{"id":8803,"date":"2011-04-26T17:00:00","date_gmt":"2011-04-26T16:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8781"},"modified":"2011-04-26T17:00:00","modified_gmt":"2011-04-26T16:00:00","slug":"robbery-7","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/04\/26\/robbery-7\/","title":{"rendered":"Robbery 7."},"content":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
„Tak dobre,“ prik\u00fdvla nakoniec a usmiala sa. „Ale najsk\u00f4r e\u0161te mus\u00edm sko\u010di\u0165 domov.“<\/div>\n
„Okay, zlatko. A kedy sa mi vr\u00e1ti\u0161?“ chcel vedie\u0165 chlapec s dredmi.<\/div>\n
„Na obed,“ ozn\u00e1mila Nicol. Vtisla mu pusu a potichu sa vyparila z bytu. Ke\u010f za \u0148ou Tom zatvoril dvere, vyd\u00fdchol si. „Ako to, \u017ee ho nespoznala? T\u00e1 predsa pozn\u00e1 cel\u00fa nemeck\u00fa smot\u00e1nku,“ pomyslel si chlapec a pre\u0161iel do izby, kde bol Bill a spal. Skontroloval inf\u00faziu a zobudil ho.
„Bill, mus\u00ed\u0161 si zobra\u0165 lieky,“ upozornil \u010diernovlas\u00e9ho chlapca. Bill nes\u00fahlasne zak\u0148u\u010dal a rozlepil o\u010dk\u00e1. Strhol sa, ke\u010f sa znova ozval zvon\u010dek. Tom sa vzpriamil a zamra\u010dil. Potom sa znova oto\u010dil k \u010diernovl\u00e1skovi, podal mu poh\u00e1r vody a liek. „Nech sa p\u00e1\u010di. Zapi to, ja sa o chv\u00ed\u013eu vr\u00e1tim,“ usmial sa na chlapca milo. Vy\u0161iel z izby, zatvoril za sebou dvere a otvoril. Georg ho okam\u017eite sotil dnu, a k\u00fdm sa Tom spam\u00e4tal, le\u017eal v bezvedom\u00ed na zemi.<\/div>\n
„Sorry, k\u00e1mo, ale nechcem kv\u00f4li tebe skon\u010di\u0165 v lochu,“ ozn\u00e1mil, ako by ho Tom mohol vn\u00edma\u0165 a pre\u0161iel do izby k chlapcovi. Ignoroval jeho plach\u00e9 poh\u013eady a pritla\u010dil mu k nosu vreckovku napusten\u00fa chloroformom. Vytiahol mu zo \u017eily inf\u00faziu a vzal ho na ruky. Toma zamkol v byte a zbehol schody. Ulo\u017eil chlapca do auta k zbalen\u00fdm ta\u0161k\u00e1m a nepov\u0161imnute sa vydal na cestu.<\/div>\n
\n
<\/div>\n
***<\/p>\n<\/div>\n
Tom sa prebudil po nieko\u013ek\u00fdch hodin\u00e1ch. Le\u017eal na podlahe a prem\u00fd\u0161\u013eal, \u010do sa stalo. V tom si spomenul na Georga. Okam\u017eite sa vy\u0161vihol na nohy a utekal do Billovej izby. Nebol tam.
