u013ea seba.<\/div>\n
„Otec?“ \u0161epol neisto Bill a pozrel na mu\u017ea. „Naozaj?“ Prezident sa usmial najprv na svojho syna, potom na mlad\u00e9ho lek\u00e1ra a opatrne svojho syna objal. Zrazu sa tu dred\u00e1\u010dik c\u00edtil akosi navy\u0161e.<\/div>\n
„Tak… sa vzdialim,“ povedal ticho a ne\u010dujne vykro\u010dil k dver\u00e1m.<\/div>\n
„Necho\u010f,“ \u0161epol tichu\u010dko \u010diernovl\u00e1sok. Tom sa zastavil v polovici pohybu a oto\u010dil sa.<\/div>\n
„Je mi to \u013e\u00fato, ale u\u017e mi kon\u010d\u00ed slu\u017eba,“ odpovedal dred\u00e1\u010d na chlapcovu prosbu. Chlapec smutne sklopil hlavu a prik\u00fdvol. Mlad\u00fd chirurg sa s nimi rozl\u00fa\u010dil, poprial im dobr\u00fa noc a vyletel na chodbu. Mal pocit, \u017ee mu srdce vysko\u010d\u00ed z hrude. Z Billovho smutn\u00e9ho poh\u013eadu ho pichlo pri srdci. T\u00fa\u017eil ho bozk\u00e1va\u0165 a zviera\u0165 v n\u00e1ru\u010di tak ako de\u0148 pred jeho odchodom. Vo\u0161iel do lek\u00e1rskej izby, vyzliekol si pl\u00e1\u0161\u0165, vzal svoje veci, rozl\u00fa\u010dil sa s kolegami a odch\u00e1dzal na parkovisko. Mal pocit, \u017ee by najrad\u0161ej utekal a u\u017e sa sem nikdy nevr\u00e1til…<\/p>\n<\/div>\n
>><\/div>\n
Chlapec v posteli ned\u00f4ver\u010divo tekal poh\u013eadom po svojich \u00fadajn\u00fdch rodi\u010doch. Nepoznal ich a ve\u013emi r\u00e1d by uveril, \u017ee s\u00fa jeho rodi\u010dmi, no \u010dohosi sa b\u00e1l. Ke\u010f tu bol Tom, nemal pochybnosti o tom, \u017ee by mu t\u00ed \u013eudia ubl\u00ed\u017eili. Dokonca sa nechal svojim „otcom“ obja\u0165. Ke\u010f sympatick\u00fd dred\u00e1\u010dik povedal, \u017ee je to jeho otec, na okamih uveril.<\/div>\n
„Vezmete ma domov?“ \u0161epol chlapec a pozeral mu do o\u010d\u00ed.<\/div>\n
„Samozrejme, zlatko, ale najprv sa mus\u00ed\u0161 uzdravi\u0165,“ ozvala sa Billova matka a ne\u017ene chytila chlapca za ruku. „Najprv sa o teba mus\u00ed postara\u0165 doktor Tr\u00fcmper.“<\/div>\n
„Tom?“ \u0161epol chlapec a po\u0161\u00fachal si o\u010dk\u00e1.<\/div>\n
„Neviem, ako sa vol\u00e1 p\u00e1n doktor krstn\u00fdm menom,“ odpovedala \u017eena a zah\u013eadela sa na svojho man\u017eela.<\/div>\n
„Tom,“ zopakoval chlapec a zavrel o\u010di.<\/div>\n
„Ty si s n\u00edm tyk\u00e1\u0161?“ sp\u00fdtal sa ho otec prekvapene.<\/div>\n
„Nie,“ odpovedal tichu\u010dko chlapec a pritiahol si k sebe zdrav\u00fa nohu.<\/div>\n
„Ale… No dobre, u\u017e o tom nehovorme. Nechce\u0161 \u00eds\u0165 domov? Zaplatili by sme ti najlep\u0161ieho \u0161pecialistu a postaral by sa o teba doma, mil\u00e1\u010dik,“ usmiala sa na svojho syna Simone a pohladkala chlapca po tv\u00e1ri\u010dke. Bill zavrtel hlavou.<\/p>\n<\/div>\n
„Nechcem,“ \u0161epol. „Chcem Toma.“<\/div>\n
„Zaplat\u00edme ti ho domov. \u010co ty na to?“ naliehala Billova mama.<\/div>\n
„Naozaj?“ \u0161epol chlapec.<\/div>\n
„Ak bude s\u00fahlasi\u0165, tak \u00e1no,“ usmiala sa.<\/div>\n
„Tak dobre.“<\/div>\n
„J\u00f6rg, cho\u010f za doktorom Tr\u00fcmperom a op\u00fdtaj sa ho na to, pros\u00edm. Chcem ma\u0165 Billyho pri sebe,“ oto\u010dila sa Simone k svojmu man\u017eelovi. Ten prik\u00fdvol a pokojne odi\u0161iel z miestnosti.<\/div>\n
Billy po nich tekal ned\u00f4ver\u010div\u00fdmi ve\u013ek\u00fdmi o\u010dkami. Zastavil sa poh\u013eadom na Simone.<\/div>\n
„Deje sa nie\u010do, mil\u00e1\u010dik?“ pohladkala \u010dierne vl\u00e1sky a starostlivo sa zah\u013eadela na svojho syna.<\/div>\n
„Pre\u010do v\u00e1s nepozn\u00e1m?“<\/div>\n
„Udrel si sa do hlavi\u010dky, mali\u010dk\u00fd. Ale to nevad\u00ed, to prejde a znova n\u00e1s bude\u0161 pozna\u0165,“ hladkala chlapca. Chlapec ju zdr\u00e1havo objal a zavrel o\u010di.<\/div>\n
„Bol\u00ed ma bru\u0161ko,“ \u0161epol.<\/div>\n
„Boj\u00ed\u0161 sa nie\u010doho?“ op\u00fdtala sa.<\/div>\n
„Nie, c\u00edtim sa zvl\u00e1\u0161tne.“<\/div>\n
„Ako zvl\u00e1\u0161tne? Tr\u00e1pi \u0165a nie\u010do,“ op\u00fdtala sa ho a zah\u013eadela sa mu do o\u010d\u00ed. „Mne m\u00f4\u017ee\u0161 poveda\u0165 v\u0161etko, mil\u00e1\u010dik, Ocko tu nie je. Nemus\u00ed\u0161 sa b\u00e1\u0165, \u017ee by nie\u010do za\u010dul.“<\/div>\n
„Nie,“ \u0161epol znova chalan.<\/div>\n
„Tak dobre. Ale kde je J\u00f6rg to\u013eko?“ pozrela sa na dvere. „Nemal by tu u\u017e by\u0165? D\u00fafam, \u017ee doktor Tr\u00fcmper bude s\u00fahlasi\u0165,“ dodala.<\/p>\n<\/div>\n
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Nathy_TwC & Sisa >> Nieko\u013eko hod\u00edn po oper\u00e1cii << \u010ciernovl\u00e1sok pomaly rozlepil o\u010di a zm\u00e4tene sa obzeral okolo seba. Bol v presvetlenej miestnosti, ktor\u00e1 \u010dudne smrdela. Zrazu sa strhol, ke\u010f do miestnosti niekto vo\u0161iel. Ned\u00f4ver\u010divo si za\u010dal prezera\u0165 dredat\u00e9ho chlapca. Ten<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[409],"tags":[],"class_list":["post-8730","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-robbery"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8730","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8730"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8730\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8730"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8730"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8730"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}