{"id":8832,"date":"2011-04-23T16:30:00","date_gmt":"2011-04-23T15:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8809"},"modified":"2011-04-23T16:30:00","modified_gmt":"2011-04-23T15:30:00","slug":"robbery-6","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/04\/23\/robbery-6\/","title":{"rendered":"Robbery 6."},"content":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/pre>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
\u010ciernovlas\u00fd chlapec vypla\u0161ene otvoril o\u010di a zak\u0148u\u010dal. Zavzlykal.<\/div>\n
<\/div>\n
„S\u013e\u00fabil si\u2026“ \u0161epol, ke\u010f uvidel Toma.<\/div>\n
<\/div>\n
„Bill, r\u00fdchlo mi povedz, kam chce \u00eds\u0165 Georg. Nep\u00e1\u010di sa mi, ako sa k tebe spr\u00e1va. Naozaj \u0165a chcem posla\u0165 domov, ale oni mi \u0165a vzali a… M\u00e1m na krku pol\u00edciu a zatia\u013e s t\u00fdm nem\u00f4\u017eem pohn\u00fa\u0165,“ \u0161epkal Tom.<\/div>\n
<\/div>\n
„Ja neviem,“ \u0161epol \u010diernovl\u00e1sok otupene. Nebolo mu ve\u013emi dobre.<\/div>\n
<\/div>\n
„Vid\u00edm, \u017ee ti nie je pr\u00e1ve najlep\u0161ie,“ dredat\u00fd chlapec prilo\u017eil dla\u0148 na Billovo \u010delo. Horelo. „Bill, povedz, bol\u00ed \u0165a nie\u010do?“ \u010ciernovlas\u00fd chlapec slabo prik\u00fdvol.<\/div>\n
<\/div>\n
„\u010co \u0165a bol\u00ed? Noha alebo… Bill, vezmem \u0165a do nemocnice, ale mus\u00ed\u0161 mi s\u013e\u00fabi\u0165, \u017ee n\u00e1s neprezrad\u00ed\u0161. Keby sa p\u00fdtali, kde si bol, povedz, \u017ee… Postrelili \u0165a, odviezli a potom \u0165a chceli zabi\u0165 a nechali \u0165a v priemyselnej \u010dasti. Keby sa p\u00fdtali, \u010do bude \u010falej, povedz, \u017ee si nespom\u00edna\u0161, dobre?“ dredat\u00fd chlapec poc\u00edtil n\u00e1val adrenal\u00ednu. Vedel, \u017ee sa Bill mus\u00ed okam\u017eite dosta\u0165 do nemocnice. Hor\u00fa\u010dka znamen\u00e1, \u017ee sa v tele utvoril z\u00e1pal. „Rozumie\u0161,“ op\u00fdtal sa po chv\u00edli ticha, uprene sleduj\u00fac \u010diernovl\u00e1skove zatv\u00e1raj\u00face sa o\u010di. Odpovede sa ale nedo\u010dkal. Chlapcove o\u010dk\u00e1 sa zavreli \u00faplne a on sa ponoril do pr\u00edjemnej tmy a ticha.<\/p>\n
<\/span><\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
„U\u017e zaspal?“ vo\u0161iel do izby Georg a pozrel sa na chlapca le\u017eiaceho na pohovke.<\/div>\n
<\/div>\n
„Nie, zamdlel. M\u00e1 hor\u00fa\u010dku, Georg. Ak sa nedostane do nemocnice, zomrie,“ povedal Tom a tvrdo sa zah\u013eadel svojmu kamar\u00e1tovi do o\u010d\u00ed.<\/div>\n
<\/div>\n