„Nie,“ skr\u00edkol Tom vystra\u0161ene a za\u010dal pobieha\u0165 po izbe. Zrazu sa ako rozz\u00faren\u00fd nosoro\u017eec rozbehol k dver\u00e1m a sna\u017eil sa ich otvori\u0165. „Kokot,“ zakri\u010dal dredat\u00fd chlapec a lomcoval dvermi. Po chv\u00edli ale prestal a prem\u00fd\u0161\u013eal, kam str\u010dil n\u00e1hradn\u00fd k\u013e\u00fa\u010d. Pre\u0161iel ku kuchynskej linke a h\u013eadal. Nakoniec ho na\u0161iel, otvoril si dvere, schmatol k\u013e\u00fa\u010de od auta a mobil. Zamkol za sebou a utekal k svojmu autu. Po ceste vyto\u010dil Gustava.<\/p>\n<\/div>\n
„No?“ ozval sa Gustav.<\/div>\n
„Gustav! Okam\u017eite mi povedz, kam i\u0161iel Geo,“ skr\u00edkol Tom do telef\u00f3nu rozz\u00farene a \u0161liapol na plyn. Motor jeho Audi zavr\u010dal rovnako ako jeho majite\u013e.<\/div>\n
„To ja ale neviem. Odmontoval si GPS,“ vyd\u00fdchol potichu Gustav.<\/div>\n
„To mi ani nehovor! Bo\u017ee,“ skr\u00edkol Tom a takmer sa rozplakal. Netu\u0161il pre\u010do, ale hru\u010f sa mu znova tak odporne zvierala strachom. „Gustav, idem k tebe. Mus\u00ed\u0161 mi pom\u00f4c\u0165. Nem\u00f4\u017eeme mu Billa necha\u0165.“<\/div>\n
„V poriadku. Po\u010dk\u00e1m \u0165a,“ povedal Gustav a zlo\u017eil. \u010ealej zaryto sledoval monitor. Tom zatia\u013e zru\u0161il hovor a vyto\u010dil Georga.<\/p>\n<\/div>\n
„\u00c1no?“ zamru\u010dal Georg do telef\u00f3nu.<\/div>\n
„Georg, kde je Bill? Kam ho berie\u0161? Pros\u00edm \u0165a, povedz mi, kde je,“ sna\u017eil sa Tom hovori\u0165 pokojne, no hlas sa mu chvel.<\/div>\n
„Nie. Ja sa o to mal\u00e9 \u0161te\u0148a postar\u00e1m,“ ozn\u00e1mil a mra\u010dil sa. Ignoroval tlmen\u00fd krik z kufra. „M\u00f4\u017eem ti ale s\u013e\u00fabi\u0165, \u017ee mu neubl\u00ed\u017eim… viac ako si zasl\u00fa\u017ei,“ dodal Georg a zlo\u017eil. Usmial sa na coln\u00edka a vyrazil.<\/p>\n<\/div>\n
Do Toma akoby v tej chv\u00edli udrel blesk. Hodil mobil do priehradky a zastavil pred Gustavovou bytovkou. Vyst\u00fapil, zamkol auto a vybehol ku Gustavovmu bytu. Energicky stla\u010dil zvon\u010dek a nerv\u00f3zne poskakoval na mieste.<\/div>\n
„Ahoj,“ ohl\u00e1sil sa Gustav a pustil ho dnu. „Nie\u010do nov\u00e9?“<\/div>\n
„Volal som Georgovi. Zdvihol mi to, ale odfaj\u010dil ma t\u00fdm, \u017ee Billovi neubl\u00ed\u017ei viac ako si to zasl\u00fa\u017ei. Pozn\u00e1\u0161 Gea, ten chlapec to nepre\u017eije,“ hovoril Tom a vo\u0161iel dovn\u00fatra. „Gustav, napadlo mi, \u017ee Georg mo\u017eno ujde niekam do zahrani\u010dia. Neviem, ako toho chlapca n\u00e1jdeme,“ povedal dred\u00e1\u010d z\u00fafalo a hodil sa do kresla.<\/div>\n
„Georg chce peniaze. Postar\u00e1 sa o neho, ver mi,“ pob\u00fachal ho po pleci Gustav a povzbudivo sa usmial. Nevedel pre\u010do, ale v tomto Georgovi veril. Poznal ho lep\u0161ie ako Tom. Dredat\u00fd chlapec sa na\u0148ho \u00faplne zlomene zah\u013eadel.
