{"id":8989,"date":"2011-04-02T15:00:00","date_gmt":"2011-04-02T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=8966"},"modified":"2011-04-02T15:00:00","modified_gmt":"2011-04-02T14:00:00","slug":"biela-ako-ruza-cervena-ako-krv","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/04\/02\/biela-ako-ruza-cervena-ako-krv\/","title":{"rendered":"Biela ako ru\u017ea, \u010derven\u00e1 ako krv!"},"content":{"rendered":"
\n
\n
autor: Sisa<\/strong><\/div>\n
Taak… mate tu \u010fal\u0161iu poviedku. Trvalo mi dos\u0165 dlho, k\u00fdm som sa k nej dokopala xD… tak si ju u\u017eite \ud83d\ude42 …jo a mimochodom. Pre t\u00fdch, \u010do ob\u013eubuj\u00fa happy end, mam dneska prekvapko a maj\u00fa n\u00e1hradn\u00fd koniec xD tak pr\u00edjemn\u00e9 \u010d\u00edtanie. Sisa<\/em><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n

<\/p>\n

***<\/div>\n
\u010ciernovlas\u00e9 klbko sa malinko zachvelo a hned\u00e9 o\u010dka vykukli z poza ruky. Chlapec sa poobzeral okolo seba a ke\u010f sa uistil, \u017ee je naozaj s\u00e1m, pok\u00fasil sa opatrne vsta\u0165. Zaprel sa o strom a pozbieral si zo zeme rozh\u00e1dzan\u00e9 knihy. Zad\u00edval sa na nebo. Sedel tu tak dlho? Pomaly zamieril domov. Vych\u00e1dzal z parku, ke\u010f na lakti zac\u00edtil pevn\u00fd stisk. „Pros\u00edm.“ popla\u0161ene za\u0161epkal, ke\u010f pred sebou uvidel orie\u0161kov\u00e9 o\u010di. U\u017e znova. Nech\u00e1pal to. Ten dred\u00e1\u010d ho so svojou partiou v\u017edy zbil, a potom sa vr\u00e1til s\u00e1m, aby mu pomohol, a to Bill nech\u00e1pal. <\/p>\n

<\/em><\/div>\n

„P\u0161\u0161t,“ za\u0161epkal a pomohol chlapcovi udr\u017ea\u0165 sa na noh\u00e1ch. <\/p>\n

<\/em><\/div>\n

„Nie, pros\u00edm.“ Zavzlykal \u010diernovl\u00e1sok, „u\u017e mi neubli\u017euj.“<\/em><\/div>\n
„Nepri\u0161iel som ti ubl\u00ed\u017ei\u0165, Bill, a ty to vie\u0161.“ Odpovedal potichu dredat\u00fd chlapec a pom\u00e1hal chlapcovi pri ch\u00f4dzi. Zastavili a\u017e pri Billovom dome. Dred\u00e1\u010d ho posadil na schod a zazvonil. K\u00fdm stihol Bill nie\u010do poveda\u0165, bol pre\u010d…<\/em><\/div>\n
***<\/p>\n<\/div>\n
Bill pomaly rozlepil o\u010di a posadil sa. Zaspal! O\u010dami sk\u013azol k mierne do \u010dervena sfarbenej vode, v ktorej le\u017eal, a prudko vysko\u010dil… zad\u00edval sa na z\u00e1p\u00e4stia a str\u010dil ho do \u013eadovej vody. Usykol a sledoval, ako krv\u00e1canie prest\u00e1va.
Odd\u00fdchol si a rany prelepil leukoplastom. <\/div>\n
\n

<\/p>\n

Navliekol si na ruku mno\u017estvo vlnen\u00fdch n\u00e1ramkov a zabalil sa do osu\u0161ky. Zad\u00edval sa na seba do zrkadla. Rany od poslednej bitky sa e\u0161te nestihli zahoji\u0165. Boleli. Pre\u0161iel si prst\u00edkmi po napuchnutej pere. Zmizn\u00fa. Tak ako v\u0161etky predch\u00e1dzaj\u00face, ale jazvy ostan\u00fa. Jazvy na srdci. Zavrtel hlavou a vy\u0161iel z k\u00fape\u013ene.<\/div>\n
\n

