{"id":8880,"date":"2011-04-17T16:30:00","date_gmt":"2011-04-17T15:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8857"},"modified":"2011-04-17T16:30:00","modified_gmt":"2011-04-17T15:30:00","slug":"robbery-4","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/04\/17\/robbery-4\/","title":{"rendered":"Robbery 4."},"content":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
Rin\u010danie zvon\u010deka dredat\u00e9ho chlapca nepr\u00edjemne prekvapilo. V prvej chv\u00edli sa ostr\u00e9ho zvuku z\u013eakol, a\u017e posko\u010dil na mieste. Premkol ho strach. „Kto to m\u00f4\u017ee by\u0165? Georg? Ale ve\u010f ten mal pr\u00eds\u0165 a\u017e ve\u010der,“ prem\u00fd\u0161\u013eal Tom hor\u00fa\u010dkovito a o\u010dami preletel svoj byt, k\u00fdm neustali na premoknutom, pomerne z\u00fabo\u017eenom a vystra\u0161enom \u010diernovlasom chlapcovi. Z prem\u00fd\u0161\u013eania ho vytrhlo \u010fal\u0161ie naliehav\u00e9 zazvonenie.
„Kurva,“ zahre\u0161il dred\u00e1\u010d, r\u00fdchlo Billovi povedal, aby si pokojne \u013eahol, vybehol von a izbu za sebou pre istotu zamkol. Kr\u00e1\u010daj\u00fac k dver\u00e1m si vyzliekol mokr\u00e9 tri\u010dko, hodil ho do k\u00fape\u013ene a k\u013e\u00fa\u010d od zamknutej miestnosti si str\u010dil do vrecka. Potom otvoril. Za vchodov\u00fdmi dvermi st\u00e1la vysok\u00e1, \u0161t\u00edhla blond\u00edna s hned\u00fdmi o\u010dami a zvodne sa na chlapca usmievala.<\/div>\n
„Ahoj, Tomi,“ pozdravila \u017eena a napravila si priesvitn\u00fa bl\u00fazku.
„A – ahoj,“ vyjachtal chlapec zasko\u010dene a postavil sa do dver\u00ed. „\u010c – \u010do tu rob\u00ed\u0161, Nicol,“ op\u00fdtal sa diev\u010da\u0165a a nerv\u00f3zne pre\u0161\u013eapoval na mieste.
„Len som si povedala, \u017ee by som chcela vidie\u0165 svojho priate\u013ea. Je na tom nie\u010do zl\u00e9?“ usmievala sa a o\u010di jej pri tom \u017eiarili. „Nepozve\u0161 ma \u010falej,“ sp\u00fdtala sa Tomova priate\u013eka a v o\u010diach sa jej zalesklo e\u0161te viac.
„Pozri sa, Niki…“ dredat\u00fd chlapec sa jeme po\u0161krabal vo vlasoch a prem\u00fd\u0161\u013eal o nejakom presved\u010divom klamstve. Nemohol svojej frajerke poveda\u0165 o tom, \u017ee Georg uniesol prezidentovho syna, postrelil ho, potom ten \u00faboh\u00fd chlapec takmer sp\u00e1chal samovra\u017edu a teraz, akoby to nesta\u010dilo, ho m\u00e1 v byte. Ako by to vyznelo? No blbo. „Zlato, prep\u00e1\u010d, ale nem\u00e1m \u010das, pr\u00e1ve… Idem do pr\u00e1ce,“ povedal a nevinne sa usmial. Nicolina tv\u00e1r zrazu nadobudla v\u00fdraz rozz\u00farenej levice. <\/div>\n
\n
„Ty tam niekoho m\u00e1\u0161, v\u0161ak?!“ vy\u0161tekla na chlapca vo dver\u00e1ch a uk\u00e1zala na dred\u00e1\u010dovu nah\u00fa hru\u010f. „Vyru\u0161ila som v\u00e1s?! Sna\u017e\u00ed\u0161 sa ju kry\u0165, \u010do?!“ kri\u010dala na cel\u00fd panel\u00e1k.