„M\u00fdli\u0161 sa, Gustav,“ za\u0161epkal a postavil sa. „Neviem, \u010do m\u00e1m robi\u0165, ale jednu vec viem na sto percent: Billa mus\u00edm n\u00e1js\u0165. Ak mi nechce\u0161 pom\u00f4c\u0165, fajn,“ chlapec s dredmi sa zamra\u010dil, postavil a chystal sa od\u00eds\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
„Tom, no tak,“ zamra\u010dil sa Gustav. „Vie\u0161, \u017ee ti r\u00e1d pom\u00f4\u017eem. Bude to dobr\u00e9, s\u013eubujem.“<\/div>\n
„Mal by si Georgovi zavola\u0165 a nen\u00e1padne sa ho povypytova\u0165. Keby sa p\u00fdtal, \u010di som s tebou, povedz mu, \u017ee sme sa pre Billa poh\u00e1dali a odi\u0161iel som ho h\u013eada\u0165. Spravil by si to, pros\u00edm,“ op\u00fdtal sa dredat\u00fd chlapec sk\u013e\u00fa\u010dene. Gustav sa usmial a vzal telef\u00f3n. Vyto\u010dil Georgovo \u010d\u00edslo a \u010dakal.
„\u00c1no?“ ozvalo sa v telef\u00f3ne.
„\u010cau, k\u00e1mo,“ ozval sa Gusto. „Kde tr\u010d\u00ed\u0161? Bol som u teba.“
„Dobre to vie\u0161. Tom je tam u teba, \u017ee?“<\/div>\n
„Tom? Rob\u00ed\u0161 si srandu? Je to kokot! Vie\u0161, ak\u00e9 divadlo mi tu kv\u00f4li tomu rozmaznan\u00e9mu decku spravil?! Proste by si to fakt nechcel za\u017ei\u0165, k\u00e1mo. Ver mi,“ povedal Gustav a ospravedl\u0148uj\u00faco sa zah\u013eadel na Toma.<\/div>\n
„No ja ti neviem. Pozn\u00e1m v\u00e1s dvoch. Poviem ti len to\u013eko, \u017ee to decko je v pohode. S\u00edce nem\u00e1 luxus, na ak\u00fd je zvyknut\u00e9, ale je okay.“<\/div>\n
„A kde do pekla vlastne si? \u010co chyst\u00e1\u0161? Nepotrebuje\u0161 pomoc?“ p\u00fdtal sa Gustav ako oby\u010dajne.<\/div>\n
„Nie, zvl\u00e1dam to v pohode,“ odpovedal Georg a pozrel na spiaceho chlapca. „Vlastne… M\u00e1m jeden probl\u00e9m.“<\/div>\n
„\u010co sa stalo,“ op\u00fdtal sa Gustav \u00faplne nevzru\u0161ene.<\/div>\n
„No, asi som sa do\u0148ho… zamiloval?“ ozn\u00e1mil \u0161eptom Georg a pozrel na spiaceho chlapca na gau\u010di.<\/p>\n<\/div>\n
„\u010cO?!“ vyprskol Gustav, ale n\u00e1hle sa sna\u017eil upokoji\u0165. „Ako si k tomu do\u0161iel, frajer,“ op\u00fdtal sa a len – len, \u017ee nevyprskol smiechom.<\/div>\n
„No… Um… Ja neviem. Je… tak\u00fd sladk\u00fd a… bezmocn\u00fd… Ja neviem,“ vyd\u00fdchol.<\/div>\n
„Georg, v tom pr\u00edpade… Dovez ho ku mne. Tu mu bude najlep\u0161ie,“ povedal Gustav a hr\u00fdzol si peru. „Ak ho m\u00e1\u0161 naozaj r\u00e1d, tak sa sem s n\u00edm vr\u00e1\u0165 a porozm\u00fd\u0161\u013eame o tom, ako ho vr\u00e1time domov. \u010co ty na to?“<\/div>\n
„Nie, nevr\u00e1tim,“ zavr\u010dal Georg. „A domov sa u\u017e v\u00f4bec nevr\u00e1ti!“<\/div>\n