„Dal som mu lieky na spanie ni\u010d mu nie je,“ ozn\u00e1mil Georg a prehodil si chlapcove tel\u00ed\u010dko cez plece. Tom sa ale nedal odbi\u0165. Vtrhol mu Billovo telo, polo\u017eil ho na gau\u010d a rozkri\u010dal sa: „Georg! Ten chlapec zomrie, ak ho okam\u017eite nevezmem do nemocnice! Postar\u00e1m sa o to, aby sa nikto ni\u010d nedozvedel. Vezmem si ho na staros\u0165, ale mus\u00ed \u00eds\u0165 bezpodmiene\u010dne do nemocnice! M\u00f4\u017ee ma\u0165 vn\u00fatorn\u00fd z\u00e1pal a na to debiln\u00e9 pr\u00e1\u0161ky<\/em> na spanie nesta\u010dia! Chce\u0161 ma\u0165 z neho prachy?! Tak nesmie zdochn\u00fa\u0165! A to viem zariadi\u0165 len ja!“<\/div>\n
<\/div>\n
„Tak si zavolaj nejak\u00fdch t\u00fdch svojich odborn\u00edkov,“ vykr\u00edkol Georg. „Ale nep\u00f4jde do \u017eiadnej nemocnice!“<\/div>\n
\n
<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
„Georg potrebuje opera\u010dku! Spam\u00e4taj sa kone\u010dne a za\u010dni myslie\u0165 na niekoho in\u00e9ho ako na seba! Ten chlapec trp\u00ed a je v tom celom nevinne! Ja m\u00e1m alibi. Policajti ma vyl\u00fa\u010dia zo zoznamu podozriv\u00fdch a zariadim, aby teba a ani Gustava neprezradil. Ale mus\u00edm ho dosta\u0165 na svoje oddelenie! Ch\u00e1pe\u0161?!“ naliehal Tom a mal pocit, \u017ee mu praskne hlava aj hru\u010f. Bol u\u017e vy\u010derpan\u00fd z Georgovej sprostej zabednenosti.<\/div>\n
<\/div>\n
„Nie!“ Georg sa zamra\u010dil. „Nedovol\u00edm ti, aby si ho odviedol!“<\/div>\n
<\/div>\n
„Ako chce\u0161…“ dred\u00e1\u010dik za\u0165al zuby a vytiahol z vrecka zbra\u0148. Pred Georgov\u00fdmi o\u010dami ju nabil a vylo\u017eil si Billa na rameno. „K stene!“ Georg prekvapene za\u017emurkal.<\/div>\n
<\/div>\n
„To nemysl\u00ed\u0161 v\u00e1\u017ene! Je to len rozmaznan\u00fd syn\u00e1\u010dik! Ni\u010d in\u00e9!“<\/div>\n
<\/div>\n
„Je to \u017eiv\u00fd tvor,“ skr\u00edkol dredat\u00fd chlapec. „Je mi to \u013e\u00fato, Georg, ale nem\u00f4\u017eem ho necha\u0165 zomrie\u0165. Zaprisahal som sa, \u017ee budem \u017eivoty zachra\u0148ova\u0165,“ hovoril a pomaly ustupoval k dver\u00e1m.<\/div>\n
<\/div>\n
„Nie, to ja varujem teba,“ ozval sa Georg. „Ak ho pust\u00ed\u0161, dostane n\u00e1s do basy.“<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
Tom neodpovedal. Schmatol z ve\u0161ia\u010dika k\u013e\u00fa\u010de, pre\u0161mykol sa poza dvere a zamkol Georga v byte. Potom k\u013e\u00fa\u010de zahodil a utekal dole. Ke\u010f pri\u0161iel k autu, polo\u017eil Billovo bezvl\u00e1dne telo na zadn\u00e9 sedadlo, rozviazal ho a sadol si na miesto vodi\u010da. Na\u0161tartoval a plnou r\u00fdchlos\u0165ou sa rozbehol do nemocnice. Vedel, \u017ee len \u010do sa Bill prebud\u00ed, s\u00fa v\u0161etci v obrovskej sra\u010dke, ale nemohol ho necha\u0165 zomrie\u0165. Chlapec zak\u0148u\u010dal a pomaly rozlepil o\u010dk\u00e1.<\/span><\/div>\n
<\/div>\n
„Mami,“ \u0161epol a dred\u00e1\u010d pr\u00e1ve zastavil na kri\u017eovatke. Za\u010dul zozadu slab\u00fd hl\u00e1sok. Oto\u010dil sa k \u010diernovlas\u00e9mu stvoreniu a povedal: „O chv\u00ed\u013eu sme v nemocnici, Bill.“ V tej chv\u00edli nasko\u010dila zelen\u00e1 a on znova vy\u0161tartoval plnou r\u00fdchlos\u0165ou. O p\u00e1r min\u00fat zastavil na svojom parkovacom mieste v nemocnici, vybral chlapca z auta a pon\u00e1h\u013eal sa do budovy nemocnice.<\/span><\/div>\n