„Nicol, pros\u00edm \u0165a, upokoj sa,“ prosil diev\u010da Tom. „Niki, zlatko…“
„Tak preto si mi neotv\u00e1ral,“ zasipela a dala dred\u00e1\u010dovi facku. Chlapec sa chytil za s\u010dervenan\u00e9 l\u00edce. „Niki, pusinka, prezliekal som si nohavice,“ sna\u017eil sa presved\u010di\u0165 diev\u010da. „Nevedel som, \u017ee pr\u00edde\u0161 a cudziemu \u010dloveku neotvor\u00edm hol\u00fd, nie?“ d\u00e1val Tom \u0165a\u017ek\u00e9 argumenty a Nicol sa pomaly upokojovala.
„Aj tak mi nie je jasn\u00e9, pre\u010do ma nechce\u0161 pusti\u0165 dovn\u00fatra,“ privrela o\u010di a iskrivo sa zah\u013eadela na svojho priate\u013ea. Tom v duchu znova zahre\u0161il.
„M\u00e1m tam hrozn\u00fd neporiadok,“ vyhovoril sa dred\u00e1\u010d, prist\u00fapil bli\u017e\u0161ie a objal diev\u010da okolo bokov. „Never\u00ed\u0161 mi, Niki?“ za\u0161epkal a uprel na diev\u010da neodolate\u013en\u00fd ps\u00ed poh\u013ead.
„Oh, Tomi,“ vzdychla si Nicol a s \u00fasmevom objala svojho priate\u013ea. „Prep\u00e1\u010d, \u017ee som ti spravila tak\u00fa sc\u00e9nu. Som stra\u0161ne \u017eiarliv\u00e1, ve\u010f vie\u0161,“ za\u0161epkala a zatv\u00e1rila sa previnilo.
„Odp\u00fa\u0161\u0165am ti, ko\u010dka,“ odpovedal Tom a prec\u00edtene svoju priate\u013eku pobozkal. „S\u013eubujem ti, \u017ee si spolu niekam vyjdeme, ale tento t\u00fd\u017ede\u0148 m\u00e1m skuto\u010dne nabit\u00fd slu\u017ebami,“ klamal dredat\u00fd chlapec \u0161ikovne.
„Tak\u017ee sa neuvid\u00edme?“ op\u00fdtalo sa pekn\u00e9 diev\u010da smutne.
„Brnknem ti, zlatko,“ usmial sa Tom, vtisol svojej priate\u013eke ne\u017en\u00fd bozk na pery a odprevadil ju k jej autu. Ke\u010f sa kone\u010dne vr\u00e1til do bytu, zamkol za sebou a vyd\u00fdchol si. Oprel sa o dvere, zaklonil hlavu, zatvoril o\u010di a pomyslel si: „Toto bolo o chlp, Tom.“<\/p>\n<\/div>\n
Billa Nicolin krik najprv trocha vystra\u0161il, no po chv\u00edli si uvedomil, \u017ee by to mohla by\u0165 jeho z\u00e1chrana.<\/div>\n
„Pomoc,“ skr\u00edkol a natiahol ruku smerom k dver\u00e1m. Chv\u00ed\u013eu na\u010d\u00faval, ak krik ustal a \u017eiadanej pomoci sa mu nedostalo. Zavzlykal a opatrne zliezol z postele. Popri stene dokr\u00edval k dver\u00e1m a zalomcoval s k\u013eu\u010dkou. Dvere v\u0161ak nepovolili. Sk\u00fa\u0161al to e\u0161te hodn\u00fa chv\u00ed\u013eu. Ke\u010f za\u010dul zaklapnutie vchodu od Tomovho bytu, bezmocne sa zviezol po dver\u00e1ch, ktor\u00e9 sa e\u0161te do ned\u00e1vna tak z\u00fafalo sna\u017eil otvori\u0165. Pritisol si kolen\u00e1 k bru\u0161ku, \u0161krabanec nepr\u00edjemne zabolel a \u010diernovl\u00e1sok sa znova naplno rozplakal.<\/p>\n<\/div>\n