„Georg, upokoj sa. Pre\u010do by sa nemal vr\u00e1ti\u0165 domov? O \u010dom to kec\u00e1\u0161,“ nech\u00e1pal Gustav. „Chce\u0161, aby v\u00e1s cel\u00fd \u017eivot nah\u00e1\u0148ali f\u00fdzli? To chce\u0161?! Bo\u017ee, Georg zamysli sa nad t\u00fdm, ak\u00e9 somariny pot\u00ed\u0161,“ klepal si Gustav na \u010delo. Georg sa na\u0161tvane zamra\u010dil.<\/div>\n
„Zostane so mnou,“ zavr\u010dal do telef\u00f3nu a pri\u0161iel k chvej\u00facemu sa klbku na gau\u010di. Zakryl ho dekou a dal mu vl\u00e1sky za ucho. „Len spinkaj, mali\u010dk\u00fd,“ pousmial sa.<\/div>\n
„Georg, ja som nepovedal, \u017ee by s tebou nemal zosta\u0165. Ale nem\u00e1\u0161 pocit, \u017ee keby ste spolu chodili, ako spolu chodia norm\u00e1lny \u013eudia… Nebolo by to lep\u0161ie?“ nadvihol chlapec obo\u010die. „Georg, ty sa sn\u00e1\u010f boj\u00ed\u0161, \u017ee ti ho niekto preperie alebo \u010do?“<\/div>\n
„Dohovoril som!“ zavr\u010dal Georg a zlo\u017eil telef\u00f3n.<\/p>\n<\/div>\n
>> \u0160tvrt\u00fd de\u0148 – \u0160vaj\u010diarsko<\/em> <<<\/p>\n<\/div>\n
Chlapec sa p\u00e1r kr\u00e1t pomrvil a opatrne rozlepil \u010dokol\u00e1dky. Dezorientovane sa obzeral okolo seba.<\/div>\n
„Kde som?“ \u0161epol.<\/div>\n
„Sme vo \u0160vaj\u010diarsku, Billy<\/em>,“ usmial sa na \u010diernovl\u00e1ska Georg a prisadol si k nemu.<\/div>\n
„Kto si?“ \u0161epol chlapec. „A kde je Tom?“<\/div>\n
„Vol\u00e1m sa Georg a priviezol som \u0165a sem,“ odpovedal a pri mene „Tom“ sa zamra\u010dil.<\/div>\n
„Bol\u00ed ma noha,“ \u0161epol Bill a opatrne sa posadil.<\/div>\n
„A \u010d-\u010do m\u00e1m teraz ako\u017ee spravi\u0165? K-kde \u0165a to bol\u00ed,“ op\u00fdtal sa hnedovlas\u00fd chlapec vystra\u0161ene. Chlapec si vytiahol tepl\u00e1ky a uk\u00e1zal na miesto skryt\u00e9 pod g\u00e1zou. Ned\u00f4ver\u010divo. „Operovali \u0165a. Mal si tam nepekn\u00fa ranu, preto \u0165a to bol\u00ed. Neboj sa. D\u00e1m ti nejak\u00fd liek proti bolesti, chce\u0161?“ sp\u00fdtal sa Georg milo. Chlapec prik\u00fdvol a znova si opatrne \u013eahol. Nevedel pre\u010do, ale ned\u00f4veroval mu.<\/p>\n<\/div>\n
„Kde je Tom?“ zopakoval potichu svoju ot\u00e1zku.<\/div>\n
„\u010co m\u00e1\u0161 st\u00e1le s t\u00fdm Tomom? Tom tu nie je a basta,“ povedal Georg podr\u00e1\u017edene, pohrabal sa vo veciach, na\u0161iel liek a podal ho chlapcovi aj s poh\u00e1rom vody. Hnedovl\u00e1skovi sa nie ve\u013emi pozd\u00e1valo, \u017ee sa Bill na Toma to\u013eko vypytoval. \u017diarlil na\u0148ho. Chlapec sa pri Georgovom hlase prudko prikr\u010dil a placho sa od neho odtiahol. Ten \u010dlovek mu na rozdiel od dred\u00e1\u010da nah\u00e1\u0148al ve\u013ek\u00fd strach.<\/div>\n