<\/div>\n
„Mami,“ vzlykal chlapec. „Pros\u00edm,“ za\u0161epkal.<\/div>\n
<\/div>\n
„Psst, Bill. U\u017e sme tu,“ sklonil sa k chlapcovmu u\u0161ku a nepozorovane sa pre\u0161mykol zadn\u00fdm vchodom. „Bill nesmie\u0161 n\u00e1s prezradi\u0165. Mus\u00ed\u0161 by\u0165 t\u00ed\u0161ko,“ dodal e\u0161te, skryl sa za roh a porozhliadal sa po chodbe. Bola pr\u00e1zdna. Tom vedel, \u017ee v takomto \u010dase m\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed obed\u0148aj\u0161iu prest\u00e1vku. Dred\u00e1\u010dik vyst\u00fapil z tie\u0148a, v ktorom sa skr\u00fdval, pre\u0161iel s chlapcom do prvej vo\u013enej miestnosti. Tam ho zlo\u017eil na poste\u013e. „Bill, mus\u00edm \u0165a vy\u0161etri\u0165,“ hovoril a opatrne chlapca vyzliekal. Bill sa zm\u00e4tene obzeral. Nerozumel tomu, kde je, ani \u010do tam rob\u00ed.<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
„Kto ste?“ \u0161epol.<\/div>\n
<\/div>\n
„To som ja, Tom. Mus\u00edm ti spravi\u0165 potrebn\u00e9 vy\u0161etrenia,“ hovoril dred\u00e1\u010d, pozorne si prezeraj\u00fac ranu a prehmat\u00e1vaj\u00fac chlapcovu rozp\u00e1len\u00fa nohu. „Hovor, kedy bol\u00ed, dobre?“<\/div>\n
<\/div>\n
„Au,“ zak\u0148u\u010dal chlapec a zavzlykal. „Bol\u00ed to.“<\/div>\n
<\/div>\n
„Fajn…“ povedal si Tom s\u00e1m pre seba. „P\u00f4jde\u0161 na s\u00e1lu, Bill,“ dodal, prikryl ho a vyletel na chodbu a zavrel dvere do izby. R\u00fdchlo prech\u00e1dzal chodbami a narazil na lek\u00e1rsku izbu. Vo\u0161iel dnu, vzal si potrebn\u00e9 veci a obvolal v\u0161etk\u00fdch kolegov zo svojho opera\u010dn\u00e9ho t\u00edmu. Potom sa vr\u00e1til sp\u00e4\u0165 k \u010diernovlas\u00e9mu chlapcovi, opatrne zdvihol a odniesol na miesto, kde sa mala kona\u0165 oper\u00e1cia. Len \u010do otvoril dvere do s\u00e1ly, vyr\u00fatil sa na\u0148ho jeho kolega, Andreas Kerner.<\/div>\n
<\/div>\n
„Tom, podaj mi ho.“ Dredat\u00fd lek\u00e1r mu podal vychudnut\u00e9 tel\u00ed\u010dko a ustarane sledoval, ako sa str\u00e1ca za \u010fal\u0161\u00edmi dvermi. V z\u00e1p\u00e4t\u00ed na to vystriedala Andreasa \u010fal\u0161ia kolegy\u0148a. Setra, ktor\u00e1 mu robila asistentku.<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
„Ahoj. \u010co sa stalo? Vyzer\u00e1\u0161… Si nejak\u00fd poblednut\u00fd,“ skon\u0161tatovala. „Ten chlapec nejako s\u00favis\u00ed s t\u00fdm vydieran\u00edm, v\u0161ak,“ op\u00fdtala sa.<\/div>\n
<\/div>\n
„Hej,“ odpovedal dredat\u00fd chalan a d\u00f4kladne si um\u00fdval ruky a\u017e po lakte.<\/div>\n
<\/div>\n