Medzit\u00fdm ako Bill lomcoval dvermi hos\u0165ovskej izby, u\u017e Tom st\u00e1l na chodbe a \u0161m\u00e1tral rukou vo vrecku. Po chv\u00edli z neho vytiahol k\u013e\u00fa\u010d a pre\u0161iel k izbe, kde sa nach\u00e1dzal unesen\u00fd chlapec. Ucho najprv pritla\u010dil na dvere a po\u010d\u00faval. Z vn\u00fatra sa oz\u00fdvali tlmen\u00e9 vzlyky. Dredat\u00e9ho chlapca dos\u0165 zamrzelo, \u017ee sa Bill ve\u013emi tr\u00e1pi, no nemal in\u00fa mo\u017enos\u0165. Str\u010dil k\u013e\u00fa\u010d do z\u00e1mku, zvrtol n\u00edm a opatrne otv\u00e1ral dvere.<\/p>\n<\/div>\n
Chlapec zak\u0148u\u010dal, ke\u010f do neho jemne vrazili dvere a vypla\u0161ene sa odtiahol do k\u00fata, tisn\u00fac si k tel\u00ed\u010dku kolen\u00e1. Tichu\u010dko vzlykal. Dredat\u00fd chlapec nahliadol do miestnosti. Poste\u013e bola pr\u00e1zdna. In\u0161tinkt\u00edvne sa zah\u013eadel na okno, ale bolo zavret\u00e9. Potichu vo\u0161iel dnu a z k\u00fata sa ozvali tichu\u010dk\u00e9 vzlyky. Dred\u00e1\u010d vyst\u00fapil z tie\u0148a dver\u00ed a k\u013eakol si k mal\u00e9mu klbku. Jemne ho pohladkal po vlasoch a za\u0161epkal: „Bill, si u m\u0148a doma. Nemus\u00ed\u0161 sa b\u00e1\u0165. Tu si v bezpe\u010d\u00ed.“ Chlapec sa in\u0161tinkt\u00edvne prikr\u010dil a \u010falej vzlykal. Poh\u013ead mu zabl\u00fadil k otvoren\u00fdm dver\u00e1m. „Nechcel by si najes\u0165?“ op\u00fdtal sa Tom a ustarostene sa zah\u013eadel na svojho chr\u00e1nenca. Bill zavrtel hlavou a \u010falej sa kr\u010dil do klbka. Rozm\u00fd\u0161\u013eal: Ak\u00e1 je \u0161anca, \u017ee sa mi s tou bo\u013eavou nohou podar\u00ed utiec\u0165?<\/em><\/p>\n<\/div>\n
„Bill ani vlastn\u00e1 matka nerozumie nem\u00e9mu die\u0165a\u0165u. Pros\u00edm \u0165a, hovor so mnou. U\u013eav\u00ed sa ti,“ naliehal dredat\u00fd chlapec. „A nemal by si sedie\u0165 na zemi. E\u0161te st\u00e1le si mokr\u00fd, mal by si sa prezliec\u0165. Doniesol som ti nejak\u00e9 svoje veci,“ dodal dred\u00e1\u010d. „Viem, \u017ee nie\u010do tepl\u00e9 do \u017eal\u00fadka, by ti dobre padlo.“ Chlapec op\u00e4tovne zaprotestoval a ignoroval protesty oz\u00fdvaj\u00face sa mu v bru\u0161ku, ktor\u00e9 malo rozhodne in\u00fd n\u00e1zor ako on s\u00e1m. „Bill…“ odpovedal na pok\u00fdvanie Tom v\u00fdhra\u017ene. „Potrebuje\u0161 silu, aby si sa \u00faplne zotavil,“ sna\u017eil sa ho presved\u010di\u0165 dred\u00e1\u010d. „\u010coho sa e\u0161te boj\u00ed\u0161,“ sp\u00fdtal sa dredat\u00fd mlad\u00edk po chv\u00edli pozorovania. „Georg tu nie je,“ dodal chlapec s dredmi pokojne, vzpriamil sa a zlo\u017eil si ruky na st\u00e1le nahej hrudi.<\/div>\n