„Neboj sa ma,“ trochu sa zmiernil Geo, ke\u010f videl, \u017ee sa ho chlapec z\u013eakol. Znova mu pod\u00e1val liek. Zauj\u00edmalo by ma, \u010di s Tomom Bill spal, ke\u010f sa na\u0148ho to\u013eko vypytuje. Pff, ten Cassanova<\/em>, pomyslel si Georg trpko, no sna\u017eil sa tv\u00e1ri\u0165 pr\u00edvetivo. Chlapec nes\u00fahlasne zavrtel hlavou a pritisol si kolen\u00e1 pevnej\u0161ie k telu. Obzeral sa okolo seba.<\/p>\n<\/div>\n
„Chcem \u00eds\u0165 za Tomom,“ \u0161epol tichu\u010dko a vzlykol.<\/div>\n
„Nerob sc\u00e9nky, dobre? Nemus\u00ed\u0161 za n\u00edm reva\u0165. Pre\u010do chce\u0161 za n\u00edm vlastne \u00eds\u0165?“ op\u00fdtal sa Georg, vstal, zlo\u017eil si ruky na hrudi a na\u0161tvane sa zah\u013eadel na \u010diernovlas\u00e9ho chlapca. Bill okam\u017eite vyletel z gau\u010da a sch\u00falil sa v k\u00fate miestnosti do klbka. Vzlykol a klepal sa. Vypla\u0161ene sa obzeral okolo seba a h\u013eadal \u00fanikov\u00fa cestu. „Bill, \u010do to rob\u00ed\u0161? Nechyst\u00e1m sa \u0165a zbi\u0165 ani zabi\u0165, tak sa upokoj,“ pre\u0161iel Georg k chlapcovi, no st\u00e1le udr\u017eiaval vzdialenos\u0165.Keby tu bol teraz ten kokot, ur\u010dite by mu sko\u010dil do n\u00e1ru\u010de<\/em>, pomyslel si hnedovlas\u00fd chalan. „Na\u010do za n\u00edm chce\u0161 tak ve\u013emi \u00eds\u0165? Sta\u010d\u00ed, ke\u010f mi bude\u0161 veri\u0165 tak ako Tomovi a m\u00f4\u017eeme by\u0165 kamo\u0161i.“<\/div>\n
„Nie,“ vzlykol chlapec. „Never\u00edm ti,“ zavzlykal.<\/div>\n
„A hlavne, \u017ee jemu<\/em> ver\u00ed\u0161, \u010do?“ sp\u00fdtal sa ticho, ale zato dos\u0165 nahnevane. „To by som chcel vedie\u0165, \u010do na \u0148om v\u0161etci vid\u00edte,“ rozhodil rukami. Bill sa kr\u010dil do malej guli\u010dky a vypla\u0161ene sa obzeral. Poh\u013ead sa mu zastavil na dver\u00e1ch. Georg sa pred neho postavil.<\/div>\n
„Chcem vedie\u0165 jeden jedin\u00fd d\u00f4vod, pre\u010do chce\u0161 by\u0165 rad\u0161ej s Tomom ako so mnou. Ke\u010f sa mi to bude zda\u0165 dobr\u00fd d\u00f4vod, s\u013eubujem, \u017ee \u0165a k nemu odveziem,“ povedal hnedovlas\u00fd chlapec a sna\u017eil sa z\u00edska\u0165 si aspo\u0148 jeden Billov poh\u013ead.<\/div>\n
„P-preto\u017ee mu… ver\u00edm,“ zavzlykal chlapec a pozrel na Georga.<\/div>\n
„A pre\u010do mu ver\u00ed\u0161? \u010co \u0165a \u0161ukal, \u017ee mu tak ve\u013emi ver\u00ed\u0161?“ vyprskol Georg \u017eiarlivo. Bill vystra\u0161ene vyple\u0161til o\u010dk\u00e1 a prudko vysko\u010dil na nohy. N\u00e1sledne s bolestn\u00fdm v\u00fdkrikom dopadol na kolen\u00e1. Hnedovlas\u00fd chlapec sa k nemu okam\u017eite sklonil a zasy\u010dal: „Vid\u00ed\u0161, to m\u00e1\u0161 zato, \u017ee mi never\u00ed\u0161.“ Chytil chlapca a polo\u017eil ho na gau\u010d. „Rad\u0161ej ticho le\u017e a uzdravuj sa,“ dodal a sadol si do kresla oproti. „Aby si vedel, budem \u0165a str\u00e1\u017ei\u0165 cel\u00fa noc. Tak\u017ee sa neob\u00e1vaj toho, \u017ee by si mohol zdrhn\u00fa\u0165,“ neprirodzene sa za\u0161keril a pustil si telku.<\/p>\n<\/div>\n