„Tom, mal by si kontaktova\u0165 pol\u00edciu. Nem\u00f4\u017ee\u0161 sa necha\u0165 \u010falej vydiera\u0165. Ten \u010dlovek…“ pri poh\u013eade na Toma sa rad\u0161ej odml\u010dala a zapla mu pl\u00e1\u0161\u0165.<\/div>\n
<\/div>\n
„Ja viem, Daniela,“ vzdychol si mlad\u00fd lek\u00e1r a natiahol si rukavice. Potom sa pozrel na svoju d\u00f4vern\u00fa kamar\u00e1tku. Spolo\u010dne vo\u0161li do s\u00e1ly a postavili sa na svoje miesta. Tomovo \u010delo sa mu orosilo potom u\u017e teraz, a to e\u0161te nemal v ruke ani skalpel. Sta\u010dilo, \u017ee videl chlapca le\u017eiaceho na opera\u010dnom stole. Pozrel sa na svojho kolegu a povedal: „Za\u010dneme. Pam\u00e4tajte si, \u017ee o tom nesmiete nikomu ani cekn\u00fa\u0165. Oper\u00e1cia mus\u00ed by\u0165 r\u00fdchla a najlep\u0161ie bez komplik\u00e1cii,“ povedal chirurg v\u00e1\u017ene, pre\u0161iel k \u010diernovlas\u00e9mu chlapcovi a prilo\u017eil mu na tv\u00e1r ak\u00fasi masku podobn\u00fa kysl\u00edkovej. „Bill, po\u010d\u00edtajme spolu do desa\u0165, okay?“ \u010ciernovlas\u00fd chlapec unavene pok\u00fdval hlavou a sotva napo\u010d\u00edtali do troch, Bill upadol do hlbok\u00e9ho sp\u00e1nku.<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
>> \u0160tvrt\u00fd de\u0148<\/em> <<<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
Len \u010do sa prv\u00e9 slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de vydrali na oblohu, chlapcove \u010dokol\u00e1dov\u00e9 o\u010dk\u00e1 sa otvorili. Ani nark\u00f3za mu nezabr\u00e1nila zobudi\u0165 sa presne ako hodinky. Chv\u00ed\u013eku o\u010dkami tekal okolo seba, k\u00fdm sa odhodlal pomaly posadi\u0165. Izba, v ktorej sa nach\u00e1dzal, mu pripadala povedom\u00e1, ale nevedel ju nikam zaradi\u0165. Poh\u013ead sa mu zastavil na okne otvorenom na vetra\u010dku. Pousmial sa a znova si \u013eahol. Zhlboka sa nad\u00fdchol \u010derstv\u00e9ho vzduchu a privrel o\u010dk\u00e1. Medzit\u00fdm sa v Tomovej izbe ozvalo rin\u010danie bud\u00edka. Chlapec ho s tich\u00fdm mrau\u010dan\u00edm vypol a natiahol sa po mobil na stol\u00edku. P\u00e4\u0165 hod\u00edn, r\u00e1no<\/em>, pomyslel si a hlavu znova zaboril do vank\u00fa\u0161a. Chv\u00ed\u013eu len tak le\u017eal so zatvoren\u00fdmi o\u010dami a po chv\u00edli ich opatrne otvoril. Nieko\u013eko kr\u00e1t za\u017emurkal, aby si o\u010di privykli na svetlo, a potom vstal. Pre\u0161iel do k\u00fape\u013ene, vykonal rann\u00fa potrebu, osprchoval sa, oholil a \u0161iel do svojej izby. Obliekol sa do svojej ob\u013e\u00fabenej tepl\u00e1kovej s\u00fapravy a bos\u00fd pre\u0161iel do izby, kde spal \u010diernovlas\u00fd chlapec.<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
Ne\u010dujne otvoril dvere a nakukol dnu. Zdalo sa, \u017ee spal. Preto po \u0161pi\u010dk\u00e1ch, najtich\u0161ie ako vedel, pre\u0161iel k chlapcovi a chcel mu vymeni\u0165 inf\u00faziu. Zasekol sa, ke\u010f Bill otvoril o\u010dk\u00e1 a po\u0161\u00fachal si ich. Predsa len nespal. Potichu k nemu spravil krok. \u010ciernovlas\u00fd chlapec sa po zvuku okam\u017eite oto\u010dil a ned\u00f4ver\u010divo ho sledoval.<\/span><\/div>\n