„Nechcem,“ ozn\u00e1mil vzpurne Bill a zamra\u010dil sa. Poc\u00edtil zvl\u00e1\u0161tny n\u00e1val hnevu a odvahy.<\/div>\n
„Tak potom si zavol\u00e1m Georga. Ten do teba nie\u010do ur\u010dite dostane,“ usmial sa Tom, vy\u0161iel z izby a chlapec sa pozrel na okno. Opatrne vstal a opieraj\u00fac sa o stenu k nemu pre\u0161iel. Nie je to vysoko<\/em>, pomyslel si.<\/p>\n<\/div>\n
Tom bol pr\u00e1ve v kuchyni. Pripravil \u010diernovl\u00e1skovi nie\u010do pod zub a do poh\u00e1ra nalial pomaran\u010dov\u00fd d\u017e\u00fas. Polo\u017eil ho na t\u00e1cku k tanieru teplej polievky a vo\u0161iel do izby. Chlapec st\u00e1l pri okne a pok\u00fa\u0161al sa ho otvori\u0165. Dredat\u00fd chlapec sa usmial, polo\u017eil t\u00e1cku s jedlom na no\u010dn\u00fd stol\u00edk a d\u00edval sa, ako sa Bill pasoval s oknom.<\/div>\n
<\/div>\n
„Samovra\u017edou ni\u010d nevyrie\u0161i\u0161. Sme na \u0161iestom poschod\u00ed, hoci sa to nezd\u00e1,“ ozval sa dred\u00e1\u010dik, ke\u010f ho chlapec nevn\u00edmal. Ten sa na jeho hlas strhol a oto\u010dil. Zachytil sa steny, ako sa mu pri prudkom pohybe od bolesti podlomili kolen\u00e1. Usykol od bolesti a sledoval pribli\u017euj\u00faceho sa dred\u00e1\u010da, ktor\u00fd ho r\u00fdchlo zachytil a posadil na poste\u013e.
„Ak bude\u0161 posl\u00facha\u0165, u\u017e o dva dni m\u00f4\u017ee\u0161 by\u0165 doma, Bill. Prisah\u00e1m. Ale na tak\u00e9to hl\u00faposti…“ uk\u00e1zal na okno, „mus\u00ed\u0161 zabudn\u00fa\u0165, rozumie\u0161?“ pozrel sa chlapcovi uprene do o\u010d\u00ed a prik\u00fdvol hlavou. Bill pomaly prik\u00fdvol. Nevedel, \u010di mu m\u00f4\u017ee celkom d\u00f4verova\u0165. Nakoniec prik\u00fdvol a pomyslel si: Fajn.<\/em> Budem posl\u00facha\u0165, ale ak ma za dva dni nepust\u00ed domov, tak sa pok\u00fasim ujs\u0165.<\/em> „Som r\u00e1d,“ pote\u0161il sa Tom \u010diernovl\u00e1skovmu s\u00fahlasu. „A e\u0161te jedna vec. Nemysli si, \u017ee \u0165a chcem pretiahnu\u0165 alebo nie\u010do. M\u00e1m priate\u013eku a v\u00f4bec nem\u00e1m chute ako Geo,“ zvonivo sa zasmial dredat\u00fd chlapec a postavil pred \u010diernovlas\u00e9ho chlapca podnos s jedlom. „Najedz sa a potom ti usteliem poste\u013e, aby si si odd\u00fdchol.“<\/p>\n<\/div>\n
„Nie som hladn\u00fd,“ odpovedal po chv\u00ed\u013eke chlapec a oto\u010dil hlavu od t\u00e1cky s jedlom.<\/div>\n
„Tak potom ti usteliem poste\u013e a ty sa zatia\u013e prezle\u010die\u0161,“ op\u00fdtal sa Tom a nadvihol obo\u010die. Chlapec prik\u00fdvol a opatrne vstal. Pretrel si o\u010dk\u00e1. \u0160t\u00edpali. Hne\u010f po \u0148om sa zdvihol aj dredat\u00fd chlapec.