Obliekol si nie\u010do reprezentat\u00edvnej\u0161ie a vzal \u0161kolsk\u00fa ta\u0161ku. Naposledy skontroloval, \u010di v\u0161etko pozamykal a vy\u0161iel z domu. So sklonenou hlavou kr\u00e1\u010dal do \u0161koly. Inak ako oby\u010dajne. Dnes bez make-upu. S vlasmi len nedbalo zviazan\u00fdmi v cope. \u013dudia sa po \u0148om ot\u00e1\u010dali. \u00c1no. Je pravda, \u017ee Bill nikdy nepatril medzi ob\u013e\u00fabencov, ale ka\u017ed\u00fd bol u neho zvyknut\u00fd, \u017ee sa o seba staral. Neunikol ani Tomovmu poh\u013eadu.<\/p><\/div>\n

„Andreas!“ ohl\u00e1sil ur\u00fdchlene svojho kamar\u00e1ta, ke\u010f uvidel, ako sa vybral k \u010diernovl\u00e1skovi. „Dneska nie. M\u00e1m n\u00e1ladu na hovno. Nem\u00e1m chu\u0165 fl\u00e1ka\u0165 sa s nejakou kurvou.“ Ozn\u00e1mil mu nevzru\u0161ene a vo\u0161iel do triedy.
Blon\u010f\u00e1k neochotne prik\u00fdvol a nasledoval svojho \u0161\u00e9fa do triedy.<\/div>\n
Tom nech\u00e1pavo sk\u00famal chlapcove drobn\u00e9 telo, ukryt\u00e9 v mikine. Na \u010do mu bola? Vonku je predsa takmer tridsa\u0165 stup\u0148ov. Navy\u0161e sa mu zdalo, \u017ee chlapec je e\u0161te chud\u0161\u00ed, ako ke\u010f sa pred t\u00fd\u017ed\u0148om za\u010d\u00ednali ve\u013ekono\u010dn\u00e9 pr\u00e1zdniny.<\/p>\n<\/div>\n
Vstal a r\u00e1znym krokom zamieril k nemu. Za z\u00e1p\u00e4stie ho vytiahol na nohy a uvidel, ako sa chlapcove zorni\u010dky roz\u0161\u00edrili strachom. V triede zavl\u00e1dlo hrobov\u00e9 ticho. V\u0161etci vedeli, \u010do pr\u00edde. Aj Bill to vedel, ale na jeho prekvapenie na jeho ubolen\u00e9 telo nedopadla \u017eiadna rana. Dred\u00e1\u010d ho miesto toho don\u00fatil k pohybu a \u0165ahal ho cez z\u00e1stup \u013eud\u00ed na chlap\u010densk\u00e9 WC.<\/div>\n
\u010ciernovl\u00e1skovi sa rozklepali kolen\u00e1. B\u00e1l sa najhor\u0161ieho.<\/div>\n
P\u00e1r krokov od WC sa dred\u00e1\u010dovi \u00faspe\u0161ne vy\u0161klbol a rozbehol sa pre\u010d. Be\u017eal asi 5 min\u00fat, k\u00fdm stratil \u0161kolu z doh\u013eadu. Dopadol uprostred parku na kolen\u00e1 a vyd\u00fdchaval sa.<\/div>\n
Privrel vy\u010derpane o\u010di a \u010delo polo\u017eil na tr\u00e1vu. Zle sa mu d\u00fdchalo. Viac si pritiahol mikinu. Bola mu zima. Zac\u00edtil na pa\u017eiach ruky. Prudko sa vystrel a vypla\u0161ene h\u013eadel do Tomov\u00fdch o\u010d\u00ed.<\/div>\n
„N-Nie… Pros\u00edm,“ zavzlykal a pok\u00fa\u0161al sa dosta\u0165 do bezpe\u010dia.
„P\u0161\u0161t, mali\u010dk\u00fd. Bill, no tak. Nepri\u0161iel som ti ubl\u00ed\u017ei\u0165.“ Pok\u00fa\u0161al sa chlapca ukludni\u0165, ale ten sa len na\u010falej triasol. Po chv\u00ed\u013eke sa mu podarilo dosta\u0165 ho na nohy.<\/div>\n
Neopatrne ho chytil za z\u00e1p\u00e4stie, ale chlapec vykr\u00edkol a znova dopadol na zem. Dreda\u010d prekvapene zamrkal. Ve\u010f ho nedr\u017eal nijak pevne. Opatrne mu stiahol mikiny a zalapal po dychu. Chlapcove z\u00e1p\u00e4stie bolo pln\u00e9 \u010derstv\u00fdch aj star\u0161\u00edch rezn\u00fdch r\u00e1n. Dokonca mu z jednej tiekol pramienok krvi. Tom jeho ruku popla\u0161ene pustil a c\u00favol. Na svojej dlani mal trochu krvi. Billovej krvi. To zabolelo. Zad\u00edval sa na uplakane klbko.<\/div>\n