Chlapec sa znova rozvzlykal a skr\u010dil sa do klbka. Tisol si kolen\u00e1 z tel\u00ed\u010dku a tlmene plakal do podu\u0161ky. B\u00e1l sa. Aj Toma sa s\u00edce b\u00e1l, ale nie a\u017e tak ve\u013emi. Tom vyzeral ove\u013ea lep\u0161ie.<\/div>\n
„M\u00f4\u017eem \u0165a poprosi\u0165, aby si to\u013eko nereval? Ni\u010d nepo\u010dujem,“ op\u00fdtal sa zrazu Georg sladk\u00fdm t\u00f3nom a zabodol o\u010di do chlapca.<\/div>\n
„Pusti ma za Tomom,“ zavzlykal \u010diernovl\u00e1sok.<\/div>\n
„Na kieho \u010derta chce\u0161 to\u013eko toho Toma? Presta\u0148 hul\u00e1ka\u0165 a mo\u017eno \u0165a k nemu odveziem, dobre? Ale si mus\u00edm e\u0161te premyslie\u0165, \u010do za to dostanem,“ vybafol na chlapca Georg nerv\u00f3zne. Chlapec sa znova naplno rozvzlykal. Tisol vie\u010dka a medzi prstami tisol podu\u0161ku. Za\u010d\u00ednalo sa mu zle d\u00fdcha\u0165 a to\u010dila sa mu hlava.<\/p>\n<\/div>\n
„Bill, presta\u0148 u\u017e to\u013eko plaka\u0165. Kto to m\u00e1 v jednom kuse po\u010d\u00fava\u0165? To aj u Toma si to\u013eko reval?“ p\u00fdtal sa Georg podr\u00e1\u017edene a kr\u00fatil pri tom hlavou. Bill za\u0165al prsty do p\u00e4sti\u010diek a pok\u00fasil sa nad\u00fdchnu\u0165. Ve\u013emi sa mu to nedarilo. Zaklonil hlavu a pevnej\u0161ie stisol vie\u010dka. Hlasno zak\u0148u\u010dal. „\u010co je ti?“ za\u010dudoval sa hnedovlas\u00fd chlapec a mal nepr\u00edjemn\u00fd pocit, \u017ee je nie\u010do zle. Zdalo sa mu to, alebo sa ten chlapec skoro dusil? „Bill, mus\u00ed\u0161 sa upokoji\u0165,“ za\u010dal a podi\u0161iel bli\u017e\u0161ie ku gau\u010du. „Ako to ten Tom vravel?“ prem\u00fd\u0161\u013eal nahlas a sna\u017eil si spomen\u00fa\u0165, ako chlapca prin\u00fati\u0165 znova pokojne d\u00fdcha\u0165. „Toto je ur\u010dite ten kysl\u00edkov\u00fd \u0161ok,“ pomyslel si. Za\u017eil ho, ke\u010f bol raz u Toma a Nicol sa z nie\u010do tak rozru\u0161ila, \u017ee ho dostala. „Potrebujem vrecko! No jasn\u00e9,“ vykr\u00edkol a snoril po izbe. Nakoniec na\u0161il papierov\u00e9 vrecko, poskladal ho a pon\u00fakol ho \u010diernovl\u00e1skovi. „Bill, daj si to k \u00fastam a sna\u017e sa d\u00fdcha\u0165. Pom\u00f4\u017ee ti to.“ Bill ale na\u010falej lapal po dychu. Vzlykal a pevne si obj\u00edmal brucho. Stmievalo sa mu pred o\u010dami. Tisol v ruk\u00e1ch tri\u010dko a plakal.<\/p>\n<\/div>\n