„Nem\u00e1m ti pom\u00f4c\u0165,“ sp\u00fdtal sa Tom a sledoval, ako sa Bill ledva dr\u017e\u00ed na noh\u00e1ch. Bill okam\u017eite zavrtel hlavou.<\/div>\n
„M – mohol by som sa p – preziec\u0165,“ sp\u00fdtal sa chlapec nesmelo. Nebude sa predsa pred nik\u00fdm cudz\u00edm vyzlieka\u0165! To\u013eko hrdosti mu aj napriek tomuto v\u0161etk\u00e9mu ostalo. Prid\u0155\u017eal sa steny a Tom sa na chv\u00ed\u013eu stratil za dverami. \u010ciernovlas\u00fd chlapec sa na chv\u00ed\u013eu oprel o stenu a zhlboka d\u00fdchal. St\u00fapal mu tlak. Potom sa odrazil od steny a rozopol si opasok. Pr\u00ed\u0161erne ho rozbolela hlava. Pritla\u010dil si prsty na sp\u00e1nky a zavrel o\u010di. Pre\u0161iel pomaly k oknu a oprel si hor\u00face \u010delo o chladn\u00e9 sklo. Pom\u00e1halo to trocha zmierni\u0165 boles\u0165. Po chv\u00edli oddychu si vyzliekol mokr\u00e9 \u0161aty a obliekol si to, \u010do mu doniesol Tom. Potom si sadol na poste\u013e a zavolal dred\u00e1\u010dika dovn\u00fatra.<\/p>\n<\/div>\n
Chlapec s dredmi vst\u00fapil, zastavil sa medzi dvermi a zad\u00edval sa do peknej tv\u00e1re s jemn\u00fdmi rysmi. Usmial sa, spravil nieko\u013eko krokov a sadol si na poste\u013e ved\u013ea \u010diernovlas\u00e9ho chlapca. Ten si z\u00edvol a o\u010dk\u00e1 sa mu u\u017e pomaly zatv\u00e1rali.<\/div>\n
„Bill, najprv sa najedz, potom m\u00f4\u017ee\u0161 spa\u0165 ko\u013eko chce\u0161,“ za\u0161epkal Tom jemne a pritisol k chlapcovi podnos s tepl\u00fdm jedlom.<\/div>\n
„Nie som hladn\u00fd,“ \u0161epol \u010diernovl\u00e1sok a uprel na Toma nesmel\u00fd, no smutn\u00fd poh\u013ead.<\/div>\n
„Tak dobre,“ nechal sa nakoniec presved\u010di\u0165 dred\u00e1\u010dik, rozostlal Billovi poste\u013e, nechal chlapca pokojne odpo\u010d\u00edva\u0165 a jedlo prelo\u017eil na stol\u00edk. Po \u0161pi\u010dk\u00e1ch sa vykradol z izby a ne\u010dujne zatvoril dvere.<\/p>\n<\/div>\n
>><\/strong> Tret\u00ed de\u0148<\/em> <<<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
Bill rozlepil o\u010dk\u00e1 presne s v\u00fdchodom slnka. Izba bola zaliata jemne oran\u017eovou farbou. Oklepal sa a viac sa zabalil do teplej prikr\u00fdvky. Pevne si ju omotal okolo tel\u00ed\u010dka a opatrne, jemne poskakuj\u00fac na jednej nohe, pre\u0161iel k oknu. Chv\u00ed\u013eku sledoval vych\u00e1dzaj\u00face slnko a pousmial sa. Zalomcoval oknom a \u00fazkostne zak\u0148u\u010dal. T\u00fa\u017eil po troche \u010derstv\u00e9ho vzduchu. Smutne sklonil hlavu a potom sa porozhliadol po malej \u00fatulnej a moderne zariadenej izbi\u010dke, ktor\u00e1 sa mala sta\u0165 jeho nan\u00faten\u00fdm „domovom“ na nieko\u013eko dn\u00ed. Poste\u013e, no\u010dn\u00fd stol\u00edk, lampi\u010dka, skri\u0148a, bielizn\u00edk a pekn\u00fd shaggy koberec, ktor\u00fd ho l\u00e1kal asi najviac zo v\u0161etk\u00e9ho. Vr\u00e1til sa k posteli, sadol si a jemne po \u0148om jednou n\u00f4\u017ekou pre\u0161iel. Pousmial sa. Bol m\u00e4ku\u010dk\u00fd.<\/p>\n<\/div>\n