„Bill.“ Za\u0161epkal a \u010dupol si k nemu. Jemne mu dvihol hlavu. „Pre\u010do to rob\u00ed\u0161?“ za\u0161epkal a pozeral mu do o\u010d\u00ed. \u010ciernovl\u00e1skove ale lietali v\u0161ade naokolo a h\u013eadali \u00fanikov\u00fa cestu.<\/div>\n
Dreda\u010d si povzdychol a vzal chlapca na ruky. Aj napriek jeho cukaniu ho nemal probl\u00e9m udr\u017ea\u0165. Bol ve\u013emi \u013eahk\u00fd. Po p\u00e1r min\u00fatach cesty zastavil pred \u010diernovl\u00e1skov\u00fdm domom a posadil ho na schody verandy. Tento kr\u00e1t ale neutiekol. Vzal s chlapcovej drobnej ruky k\u013e\u00fa\u010de a odomkol. Nakukol dnu a zapo\u010d\u00faval sa do ticha, potom chlapcovi pomohol vsta\u0165 a vo\u0161iel spolu s n\u00edm do domu. Zavrel za nimi vchodov\u00e9 dvere a poobzeral sa.<\/p>\n<\/div>\n
„Kde m\u00e1\u0161 izbu?“ \u0161epol potichu. Chlapec len prstom uk\u00e1zal na schody. Tom prik\u00fdvol a op\u00e4\u0165 ho vzal na ruky. Vy\u0161iel schody a poobzeral sa. Zamieril k jedin\u00fdm dver\u00e1m, ktor\u00e9 tam boli. Pomaly ich otvoril. Prekvapene si prezeral chlapcovu izbu. Steny boli tmavo modr\u00e9 s bielymi kvetmi. N\u00e1bytok bol zlaten\u00fd do biela a koberec na pl\u00e1vaj\u00facej podlahe mal farbu rovnak\u00fa ako steny, a na \u010diernom stole st\u00e1la v\u00e1za pln\u00e1 bielych ru\u017e\u00ed. Mali p\u00e1r \u010derven\u00fdch flie\u010dkov. Vypadali, akoby boli pokvapkan\u00e9 krvou. Z \u00fast mu vyk\u013azlo tich\u00e9 „wou“. On s\u00e1m tak\u00fdto poriadok e\u0161te asi nemal. Opatrne chlapca ulo\u017eil do per\u00edn.<\/p>\n<\/div>\n
„M\u00e1\u0161 tu lek\u00e1rni\u010dku?“ sp\u00fdtal sa ticho. Chlapec prik\u00fdvol a uk\u00e1zal na biele dvere. Tom sa oto\u010dil t\u00fdm smerom a vo\u0161iel dnu. Op\u00e4\u0165 stratil dych. Cele zariadenie k\u00fape\u013ene bolo zladen\u00e9 do \u010diernej a steny mali strieborn\u00fd n\u00e1dych.<\/div>\n
Nevedel pre\u010do, ale \u010dakal ru\u017eov\u00fa izbu s ply\u0161ov\u00fdmi jednoro\u017ecami a plag\u00e1tmi disney star. Hanblivo pre\u0161liapol a postupne otv\u00e1ral v\u0161etky skrinky. Poh\u013ead sa mu zasekol na krabi\u010dke \u017eiletiek. Zmra\u010dil sa a obsah vysypal do z\u00e1choda. Spl\u00e1chol. Spokojne sledoval, ako strieborn\u00e9 predmety mizn\u00fa spolu s vodou. Ke\u010f po nich nebolo ani stopy, vr\u00e1til sa k p\u00e1traniu po lek\u00e1rni\u010dke. Po piatich min\u00fatach u\u017e k\u013ea\u010dal pred chlapcom a dezinfikoval mu rany. Prelepil ich leukoplastom a pre istotu obviazal.<\/p>\n<\/div>\n
„Tak a je to.“ Milo sa na Billa usmial a pohladkal ho po vlasoch. Chlapec sa ale len prikr\u010dil a vtiahol hlavu medzi ramen\u00e1. Toma to zamrzelo. „U\u017e ti neubl\u00ed\u017eia. Prisah\u00e1m.“ Pok\u00fasil sa o povzbudiv\u00fd \u00fasmev. Bill na neho uprel poh\u013ead.
„Ty mi ubli\u017euje\u0161.“ Za\u0161epkal. Tom prekvapene zamrkal.
„Ja?“ \u0161epol a sledoval chlapca. „Ale ako? Ja…“
„Ty. Pre\u010do to rob\u00ed\u0161.“ Zavzlykal chlapec.
„Rob\u00edm \u010do?“
„Hr\u00e1\u0161 sa so mnou.“
„Hr\u00e1m? Ale ako? Nehr\u00e1m… ja predsa, ja…“
„Be\u017e pre\u010d! Be\u017e!“ kr\u00edkol chlapec a slabo od seba dred\u00e1\u010da odstr\u010dil.