<\/div>\n
„Ako sa m\u00e1\u0161,“ op\u00fdtal sa Tom ticho, oto\u010dil sa k inf\u00fazii a za\u010dal ju vymie\u0148a\u0165. Chlapec si a\u017e teraz v\u0161imol ihlu v svojej ruke. Zak\u0148u\u010dal a okam\u017eite ju vytiahol. Zo \u017eily mu vystrekla krv a ruku si pritiahol vystra\u0161ene pritiahol k sebe.<\/div>\n
<\/div>\n
„Bill,“ zah\u013eadel sa Tom pr\u00edsne na chlapca, chytil mu ruku, vystrel a zatla\u010dil na miesto, kde sa nach\u00e1dzala \u017eila. „Nekomplikuj si zbyto\u010dne \u017eivot,“ dodal dred\u00e1\u010d. Vytiahol zo stol\u00edka dezinfekciu a tamp\u00f3n, na ktor\u00fd okam\u017eite nalial trocha z f\u013ea\u0161ti\u010dky, pevnej\u0161ie, ale jemne si pridr\u017eal \u010diernovl\u00e1skovu ruku, vy\u010distil miesto rany a ihlu znova zapichol do chlapcovej \u017eily. „Nechaj si ju tam, lebo si d\u00e1m pekelne z\u00e1le\u017ea\u0165 na tom, aby som ti ju potom chodil picha\u0165 ka\u017ed\u00fa hodinu,“ zasmial sa a pot\u013eapkal chlapca po ruke. „Tak, to by sme mali. Teraz si zoberie\u0161 lieky, naje\u0161 sa a bude\u0161 spa\u0165. Comprende,“ op\u00fdtal sa s poh\u013eadom upren\u00fdm do Billov\u00fdch o\u010d\u00ed a st\u00e1le sa smial. Chlapec na \u0148om visel o\u010dkami.<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
„Kto je Bill?“ tichu\u010dko \u0161epol a zah\u013eadel sa mu do o\u010d\u00ed. „A kto ste vy?“ p\u00edpol e\u0161te tich\u0161ie a za\u010dal sa znova obzera\u0165. Dredat\u00fd chlapec na\u0148ho vystra\u0161ene vyvalil o\u010di.<\/div>\n
<\/div>\n
Ako to, \u017ee nevie svoje meno? Ako to, \u017ee ma nepozn\u00e1 a nevie, \u010do sa deje? On si nepam\u00e4t\u00e1?<\/em> \u010dudoval sa Tom. Potom si v\u0161ak uvedomil, \u017ee by to mohol predsa len nejako vyu\u017ei\u0165 vo svoj prospech a upokojil sa.
„Ty si Bill a ja som Tom. Star\u00e1m sa o teba odkedy som \u0165a pred \u0161tyrmi d\u0148ami na\u0161iel. Bol si v\u00e1\u017ene zranen\u00fd a operoval som \u0165a. Teraz si u m\u0148a doma,“ usmial sa na chlapca. Bol celkom r\u00e1d, aj ke\u010f sa mu jeho n\u00e1hla strata pam\u00e4te nepozd\u00e1vala. \u010ciernovlas\u00fd chlapec sa strhol pri zvuku zvon\u010deka a sledoval, ako dredat\u00fd chlapec odi\u0161iel z izby a zavrel za sebou dvere. Na chodbe sa zrazu ozval nepr\u00edjemn\u00fd diev\u010densk\u00fd hlas.<\/span><\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
„Po\u010dula som, \u017ee tu bola pol\u00edcia. \u010co sa stalo, Tom?“ vybafla na Toma Nicol hne\u010f, ako otvoril dvere, a suver\u00e9nne napochodovala dnu. Dredat\u00fd chlapec sa nesta\u010dil \u010dudova\u0165 a nepr\u00edjemne prekvapen\u00fd zabuchol dvere.