„Bill! Zober si to vrecko, d\u00fdchaj do\u0148ho a prisah\u00e1m, \u017ee \u0165a zoberiem nasp\u00e4\u0165 k Tomovi,“ zakri\u010dal Georg vystra\u0161ene. Bill slabo rozlepil o\u010dk\u00e1 a natiahol ruku po vrecku. Pritla\u010dil si ho k \u00fastam a sna\u017eil sa d\u00fdcha\u0165. Hnedovlas\u00fd chlapec zrazu poc\u00edtil zlos\u0165, \u017ee ho skoro roztrhlo. Zase sa mi do toho priplietol ten zmetok. A ten mal\u00fd chud\u00e1k mu sko\u010dil na t\u00fa jeho pretv\u00e1rku na p\u00e1na Dobr\u00e9ho a Dokonal\u00e9ho,<\/em> prem\u00fd\u0161\u013eal, ke\u010f sa tak d\u00edval na to, ako sa chlapcovi pomaly u\u013eavuje. To ho m\u00e1m teraz ako\u017ee dobrovo\u013ene odviez\u0165 k Tomovi?<\/em> nadvihol obo\u010die. Asi by som to naozaj mal spravi\u0165. Toto bol len kysl\u00edkov\u00fd \u0161ok, ale \u010do ke\u010f sa mu stane nie\u010do ove\u013ea hor\u0161ie a… Do nemocnice s n\u00edm \u00eds\u0165 nem\u00f4\u017eem, \u010do ke\u010f ho h\u013eadaj\u00fa aj tu? Nie je to tak \u010faleko od hran\u00edc, ur\u010dite o tom vedia. Okrem toho tu nikoho nepozn\u00e1m a Tom je predsa len lek\u00e1r,<\/em> pripustil si nakoniec zdrvene.<\/p>\n<\/div>\n
Bill zavrel o\u010di a vrecko pustil na zem. Slabo d\u00fdchal. Bolelo ho brucho, noha a bol pr\u00edli\u0161 vy\u010derpan\u00fd. Neudr\u017eal otvoren\u00e9 o\u010di. Pomaly zasp\u00e1val. Georg sa oto\u010dil, aby dobalil v\u0161etky veci. \u010ci u\u017e chcel alebo nie, vedel, \u017ee sa o\u0148ho nem\u00f4\u017ee postara\u0165. A to aj preto, \u017ee on by nechcel. Ke\u010f mal zbalen\u00e9, zobral na ruky Billa, zaplatil na recepcii penzi\u00f3nu a \u0161iel k svojmu autu. \u010ciernovl\u00e1ska ulo\u017eil opatrne do kufra, ta\u0161ku hodil na zadn\u00e9 sedadlo a s povzdychom si sadol za volant. Vzal telef\u00f3n a vyto\u010dil Tomove \u010d\u00edslo. „U m\u0148a doma. Tak za 2 – 3 hodiny,“ povedal chladne a zlo\u017eil.<\/p>\n<\/div>\n
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Nathy_TwC & Sisa „Tak dobre,“ prik\u00fdvla nakoniec a usmiala sa. „Ale najsk\u00f4r e\u0161te mus\u00edm sko\u010di\u0165 domov.“ „Okay, zlatko. A kedy sa mi vr\u00e1ti\u0161?“ chcel vedie\u0165 chlapec s dredmi. „Na obed,“ ozn\u00e1mila Nicol. Vtisla mu pusu a potichu sa vyparila z bytu.<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[409],"tags":[],"class_list":["post-8803","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-robbery"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8803","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8803"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8803\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8803"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8803"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8803"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}