Na stol\u00edku postrehol jedlo. V \u017eal\u00fadku mu za\u0161kv\u0155kalo, a tak neodolal poh\u00e1ru d\u017e\u00fasu a tanieru pln\u00e9mu teraz u\u017e pomerne studenej kuracej polievky. D\u017e\u00fas vypil do dna, pomaly zjedol polievku a znova pre\u0161iel k oknu. \u0160tudoval jeho otv\u00e1ranie. Mus\u00ed sa to predsa da\u0165 nejako otvori\u0165<\/em>, pomyslel si. Nakoniec sa mu to v\u0161ak predsa len nepodarilo. Sk\u00fa\u0161al to u\u017e v\u0161etk\u00fdmi sp\u00f4sobmi, no nepodarilo sa mu to ani na st\u00fd pokus. Mo\u017eno by som mal poprosi\u0165 Toma,<\/em> preblesklo chlapcovi hlavou, ale v z\u00e1p\u00e4t\u00ed nes\u00fahlasne potriasol hlavou a rozmyslel si to. Smutne si znova sadol na poste\u013e. Tak ve\u013emi chcel na vzduch. Pohla\u010f sa mu zasekol na poh\u00e1ri d\u017e\u00fasu. Nahol sa, vzal ho a vycedil z neho posledn\u00e9 kvapky sladkej tekutiny. Zah\u013eadel sa na dno poh\u00e1da a prem\u00fd\u0161\u013eal. Zrazu sa zad\u00edval na dvere. Odlo\u017eil poh\u00e1r, opatrne sa zdvihol a opieraj\u00fac sa o stenu pre\u0161iel k dver\u00e1m. Pomaly stla\u010dil k\u013eu\u010dku a dvere sa otvorili.<\/p>\n<\/div>\n
\u010ciernovl\u00e1sok zvedavo vykukol na chodbi\u010dku zaliatu jemnou oran\u017eovou farbou. Vypla\u0161ene vy\u0161iel na chodbu a poh\u013ead uprel na dvere oproti. Tam mus\u00ed by\u0165 Tomova izba<\/em>, pomyslel si chlapec a ticho sa pribl\u00ed\u017eil k dver\u00e1m. Potichu\u010dky nakukol dnu. Uvidel Toma rozvalen\u00e9ho v perin\u00e1ch a vzadu balk\u00f3nov\u00e9 dvere. Tichu\u010dko ako my\u0161ka pre\u0161iel cez izbu, ne\u010dujne otvoril dvere a postavil sa na balk\u00f3n. Zaklonil hlavu a spokojne zavrel o\u010di. Chlap\u010da si sadlo a pritiahlo k sebe kolienka. Zavrelo o\u010dk\u00e1 a spokojne sa usmievalo. Zatia\u013e \u010do Bill sedel v pr\u00fatenom kresielku a nosom nas\u00e1val mestsk\u00fd vzduch, dredat\u00e9ho chlapca ovanul rann\u00fd v\u00e1nok a odohnal mu z o\u010d\u00ed sp\u00e1nok. Dred\u00e1\u010dik tak pootvoril o\u010di a znova zatvoril pod n\u00e1valom svetla. Jemne si ich pretrel a skopal zo seba perinu. Posadil sa a pona\u0165ahoval svaly. V tom zbadal, \u017ee dvere na balk\u00f3n s\u00fa otvoren\u00e9. Nepam\u00e4tal si, \u017ee by ich ve\u010der nechal otvoren\u00e9. Premkol ho strach. Vysko\u010dil na nohy a v boxerk\u00e1ch sa rozbehol na balk\u00f3n.<\/p>\n<\/div>\n
„B – Bill?“ vyjachtal hiphoper prekvapene. „\u010c – \u010do tu rob\u00ed\u0161?“ Chlapec sa strhol a prudko sa posadil. Rozospato sa obzeral. Poh\u013eadom sa zastavil sa Tomovi. Prikr\u010dil sa. „Nemus\u00ed\u0161 sa b\u00e1\u0165,“ povedal Tom okam\u017eite ako uvidel \u010diernovl\u00e1skov prestra\u0161en\u00fd poh\u013ead. „Len som sa b\u00e1l. Ve\u010f vie\u0161… Aby sa ti nie\u010do nestalo,“ dodal a usmial sa. V tom sa stratil v izbe. O min\u00fatu sa vr\u00e1til na sp\u00e4\u0165, zavrel dvere do izby, oprel sa o z\u00e1bradlie, uprel poh\u013ead do dia\u013eky a zap\u00e1lil si cigaretu. Bill nes\u00fahlasne nakr\u010dil no\u0161tek. Nemal r\u00e1d cigarety. Oto\u010dil hlavu proti vetru a zavrel o\u010di. U\u017e\u00edval si \u010derstv\u00fd vzduch. Dredat\u00fd chlapec si v\u0161ak jeho v\u00fdraz nev\u0161imol a vyf\u00fakol \u010fal\u0161\u00ed oblak dymu. „Nemohol si spa\u0165?“<\/div>\n