„Bola tu pol\u00edcia, lebo si myslela, \u017ee som uniesol nejak\u00e9ho Billa Kaulitza,“ povedal, chytil svoju priate\u013eku za ruku a pritiahol si ju k sebe. „Ty moja mal\u00e1, \u017eiarliv\u00e1 f\u00faria… \u010co tu rob\u00ed\u0161 tak skoro r\u00e1no? Boli sme dohodnut\u00fd a\u017e na ve\u010der, nie?“ usmial sa na diev\u010da a pohladkal ju po tv\u00e1ri.<\/span><\/div>\n
<\/div>\n
„Vraj si tu niekoho mal,“ na\u0161p\u00falila spurne pery a mra\u010dila sa na\u0148ho.<\/div>\n
<\/div>\n
„Hej, kamar\u00e1ta,“ odpovedal Tom pokojne. „D\u00e1\u0161 si k\u00e1vu, \u010daj alebo d\u017e\u00fas,“ op\u00fdtal sa, aby zmenil t\u00e9mu a neprest\u00e1val sa na diev\u010da usmieva\u0165.<\/div>\n
<\/div>\n
„Redbull,“ odpovedala a ned\u00f4ver\u010divo si prezerala ob\u00fdva\u010dku. Nakr\u010dila obo\u010die a zamierila k Tomovi do sp\u00e1lne. Dredat\u00fd chlapec zatia\u013e vybral z chladni\u010dky jeden energetick\u00fd drink bez cukru, otvoril ho, vylial do poh\u00e1ra a \u0161iel za Nicol do svojej izby. <\/p>\n
<\/span><\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
„Mala si sn\u00e1\u010f znova nejak\u00e9 podozrenie, \u017ee si sem tak vletela,“ op\u00fdtal sa, ke\u010f vo\u0161iel a podal svojej priate\u013eke poh\u00e1r.<\/div>\n
<\/div>\n
„Vie\u0161, \u017ee som \u017eiarliv\u00e1,“ usmiala sa a natiahla pre pusu, ke\u010f zrazu z hos\u0165ovskej za\u010dula r\u00e1mus. Zamierila tam.<\/div>\n
<\/div>\n
„Necho\u010f tam, Nicol,“ zadr\u017eal diev\u010da a chytil ju za ruku. Pozrel sa jej do o\u010d\u00ed a povedal: „Niki, je tam jeden chlapec. Neviem, kto to je, ale ne\u0161iel som ho v priemyselnej \u010dasti. Bol v hroznom stave. Nemohol som ho tam necha\u0165, tak som ho vzal k sebe a postaral som sa o\u0148ho,“ priznal sa dred\u00e1\u010d. Nevedel, \u010di sa m\u00e1 reakcie svojej priate\u013eky b\u00e1\u0165 alebo by ho sn\u00e1\u010f mohla pochopi\u0165 bez toho, aby mu znova spravila sc\u00e9nu?<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
Diev\u010da sa zvrtlo na p\u00e4te a okam\u017eite otvorilo dvere do hos\u0165ovskej izby. Poh\u013ead sa jej zastavil na \u010diernovlasom klbku v posteli. Preletela ho poh\u013eadom, \u010di n\u00e1hodou naozaj nem\u00e1 prsia. Nemalo. Diev\u010da to teda nebolo. Poh\u013eadom zavadila e\u0161te o inf\u00faziu a oto\u010dila sa na Toma. „Mil\u00e1\u010dik, prep\u00e1\u010d. Vie\u0161, \u017ee \u0165a milujem,“ pobozkala ho. Tomovi neuverite\u013ene od\u013eahlo.