Tom zm\u00e4tene zamrkal a zad\u00edval sa na chlapca. Nakoniec len sklopil hlavu a ticho odi\u0161iel. Nevidel, ako chlapec vytiahol z pod podu\u0161ky \u017eiletku. Nevidel ani, \u017ee spolu s \u0148ou vytiahol jeho fotku. Tomovu fotku.*<\/p>\n<\/div>\n
***<\/div>\n
Chlapec s \u010diernymi rasta \u010dupel pri malom pomn\u00edku. V ruke zvieral bielu \u0161\u00edpov\u00fa ru\u017eu s p\u00e1r kvapkami krvi a zhlboka d\u00fdchal jej omamn\u00fa v\u00f4\u0148u. V\u00f4\u0148u, ktorou v\u017edy vo\u0148al ten drobn\u00fd \u010diernovl\u00e1sok. Jemne sa pousmial a zah\u013eadel sa na zlat\u00fd kr\u00ed\u017e vyryt\u00fd v \u010diernom mramore.<\/div>\n
„Billy.“ Za\u0161epkal a ru\u017eu polo\u017eil na\u0148. „Viem, \u017ee si mi odpustil. Neviem pre\u010do, ale c\u00edtim to. Tu.“ Poklepal si na srdie\u010dko. „Viem aj to, \u017ee mi dvaja sa \u010doskoro stretneme. Po\u010dkaj na m\u0148a.“ Za\u0161epkal a opustil pozemok cintor\u00edna. Listy stromov na cintor\u00edne za\u0161umeli a ru\u017ea sa zachvela.<\/div>\n
„\u010cak\u00e1m…“<\/em><\/p>\n<\/div>\n
\n
*Neofici\u00e1lny koniec<\/div>\n<\/div>\n
Dreda\u010d pomaly zi\u0161iel schody. St\u00e1le musel rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 nad chlapcov\u00fdmi slovami. O \u010dom to hovoril. \u017de by ten mal\u00fd c\u00edtil k nemu to, \u010do on? \u017de by jeho city mohli by\u0165 op\u00e4tovan\u00e9? Za\u010dul tich\u00fd spev. Zastavil a zad\u00edval sa na vchodov\u00e9 dvere. Tich\u00e9 slov\u00e1 pre\u0165ali vzlyky. Tom sa zvrtol na p\u00e4te a vybehol schody. Zamrzol medzi dverami, ke\u010f uvidel, ako chlapec priklad\u00e1 k z\u00e1p\u00e4stiu \u017eiletku. Vbehol do izby a vy\u0161klbol mu ju.<\/div>\n
„Nesmie\u0161 to robi\u0165!“ kr\u00edkol na neho, ale hne\u010f ho k sebe prudko pritisol. „Milujem \u0165a, milujem. Nesmie\u0161 mi to robi\u0165, Billi. Pros\u00edm. Daj mi \u0161ancu napravi\u0165 to. Odpus\u0165 mi.“ Plakal mu ticho do vlasov a pevne k sebe tisol chlapcove krehk\u00e9 tel\u00ed\u010dko.<\/div>\n
„Mysl\u00ed\u0161 to v\u00e1\u017ene?“ ozval sa tich\u00fd \u0161epot.<\/div>\n
„Samozrejme, \u017ee \u00e1no. Urob\u00edm \u010doko\u013evek, len aby si mi odpustil.“ Zopakoval a zad\u00edval sa do Billov\u00fdch o\u010d\u00ed. Chlapec malinko prik\u00fdvol.<\/div>\n
„Neubl\u00ed\u017e mi znova.“ Za\u0161epkal…<\/div>\n
Hovor\u00ed sa, \u017ee ka\u017ed\u00fd ma n\u00e1dej na druh\u00fa \u0161ancu… Ako dopadne t\u00e1 ich?<\/p>\n<\/div>\n
autor: Sisa<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Sisa Taak… mate tu \u010fal\u0161iu poviedku. Trvalo mi dos\u0165 dlho, k\u00fdm som sa k nej dokopala xD… tak si ju u\u017eite \ud83d\ude42 …jo a mimochodom. Pre t\u00fdch, \u010do ob\u013eubuj\u00fa happy end, mam dneska prekvapko a maj\u00fa n\u00e1hradn\u00fd koniec xD tak pr\u00edjemn\u00e9<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-8989","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8989","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8989"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8989\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8989"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8989"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8989"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}