„Chcel som na vzduch,“ \u0161epol chlapec.<\/div>\n
„Ne\u010dudujem sa ti,“ pousmial sa chlapec s dredmi. „\u010co si robil v tom zlatn\u00edctve,“ op\u00fdtal sa po chv\u00edli ticha Tom.<\/div>\n
„Kupoval mame dar\u010dek k narodenin\u00e1m,“ odpovedal Bill potichu.<\/div>\n
„Tvoja mamka m\u00e1 narodeniny? Ko\u013eko m\u00e1 rokov?“ zauj\u00edmal sa dredat\u00fd chlapec a zahasil cigaretu v popoln\u00edku. U\u017e ho faj\u010denie nebavilo.<\/div>\n
„Mala tridsiate \u00f4sme. V\u010dera…“ p\u00edpol chlapec.<\/div>\n
„Chcel by si jej poblaho\u017eela\u0165,“ povedal si Tom pre viac pre seba ako Billovi, sklonil hlavu a smutne sa zad\u00edval dole na parkovisko.<\/p>\n<\/div>\n
„Moja mama m\u00e1 \u0161tyridsa\u0165sedem a je \u0165a\u017eko chor\u00e1. Neviem, \u010di sa svojich \u0161tyridsiatich \u00f4smych v\u00f4bec do\u017eije,“ dred\u00e1\u010dik si skryl tv\u00e1r do dlan\u00ed a \u0165a\u017eko si vzdychol. Bill sa na\u0148ho pozrel a hr\u00fdzol si peru.
„To… mi je \u013e\u00fato,“ povedal ticho a Tom na to len m\u00e1vol rukou do priestoru.
„Keby nebolo toho prekliateho chlapa…“ odml\u010dal sa a pevne stisol pery. „Prive\u013ea rozpr\u00e1vam. Zabudni na to, \u010do som povedal,“ oto\u010dil sa k \u010diernovlas\u00e9mu chlapcovi. „Nejdeme sa nara\u0148ajkova\u0165?“ Bill znova pozrel do pr\u00e1zdna. Nad hlavou im preletela helikopt\u00e9ra. Tom ju tak isto postrehol a v prvom momente si pomyslel, \u017ee by ho mal nechal \u00eds\u0165, no potom… Tom by ho tak r\u00e1d pustil, ale nemohol. Br\u00e1nilo mu v tom nie\u010do, \u010do ohrozovalo jeho najbli\u017e\u0161\u00edch. Preto Billa r\u00fdchlo chytil a vtla\u010dil do svojej izby.<\/p>\n<\/div>\n
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Nathy_TwC & Sisa Rin\u010danie zvon\u010deka dredat\u00e9ho chlapca nepr\u00edjemne prekvapilo. V prvej chv\u00edli sa ostr\u00e9ho zvuku z\u013eakol, a\u017e posko\u010dil na mieste. Premkol ho strach. „Kto to m\u00f4\u017ee by\u0165? Georg? Ale ve\u010f ten mal pr\u00eds\u0165 a\u017e ve\u010der,“ prem\u00fd\u0161\u013eal Tom hor\u00fa\u010dkovito a o\u010dami preletel<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[409],"tags":[],"class_list":["post-8880","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-robbery"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8880","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8880"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8880\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8880"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8880"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8880"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}