„Vie\u0161, Niki…“ odml\u010dal sa dred\u00e1\u010dik na chv\u00ed\u013eu. „Mala by si mi viac d\u00f4verova\u0165,“ zlo\u017eil si Tom ruky na hrudi. „Pre\u010do v\u017edy ver\u00ed\u0161 v\u0161etk\u00fdm ostatn\u00fdm? Mala by si veri\u0165 hlavne mne a nie tomu, \u010do sa kde kecne,“ dodal trocha roz\u010darovane.<\/span><\/div>\n
<\/div>\n
„M\u00e1m najkraj\u0161ieho, najschopnej\u0161ieho, najmil\u0161ieho a najslad\u0161ieho chlapa \u0161iroko \u010faleko. \u010cuduje\u0161 sa mi?“ na\u0161p\u00falila s \u00fasmevom pery.<\/div>\n
<\/div>\n
„Mo\u017eno m\u00e1\u0161, ale mala by si mu aj veri\u0165,“ odpovedal dredat\u00fd chlapec so smutn\u00fdm \u00fasmevom. „\u00daprimne, Niki… Aj ke\u010f \u0165a milujem najviac na svete, neviem, ako dlho vydr\u017e\u00edm tvoje v\u00fdbuchy. Pomaly ma nimi od seba odr\u00e1dza\u0161.“<\/div>\n
<\/div>\n
„To nie,“ zak\u0148u\u010dala a pevne ho objala.<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
„Pre\u010do ho vlastne m\u00e1\u0161 tu a nezaviezol si ho do nemocnice,“ sp\u00fdtala sa po chv\u00edli ticha.<\/div>\n
<\/div>\n
„Nemal pri sebe \u017eiadne doklady a nevieme, \u010di mal poistku, tak som ho sem vzal,“ odpovedal dred\u00e1\u010d pohotovo a pritiahol si Nicol bli\u017e\u0161ie k sebe. „Bolo mi ho, chud\u00e1\u010dika, \u013e\u00fato,“ dodal a pobozkal svoju priate\u013eku. Nicol ch\u00e1pavo prik\u00fdvla a usmiala sa na Toma.<\/div>\n
<\/div>\n
„A \u010do mu vlastne je,“ sp\u00fdtala sa a sto\u010dila poh\u013ead na spiaceho chlapca.<\/div>\n
<\/div>\n
„Postrelili ho,“ odpovedal Tom a uprene sa zah\u013eadel na diev\u010da vo svojom n\u00e1ru\u010d\u00ed. „Niki, \u010do tu vlastne chce\u0161? Ve\u010f e\u0161te nie je ani \u0161es\u0165,“ chcel vedie\u0165 dredat\u00fd chlapec.<\/div>\n
<\/div>\n
„Nemohla som spa\u0165, ke\u010f mi to baby povedali,“ zalamentovala a vtisla mu pusinku. „\u010co keby sme si dne\u0161n\u00fd de\u0148 nechali len a len pre seba, hm?“ Dred\u00e1\u010dik sa na svoju priate\u013eku spiklenecky usmial.
„Cel\u00fd de\u0148? Pre\u010do nie, ale… Ak ti nebude prek\u00e1\u017ea\u0165, \u017ee si ob\u010das zbehnem prezrie\u0165 pacienta,“ zah\u013eadel sa na diev\u010da ps\u00edm poh\u013eadom.<\/span><\/div>\n
<\/div>\n
„Chcela som, aby sme i\u0161li do Aqua parku,“ zak\u0148u\u010dala Nikol. „Na cel\u00fd de\u0148.“<\/div>\n
<\/div>\n
„Ah, Niki…“ chytil sa Tom za hlavu. „A \u010do keby sme ostali tu, hm? Ve\u010der si pust\u00edme nejak\u00fd romantick\u00fd film. Mimochodom, v pondelok som nejak\u00fd k\u00fapil. Tu\u0161\u00edm to malo n\u00e1zov „Love actually“ alebo nejako tak. Nechcela si ten film n\u00e1hodou vidie\u0165?“ op\u00fdtal sa chlapec a pokra\u010doval. „Sprav\u00edme si hor\u00facu \u010dokol\u00e1du, \u0161upneme sa pod deku na gau\u010di, zapnem krb a zap\u00e1lim svie\u010dky…“ za\u0161epkal jej do ucha a ne\u017ene ju hladkal po chrbte.<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa \u010ciernovlas\u00fd chlapec vypla\u0161ene otvoril o\u010di a zak\u0148u\u010dal. Zavzlykal. „S\u013e\u00fabil si\u2026“ \u0161epol, ke\u010f uvidel Toma. „Bill, r\u00fdchlo mi povedz, kam chce \u00eds\u0165 Georg. Nep\u00e1\u010di sa mi, ako sa k tebe spr\u00e1va. Naozaj \u0165a chcem posla\u0165 domov, ale oni mi<\/p>\n
Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[409],"tags":[],"class_list":["post-8832","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-robbery"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8832","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8832"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8832\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8832"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8832"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8832"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}